Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/887/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207210301
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1207210301.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľov: 1/ O.. T. A., T. T. X/A, T., 2/
S.. W. A., T. T. X/A, T., zastúpenej navrhovateľom 1/, proti odporcom: 1/ O.. Š. A., T. T. X, T., 2/ O.. R.
A., T. X, T., o určenie vlastníctva a splnenie povinnosti, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 25. apríla 2014, č.k. 20C/68/2007-448, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali
určenia, že až do 14.10.2004 boli bezpodielovými spoluvlastníkmi murovaného oplotenia na parcele č.
XXXX/X R. P.. Ú.. R., obec Bratislava - mestská časť R. podľa vyobrazenia modrou farbou na listine
"Zameranie skutkového stavu na parcele č. XXXX/X" zo dňa 20.11.2009, vyhotovenej spoločnosťou
Geoteam, spol. s r.o., ako aj uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ odstrániť murované oplotenie na

parcele č. XXXX/X R. P.. Ú.. R., obec Bratislava - mestská časť R. v rozsahu podľa vyobrazenia žltou
farbou na listine "Zameranie skutkového stavu na parcele č. XXXX/X" zo dňa 20.11.2009, umožniť im
prístup k vodomernej šachte o objeme 3,15 m3 a žumpe o objeme 80 m3 na parc. č. XXXX v
k.ú. R., obec Bratislava - mestská časť R., zdržať sa vykonávania akýchkoľvek zmien alebo úprav na
vodomernej šachte o objeme 3,15 m3 a žumpe o objeme 80 m3 a zdržať sa znemožňovania alebo
sťažovania prechodu a prejazdu navrhovateľov cez parc. č. XXXX/X v k.ú. R., obec Bratislava

- mestská časť R., a to najmä vyberaním a poškodzovaním zámkovej dlažby a
uskladňovanímvecíaleboparkovanímmotorovýchvozidiel;aodporcomnáhradutrovkonanianepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že Zmluvou o kúpe nehnuteľnosti a o zriadení vecného bremena zo
dňa 14.04.1998 predali navrhovatelia odporcom pozemky parc. č. XXXX/,X, XXXX/X, XXXX a dom s.
č. XXXX na parc. č. XXXX/X, v k.ú. R., spolu s príslušenstvom nehnuteľností, menovite vodovodnou
prípojkou, vodomernou šachtou, kanalizačným odpadom a spoločne užívanou žumpou s tým, že na
pozemkoch parc. č. XXXX/X zriadili zmluvné strany vecné bremeno prechodu cez pozemok XXXX/X,

oprávňujúcevlastníkovpozemkovparc.č.XXXX,XXXXI.XXXX,domus.č.XXXX(t.j.navrhovateľov)na
prechod pešo i vozom, resp. motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom tak, aby to bolo
primerané pomerom vlastníkov pozemkov, v prospech ktorých sa vecné bremeno zriaďuje, ale aby to
nad mieru primeranú pomerom neobťažovalo vlastníka pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý je povinný právo
cez tento pozemok strpieť. Mal preukázané, že dňa 24.05.2004 odporcovia ohlásili stavbu murovaného
plotu vo výške 2 m na parcele č. XXXX/X, pričom konanie vo veci žiadosti o vydanie dodatočného

stavebného povolenia na stavbu časti murovaného oplotenia medzi parc. č. XXXX/X I. XXXX/X na T.
K. R. T. bolo prerušené a stavebný úrad navrhovateľov 1/ a 2/ odkázal na súd za účelom určenia
vlastníctva stavby časti oplotenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že výsledkom previerky štátnehostavebného dohľadu vykonanej dňa 01.07.2005 bolo zistenie, že z dopravného hľadiska múr
nevyhovuje bezpečnému výjazdu áut a z vyjadrenia ODI OR PZ v Bratislave II zo dňa 23.10.2006;
vydaného v rámci konania o dodatočnom stavebnom povolení; vyplýva, že ODI nemá pripomienky k

stavbe vyznačeného murovaného oplotenia v dĺžke 4,2 m, oddeľujúceho pozemky parc. č. XXXX/
X I. H.. Č.. XXXX. Poukázal na to, že zo zameraní skutkového stavu na parcele č. XXXX/X I. XXXX
R. P..Ú.. R., zo dňa 20.11.2009 a zo dňa 19.03.2010 vyplýva, že modrou farbou je vyznačené
pôvodné (zbúrané) oplotenie, ktoré sa nachádza z pohľadu od ulice naľavo od brány, žltou farbou nové
oplotenienachádzajúcesanaparceleč.XXXX/X,ktoréjezpohľaduodulicenaľavoodbrány,akoajčasť

