Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36C/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216879
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712216879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľa

M., O..U..L.., O. O. M. XX XXX XX S., Y. : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou R. M., O.. U.. L..,
O. O. V. X, XXX XX S. proti odporcovi O. U., I. B. O. O. U., O. O. Ž. C. XX, XXX XX S. o zaplatenie
náhrady škody a iné vo výške 672,88 eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zo dňa 26.06.2015 na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

III. Súd priznáva odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 175,-eur ako náhradu škody a
konštituoval povinnosť odporcu sumu 497,88 eur a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku voči B.
R. narodenému XX.XX.XXXX podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Navrhovateľ dňa 12.19.2007 spísal
a podal návrh na zmenu exekútora, očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu
v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v

zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť z exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora, súd zákonnom čase nerozhodol. Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora pristúpila až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ ako poškodený sa dozvedel
o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla

majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia exekúcie a rozhodnutím o nej, keď poškodený vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu s 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-
eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencii na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním

a kontrolu stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,-eur. Celkovo tak navrhovateľ vynaložil
sumu 175,-eur, ktorá by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o
zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť lens nepomernými ťažkosťami. Z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné, obchodné
zmluvy.Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímnehoočakávaniapoškodeného,žesprávnym

postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného,
rizika straty kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného. Ďalšími dôvodmi žiadosti o náhradu
nemajetkovej ujmy sú pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na
rovnosť spoločnosti u členov riadiacich orgánov spoločnosti aj majiteľov, zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít navrhovateľa ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a ovplyvnenie

ďalších podnikateľských postupov navrhovateľa a spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
dosiahnutie adekvátnej nápravy primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny prijatej ústavným súdom,
podľaktorejpokiaľideozbytočnéprieťahyvsúdnomkonaníjespravodlivéaksazakaždýrokpoznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,-eur. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 497,88 eur za 7 mesiacov t. j. 55,-eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Navrhovateľ požiadal o prerokovanie svojho nároku na

náhradu škody, odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Je teda nutné
deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe, deklarovať porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu,
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a
nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti.

Žiadal preto rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe a následne deklarovať majetkovú ujmu
a konštituovať nemajetkovú ujmu v eurách. V písomnom podaní zo dňa 26.06.2015 doručeného dňa
29.06.2015 PZN uviedol, že nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení alebo nevylúčení
sudcov Okresného súdu Pezinok, žiadal preto pojednávanie odročiť bez prejednania vo veci. Ďalej
odôvodňoval zaujatosť sudcov tunajšieho súdu. Súčasne navrhoval doplnil dokazovanie, keď si objednal

spracovanie znaleckého posudku vyčíslujúceho výšku vzniknutej škody v dôsledku v žalobe opísaných
skutočností, za ktoré zodpovedá odporca. Uvádza tiež okolnosti preukazovania nesprávnosti postupu
v agende Y. U.. V písomnom podaní zo dňa 26.06.2015 doručenom dňa 26.06.2015 PZN uviedol,
že pred Okresným súdom Prešov prebieha konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie, ktorého sa mal tamojší súd dopustiť v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe

neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie
zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Na strane žalovaných vystupuje O.Á. U., O.
M., O..U..L.. za účasti vedľajšieho účastníka H. C. L. O. - N.. Konanie bolo prerušené vzhľadom na
rozhodovanie o prejudiciálnych otázkach navrhnutých Slovenskou republikou, keď podľa týchto otázok

sa mala posúdiť možnosť vzniku zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva
pred tým, ako účastník konania využil všetky opravné prostriedky a v prípade pozitívnej odpovede,
či je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré popisuje
žalobkyňa najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a či je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou,
za ktorú má zodpovedať členský štát a či možno škodu stotožňovať s vymoženou pohľadávkou,

ktoré je bezdôvodným obohatením. Súčasne malo byť zodpovedané, či má vydanie bezdôvodného
obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou škody. Zodpovedanie predmetných
prejudiciálnych otázok má zásadný význam pre posúdenie nároku v tomto konaní, žiadal preto konanie
prerušiť do rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu o
návrhu navrhovateľa v súlade s § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Odporca emailovým podaním z 19. júna 2015 ospravedlnil svoju neúčasť a nežiadal o odročenie pričom
zotrváva na písomnom vyjadrení zo dňa 09.06.2015. Súd pokračoval v konaní aj pri nečinnosti odporcu,
keď odporca bol riadne volaný, na pojednávanie sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie (§ 101 ods. 2 O.s.p.), súd tak pri prejednaní prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 09.02.2004, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 28.01.2004, povereniečíslo 5107 001255 Okresného súdu Pezinok všetko v kópiách a návrh na zmenu exekútora zo dňa
05.10.2010 a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
Zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 09.02.2004 má súd preukázané, že

