Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/791/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211218384
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211218384.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Východoslovenskej energetiky, a.s., so
sídlom v Košiciach, Mlynská č. 31, IČO: 44 483 767 proti žalovanej K.. V. P., nar. X.XX.XXXX, bytom v
C., Č. X, o zaplatenie 324,32 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 17.6.2014 č.k. 36C/308/2012-89 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 324,32 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9,25% z dlžnej sumy ročne od 6.5.2009 do zaplatenia a taktiež nahradiť
žalobcovi trovy konania v sume 19,00 eur s tým, že uložené povinnosti je táto povinná splniť v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 324,32 eur titulom
úhrady ceny za dodávku elektrickej energie do odberného miesta v C., na B. E. Č.. XX/C do bytu
žalovanej.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 11.1.2007 zmluvu o dodávke
elektriny pre domácnosti č.XXXXXX, predmetom ktorej bola dodávka elektrickej energie do bytu
žalovanej nachádzajúceho sa v C., G. B. E. Č.. XX/C. Tento odber bol žalovanou ukončený ku dňu
22.3.2009. Žalobca vykonal ku dňu ukončenia odberu odpočet spotreby elektrickej energie dodanej
žalovanej a to odpočtom na elektromere č. XXXXXXX tak, že nameraná konečná spotreba pre vysokú

tarifu bola vo výške 962 KWh a pre nízku tarifu 25 424 KWh. Tieto skutočnosti súd zistil z faktúry žalobcu
a taktiež z vyjadrenia žalovanej zo dňa 24.11.2001 (odpor). Žalovaná u žalobcu písomne reklamovala
uvedenú fakturáciu s odôvodnením, že nepovažuje za možné, aby mala tak vysokú spotrebu, keďže v
byte nemá ani umývačku, ani sušičku, ani nevyužívala podlahové kúrenie a v byte mali namontované
úsporné svietidlá. Mala za to, že niekto musí byť napojený na jej elektromer a takto platí odber za iného.
Žalobca na základe reklamácie vykonal na odbernom mieste kontrolu, pri ktorej nebola zistená porucha
elektromera,ktorábymohlamaťzanásledokzvýšenúspotrebu.Potvrdilsprávnosťfakturácieažalovanú

poučil o možnosti požiadať o vykonanie preskúšania meradla podľa § 35 ods. 6 a 7 zákona č. 656/2004
Z.z. Na základe jej žiadosti bolo dňa 14.8.2009 Slovenskou legálnou metrológiou n.o. vykonané odborné
posúdenie príslušného elektromeru č. 8199116 so záverom, že tento vyhovuje príslušným technickým
a metrologickým požiadavkám. Súd prvého stupňa sa oboznámil aj s čestným vyhlásením M.. M. Y.,súčasnejvlastníčkyuvedenéhobytu(ktoráhoodžalovanejodkúpila)zodňa29.1.2014,vktoromuviedla,
že po zapnutí elektriny v byte automaticky beží podlahové kúrenie aj pri nefunkčnosti počítača kúrenia
(aj po vypnutí batérie z počítača) a pri odchode z bytu sa napriek tomu točia hodiny nonstop a preto

musí vypínať aj ističe.

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 20 ods. 1 písm. a/, § 30 ods. 1 a §
35 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike vyvodil, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou vznikol zmluvný vzťah, a to spotrebiteľská zmluva podľa § 2 Občianskeho zákonníka

(tzv. nepomenovaná zmluva uzavretá v súlade s § 51 a 489 OZ). Na základe tohto vzťahu vznikla
žalobcovi povinnosť dodávať žalovanej do dohodnutého miesta odberu elektrickú energiu a žalovanej
vznikla povinnosť za dodávku elektrickej energie zaplatiť žalobcovi odplatu. Žalobca v období od
9.9.2008 do 22.3.2009 dodal žalovanej do jej odberného miesta elektrickú energiu v hodnote 876,66
eur, pričom žalovaná z tejto hodnoty zálohovými platbami žalobcovi doposiaľ zaplatila iba sumu 552,34
eur, t.j. neuhradená zostala suma 324,32 eur a ktorá je predmetom tohto konania. Poukázal na to, že

obrana žalovanej bola neúspešná z dôvodu, že žalobca preukázal, že elektromer nebol chybný, keďže
vyhovoval príslušným technickým a metrologickým normám. Toto bolo preukázané odborným posudkom
na meradlo zo dňa 17.8.2009, vykonaného Slovenskou legálnou metrológiou n.o. Súd prvého stupňa
vyvodil záver o tom, že väčšie množstvo spotrebovanej aj nameranej energie súviselo s nesprávne
pripojeným podlahovým kúrením, za túto nesprávnu inštaláciu nenesie zodpovednosť žalobca, keďže

