Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 20C/68/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207210301
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1207210301.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľov:

X. O.. T. A., T. T. X/A, T., X. S.. W. A., T. T. X/A, T., zast. O.. T. A., T. T. X/A, T., proti odporcom: X. O..
Š.Q. A., X. O.. R. A., Z. T. T. X, T., o určenie vlastníctva a o plnenie povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade z a m i e t a.

Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 16. 04. 2007 po jeho zmene, ktorú súd pripustil
uznesením č. k. 20C/68/2007-197 zo dňa 22. 06. 2011, domáhali určenia, že navrhovatelia boli až
do dňa 14. 10. 2004 bezpodielovými spoluvlastníkmi murovaného oplotenia na parcele č. XXXX/X v

k. ú. R., obec T. - mestská časť R. povoleného rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, odbor
životného prostredia, sp. zn. J.-XX zo dňa 26. 06. 1997 podľa vyobrazenia modrou farbou na
listine „Zameranie skutkového stavu na parcele č. XXXX/X“ zo dňa 20. 11. 2009, ktorá bola vyhotovená
spoločnosťou Geoteam, spol. s r. o. a tiež uloženia povinnosti odporcom odstrániť murované oplotenie
na parcele č. XXXX/X v k. ú. R., obec T. - mestská časť R. v rozsahu podľa vyobrazenia žltou farbou na
listine „Zameranie skutkového stavu na parcele č. XXXX/X“ zo dňa 20.11.2009, umožniť navrhovateľom
prístup k vodomernej šachte o objeme 3,15 m3 a žumpe o objeme 80 m3 na parc. č. XXXX v k. ú. R.,

obec T. - mestská časť R., zdržať sa vykonávania akýchkoľvek zmien alebo úprav na vodomernej šachte
o objeme 3,15 m3 a žumpe o objeme 80 m3 a tiež zdržať sa znemožňovania alebo sťažovania prechodu
a prejazdu navrhovateľov cez parc. č. XXXX/X v k. ú. R., obec T. - mestská časť R., a to najmä vyberaním
a poškodzovaním zámkovej dlažby a uskladňovaním vecí alebo parkovaním motorových vozidiel.

Svoj návrh odôvodnili tým, že Mestská časť T. - R. ako stavebný úrad odkázal navrhovateľov na
občianskoprávne konanie na určenie vlastníctva stavby časti oplotenia medzi parc. č. XXXX/X a

parc. č. XXXX/X na T. K. R. T.. Odporcovia časť oplotenia zbúrali a na hranici tohto istého pozemku
vybudovali nový múr. Tým však hrubo zasiahli do vlastníctva navrhovateľov a práv vyplývajúcich im
z vecného bremena zriadeného na parc. č. XXXX/X. Kúpnou zmluvou zo dňa 09. 06. 1998 síce
odpredali odporcom nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. R., a to vrátane príslušenstva,
avšak bez murovaného oplotenia na parcele č. XXXX/X, ktoré nebolo predmetom kúpnej zmluvy.
Zbúraním oplotenia a postavením múru vysokého asi 2 metre v dĺžke cca 20 metrov ich obmedzili v
právach z vecného bremena, lebo múr postavili úplne na hranici pozemku parcely č. XXXX/X a verejnej

komunikácie, čím ohrozujú i záujmy spoločnosti, nakoľko podľa policajného zboru vybudovaný múr
nevyhovuje ani bezpečnému výjazdu áut. Odporcovia im bránia vstúpiť na parcelu č. XXXX za účelom
kontroly alebo zistenia stavu či nevyhnutnej opravy alebo údržby šachty a žumpy, hoci ich majú v
podielom spoluvlastníctve s odporcami a navyše na nich bez ich vedomia vykonávajú úpravy výlučne preich potrebu. Odporcovia na parc. č. XXXX/X, ktorá je zaťažená vecným bremenom poškodzujú zámkovú
dlažbu, čím im nielen bránia vo výkone práva prechodu ale ich aj inak poškodzujú, nakoľko za rok 2005
mali pri prechode až 7-krát defekt oni alebo ich známi. Odporcovia svojvoľne menia kľúče na malej

vchodovej bránke a menia nastavenia pohyblivej brány, čím nie len sťažujú ale dokonca ohrozujú ich
vstup do domu, v ktorom bývajú.

Odporcovia sa k návrhu vyjadrili podaním zo dňa 19. 09. 2007 tak, že ide o výmysly. Pokiaľ ide
o vodomernú šachtu, ako vlastníci pozemku a stavby na ňom sú napojení na vlastnú vodovodnú

prípojku. Pokiaľ ide o rozoberanie zámkovej dlažby, nakoľko mestská časť T. R. buduje kanalizáciu,
boli povinní vykopať prípojnú šachtu, čo urobili a to aj pre navrhovateľov. Vchodovú bránku a posuvnú
bránu prevádzkujú a opravujú na vlastné náklady, hoci by mali polovicou prispievať aj navrhovatelia.
Navrhovatelia vždy mali a majú kľúče a otvárače od obidvoch brán. Pokiaľ ide o údržbu cesty,
navrhovatelia vykonávali rekonštrukciu svojho domu, pričom zničili príjazdovú komunikáciu prechodom
ťažkej techniky. Dali však opraviť len svoju polovicu cesty. Zaparkované autá nebránia prechodu do

dvora, navyše parkujú na ich pozemku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste
samom a oboznámením sa obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový
stav:

Zo Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti a o zriadení vecného bremena zo dňa 14. 04. 1998 vyplýva, že
navrhovatelia predali odporcom nehnuteľnosti v k. ú. R., t. j. parc. č. XXXX/,X, XXXX/X, XXXX a dom
s. č. XXXX na parc. č. XXXX/X. Kupujúci kúpili aj príslušenstvo nehnuteľností, menovite vodovodnú
prípojku, 1 vodomernej šachty, kanalizačný odpad a 1 žumpy. Zmluvné strany sa dohodli, že na parc.