exekútor doručil dňa 12.02.2004 na Okresný súd Pezinok žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného a to spoločnosti M., O..U..L.. proti povinnému B. R. podľa exekučného titulu a to
Notárskej zápisnice C. XXXX/XXXX, C. XXXXXX/XXXX vyhotovenej notárom W.. L. Ď..
Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 28.01.2004 má súd preukázané, že dňa 12.12.2004 bol spísaný
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného a to spoločnosti M., O..U..L.. proti povinnému B. R. podľa

exekučného titulu a to Notárskej zápisnice C. XXXX/XXXX, C. XXXXXX/XXXX vyhotovenej notárom W..
L. Ď..
ZpovereniačísloXXXXXXXXXXOkresnéhosúduPezinoknasúdpreukázané,žedňa13.02.2004vydal
Okresný súd v Pezinku poverenie v exekučnom konaní XXEr/XXX/XXXX na vymoženie pohľadávky
oprávneného a to spoločnosti M., O..U..L.. proti povinnému B. R., ktoré bolo doručené exekútorovi dňa
27.02.2004.

Z návrhu na zmenu exekútora zo dňa 05.10.2010 má súd preukázané, že dňa 06.10.2010 bol
príslušnému okresnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora, pričom nebolo k nemu dané
vyjadrenie povereného exekútora. Následne na výzvu súdu bolo doručené vyjadrenie povereného
súdneho exekútora dňa 03.12.2010 a uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. XXEr/XX/XXXX-XX zo
dňa 25.07.2011 bol návrh na zmenu zamietnutý, pričom toto uznesenie bolo dané na poštovú prepravu

dňa 02.08.2011.

Súd zamietol návrh na prerušenie konania, keď nevzhliadol žiaden z obligatórnych dôvodov na
prerušenie konania (§ 109 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ tvrdil existenciu dôvodu v zmysle § 109 ods. 2
písm. c/ O.s.p., ktorý má spočívať v existencii konania pred Súdnym dvorom Európskej únie začatom

na podnet Okresného súdu Prešov z dôvodu potreby zodpovedania prejudiciálnych otázok. Konanie
pred Okresným súdom Prešov však prebieha vo veci s iným skutkovým základom ako konanie pred
tunajším súdom. Žiadna z prejudiciálnych otázok ako sú uvedené v písomnom podaní PZN zo dňa
26.06.2015 nie je otázkou, ktorej vyriešenie by malo vplyv na právne posúdenie skutkového stavu vo
veci prejednávanej pred tunajším súdom a to odhliadnuc od skutočností, že tretia a štvrtá otázka sa

týkajú výkladu vnútroštátneho práva a teda prípadné meritórne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie nebude mať procesne normatívny základ. Neprebieha tak konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Predmetom konania je navrhovateľom vznesený nárok na zaplatenie náhrady majetkovej ako aj

nemajetkovej ujmy. Podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoZŠSVVM“) na vznik zodpovednosti štátu (Slovenskej
republiky) za škodu na majetku v dôsledku nesprávneho postupu štátneho orgánu je potrebné súčasné
splnenie troch podmienok : (i) zmenšenie majetku, (ii) nesprávny úradný postup a (iii) príčinná súvislosť
medzi zmenšenie majetku a nesprávnym úradným postupom, pričom štát zodpovedá bez možnosti

liberácie (§ 3 ods. 2 ZoZŠSVVM). Pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy súd nemá za preukázané
zmenšenie majetku (§ 17 ods. 1 ZoZŠSVVM) tak ako bolo uvedené v návrhu. Žiadne listiny označené
ako dôkazy nepreukazujú správu pohľadávky, pracovné výkonov zamestnanca navrhovateľa ako
ani využívanie informačného systému navrhovateľom ako ani poštovné a telekomunikačné náklady.
Jediným preukázaným úkonom navrhovateľa v exekučnom konaní po podaní návrhu na začatie

exekúcie do vydania poverenia je sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 30.08.2010, ktorá však
má charakter formulárového podania a je individualizovaná výlučne identifikačnými údajmi povinnej,
označením exekučného titulu, dátumom žiadosti o vydanie poverenia a spisovou značkou exekútora.
Navrhovateľ nielenže nepreukázal tvrdené zmenšenie majetku, ale ani neosvedčil podmienky, z ktorých
by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebolo preto potrebné vykonať dokazovanie