oplotenia oddeľujúceho parcelu č. XXXX od susedného pozemku v bezprostrednej blízkosti ulice, ktoré
je z pohľadu od ulice napravo od brány; zvyšná časť plotu oddeľujúceho parcelu XXXX/X od susedného
pozemku je vyznačená zelenou farbou, pričom studňa (tam označená ako šachta) na parcele č. XXXX/
X sa nenachádza na prístupovej ceste vedúcej k pozemku navrhovateľov. Z rozhodnutia mestskej časti
Bratislava - R. zo dňa 04.06.2007 mal preukázané, že povolila užívanie studne na parcele č. XXXX/X.
Vykonanou ohliadkou na mieste zistil, že na ľavej strane brány bola pôvodná línia plota v rovine brány a

časti plota, pričom odporcovia oplotili časť na ľavej strane, ktorá bola pôvodne neoplotená a vystupuje
z roviny brány. Poukázal na to, že z prednej strany pozemku, z pohľadu ulice, je vstupná brána a pred
ňou je vydláždená časť až po asfaltovú cestu o šírke cca. 12 krokov; na zaparkovanie približne 2 - 3
áut podľa ich veľkosti; pričom oplotenie nebráni vo výjazde ani vo vjazde do brány. Za vstupnou bránou
na ľavej strane sa nachádza vodovodná šachta, ktorá je voľne prístupná a je možné ju otvoriť fyzicky

zdvihnutím poklopu. Parcela č. XXXX/X; oddelená plotom od susediaceho pozemku; je vydláždená od
cesty zámkovou dlažbou, pričom vstup je voľný bez akýchkoľvek zabudovaných prekážok. Na pravej
strane časti vstupnej brány je plot oddeľujúci pozemok parc. č. XXXX od susedného pozemku, ktorý
je až po vstupnú bránu obložený betónovým múrikom do výšky cca. 35 cm a od vstupnej brány až po
stĺp verejného osvetlenia murovaný nepriehľadným kamenným obkladom. Na pozemku parc. č. XXXX

pred domom odporcov je nefunkčná žumpa, ktorá nie je nijako ohradená, prístup k nej je voľný, fyzicky
je zakrytý železným poklopom. Múr za ktorý sa zasúva brána, nemá z väčšej časti kamenný obklad,
pričom mechanizmus brány je plne funkčný, ako pri otváraní, tak aj pri zatváraní, kľúčmi navrhovateľa 1/
a diaľkovým ovládaním odporcov 1/ a 2/. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke
podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a podľa ust. § 120, § 121 ods. 1, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 136

ods. 1, § 139 ods. 2, § 151n ods. 1 a § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka; a dospel k záveru, že
podanému návrhu nemožno vyhovieť. Vo vzťahu k návrhu v časti o určenie vlastníctva poukázal na
skutočnosť, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c/
O.s.p., keď tento; v rozpore s tvrdeniami navrhovateľov; nevyplýva ani z Rozhodnutia stavebného
úradu Mestskej časti Bratislava - R. zo dňa 16.03.2007 vydaného vo veci žiadosti odporcov 1/ a 2/ o

vydaniedodatočnéhostavebnéhopovolenianastavbučastimurovanéhooploteniamedziparc.č.XXXX/
X I. XXXX/X na T. K. R. T., ktorým boli navrhovatelia odkázaní na súd za účelom určenia vlastníctva
stavby časti oplotenia, nakoľko predmetom konania na stavebnom úrade - Mestskej časti Bratislava
R., je plot oddeľujúci parcelu č. XXXX/X, patriacu odporcom, od parcely č. XXXX/X, ktorá patrí
vlastníkom susednej nehnuteľnosti a na listine "Zameranie skutkového stavu na parcele č. XXXX/X" je

