Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205795
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814205795.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XXX, právne
zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o. IČO : 47
245 034, Ul. 1.mája 1246, Vranov nad Topľou, konajúcou JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom a
konateľom spoločnosti, proti odporcovi: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, A., o príspevok na výživu
a úhradu nákladov nevydatej matky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad

Topľou zo dňa 15.10.2014 č.k. 3C/102/2014 - 53, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej, ako aj vo
výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Odporca je povinný prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 100 eur od 25.6.2014 do
25.6.2016, vždy k 10. dňu toho ktorého mesiaca vopred s tým, že dlžné výživné za obdobie od 25.6.2014
do 25.11.2014 vo výške 500 eur, je povinný zaplatiť navrhovateľke spolu s bežným výživným po 25 eur
mesačne, až do zaplatenia.

Odporca je povinný poskytnúť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom

a pôrodom vo výške 200 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur mesačne,
vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky, až do zaplatenia, pod následkom straty
výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľky, čo do zvyšku zamieta .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala o príspevok na výživu a
úhradunákladovnevydatejmatkydôvodiac,že akoslobodnásaspoznalaazačalastretávaťsodporcom
s tým, že ich stretnutia prerástli do intímneho vzťahu, následkom čoho otehotnela. Je zamestnaná, avšak
dostáva len minimálnu mzdu s tým, že v súvislosti s tehotenstvom má zvýšené nároky, jednak na stravu,

jednak v súvislosti s lekárskymi prehliadkami a návštevou u lekára. Preto žiada, aby súd uložil odporcovi
povinnosť platiť navrhovateľke po 300,- eur mesačne a aby odporca jej zaplatil sumu 480,- eur súvisiacu
so zakúpením výbavičky pre dieťa, ktoré sa má narodiť.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 15.10.2014. Navrhovateľka samotná sa ho nezúčastnila.
Podľa jej zástupcu dňa 14.10.2014 sa jej narodilo dieťa a to syn W. tým, že navrhovateľka súhlasí, aby

sa vec prejednala v jej neprítomnosti. Odporca sa pojednávania dňa 15.10.2014 takisto nezúčastnil stým, že sa ospravedlnil a súhlasí, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti. Preto súd prvého stupňa
pojednával aj v jeho neprítomnosti.

Po citácii ust. §74 ods. 1, 2 Zák. o rodine a na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd
uzavrel, že zo strany odporcu je potrebné určiť pre navrhovateľku príspevok na výživu nevydatej matke
vo výške 100,- eur mesačne, za obdobie 2 rokov od podania návrhu s tým, že navrhovateľka síce žiadala
príspevok v sume 300,- eur mesačne, avšak s prihliadnutím na majetkové pomery odporcu súd dospel
k záveru, že 100,- eur mesačne je primerané výživné. Vychádzal pritom z toho, že podľa oznámenia

o zárobku, ktoré predložil samotný odporca, odporca má hrubý mesačný príjem na úrovni 1.000,- eur.
Z toho na exekúcie, ktoré sa proti nemu vedú, musí zaplatiť mesačne cca 450,- eur. Odporca však vo
svojom vyjadrení zo dňa 17.7.2014 uviedol, že nepopiera, že mal s navrhovateľkou intímny pomer. Do
úvahy je potrebné zobrať aj nároky navrhovateľky, ktorá predložila súdu potvrdenie od zamestnávateľa
zo dňa 22.7.2014, z ktorého vyplýva, že jej čistý mesačný príjem je 352,- eur s tým, že býva u rodičov,
ktorým takisto prispieva na bývanie. Platí poistku pre svoju osobu 22,- eur mesačne a mala náklady v

súvislosti so zakúpením vecí pre seba, ako aj pre mal. dieťa.