č. XXXX/X zriaďujú vecné bremeno prechodu cez pozemok XXXX/X. Toto vecné bremeno oprávňuje
vlastníkov parciel č. XXXX, XXXX I. XXXX, domu s. č. XXXX k prechodu pešo i vozom, resp. motorovým
vozidlomaleboinýmdopravnýmprostriedkomtak,abytoboloprimeranépomeromvlastníkovpozemkov,
v prospech ktorých sa vecné bremeno zriaďuje, ale aby to nad mieru primeranú pomerom neobťažovalo
vlastníka pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý je povinný právo cez tento pozemok trpieť. Žumpu majú podľa

dohody užívať spoločne.

Z Ohlásenia stavebnej úpravy zo dňa 24. 05. 2004 vyplýva, že odporcovia ohlásili stavbu murovaného
plotu výšky 2 m na parcele č. XXXX/X.

Z Rozhodnutia Mestskej časti T. - R. zo dňa 16. 03. 2007 vyplýva, že konanie vo veci žiadosti o vydanie
dodatočného stavebného povolenia na stavbu časti murovaného oplotenia medzi parc. č. XXXX/X I.
XXXX/X na T. K. R. T. sa prerušuje a stavebný úrad účastníkov konania, t. j. navrhovateľov v 1. a 2. rade
odkazuje na súd za účelom určenia vlastníctva stavby časti oplotenia.

Zo záznamu z previerky štátneho stavebného dohľadu vykonanej dňa 01. 07. 2005 vyplýva, že z
dopravného hľadiska múr nevyhovuje bezpečnému výjazdu áut.

Z vyjadrenia ODI OR PZ v Bratislave II zo dňa 23.10.2006 vydaného v rámci konania o dodatočnom
stavebnom povolení vyplýva, že ODI nemá pripomienky k stavbe vyznačeného murovaného oplotenia

v dĺžke 4,2 m. Vyznačené je oplotenie oddeľujúce parcelu XXXX/X od parcely č. XXXX patriacej k
susednému pozemku.

Zo zamerania skutkového stavu na parcele č. XXXX/X zo dňa 20. 11. 2009 vyplýva, že modrou farbou
je vyznačené pôvodné (zbúrané) oplotenie, ktoré sa nachádza z pohľadu od ulice naľavo od brány.

Žltou farbou je vyznačené nové oplotenie nachádzajúce sa na parcele č. XXXX/X, ktoré je z pohľadu
od ulice naľavo od brány, ako aj časť oplotenia oddeľujúceho parcelu č. XXXX od susedného pozemku
v bezprostrednej blízkosti ulice, ktoré je z pohľadu od ulice napravo od brány. Zvyšná časť plotu
oddeľujúceho parcelu XXXX/X od susedného pozemku je vyznačená zelenou farbou.

Zo zamerania skutkového stavu časti parciel č. 1012/2 a 1013 v k. ú. R. zo dňa 19. 03. 2010 vyplýva, že
studňa (tam označená ako šachta) na parcele č. 1012/2 sa nenachádza na prístupovej ceste vedúcej
k pozemku navrhovateľov.Z rozhodnutia mestskej časti T. - R. zo dňa 04. 06. 2007 vyplýva, že mestská časť povolila užívanie
studne na parcele č. XXXX/X.

Z výsluchu svedka I. F. vyplýva, že sa mu párkrát stalo, že po návrate od navrhovateľa do firmy mal
defekt, na čo navrhovateľa aj upozornil. Nevie na ktorej časti cesty dostal defekt.

Z výsluchu svedka S. F. vyplýva, že keď bol na návšteve u odporcu, videl navrhovateľa ako kope do
jeho auta a kričí, že čo si to dovoľuje tam stáť a nech to dá preč. Hneď ako preparkoval videl šarvátku

medzi navrhovateľom a odporcom, ktorých oddelil.

Z výsluchu svedkyne E.. E. B. vyplýva, že si pamätá, že pri návšteve S. F. počula zvonku krik. Vyšla na
balkón a videla navrhovateľa ako poskakuje okolo auta, kopal do neho a reval na celú ulicu. Keď vyšiel
jej otec (odporca) navrhovateľ ho fyzicky napadol. S. chcel incidentu zabrániť. Nikdy nebola svedkom
nejakého znemožňovania prístupu k šachte, žumpe prípadne práva z vecného bremena. Vie len o tomto

incidente. Párkrát však videla, ako navrhovatelia nechávali otvorenú bránu, a tým ohrozovali majetok
odporcov.

Z výpovede svedka O.. S. A. vyplýva, že nikdy nebol svedkom žiadneho konania účastníkov, ktoré by
viedlo k znemožňovaniu uplatňovania práv z vecného bremena, neumožnenia vstupu k šachte a žumpe,

defektom a pod. Tieto informácie má len sprostredkovanie od rodičov, t. j. odporcov.