vyznačený čiastočne žltou a čiastočne zelenou farbou, teda ide o plot odlišný od plota, vo vzťahu ku
ktorému sa navrhovatelia v danej veci domáhajú určenia vlastníctva. Konštatoval, že navrhovatelia v
konanínepreukázalianižiadneinéskutočnosti,ktorébymohlizakladaťexistenciunaliehavéhoprávneho
záujmu na určenie vlastníctva k predmetnému plotu s tým, že návrhu v tejto časti nebolo možné vyhovieť
i z dôvodu, že navrhovatelia sa domáhali určenia, že bezpodielovými spoluvlastníkmi murovaného

oplotenia boli až do dňa 14.10.2004, teda žiadali určiť ich vlastnícke právo k predmetnému
plotu do v minulosti, čo však podľa ustálenej judikatúry (rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo 224/2008, 2
Cdo 131/2006 alebo 2 Cdo 32/1998); vychádzajúc z gramatického výkladu ustanovenia § 80 písm. c/
O.s.p. pripúšťajúceho iba určenie, či tu právny vzťah alebo právo "je alebo nie je" (nie určenia, či tu právo
"bolo" alebo "nebolo") a tiež z ust. § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v

čase jeho vyhlásenia. (5 Cdo 224/2008); nie je možné. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
dospel rovnako k záveru, že podanému návrhu nemožno vyhovieť ani v časti, v ktorej sa navrhovatelia
domáhali uloženia povinnosti odporcom odstrániť murované oplotenie na parcele č. XXXX/X R. P.. Ú..
R.I., keď v konaní nebolo preukázané, že by im odporcovia výstavbou oplotenia na parcele č. XXXX/
X znemožňovali alebo sťažovali využívanie ich práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nakoľko

odporcovia im umožňujú plynulý a ničím nerušený prechod či prejazd navrhovateľov z ulice cez parcelu
č. XXXX/X na ich pozemok. V tejto súvislosti podotkol, že tzv. právo cesty, ktoré navrhovateľom patrí vo
vzťahu k parcele č. XXXX/X, neznamená, že im musí byť za každých okolností prístupná celá plocha
danej parcely, keď rozsah tohto práva je potrebné vykladať s ohľadom na jeho účel, ktorýmje umožnenie prechodu alebo prejazdu z ulice na pozemok navrhovateľov, pričom takýto prechod či
prejazd je možný, aj keď je časť parcely č. XXXX/X ohradená plotom, keďže tento objekt do samotnej
prístupovej cesty na pozemok navrhovateľov nezasahuje. V súvislosti s otázkou bezpečnosti pri výjazde

z pozemku odporcov (parc. č. XXXX/X) na ulicu poukázal na skutočnosť, že ODI OR PZ v Bratislave II
nemal voči stavbe - murovanému oploteniu námietky a ani ohliadkou na mieste samom neboli zistené
také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali problémy pri výjazde z parcely č. XXXX/X na ulicu. Zamietnutie
návrhu v časti uloženia povinnosti odporcom umožniť navrhovateľom prístup k vodomernej šachte o
objeme 3,15 m3 a žumpe o objeme 80 m3, ktoré sa nachádzajú na pozemku, parc. č. XXXX, za účelom

sledovania merania spotreby vody, ich opráv a údržby a uloženia povinnosti odporcom umožniť
navrhovateľom vykonanie týchto činností, odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že odporcovia navrhovateľom nijako neznemožňujú prístup k predmetnej vodomernej šachte a žumpe,
ktoré sú voľne prístupné, bez akýchkoľvek prekážok, pričom naviac, pokiaľ ide o žumpu, tento objekt
sa v súčasnosti nevyužíva ani jednou zo strán, a preto vykonávanie jeho opravy resp. údržby
nie je potrebné. Ako nedôvodný posúdil návrh navrhovateľov i v časti o uloženie povinnosti odporcom

zdržať sa akýchkoľvek zmien alebo úprav na vodomernej šachte a žumpe, ktoré sa nachádzajú na
pozemku parc. č. XXXX bez ich súhlasu, keď v konaní nebolo preukázané, že by odporcovia v
súčasnosti vykonávali akékoľvek zmeny alebo úpravy na uvedených objektoch, ktoré sú v podielovom
spoluvlastníctve navrhovateľov a odporcov, a preto je rozhodovanie o hospodárení s nimi upravené
priamo v Občianskom zákonníku. Zdôraznil, že pokiaľ bolo v minulosti odporcami zasiahnuté do