Preto prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke na príspevku na výživu
nevydatej matke sumou po 100,- eur mesačne a dlžné výživné mu povolil splácať spolu s bežným
výživným po 25,- eur mesačne. Pokiaľ sa týka nákladov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a

pôrodom, tak tieto uložil odporcovi zaplatiť vo výške 200,- eur v splátkach po 30,- eur mesačne s tým,
že splátky povolil v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p..

Súd návrh navrhovateľky, čo do zvyšku zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z účastníkov

mal vo veci úspech len čiastočný.

2)Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odporca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Vytýka mu, že nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a jeho
rozhodnutie je aj nepreskúmateľným. Poukazuje na to, že z dôvodov rozhodnutia nevyplýva, z akých

majetkových pomerov navrhovateľky súd vychádzal. Nie je zrejmé, či navrhovateľke po údajnom
tvrdenom znížení príjmu nebolo poskytnuté vyrovnanie v zmysle § 162 ods. 3 Zák. práce. Namieta, že
prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s jeho tvrdením, že nevie, či navrhovateľka v
tom čase mala pomer aj s inými osobami. Prvostupňový súd len konštatoval to, že nepoprel, že mal
intímny pomer s navrhovateľkou. Tieto skutočnosti, že on je otcom dieťaťa navrhovateľky, navrhovateľka

žiadnym spôsobom nepreukázala. Už vo vyjadrení k návrhu poukázal na to, že navrhovateľka uplatňuje
nárok na jednej strane podľa ust. § 74 ods. 1 Zák. o rodine, ale i podľa ust. § 74 ods. 2 Zák. o rodine,
kde sa označuje on za muža, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Tým sama navrhovateľka značným
spôsob spochybnila jeho status otca. Prvostupňový súd nedostatočne prihliadal aj na jeho majetkové
pomery a jeho príjem z pracovného pomeru. Po vykonaní zrážok jeho reálny príjem je len 315,- eur

mesačne, pričom ak by mal prispievať teraz mesačne navrhovateľke po 155,- eur, bolo by to 50 % jeho
reálneho príjmu. Dostal by sa do situácie, kedy by nebol schopný ani splácať leasing na auto, ktoré
nevyhnutne potrebuje na cestovanie do práce a späť. To by viedlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru
a v neposlednom rade aj k nulovému príjmu. Nemal by žiadne peniaze ani na ošatenie, stravu a lieky.
On býva u rodičov. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že návrh zamietne, alternatívne rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3) Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že považuje rozsudok súdu prvého
stupňa za vecne správny. Súdu vysvetlila, že žiadne vyrovnanie jej príjmu podľa § 162 ods. 3 Zák.
práce jej poskytnuté nebolo. Vysvetlila súdu aj to, že nemala intímny pomer so žiadnym iným mužom

okrem odporcu. Žiaden iný muž ako otec dieťaťa do úvahy nepripadá. To, že odporca je otcom dieťaťa
vyplýva z domnienok stanovených Zákonom o rodine, pretože odporca je jediný muž, s ktorým mala
navrhovateľka intímny pomer. To, že navrhovateľka podala návrh s odkazom na ust. § 74 ods. 1, aj
§ 74 ods. 2 Zák. o rodine neznamená žiadne spochybnenie návrhu navrhovateľky, ani spochybnenie
odporcuakootcadieťaťa.Toibaznamená,ženavrhovateľkanávrhpísalasamabezprávnehovzdelania.

Podľa informácií, ktoré má navrhovateľka, odporca dosahuje vo svojom zamestnaní vyšší príjem,
iba z ekonomicko-úsporných dôvodov jeho zamestnávateľ ako oficiálny príjem vykazuje tie sumy
ako ich odporca prezentoval vo svojich vyjadreniach. Sumu príspevkov, ako ich určil súd, považuje
navrhovateľka za primeranú a zodpovedajúcu možnostiam odporcu i reálnym potrebám navrhovateľky.Súd vykonal vo veci potrebné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a správne na zistené skutočnosti
aj aplikoval príslušné právne predpisy. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdiť.