Z výpovede svedkyne P. A. vyplýva, že nikdy nebola prítomná pri žiadnom konaní ani navrhovateľov, ani
odporcov, ani žiadnych incidentov ohľadne znemožňovania vstupu k šachte, žumpe, uplatňovania práv
z vecného bremena a ani nikdy nemala žiadny defekt pri návšteve rodičov. Niekedy nefungoval ovládač

od brány. Navrhovateľ niekedy nechával otvorenú bránu.

Z výpovede svedkyne A. A. vyplýva, že vstupná bránka sa zasekáva keď je teplo. Otváranie nefunguje
na diaľkové ovládanie, je treba vystúpiť z auta, kľúčikom si otvoriť malú bránku a potom veľkú bránu a
vojsť do dvora. Nefunguje zvonček, čo je problém, lebo poštár sa k nim nevie dozvoniť. K ich pozemku

sa dá prejsť, nebolo to možné, len keď sa prerábala dlažba, asi pred dvoma rokmi. Párkrát sa stalo, že
mali defekt. Nemá vedomosť o tom, že by jej otec, t. j. navrhovateľ, vulgárne nadával odporcovi. Párkrát
sa stalo, že tam parkovali autá, z druhej strany je plot a bolo nepríjemné pomedzi ne prejsť. Odporcovia
neskladujú na príjazdovej ceste žiadne veci.

Z obhliadky na mieste samom vyplýva, že na ľavej strane brány bola pôvodná línia plota v rovine brány
a časti plota. Odporcovia v 1. a 2. rade oplotili časť na ľavej strane, ktorá bola pôvodne neoplotená a
ktorá vystupuje z roviny brány. Z prednej strany pozemku z pohľadu ulice je vstupná brána a pred ňou
je vydláždená časť až po asfaltovú cestu o šírke cca. 12 krokov, cca. na zaparkovanie 2 - 3 áut podľa
ich veľkosti. Na plote je sčasti poškodené obloženie, ktoré je vyložené na jeho časti. Toto oplotenie

nebráni vo výjazde ani vo vjazde do brány. Za vstupnou bránou na ľavej strane sa nachádza vodovodná
šachta. Nie je nijako oplotená, dá sa k nej voľne dostať. Šachtu je možné otvoriť fyzicky zdvihnutím
poklopu. Parcela č. XXXX/X je vydláždená od cesty zámkovou dlažbou, pričom vstup je voľný bez
akýchkoľvek zabudovaných prekážok, oddelený plotom od susediaceho pozemku. Na pravej strane
časti vstupnej brány je plot oddeľujúci pozemok XXXX od susedného pozemku, ktorý je až po vstupnú

bránu vymurovaný betónovým múrikom, cca 35 cm a od vstupnej brány až po stĺp verejného osvetlenia
murovaný nepriehľadným kamenným obkladom. Na pozemku parc. č. XXXX pred domom odporcov
je nefunkčná žumpa, ktorá nie je nijako ohradená, prístup k nej je voľný, fyzicky je zakrytý železným
poklopom. Múr za ktorý sa zasúva brána, nemá z väčšej časti kamenný obklad. Mechanizmus brány,
ktorý bol predvedený, je plne funkčný, ako pri otváraní, tak aj pri zatváraní a to kľúčmi navrhovateľa v 1.

rade a diaľkovým ovládaním odporcov v 1. a 2. rade. Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že bránu otvára
kľúčom, ktorý majú len jeden. Vstupná brána sa dala na ohliadke otvoriť bez problémov kľúčom.

Navrhovatelia v priebehu konania zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie konania.
K veci ďalej uviedli, že aktívnu legitimáciu a naliehavý právny záujem na určení odvodzujú od konania

stavebného úradu, ktorý ich odkázal na občianskoprávne konanie. Ak má byť predmetom prevodu
pozemku aj stavba, musí byť v zmluve presne špecifikovaná. Odporcovia im bránia v prístupe k šachte
tak, že na nich volajú policajtov, bránia tam navrhovateľom vojsť a bolo tam predtým prútené oplotenie.
Odporcovia zbúrali časť uličného oplotenia a postavili nové, ktoré je viac posunuté smerom k ulici, čímje sťažený výjazd z pozemku. Navrhovatelia potrebujú zachovať prejazd cez pozemok odporcov, aby
bola zachovaná bezpečnosť obyvateľov domu navrhovateľov. Odporcovia zasiahli do časti pozemku,
na ktorú sa vzťahuje vecné bremeno, čo navrhovatelia považujú za porušenie práva vecného bremena.

Na parcele č. XXXX/X vybudovali studňu, čo navrhovatelia namietali. Pre účely nerušeného výkonu
vecného bremena má podstatný význam aj to, aby oprávnené osoby mohli prechádzať aj cez tú časť
predmetnej parcely, prechod cez ktorú odporcovia neoprávnene obmedzili vybudovaním murovaného
oplotenia. Možnosť prejazdu cez túto časť predmetnej parcely pôvodne umožňoval bezpečný výjazd
na cestu. V našom právnom poriadku stavba nie je súčasťou pozemku, ak sa prevádza vlastnícke

právo k nehnuteľnosti, tak všetky nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prevodu spolu so stavbou
alebo pozemkom, musia byť v zmluve presne špecifikované. Predmetom prevodu na odporcov nebolo
opletenie ani vstupná brána. Odporcovia znefunkčnili navrhovateľom zvonček a ovládanie bránky.
Nefunguje ani veľká vstupná brána na diaľkové ovládanie. Navrhovatelia v záujme ochrany svojho
majetku zavolali autožeriav, ktorý mal odstrániť poškodený stĺp na cudzom pozemku, odporcovia však
neumožnili prejazd tohto žeriavu cez svoj pozemok. Predmetný stĺp hrozil pádom na dom navrhovateľov.

