Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Danka Majdáková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/169/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207160
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513207160.6
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobkyne S. N., nar. X.X.XXXX, bytom I. č. XXX, XXX XX
I., právne zastúpená JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou AK so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará
Ľubovňa, proti žalovanému I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č. XXX, XXX XX I., právne zastúpený Mgr.
Marošom Ježíkom, advokátom AK so sídlom Mnoheľova 17, 058 01 Poprad o trovách konania takto
r o z h o d o l :
Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
V právnej veci účastníkov konania súd zamietol žalobcu žalovanej, ktorou sa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré pozostáva z jej práva prechodu peši, vozom aj motorovými prostriedkami na vedľajšiu cestu cez
pozemok žalovaného - parc. KN-C č. XXX katastrálne územie I., zapísaný na LV č. XXXX vedený
Správou katastra v Starej Ľubovni, pričom žalovaný je cez uvedený pozemok povinný trpieť vykonávanie
práva prechodu žalobkyne a jej rodinných príslušníkov pešo, vozom a motorovými prostriedkami na
vedľajšiu cestu.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 5Co/210/2014-113 zo dňa 19.11.2015
rozsudok súdu I. stupňa okrem výroku o trovách konania potvrdil. Druhým výrokom zrušil rozsudok vo
výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v časti trov konania vyplýva, že prvostupňový súd sa
nezaoberal použitím § 150 ods. 1 O.s.p. a nevyhodnotil všetky okolnosti danej veci vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným. Pokiaľ by sa touto otázkou zaoberal odvolací súd bez toho, aby účastníci mali
možnosť sa k otázke použitia § 150 ods. 1 O.s.p. vyjadriť, mohlo by dôjsť vo vzťahu k ním k porušeniu
zásad spravodlivého procesu, prípadne aj k odňatiu možnosti konať pred súdom. Úlohou súdu prvého
stupňa bude sa zaoberať použitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k trovám konania medzi
žalobkyňou a žalovaným, tak ako to žalobkyňa namietala svojom odvolaní.
Žalobkyňa použitia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého by malo byť rozhodnuté o trovách
konania v odvolaní odôvodnila tým, že ide o rodinný spor, matka žalovaného je stará žena a chcela
by dožiť vo svojom. Treba prihliadnuť aj na to, že po dedičskom konaní žalovaný nezaplatil ani jednej
z dedičiek to na čo bol zaviazaný.
Na výzvu súdu aby sa žalovaný vyjadril k návrhu žalobkyne na rozhodnutie o trovách konania podľa
§ 150 ods. 1 O.s.p. podaním doručeným súdu dňa 20.1.2016 oznámil, že použitie tohto ustanovenia
ponecháva na úvahe súdu s tým, že žalovaný bol oboznámený so
.závermi uvedených v rozhodnutí odvolacieho súdu ohľadne náhrady trov konania a nemá k nim
námietky.
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je,
že úspešný účastník má voči neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie svojho práva.
Účelom je tu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon
ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície
právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného
výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o
určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a
musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých
môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej procesnej
situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne
vystupuje do popredia, že povinný účastník môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sám nezavinil
alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní okolnosti
hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov, teda nielen toho, kto by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť
nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia
dotknutá.
Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať na
postoj účastníkov v konaní a najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznala náhrada trov konania
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to naplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Súd má za to, že v danom prípade existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov
právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania spočívajúce v okolnostiach daného prípadu.
Účastníci konania sú priami príbuzný (matka a syn). Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľností, na ktorej žalobkyňa žiadala zriadiť právo zodpovedajúce vecnému
.bremenu na základe dedičského rozhodnutia a osvedčením o vydržaní po svojom neb. otcovi a
manželovi žalobkyne. Žalobkyňa je starobná dôchodkyňa.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 20.1.2016 nepoprel dôvody, pre ktoré by v prejednávanej veci nemalo
byť použité ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. o trovách konania.
Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti prípadu nie je potrebné tento spor riešiť v časti trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov konania, ale skôr zohľadniť osobitnosť
prípadu, pre ktorú došlo k podaniu žaloby. Je vhodné použiť v tomto prípade ustanovenia § 150 ods. 1
O.s.p., kde žiadnemu z účastníkov nie je priznaná náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto uznesenia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.