znaleckým posudkom, keď pokiaľ navrhovateľ súdu pravdivo opísal rozhodné skutočnosti čo je jeho
povinnosťou (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a nezamlčal nič, čo by uviedol znalcovi, nemal by znalec dostatok
podkladov na vypracovanie znaleckého posudku, keď znalec ako osoba odborne zdatná vie odborným
spôsobom spracovať rozhodné skutočnosti, ale ani ako osoba odborne zdatná však nemôže z ničoho
zistiť niečo konkrétne. Súd teda nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom tak ako to uvádzal

navrhovateľ vo svojom písomnom podaní. Uvedené nepreukázanie zmenšenia majetku je potom
samostatným dôvodom na zamietnutia návrhu.Vzhľadom na nepreukázanie zmenšenia majetku potom nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
zmenšením majetku a tvrdeným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní 15 dňovej
lehoty na vydanie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), keď navrhovateľ rovnako nenavrhol

vykonať dôkazy, z ktorých by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním súdu
spočívajúca v nedodržaní lehoty na vydanie poverenia a tvrdeným zmenšením majetku.

Dôkazná povinnosť je podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účastníkovi konania
tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo do tvrdenia navrhovateľa o vynaložení nákladov t.j. o zmenšení

svojho majetku ako aj príčinnej súvislosti medzi tvrdeným zmenšením majetku a nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie. V tejto veci nešlo
ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania, v ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové
zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď odporca sa nevyjadril. Navrhovateľ
bol povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak
neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť

v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní
navrhnuté navrhovateľom. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide
o preukázanie tvrdenia o zmenšení svojho majetku.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o paušalizácii reálnych vecných nákladov v dôsledku možnosti

vyčíslenia výšky škody len s nepomernými ťažkosťami, ktorým fakticky odkázal na ustanovenie § 136
O.s.p., súd poukazuje na jednoduchú možnosť preukázať časť tvrdených nákladov a ďalej na vyššie
uvádzané neosvedčenie podmienok, z ktorých by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebol
by preto dostatočný priestor na úvahu súdu, ktorá musí mať podklad v tvrdených skutočnostiach, keď
ňou možno zistiť len výšku nároku, nie aj jeho existenciu resp. základy jeho existencie.

Navrhovateľ tiež tvrdil nemožnosť korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné,
obchodné zmluvy a to z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných
informácií. Ani prípadné utajovanie obsahu zmlúv, z ktorých malo byť preukázané zmenšenie majetku
navrhovateľa z dôvodu jej označenia ako obsahujúcej obchodné tajomstvo (§ 17 Obchodného

zákonníka) nemôže zbaviť navrhovateľa povinnosti preukázať svoje tvrdenia. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, že by účastník konania nemusel preukazovať svoje tvrdenia, ktoré značil za
obchodné tajomstvo. Účastníci konania majú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pričom ak sa
rozhodnú, že obchodné tajomstvo zachovajú aj za konania pred súdom musia byť uzrozumení s tým, že
ak ide o skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci nemôžu byť vo veci úspešní. O skutočnostiach,

ktoré sú pre rozhodnutie vo veci významné nemusí byť vykonané dokazovanie len v prípade, ak ide
o zhodné tvrdenia účastníkov konania a súd v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. si tieto osvojí ako skutkové
zistenia na nich založené (obdobne I. Štenglová, L. Drápal, F. Púry, F. Korbel, Obchodní tajemství
praktická príručka, LINDE, Praha 2005, str. 82, 83). Pokiaľ ide o ostatné povinnosti mlčanlivosti, tu
súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že sa pokúsil zákonným spôsobom sa

zbaviť povinnosti mlčanlivosti, nepreukázal potom, že takáto povinnosť mu skutočne bránila v možnosti
predložiť dôkazy. Navyše tvrdenia navrhovateľa o nemožnosti predložiť listiny sú všeobecné a teda
pôsobia byť účelové.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto je možné priznať pri existencii nesprávneho úradného postupu

alebonezákonnéhorozhodnutia(alebonezákonnéhozatknutia,zadržaniaaleboinépozbaveniaosobnej
slobody alebo rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe) ako je to
uvedené v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom v peniazoch možno priznať nemajetkovú ujmu za súčasného
splnenia podmienok a to (i) nedostatočnosť samotného konštatovania porušenia práva a (ii) nemožnosť
uspokojiť nemajetkovú ujmu inak. Táto je satisfakciou za zásah do odlišných práv ako sú uvedené

v § 11 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenia § 17 ZoZŠSVVM ako lex specialis sú vo vzťahu
k Občianskeho zákonníku ako lex generalis, teda predmetom úpravy tohto osobitného zákona je
satisfakcia za porušenia taxatívne vymenované v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom chráneným záujmom
je tu právo na dobrú správu veci verejných zakotvené v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát v spojení s čl. 46 ods. 3

Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom. Súd potom pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v rozhodnom období od 03.01.2011 do
02.08.2011. Toto obdobie je súčasne obdobím omeškania súdu s rozhodnutím o zmene súdnehoexekútora. Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy skúma okrem skutočností vedených v § 17
ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM tiež napríklad subjekt zasahujúceho štátneho orgánu ako aj ďalšie
okolnosti protiprávneho konania zasahujúceho orgánu ako napríklad zavinenie (ktorého existencia

môže byť priťažujúcou okolnosťou), náročnosť veci, recidíva zásahu v obdobnej veci, rozsah zásahu,
závažnosť následku protiprávneho zásahu. Nie je procesnou povinnosťou navrhovateľa preukazovať
okolnosti podľa § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM ako ani ďalšie rozhodné okolnosti a súd úvahou
zohľadnením všetkých okolností určí primeranú výšku nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ak
dotknutá osoba preukazuje jednotlivé rozhodné okolnosti, môže mať táto jej procesná aktivita vplyv na

výšku priznanej nemajetkovej ujmy. V prejednávanej veci súd poukazuje predovšetkým na dobu trvania
protiprávneho zásahu, ktorá bola 212 dní. Pokiaľ ide o zasahujúci štátny orgán, týmto bol súd, pričom v
rozhodnom období bol tento preťaženým súdom, ktorá skutočnosť je všeobecne známou skutočnosťou
z verejne prístupných zdrojov a to internetových stránok ministerstva spravodlivosti. V tomto kontexte je
potom zrejmé, že nebolo v prevádzkových možnostiach súdu vydať poverenie, pri zachovaní primeranej
činnosti v iných súdnych agendách, teda tieto okolnosti znižujú závažnosť porušenia konania štátneho

orgánu, keď nesprávny úradný postup je následkom kolabovania celého štátneho orgánu a nie konania
v jednotlivej veci. Pokiaľ ide o náročnosť veci, táto je v strednom pásme bežnej náročnosti tejto agendy,
keď ide o štandardné rozhodnutie. V súvislosti s dobou omeškania má súd za potrebné uviesť, že
zákonná lehota 30 dní sa počíta od momentu, kedy je návrh riadny a súd má všetky podklady na
rozhodnutie o tomto návrhu ,nie od momentu podania návrhu, s prihliadnutím na tieto skutočnosti potom

aj určil dĺžku omeškania súdu s rozhodnutím. Pokiaľ ide o závažnosť následku, žiaden následok nebol
preukázaný avšak samotná dĺžka doby nesprávneho úradného postupu bola v rozsahu 212 dní, ktorá
doba je už v hornom pásme miernej závažnosti porušenia práv navrhovateľa. Samotný predmetný
zásah nie je spôsobilý poškodiť postavenie navrhovateľa v spoločnosti. Zohľadniac uvedené skutočnosti
má súd za to, že dostatočným zadosťučinením je potom samotné konštatovanie porušenia práva.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil nutnosť „deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe“, pričom však sa tohto nároku
nedomáhal aj v predmete návrhu. Súd potom o tomto nároku (§ 17 ods. 2 ZoZŠSVVM,), vzhľadom
na viazanosť návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.), nerozhodoval a samotný vznesený nárok na zaplatenie
nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Neboli splnené podmienky na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom ako to navrhoval navrhovateľ, keď
v prípade zamietnutia návrhu nie je účelné rozhodnúť o základe (§ 152 ods. 3 O.s.p.). Účelnosť spočíva
v rozhodnutí o základe, bez vykonania dokazovania ku konkrétnej výške nároku, ktoré dokazovanie sa
doplní v prípade existencie základu nároku, čo však v prejednávanej veci nebol potrebné.

Pokiaľ ide o emailové podanie zástupcu odporcu, toto má súd v časti poukazovania na vyjadrenie zo
dňa 09.06.2015 za zmätočné, keď žiadne takéto podanie odporcu sa v spise nenachádza.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.

tak, že plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento bol v
spore plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
navrhovateľ podať návrh na výkon rozhodnutia.