Navrhovatelia majú obavy, že odporcovia cez svoj pozemok nevpustia napríklad hasičské auto alebo
zdravotnícke vozidlo. V záverečnej reči navrhovatelia tiež žiadali priznať odškodnenie za majetkovú a
nemajetkovú ujmu, ktorú im spôsobili odporcovia.

Odporcovia v priebehu konania trvali na svojich vyjadreniach uvedených v písomnom vyjadrení k návrhu

na začatie konania. K veci ďalej uviedli, že opravu plota vykonali výmenou časti pletiva betónovými
tvárnicami na existujúci betónový základ do výšky pôvodného oplotenia, s tým, že nezmenili jeho trasu.
Opravu vykonali po dohode s bezprostrednými susedmi, t.j. vlastníkmi parc. č. XXXX/X. Žumpa od roku
2008 neslúži svojmu účelu, nakoľko obidva domy sú napojené na verejnú kanalizáciu. Podľa ich názoru
a bežnej praxe, pokiaľ určitá vec splňuje znaky príslušenstva veci hlavnej, má rovnaký právny osud

ako vec hlavná. To znamená, že ak sa prevádza vlastníctve veci hlavnej, prevádza sa aj vlastníctvo k
veci, ktorá je jej príslušenstvom. Oplotenie pozemku sa považuje za súčasť pozemku (príslušenstvo),
teda platí že sa vlastnícke právo k nemu previedlo spolu s prevodom pozemku. Návrh považujú v celom
rozsahu za nedôvodný a žiadajú ho zamietnuť. Výjazd z pozemku na ulicu nie je sťažený, žumpu chodilo
vyberať veľké fekálne vozidlo, ktoré sa bez problémov dostalo na pozemok. Sused napravo z pohľadu

ulice má vybudovaný nepriehľadný múr, takže aj keby odporcovia nevybudovali nový plot, výhľad by
tam nebol. Oplotenie aj studňa boli riadne povolené stavebným úradom. Rozoberanie zámkovej dlažby
bolo urobené z dôvodu budovania kanalizačnej prípojky, ktorú využíva aj navrhovateľ. Elektrická brána
je napojená na elektromer odporcov, navrhovatelia na jej prevádzku a opravy neprispievajú. Právo
prechodu cez parcelu č. XXXX/X nebolo realizáciou zmeny častí pôvodného oplotenia nijako porušené.

Pokiaľ ide o oplotenie na parcele č. XXXX/X, odporcovia podali ohlásenie mestskej časti, ktorá im
vyhovela. Pokiaľ ide o časť oplotenia, ktoré sa nachádza na hranici medzi parcelami č. XXXX/X I. XXXX/
X, tam odporcovia ohlásenie nepodali, nakoľko mali za to, že nebudujú nič nové, pôvodné oplotenie
malo pevný základ a boli tam stĺpy s pletivom. Odporcom nič nebráni využívať spoločnú vodomernú
šachtu. V čase kúpy domu mala šachta jeden vodomer pre oba domy, z dôvodu veľkej spotreby vody

si odporcovia vybudovali vlastnú prípojku vody a v šachte sú teraz s povolením vodární dva vodomery,
ktoré sú majetkom vodární. Sťažením výjazdu z pozemku by odporcovia spôsobovali ujmu aj sami
sebe. Je pravdou, že odporcovia pripojili navrhovateľov na verejnú kanalizáciu, pretože sa to technicky
nedalo vyriešiť inak, pričom navrhovatelia mali podanú žiadosť o pripojenie k verejnej kanalizácií a
vodárne nechceli povoliť dva vývody z jedného dvora. Problémom, ktorý ohrozuje bezpečnosť pri

výjazde na cestu je vybudovanie elektrického stĺpu a murovanej skrinky elektrárňami, ktoré výhľad
sťažujú. Odporcovia popreli, že by poškodili bránku a zvonček navrhovateľov. Kúpnopredajná zmluva
je postavená tak, že definuje aj príslušenstvo k uvedeným nehnuteľnostiam. Odporcovia neznefunkčnili
diaľkové ovládanie veľkej brány, znefunkčňuje ho navrhovateľ, navrhovateľovi poskytli diaľkový ovládač
od brány. V decembri 2013 prišiel na pozemok odporcov veľký pracovný stroj, odporcovia sa snažili

zabrániťjehovstupunapozemok,lebobolozrejmé,žesanapozemoknezmestí.Tentostrojbolprivolaný
za účelom odstránenia stĺpu na susednom pozemku, nie na pozemku navrhovateľov, ani odporcov. Stĺp
nebol nahnutý do pozemku navrhovateľov, ale do pozemku susedy a stál na svojom mieste ešte 1-2
mesiace po tejto udalosti. Odporcovia nebránili v prístupe áut na pozemok navrhovateľa a to ani v čase,
keď navrhovatelia rekonštruovali svoj dom. Náhradu trov konania si odporcovia neuplatnili.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 119 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky

a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa § 120 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez
toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Podľa § 121 ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené
na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne

na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

Súd má s poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia za to, že návrh
navrhovateľov je v celom rozsahu nedôvodný.