tento svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy dodávať žalovanej elektrickú energiu splnil a množstvo
elektrickej energie bolo zaznamenané bezchybným meradlom. S poukazom na tieto dôvody nároku
žalobcu vyhovel. S poukazom na omeškanie žalovanej s úhradou priznal žalobcovi aj úrok z omeškania,
ktorý aj vyčíslil. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal ich náhradu vo výške zaplateného súdneho poplatku 19,00 eur. Ďalšie žalovanou navrhované

dokazovanie výsluchom svedkov M.. Y. a L. E. súd prvého stupňa nevykonal s poukazom na to, že M.. Y.
sa k veci už vyjadrila formou čestného vyhlásenia, ktoré súd zobral do úvahy a výpoveď svedka Takáča
hodnotil ako subjektívnu, ktorej obsah nemôže vyvrátiť zistenia vyplývajúce z odborného posudku
preskúmaním meradla.

Počas odvolacieho konania pôvodný žalobca Východoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 211 222 (po
zmene svojho obchodného názvu na Východoslovenskú energetiku Holding, a.s.) podal dňa 26.8.2014
návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu tak, aby v tomto naďalej vystupovala Východoslovenská
energetika, a.s., IČO: 44 483 767. Tento návrh odôvodňovala tým, že k 1.7.2014 všetok majetok,
pohľadávky, záväzky vedené v účtovnej jednotke divízia Obchod ako časť podniku jej spoločnosti

prešli na spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. (jej obchodné meno do 30.6.2014 bolo VSE
Development a.s.), IČO: 44 483 767. Odvolací súd uznesením zo dňa 10.2.2014 pripustil takto
navrhovanú zmenu účastníkov konania na strane žalobcu.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto v odvolaní uviedla, že cíti sa byť napadnutým

rozsudkom dotknutá z dôvodu nevypočutia svedkyne, ktorá sa na pojednávanie, aj keď s omeškaním,
dostavila. Žiada preto o odpustenie dlhu, ktorý bol predmetom konania, keďže naďalej zotrváva na
svojom stanovisku v konaní. Poukázala na to, že je stále nezamestnaná, rozvedená matka, ktorá sa
stará o dve maloleté deti a jej jediným príjmom je 150,00 eur, výživné a rodinné prídavky vo výške 43,00
eur, takže nemá z čoho žalobcovi uplatnenú sumu uhradiť.

Z obsahu odvolania žalovanej odvolací súd vyvodil, že toto sa zakladá na dôvodoch uvedených podľa
§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Na základe toho preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci v súlade
s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil
a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku a preto sa v
súladesust.§219ods.2O.s.p.obmedzujenakonštatovanietejtosprávnostiaspoukazomnaodvolaciu
námietku žalovanej považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z cit. zák. ustanovenia vyplýva jednak zásada kontradiktórnosti konania, z ktorej vyplýva povinnosť
účastníkov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň aj právo súdu rozhodnúť o tom,
ktoré z vykonaných dôkazov vykoná tak, aby bol dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo
veci. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa si svoju povinnosť vykonania dôkazov náležite

splnil a na takomto závere nemení nič ani samotná skutočnosť, že vo veci nedošlo k vykonaniu dôkazu
výsluchom svedkov M.. Y. a L. E., ktorých žalovaná navrhovala vypočuť na poslednom pojednávaní.
Odvolacísúdpoukazujenaobsahzápisniceotomtopojednávaní,podľaktorejžalovanávzápätípotomto
návrhu sama poukázala na obsah vyhlásenia svedkyne M.. Y. a následne sa vyjadrila, či je potrebné
ju ešte v konaní vypočuť.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na skutočnosť, že M.. Y.
doložila súdu svoje čestné prehlásenie, z obsahu ktorého vyplýva, že v byte, ktorý odkúpila od žalovanej
došlo k nesprávnemu elektrickému pripojeniu podlahového kúrenia, ktoré vykurovalo a teda aj odoberalo
elektrickú energiu aj po jeho vypnutí, táto neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala o
možnosti dôvodnej obrany žalovanej. S poukazom na výsledky merania elektromeru v byte žalovanej nie

sú svedecké výpovede spôsobilým dôkazom na vyvrátenie tých skutkových záverov, ktoré súd vyvrátil
z vykonaného dokazovania predovšetkým z výsledkov odborného posudku na funkčnosť meradla.
Samotná táto skutočnosť teda nemala vplyv na správne rozhodnutie vo veci samej.

Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu považuje odvolací súd za právne bezvýznamné aj tvrdenia

žalovanej o jej nepriaznivej finančnej situácii, keďže táto samotná nemôže byť dôvodom pre zamietnutie
uplatnenej žaloby.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnej žalovanej
v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobcovi odvolacie trovy nevznikli,
preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.