vodomernejšachty,mohloísťlenozásahy,spojené sdoplnenímďalšiehovodomeru,atedaozásahy
do majetku vodárenského podniku, ktorý sa nachádza v predmetnej šachte a navrhovatelia ani netvrdili,
že by im v tejto súvislosti odporcami bola spôsobená akákoľvek ujma. Napokon; pokiaľ ide o návrh v
časti uloženia povinnosti odporcom zdržať sa znemožňovania alebo sťažovania prechodu a prejazdu
navrhovateľov cez parcelu č. XXXX/X vyberaním a poškodzovaním zámkovej dlažby, uskladňovaním

vecí alebo parkovaním motorových vozidiel; konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by im
odporcovia využívanie ich práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu zabezpečujúceho im prejazd po
pozemku parc. č. XXXX/X znemožňovali alebo sťažovali vytváraním prekážok na prístupovej ceste.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporcovia navrhovateľom umožňujú plynulý a ničím
nerušený prechod či prejazd cez daný pozemok, pričom dočasné rozobratie zámkovej dlažby v minulosti

za účelom výstavby kanalizácie alebo z obdobného dôvodu zo strany odporcov nepovažoval za zásah,
ktorým by sa podstatne alebo trvalo navrhovateľom znemožňovalo využívanie ich práv, ktoré sú v
zmysle zmluvy povinní realizovať tak, aby to nad mieru primeranú pomerom neobťažovalo odporcov
ako vlastníkov zaťaženého pozemku parc. č. XXXX/X. Za porušovanie práv navrhovateľov z vecného
bremena nepovažoval ani znemožnenie prejazdu žeriavu cez parcelu XXXX/X odporcami v decembri

2013, nakoľko z vecného bremena sú oprávnení len vlastníci parciel č. XXXX, XXXX I. XXXX, domu s.
č. XXXX v k.ú. R., t.j. navrhovatelia, avšak predmetný žeriav mal odstrániť stĺp na susednom pozemku,
ktorého vlastníci nie sú oprávnení z vecného bremena, pričom navrhovatelia nepreukázali, že im stĺpom
zo susedného pozemku objektívne hrozilo akútne a bezprostredné nebezpečenstvo vzniku škody na
majetku, vyžadujúce si okamžité (navrhovateľom 1/ zvolené) riešenie. Poukázal na skutočnosť, že právo

navrhovateľov na nerušené užívanie vecného bremena je rovnocenné právu odporcov na ochranu pred
užívaním vecného bremena navrhovateľmi nad rámec dohodnutého rozsahu a na základe výsledkov
vykonaného dokazovania konštatoval, že navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, keď
nepreukázali, že odporcovia by sa dopúšťali akéhokoľvek konania, ktoré by bolo v rozpore s obsahom
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

a úspešným odporcom ich náhradu nepriznal, nakoľko náhradu trov konania neuplatnili a v konaní im
žiadne trovy ani nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ domáhajúc
sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho vecného i právneho posúdenia, je hrubým porušením ich základných

práv a prvostupňový súd sa v konaní dopustil viacerých procesných pochybení. Namietali, že napriek
tomu, že minimálne na dvoch posledných pojednávaniach neboli zastúpení advokátom, súd prvého
stupňa si voči nim nesplnil poučovaciu povinnosť v zmysle § 3 ods. 1 O.s.p., a svojím postupom; keď
ich neupozornil na skutočnosť, že nie je možné domáhať sa určenia vlastníctva do minulosti; im odňal
možnosť konať pred súdom. V súvislosti s oplotením, ktoré bolo predmetom ich určovacieho návrhu,

zdôraznili, že vlastníctvo nehnuteľnosti "nekončí" jej zbúraním a pre ďalší právny stav je v záujme
zamedzenia eskalácii ich dlhoročného konfliktu s odporcami dôležité otázku jej vlastníctva objasniť.
Vytýkali súdu prvého stupňa, že odôvodnenie zamietnutia návrhu na určenie vlastníctva založil na mylnej
právnejkonštrukciiodvodenejod"nepráva"anesprávnehovýkladuplatnýchnoriemvrozporesosúdnoupraxou, keď konanie odporcov mal posudzovať podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka ako neplatné.
Namietali, že zbúraním pôvodného oplotenia došlo k obmedzeniu ich vecného bremena, avšak súd
prvého stupňa sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Vyslovili názor, že konanie odporcov a