Predmetom tohto konania bolo určenie že navrhovatelia boli až do dňa 14. 10. 2004 bezpodielovými

spoluvlastníkmi murovaného oplotenia na parcele č. XXXX/X v k. ú. R. a uloženie povinnosti odporcom
odstrániť murované oplotenie na parcele č. XXXX/X v k. ú. R., umožniť navrhovateľom prístup k
vodomernej šachte a žumpe na parc. č. 1013 v k. ú. Vrakuňa, zdržať sa vykonávania akýchkoľvek zmien
alebo úprav na vodomernej šachte a žumpe a tiež zdržať sa znemožňovania alebo sťažovania prechodu
a prejazdu navrhovateľov cez parc. č. XXXX/X k. ú. R..

Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že odporcovia sú vlastníkmi pozemku
parc.č.XXXX/Xk.ú.R.,obecT.-mestskáčasťR..Tentopozemokjezaťaženývecnýmbremenom,ktoré
oprávňuje navrhovateľov - vlastníkov parciel č. XXXX, XXXX I. XXXX a domu s. č. XXXX k prechodu
pešo i vozom, resp. motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom tak, aby to bolo primerané

pomerom vlastníkov pozemkov, v prospech ktorých sa vecné bremeno zriaďuje, ale aby to nad mieru
primeranú pomerom neobťažovalo vlastníka pozemku parc. č. XXXX/X. Navrhovatelia a odporcovia sú
zároveň podielovými spoluvlastníkmi vodomernej šachty a žumpy, ktoré sa nachádzajú na pozemku
odporcov. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľov v časti určenia, že až do dňa 14. 10. 2004 boli navrhovatelia
bezpodielovými spoluvlastníkmi murovaného oplotenia na parcele č. XXXX/X v k. ú. R., súd má za
preukázané, že návrh je v tejto časti nedôvodný, pretože navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva k predmetnému plotu.Základnoupodmienkoudôvodnosti,atedavýchodiskomprípadnejúspešnostiurčovaciehonávrhupodľa
§ 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c) O.s.p.) skúma súd zo zákona v
každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti.

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právo

navrhovateľa ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Uvedené
predpokladá existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom,
ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno
odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preto súvisí
aj s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom postavení. Naliehavosť právneho záujmu je teda charakterizovaná

odporcom popieranou existenciou (neexistenciou) práva či právneho pomeru navrhovateľa, a tiež
existenciou ohrozenia práva, či právneho vzťahu, respektíve stavom neistoty právneho postavenia
navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Návrh na určenie nie je spravidla
opodstatnený tam, kde sa možno domáhať ochrany navrhovateľa návrhom na plnenie resp. inou
žalobou. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby
súd mohol návrhu meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase
rozhodovania súdu vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacieho návrhu.

Navrhovatelia svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva odvodzovali od rozhodnutia

Mestskej časti T. - R. zo dňa 16. 03. 2007 vydaného vo veci žiadosti o vydanie dodatočného stavebného
povolenia na stavbu časti murovaného oplotenia medzi parc. č. XXXX/X I. XXXX/X na T. K. R. T., ktorým
boli navrhovatelia odkázaní na súd za účelom určenia vlastníctva stavby časti oplotenia. Navrhovatelia
sa však v návrhu domáhajú určenia vlastníctva k murovanému oploteniu na parcele č. XXXX/X v k. ú. R.,
obec T. - mestská časť R. podľa vyobrazenia modrou farbou na listine „Zameranie skutkového stavu na

parcele č. XXXX/X“ zo dňa 20. 11. 2009. Modrou farbou na predmetnej listine je vyznačený zbúraný plot,
ktorý sa nachádzal na parcele č. XXXX/X, a ktorý oddeľoval pozemok odporcov od ulice. Plot, ktorý bol
predmetom konania na stavebnom úrade - Mestskej časti T. R., oddeľuje parcelu č. XXXX/X, patriacu
odporcom, od parcely č. XXXX/X, ktorá patrí vlastníkom susednej nehnuteľnosti a na listine „Zameranie
skutkového stavu na parcele č. XXXX/X“ je vyznačený čiastočne žltou a čiastočne zelenou farbou. Ide

teda o odlišný plot od toho, ktorý je predmetom tohto konania v časti návrhu na určenie vlastníctva.

Rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti T. R. nezakladá naliehavý právny záujem navrhovateľov
na určení vlastníctva k plotu špecifikovanému v petite návrhu, nakoľko predmet (plot) vymedzený
(definovaný) v rozhodnutí Stavebného úradu je odlišný od predmetu sporu (plotu) špecifikovaného v

petite žaloby. Pritom navrhovatelia v priebehu konania nepreukázali ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by
mohli zakladať existenciu naliehavého právneho záujmu na určenie vlastníctva k predmetnému plotu.
Vzhľadom na uvedené súd v tejto časti návrh zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
určenie vlastníckeho práva navrhovateľov.