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na prejednanie podaného odvolania
zodpovedajúco ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. nariadil pojednávanie na deň 28.5.2015. Na žiadosť
navrhovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu prekážky účastí pojednávaní u jej zástupcu, odvolací
súd odpovedal negatívnym oznámením zo dňa 19.5.2015 (č. l. 69 spisu). Napriek tomu sa vo veci

nariadené pojednávanie nemohlo realizovať, pretože odvolaciemu súdu sa nevrátila doručenka od
doručenia predvolania i ďalších písomnosti doručovaných odporcovi. V čase nariadeného pojednávania
neboli teda splnené podmienky preto, aby odvolací súd mohol na nariadenom pojednávaní odvolanie
prejednať. Neboli splnené pre odvolacie pojednávanie podmienky vyplývajúce z ust. § 211 ods. 2 v
spojení s ust. § 101 ods. 2 O.s.p..

Následne odvolací súd prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez
pojednávania. Na neverejnom zasadnutí senátu preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu
prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by mohli byť len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výrok rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietnutý, nebol napadnutý
podaným odvolaním. V tejto časti preto rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a
nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa
preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.).

Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti odvolací súd však dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vrátiť vec
na ďalšie konanie.

Z obsahu žalobného návrhu doručeného súdu prvého stupňa 25.6.2014 vyplýva, že navrhovateľka sa
proti odporcovi domáha prispievania na jej výživu od 1.5.2014 do 1.5.2016 sumou 300,- eur mesačne
a zároveň sa domáha uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 480,- eur.

Vo svojom vyjadrení (č.l. 14pv spisu) navrhovateľka v súvislosti s obsahom žalobného návrhu najskôr

uvádza, že sumu 480,- eur nežiada, sú to len jej výdavky spojené s podaním návrhu, ale v ďalšom
priebehu konania na poslednom pojednávaní už jej splnomocnený zástupca uvádza požiadavku na
príspevok spojený s tehotenstvom a „ s nákladmi pre dieťa“ celkom vo výške 480,- eur.

Podľa § 74 ods. 1 Zák. o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie

po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a
poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 74 ods. 2 Zák. o rodine súd môže na návrh tehotnej matky uložiť mužovi, ktorého otcovstvo
je pravdepodobné, aby poskytol sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa ods. 1, príspevok

na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy
dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

Z citovaných oboch ustanovení Zák. o rodine vyplýva cieľ, ktorým je uľahčiť nevydatej matke existenčné
podmienky,doktorýchsadostanevsúvislostistehotenstvomapôrodom.Každopádnevšakprinárokoch

podľa § 74 ods. 1 a podľa § 74 ods. 2 Zák. o rodine ide o úplne rozdielne nároky. V ods. 1 ide o dva
nároky a to nárok na príspevok na výživu matky limitovaný na dobu dvoch rokov a nárok na príspevok na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a v ods. 2 sú zakotvené tri nároky, a to príspevok
na výživu matky najviac po dobu dvoch rokov, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom a výživa dieťaťa.

Rozdielnosť nárokov podľa ods. 1 a ods. 2 § 74 Zák. o rodine vyplýva aj z toho, že oprávnenou osobou
podľa ods. 2 § 74 Zák. o rodine je len tehotná žena. Po pôrode je vylúčené, aby podala návrh podľa § 74
ods. 2 Zák. o rodine. Takýto návrh by súd musel zamietnuť. Avšak v prípade, že tehotná žena už návrhpodala a počas konania porodí, tak ako to je v predmetnej veci, nevzniká prekážka pre rozhodnutie a súd
má možnosť i povinnosť o veci rozhodnúť. Rozdielny je však aj povinný na poskytovanie príspevku. Kým
pri aplikácii ust. § 74 ods. 1 Zák. o rodine, je ním otec dieťaťa, podľa ods. 2 § 74 Zák. o rodine je povinný

muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Pri postupe podľa § 74 ods. 2 Zák. o rodine súd v konaní sa
nezaoberáotázkouurčeniaotcovstva, skúmalen,čijeotcovstvožalovanéhomužapravdepodobné,čiže
či s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa. Nie je vylúčené, že počas konania
dôjde aj k určeniu otcovstva tohto muža a vtedy zaniknú podmienky pre nariadenie úpravy podľa § 74
ods. 2 Zák. o rodine a matka si môže uplatniť nároky podľa ods. 1.