Mestskej časti - R. za súčasného stavu dostatočne zakladá naliehavý právny záujem na určení ich
vlastníctva k zbúranému oploteniu. Zdôraznili, že v konaní dostatočne preukázali i sťaženie prístupu k
ich rodinnému domu, pričom prvostupňový súd celkom opomenul zaoberať sa stanoviskom štátneho
stavebného dozoru zo dňa 01.07.2005, podľa ktorého postavený múr nevyhovuje z dopravného hľadiska
bezpečnému výjazdu vozidiel. Namietali tiež skutočnosť, že súd prvého stupňa návrh zamietol i v

časti, v ktorej sa domáhali zabezpečenia prístupu k vodomernej šachte a žumpe napriek tomu, že z
vykonaných dôkazov vyplýva, že odporcovia im v prístupe k nim bránili a svoje stanovisko zmenili až
dňa 20.05.2013 na obhliadke. Poukázali na to, že v dôsledku správania odporcov, spočívajúceho v
zbúraní pôvodného oplotenia, znefunkčnení žumpy a vzniku nákladov na geometrické zameranie utrpeli
majetkovú škodu, avšak i nemajetkovú ujmu v súvislosti s opakovaným poškodzovaním im dobrého
mena zo strany odporcov a bránením v slobodnom prístupe k ich nehnuteľnostiam. Nestotožnili sa

so záverom prvostupňového súdu, ktorý nemal za preukázané, že by im odporcovia bránili vo výkone
ich oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena, keď opak vyplýva z vykonaných dôkazov, najmä z
predloženej fotodokumentácie, ktorou sa súd nezaoberal. Zároveň vytýkali súdu prvého stupňa, že pri
rozhodovaní uprednostnil práva odporcov na úkor ich práva na využívanie vecného bremena nad rámec
dohodnutéhorozsahubeztoho,abytoumožňovaliskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,pričom

nimi navrhovaných svedkov vypočuť odmietol a namietali, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,
rozhodnutieapostupsúduvkonanísúprílišformalistické,čímdošlokporušeniuichprávanaspravodlivé
súdne konanie.
Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadali napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť, podané odvolanie označili za nedôvodné a zmätočné a zotrvali na všetkých

svojich doterajších vyjadreniach a argumentácii podloženej listinnými dôkazmi.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania,
ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa pre účely rozhodnutia vo veci samej všetko
dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti
návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že až do 14.10.2004 boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi murovaného oplotenia na parcele č. XXXX/X v k.ú. R., obec Bratislava - mestská časť
R. podľa vyobrazenia modrou farbou na listine "Zameranie skutkového stavu na parcele č. XXXX/X" zo

dňa 20.11.2009, vyhotovenej spoločnosťou Geoteam, spol. s r. o., ako aj uloženia povinnosti odporcom
odstrániť murované oplotenie na parcele č. XXXX/X v k.ú. R., obec Bratislava - mestská časť R. v
rozsahu podľa vyobrazenia žltou farbou na listine "Zameranie skutkového stavu na parcele č. XXXX/
X" zo dňa 20.11.2009, umožniť im prístup k vodomernej šachte o objeme 3,15 m3 a žumpe o
objeme 80 m3 na parc. č. XXXX v k. ú. R., obec Bratislava - mestská časť R., zdržať sa vykonávania

akýchkoľvek zmien alebo úprav na vodomernej šachte o objeme 3,15 m3 a žumpe o objeme
80 m3 a zdržať sa znemožňovania alebo sťažovania prechodu a prejazdu navrhovateľov cez parc. č.
XXXX/X v k.ú. R., obec Bratislava - mestská časť R., a to najmä vyberaním a poškodzovaním zámkovej
dlažby a uskladňovaním vecí alebo parkovaním motorových vozidiel; ako aj na posúdenie
opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzali odporcovia 1/ a 2/ na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.).

Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym
skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci na
požadovanom určení vlastníctva murovaného oplotenia na parcele č. XXXX/X R. P.. Ú.. R. nie je
daný naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p.) a v časti o splnenie povinností odporcov súvisiacich
s výkonom práva vecného bremena svedčiaceho navrhovateľom 1/ a 2/ návrh nie je vecne dôvodný,

keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 120, § 121 ods. 1, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 136
ods. 1, § 139 ods. 2, § 151n ods. 1 a § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka a svoje závery, pre ktoré
návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ nevyhovel aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom
sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých

právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto je
odôvodnenie jeho rozhodnutia presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľov nie je spôsobilý spochybniť
správnosť záverov súdu prvého stupňa z hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď
ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali zanásledok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie vo veci samej. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by
konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za

následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa v danej veci; vo vzťahu k návrhu v časti o určenie,
že navrhovatelia až do dňa 14.10.2004 boli bezpodielovými spoluvlastníkmi murovaného oplotenia na
parcele č. XXXX/X R. P.. Ú.. R.; v súlade s ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. v prvom rade zameral
na zisťovanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a dospel k správnemu

záveru, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko predmetná stavba
oplotenia už neexistuje a vzhľadom na absenciu totožnosti predmetu stavebného konania a konania v
preskúmavanej veci naliehavý právny záujem nevyplýva ani z Rozhodnutia stavebného úradu Mestskej
časti Bratislava - R. zo dňa 16.03.2007 vydaného vo veci žiadosti o vydanie dodatočného stavebného
povolenia na stavbu časti murovaného oplotenia medzi parc. č. XXXX/X I. XXXX/X na T. K. R. T., ktorým
boli navrhovatelia odkázaní na súd za účelom určenia vlastníctva stavby časti oplotenia. Správny je i

jeho záver, že vecnému posúdeniu opodstatnenosti podaného návrhu v tejto časti bráni skutočnosť, že
navrhovatelia; v danej veci neprípustne; žiadali ich bezpodielové spoluvlastníctvo k predmetnej stavbe
(už neexistujúceho) plota určiť do minulosti.
Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. ukladá účastníkom sporového konania povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného

bremena; účastník môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu
jeho tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neunesie.
Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
nebolo preukázané jeho tvrdenie, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v

takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
pre nečinnosť účastníka konania (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu § 120 ods. 1 O.s.p.)
alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena
je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a
ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky,

ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že účastník
neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní
vykonané, neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ale ani o tom, že by boli
nepravdivé.
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať,

zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať, a z ktorej potom vyplýva,
kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov konania je povinný stanovený okruh
skutočností preukázať, a ktorého potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v
podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o

toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
V preskúmavanej veci je správny skutkový záver súdu prvého stupňa o tom, že nebolo na základe
výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že odporcovia bránia navrhovateľom vo
výkone ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zaťažujúceho pozemok odporcov parc. č. XXXX/
X R. P..Ú.. R., ani to, že im bránia v prístupe k vodomernej šachte a žumpe na parc. č. XXXX,

P..Ú.. R., prípadne, že by vykonávali na nich akékoľvek zmeny alebo úpravy. Skutkové zistenia súdu
prvého stupňa zodpovedajú vykonaným dôkazom, keďže výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého
stupňazodpovedápostupuvyplývajúcemuz§132O.s.p.,atovzhľadomnato,žesúdprvéhostupňavzal
do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov ako aj z prednesov účastníkov
či z obsahu spisu vyplynuli, či inak vyšli v priebehu konania najavo a svoje skutkové závery založil

aj na správnom hodnotení dôkazov a ostatných v konaní nadobudnutých poznatkov, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti, v ktorom postupe nebol zistený žiaden
logický rozpor. Pokiaľ prvostupňový nevypočul v konaní navrhovateľmi označených svedkov R. Č., H..
Č.L., J. U., Ľ. W. I. D. U., postupoval správne, keď i odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom, že ich
výpovede neboli pre rozhodnutie súdu o podanom návrhu potrebné, nakoľko skutočnosti, na objasnenie

ktorých mali byť títo svedkovia vypočutí, nemohli mať žiaden význam pre rozhodnutie súdu, a nemohli
teda pre navrhovateľov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.
Súd prvého stupňa zároveň správne poukázal na skutočnosť, že ak sa aj odporcovia v minulosti
správali spôsobom, ktorý by navrhovateľov; podľa ich názoru; obmedzoval vo výkone ich práv z vecnéhobremena, prípadne vo výkone ich práv k vodomernej šachte a žumpe na parc. č. XXXX, pre
rozsudokjerozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia(§154 ods.1O.s.p.),avsúčasnostisaodporcovia
žiadneho takéhoto správania; bez ohľadu na skutočnosť, či ich správanie v minulosti možno považovať