Navrhovatelia sa domáhali určenia, že boli až do dňa 14. 10. 2004 bezpodielovými spoluvlastníkmi
murovaného oplotenia na parcele č. 1012/2 v k. ú. R.. Žiadali teda určiť, že ich vlastnícke právo k
predmetnému plotu existovalo v minulosti. Podľa ustálenej judikatúry (viď rozhodnutia NS SR sp. zn.
5 Cdo 224/2008, 2 Cdo 131/2006 alebo 2 Cdo 32/1998): existencia (prípadne neexistencia) právneho
vzťahu alebo práva nemôže byť určená za dobu minulú a ani do budúcnosti. Vyplýva to jednak z

gramatického výkladu ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. pripúšťajúceho iba určenie, či tu právny vzťah
alebo právo „je alebo nie je“ (nie určenia, či tu právo „bolo“ alebo „nebolo“) a jednak z ustanovenia § 154
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. (5 Cdo 224/2008).
Súdom môže byť určená len existencia práva, prípadne právneho vzťahu, ktorý existuje ku dňu
vyhlásenia rozsudku. Predmetom určovacieho petitu preto nemôže byť určenie, že navrhovatelia boli až

do 14.10.2004 bezpodielovými spoluvlastníkmi murovaného oplotenia. Preto súd návrh navrhovateľov
na takého určenie musel zamietnuť.Navrhovatelia sa ďalej domáhali uloženia povinnosti odporcom odstrániť murované oplotenie na parcele
č. XXXX/X v k. ú. R., na základe vykonaného dokazovania má súd návrh navrhovateľov aj v tejto časti
za nedôvodný.

Navrhovatelia nijako nepreukázali, že by odporcovia znemožňovali alebo sťažovali navrhovateľom
využívanie ich práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré im umožňuje prejazd po pozemku
parc. č. XXXX/X vo vlastníctve odporcov a to výstavbou oplotenia na parcele č. XXXX/X. Súd,
vychádzajúc najmä z ohliadky na mieste samom, má za to, že odporcovia umožňujú plynulý a ničím

nerušený prechod či prejazd navrhovateľov z ulice cez parcelu č. XXXX/X na pozemok navrhovateľov a
naopak. Súd na tomto mieste uvádza, že tzv. právo cesty, ktoré majú navrhovatelia vo vzťahu k parcele
č. XXXX/X, neznamená, že navrhovateľom musí byť za každých okolností prístupná celá plocha danej
parcely.Rozsahprávacestyjepotrebnévykladaťsohľadomnajehoúčel,ktorýmjeumožnenieprechodu
alebo prejazdu z ulice na pozemok navrhovateľov, pričom takýto prechod či prejazd je možný, aj keď
je časť parcely č. XXXX/X ohradená plotom, keďže tento objekt nezasahuje do samotnej prístupovej

cesty na pozemok navrhovateľov. Pokiaľ ide o bezpečnosť pri výjazde z pozemku odporcov (z parcely
č. XXXX/X) na ulicu, ODI OR PZ v Bratislave II nemal námietky voči stavbe - murovanému oploteniu
nachádzajúcemu sa medzi parcelami č. XXXX/X I. XXXX/X. Ohliadkou na mieste samom neboli zistené
také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali problémy pri výjazde z parcely č. XXXX/X na ulicu. Navrhovatelia
v tomto konaní neprodukovali dôkazy, ktoré by odôvodňovali uloženie povinnosti odstrániť murované

oplotenie, čo by bez pochyby znamenalo vážny zásah do práv odporcov.

Navrhovatelia sa domáhali tiež uloženia povinnosti odporcom umožniť navrhovateľom prístup k
vodomernej šachte o objeme 3,15 m3 a žumpe o objeme 80 m3, ktoré sa nachádzajú na pozemku, parc.
č. XXXX, v katastrálnom území R., za účelom sledovania merania spotreby vody, ich opráv a údržby a

súčasne uloženia povinnosti odporcom umožniť navrhovateľom vykonanie týchto činností, je rovnako
nedôvodný.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporcovia navrhovateľom nijako neznemožňujú
prístup k vodomernej šachte a žumpe, ktoré sa nachádzajú na pozemku, parc. č. XXXX, v katastrálnom

území R.. Z ohliadky na mieste samom vyplýva, že oba objekty sú voľne prístupné, bez akýchkoľvek
prekážok. Okrem toho pokiaľ ide o predmetnú žumpu, tento objekt sa už v súčasnosti nevyužíva ani
jednouzostrán,pretomásúdzato,ženiejepotrebnéanivykonávaťjehoopravyresp.údržbu.Vzhľadom
na tieto skutočnosti nie je daný žiaden dôvod na uloženie uvedenej povinnosti odporcom.

Navrhovatelia sa tiež domáhajú uloženia povinnosti odporcom zdržať sa akýchkoľvek zmien alebo úprav
na vodomernej šachte a žumpe, ktoré sa nachádzajú na pozemku, parc. č. XXXX, v katastrálnom území
Vrakuňa, bez súhlasu navrhovateľov. Na základe vykonaného dokazovanie má súd návrh navrhovateľov
aj v tejto časti za nedôvodný.