Treba ešte zdôrazniť to, že úprava podľa ods. 2 sa pripodobňuje svojim charakterom predbežným
opatreniam podľa § 74 a nasl. O.s.p.. Vo vzťahu k ním je však táto právna úprava osobitná.

Uvedenú rozdielnosť právnych úprav podľa § 74 ods. 1 a § 74 ods. 2 Zák. o rodine však rozhodnutie
súdu prvého stupňa dôsledne neaplikuje. Má to význam aj z toho hľadiska, že ak by došlo k určeniu

otcovstva v konaní u muža po poskytnutí uložených plnení podľa ods. 2, potom sa čiastky vyplatené na
základe tohto osobitného „predbežného opatrenia“ započítajú na nároky nevydatej matky podľa ods. 1
§ 74, resp. s nárokom dieťaťa podľa § 62 Zák. o rodine.

Ak prvostupňový súd uvedené ustanovenia, resp. do nich pojatú úpravu nerozlišoval, ba pokúsil sa o

právnu kvalifikáciu nárokov podľa oboch ustanovení, potom vec nesprávne právne posúdil a pre účel
aplikácie buď jedného alebo druhého ustanovenia v nedostatočnom rozsahu ustálil aj skutkový stav.
Toto samotné v sebe zakladá teda dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. na zrušenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci.

Úlohou súdu prvého stupňa bude teda v ďalšom konaní v prvom rade si objasniť od samotnej
navrhovateľky čoho sa domáha a čo pod jednorazovou platbou 480,- eur v predmetnej veci uplatňovala.

Bude potrebné sa vyporiadať aj s jej rozdielnymi vyjadreniami pred súdom prvého stupňa, keď
vystupovala ešte sama a následne s právnym zástupcom. Nároky, ktoré uplatňuje sumou 480,- eur,
tak ako už je uvedené vyššie, najprv označila sama ako výdavky spojené s týmto konaním, následne
jej zástupca predniesol na poslednom pojednávaní, že ide o náklady spojené s tehotenstvom, ale aj s
výživou dieťaťa. Výživa dieťaťa je nárokom dieťaťa, a prípadne plnenie, ktoré by sa postupom podľa

§ 74 ods. 2 Zák. o rodine prisúdilo ešte pred narodením dieťaťa sa započítava, tak ako už je uvedené
vyššie, s nárokom dieťaťa podľa § 62 Zák. o rodine.

Vo veci sa zdá byť, že ak otcovstvo dieťaťa nebolo určené (jedným zo spôsobov, ktorý upravuje Zák. o
rodine) potom pri nespochybňovaní intímneho pomeru odporcu s navrhovateľkou v rozhodnej dobe pre

počatie dieťaťa, môže prichádzať do úvahy ukladanie povinnosti odporcovi pri aplikácii ust. § 74 ods. 2
Zák.orodineakomužovi,ktoréhootcovstvojepravdepodobné. Sobranoužalovaného,spochybňujúcou
jeho otcovstvo, je však potrebné sa každopádne vyporiadať a prijatý záver odôvodniť v rozhodnutí.
Absencia takéhoto zdôvodnenia v rozhodnutí súdu prvého stupňa je na ujmu preskúmateľnosti
rozhodnutia, pričom ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. vyžaduje na otázku, ktorá má relevantný význam

pre rozhodnutie, dať v dôvodoch rozhodnutia aj odpoveď.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.