za neoprávnené; nedopúšťajú a nemajú ho ani v úmysle. Správne preto prvostupňový súd dospel
k záveru, že na uloženie povinnosti, ktorej splnenia sa navrhovatelia v preskúmavanej veci domáhajú,
nie sú splnené podmienky.
Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvého stupňa, že za porušovanie práv navrhovateľov
z vecného bremena nemožno považovať ani znemožnenie prejazdu žeriavu odporcami cez pozemok

parc. č. XXXX/X v decembri 2013, nakoľko účelom tohto prejazdu malo byť odstránenie stĺpa
na susednom pozemku, ktorý nepatrí žiadnemu z účastníkov, teda z pozemku, ktorého vlastníci
nie sú oprávnení z daného vecného bremena a nebola preukázaná ani hrozba bezprostredného
nebezpečenstva škody na majetku navrhovateľov, ktorá by vyžadovala okamžité odstránenie stĺpu v
danom čase žeriavom cez pozemok odporcov podľa predstáv navrhovateľov.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov v odvolaní, že prvostupňový súd im odňal možnosť konať pred

súdom, keď ich napriek absencii zastúpenia advokátom v závere konania nepoučil podľa v súlade s ust.
§ 5 ods. 1 O.s.p. o tom, že nie je možné domáhať sa určenia vlastníctva do minulosti, odvolací súd
ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď poučenie o tom, akým spôsobom sa má navrhovateľ
domáhať svojich práv, resp. poučenie o tom, ako má formulovať správne návrh na určenie vlastníckeho
práva, nepochybne nespadá do poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k účastníkovi nezastúpenému

advokátom, vyplývajúcej z ustanovenia § 5 O.s.p.
Celkom nesprávna je argumentácia navrhovateľov, podľa ktorej vlastníctvo k
nehnuteľnosti nezaniká spolu s jej zánikom a konanie odporcov je potrebné považovať za neplatné
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keď táto nemá oporu v Ústave Slovenskej republiky,
ani v ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravujúcich vlastníctvo, ktorými je ústavný základ

vlastníctva bližšie konkretizovaný na úrovni právnej sily zákona, pričom "neplatnosť" konania odporcov;
spočívajúceho v odstránení stavby pôvodného oplotenia; podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka, je tu z povahy veci vylúčená, keď ide o faktický úkon, avšak nie o právny úkon, ktorý by
mohol byť podľa citovaného ustanovenia absolútne neplatným.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami navrhovateľov, ktorí v podanom odvolaní poukazovali na

to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že odporcovia im bránia vo výkone ich oprávnenia vyplývajúceho
z vecného bremena, keď; ako už bolo uvedené; odvolací súd skutkové závery prvostupňového súdu,
ustálené na základe riadne; v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej vykonaného; a správne
vyhodnoteného dokazovania, podľa ktorých odporcovia sa takéhoto správania nedopúšťajú; považuje
za správne, a stotožňuje sa s nimi.

Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľov, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, rozhodnutie
a postup súdu v konaní sú príliš formalistické a v konaní bolo porušené ich právo na spravodlivé
súdne konanie, odvolací súd uvádza, že táto je rovnako nedôvodná, keď nemá oporu v obsahu spisu
v preskúmavanej veci, v ktorej odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenia, ktoré by mohli
mať za následok porušenie procesných práv účastníkov konania, resp. navrhovateľov 1/ a 2/, pričom

neopodstatnená je i námietka smerujúca k formalistickému postupu prvostupňového
súdu, keď žiadny formalizmus pri procesnom postupe súdu prvého stupňa, pri výklade ani aplikácii
hmotnoprávnych noriem, podľa ktorých vec posúdil po právnej stránke, odvolací súd v preskúmavanej
veci nezistil.
Súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie, pochybenie pri ustálení

skutkového stavu veci ani pochybenie pri právnom posúdení dôvodnosti podaného návrhu, pričom ani
v odvolaní navrhovatelia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie
týchto otázok odvolacím súdom.
So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol odvolací súd uznať opodstatnenosť dôvodov, na
ktoré poukazovali navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom odvolaní, a pokiaľ súd prvého stupňa návrh

navrhovateľov 1/ a 2/ v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, rozhodol vecne správne, a odvolací súd
preto rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc s jeho skutkovými i právnymi závermi, potvrdil
(§ 219 ods. 1,2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p. a úspešným odporcom nepriznal ich náhradu, nakoľko nepodali v odvolacom konaní návrh

na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.