Navrhovatelia nepreukázali, že odporcovia v súčasnosti vykonávajú akékoľvek zmeny alebo úpravy na
uvedených objektoch, pričom vzhľadom na skutočnosť, že tieto objekty sú v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateľov a odporcov, je rozhodovanie o hospodárení s týmito spoločnými vecami upravené priamo
v Občianskom zákonníku. Súd opätovne poukazuje na to, že predmetná žumpa nie je v súčasnosti
využívaná žiadnym z účastníkov. Pokiaľ bolo v minulosti odporcami zasiahnuté do vodomernej šachty,

mohlo ísť len o zásahy, spojené s doplnením ďalšieho vodomeru, a teda o zásahy do majetku
vodárenského podniku, ktorý sa nachádza v predmetnej šachte. Navrhovatelia netvrdili, že by im v tejto
súvislosti odporcami bola spôsobená akákoľvek ujma. Uloženie povinností odporcom tak, ako sa toho
domáhajú navrhovatelia, by za daných okolností bolo neprimerané vzhľadom na to, že navrhovatelia
nijako nepreukázali, že by konaním odporcov došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva, resp. že by im

vznikla ujma.

Navrhovatelia sa taktiež domáhali uloženia povinnosti odporcom zdržať sa znemožňovania alebo
sťažovania prechodu a prejazdu navrhovateľov cez parcelu č. XXXX/X v katastrálnom území Vrakuňa
a to najmä vyberaním a poškodzovaním zámkovej dlažby, uskladňovaním vecí alebo parkovaním

motorových vozidiel.

Navrhovateľmi nebolo nijako preukázané, že by odporcovia znemožňovali alebo sťažovali
navrhovateľom využívanie ich práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré im umožňuje prejazdpo pozemku parc. č. XXXX/X vo vlastníctve odporcov, vytváraním prekážok na prístupovej ceste.
Z ohliadky na mieste samom, ako aj z výpovedí svedkov, má súd za preukázané, že odporcovia
umožňujú plynulý a ničím nerušený prechod či prejazd navrhovateľov cez parcelu č. XXXX/X na

pozemok navrhovateľov. Údajné defekty navrhovateľov a ich návštev neboli preukázané, resp. nebolo
preukázané, že by vznikli na pozemku odporcov alebo v dôsledku konania odporcov. Prípadné dočasné
rozobratie zámkovej dlažby za účelom výstavby kanalizácie alebo z iného obdobného dôvodu zo strany
odporcov nie je zásahom, ktorý by podstatne alebo trvalo znemožňoval navrhovateľom užívať právo
cesty, ktoré im patrí. Navrhovatelia sú v zmysle zmluvy oprávnení využívať svoje právo zodpovedajúce

vecnému bremenu tak, aby to nad mieru primeranú pomerom neobťažovalo vlastníka pozemku parc.
č. XXXX/X. Navrhovatelia nemôžu svoje právo vykonávať tak, aby bránili odporcom dočasne a v
nevyhnutnej miere zasiahnuť do príjazdovej cesty napríklad za účelom výstavby kanalizácie alebo
údržby predmetnej cesty. V opačnom prípade by išlo o obťažovanie odporcov nad mieru primeranú
pomerom, pretože odporcovia by nemohli riadne užívať predmet svojho vlastníctva (napríklad by
nemohli napojiť svoj dom na kanalizáciu). Výstavba studne na parcele č. XXXX/X nijako neovplyvnila

možnosťprechodualeboprejazduceztútoparcelu,nakoľkostudňasanachádzamimoprístupovejcesty.
Nijako nebolo preukázané ani znemožňovanie alebo sťažovanie prejazdu uskladňovaním vecí alebo
parkovaním vozidiel, rovnako ani znefunkčnenie vstupnej brány a bránky odporcami. Súd zdôrazňuje
skutočnosť, že cesta na parcele č. XXXX/X ako aj prístupová bránka a brána slúžia aj na prístup k domu
a garáži odporcov. Preto by odporcovia takým spôsobom konania, ako uvádzajú navrhovatelia, aj sami

sebe bránili v prístupe k svojmu domu.

Za porušovanie práv navrhovateľov z vecného bremena nemožno podľa názoru súdu považovať ani
znemožnenie prejazdu žeriavu cez parcelu XXXX/X odporcami, ku ktorému malo dôjsť v decembri 2013.
Súd poukazuje na skutočnosť, že z vecného bremena sú oprávnení len vlastníci parciel č. XXXX, XXXX

I. XXXX, domu s. č. XXXX v k. ú. R., t.j. navrhovatelia. Predmetný žeriav mal odstrániť stĺp na susednom
pozemku (t.j. pozemku, ktorý nepatrí žiadnemu z účastníkov), pričom majitelia susedného pozemku nie
sú oprávnení z vecného bremena. Navrhovatelia nepreukázali, že im stĺpom zo susedného pozemku
objektívne hrozilo akútne a bezprostredné nebezpečenstvo škody na majetku vyžadujúce si okamžité,
navrhovateľom v 1. rade zvolené riešenie. Tomuto záveru súdu svedčí aj skutočnosť, že navrhovatelia

ani netvrdili, že im neodstránením stĺpu v inkriminovanom čase žeriavom cez pozemok odporcov vznikla
škoda. Odporcoviapritompoukázalinaskutočnosť,žestĺpnakoniecodstránilasamamajiteľkapozemku
cca mesiac po tomto incidente.

Súd v prejednávanej veci zdôrazňuje tú skutočnosť, že právo navrhovateľov na ochranu vecného

bremena (t.j. nerušené užívanie vecného bremena) a právo odporcov na ochranu pred užívaním
vecného bremena navrhovateľmi nad rámec dohodnutého rozsahu má rovnakú a rovnocennú povahu.
Súd preto pri skúmaní a hodnotení dôvodnosti žaloby sledujúcej ochranu práv z vecného bremena
musí dôsledne skúmať, či zistený skutkový stav svedčí o takom konaní odporcov, ktoré v rozpore so
zákonom alebo skutočnosťou, z ktorej vyplýva vznik a rozsah vecného práva (v prejednávanej veci

zmluva o zriadení vecného bremena) znemožňuje navrhovateľom realizáciu práv z vecného bremena,
alebo ktoré u navrhovateľov vyvoláva reálne nebezpečenstvo škody (napr. na majetku, zdraví) alebo v
dôsledku ktorého už takáto škoda vznikla. Navrhovateľov preto zaťažuje dôkazná povinnosť (dôkazné
bremeno) preukázať, že konanie odporcov je v rozpore s účelom a rozsahom vecného bremena
vymedzeného zmluvou o zriadení vecného bremena. Súd stotožňujúc sa s argumentáciou odporcov

uvádza,žeskutočnosti,odktorýchnavrhovateliaodvodzujúporušenieprávzvecnéhobremena,nemôžu
vychádzaťzosubjektívnychpocitovalebozosubjektívnehohodnoteniakonaniaasprávaniasaodporcov
navrhovateľmi,aanizosubjektívnychnázorovnavrhovateľovohypotetickejškode(hypotetickyhroziacej
škode). Súd preto s poukazom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že navrhovatelia v konaní
neuniesli dôkazné bremeno.

Súd konštatuje, že vykonal všetky navrhovateľmi a odporcami označené dôkazy, ktoré boli potrebné k
zisteniu skutkového stavu podstatného pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovatelia v rámci dokazovania ešte navrhli vypočuť svedkov R. Č. I. H.. Č., ktorí sa mali vyjadriť k

sťaženému prístupu týchto svedkov k navrhovateľom na návštevu. Účel výsluchu uvedených svedkov
nekorešpondoval s nárokom uplatňovaným v žalobnom petite, ktorým navrhovatelia žiadali ochranu
práv z vecného bremena vo svoj prospech ( t.j. osobne vo vzťahu k navrhovateľom) a nie pre iné osoby.Súd zdôrazňuje, že oprávnenými z vecného bremena sú navrhovatelia. Vykonanie tohto dôkazu by bolo
nehospodárne, nakoľko by nebolo spôsobilé privodiť navrhovateľom priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Navrhovatelia tiež žiadali vypočuť svedkov J. U., Ľ. W. I. D. U., pričom skutočnosti, ku ktorým navrhovali
predmetných svedkov vypočuť, konkrétne písomne neuviedli. Z ďalších prednesov navrhovateľa v 1.
rade vyplynulo, že títo svedkovia mali vypovedať o okolnostiach nevpustenia autožeriavu na pozemok
odporcov, ktorý mal odstrániť stĺp na susednom pozemku vo vlastníctve osôb odlišných od účastníkov
konania. Vykonanie tohto dôkazu súd rovnako nepovažoval za potrebné k zisteniu skutkového stavu

podstatného pre rozhodnutie vo veci.

Súd zdôrazňuje, že odstránenie nebezpečenstva hroziaceho navrhovateľom zo susedného pozemku je
povinnosťou majiteľa tohto pozemku a musí ho teda riešiť v prvom rade majiteľ pozemku. Navrhovateľ
netvrdil, že by mu nevpustením žeriavu vznikla konkrétna škoda na majetku a neuviedol, v čom teda
navrhovatelia porušili jeho práva z vecného bremena.

Výpovede svedkov k nevpusteniu žeriavu na pozemok odporcov podľa názoru súdu nemajú žiadnu
relevanciu k predmetu sporu a nemôžu navrhovateľom privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
nakoľko žeriav mal byť použitý na práce na susednom pozemku, ktorého majitelia nie sú oprávnení z
vecného bremena.

Odporcovia nie sú povinní strpieť akýkoľvek nakladanie navrhovateľov s vecným bremenom ani strpieť
riešenie vzťahov navrhovateľov s majiteľmi susedného pozemku využitím pozemku odporcov.

Navrhovatelia nemôžu svojím subjektívnym vnímaním (výkladom) rozširovať rozsah zmluvne

dojednaného vecného bremena ani si subjektívne vykladať mieru svojich oprávnení vyplývajúcich z
vecného bremena.

Na podklade všetkých vyššie uvedených skutočností, skutkových a právnych záverov a citovaných
zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh

navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.

Záverom súd uvádza, že okolnosťou majúcou podstatný vplyv na vznik sporov medzi účastníkmi
sú napäté a výrazne zhoršené medziľudské vzťahy. Z tohto pramení subjektívny pohľad na vzájomné
konanie zúčastnených strán, ktoré vyúsťujúci do rôznych sporov. Účastníci by sa preto mali pokúsiť o

nápravu (zlepšenie) rodinných vzťahov a snažiť sa o zmierlivé riešenie prípadných nedorozumení.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Nakoľko si odporcovia náhradu
trov konania neuplatnili a v konaní im žiadne trovy ani nevznikli, súd odporcom náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.