Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/533/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408212145
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1408212145.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľov: 1. K.,

2. W. 3. S., 4. O. 5. S., navrhovatelia v 1., 2., 4. a 5. rade zastúpení splnomocneným zástupcom
JUDr. Mariom Bednárikom, bytom Jahodová 7, 831 01 Bratislava, proti odporcom: 1. K. 2. K., obaja
zastúpení JUDr. Alenou Kurecovou, advokátkou so sídlom Fraňa Kráľa 31, 811 05 Bratislava, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18.09.2008 sa navrhovateľka K. (pôvodne ako

navrhovateľka v 2. rade) a S. (pôvodný navrhovateľ v 1. rade) domáhali určenia, že sú vlastníkmi
nehnuteľností na parc č. XX/X o výmere 813 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X. o výmere
140 m2 zastavané plochy a nádvoria a hospodárska budova na parc. č. XX/X, druh stavby XXX - iná
budova bez označenia súpisným číslom, nachádzajúcim sa v okrese K., obec U., katastrálnom území
U., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a k parc. F. o výmere 135 m2 , zastavané plochy a nádvoria
nachádzajúcej sa v okrese K., obec U., katastrálnom území U., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX.

Návrh odôvodnili tým, že uzavreli dňa 15.02.2008 s odporcami v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U.. Kúpna cena predmetné
nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 2 Sk. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov v 1. a 2.
rade bol povolený dňa 07.03.2008 pod č. V-755/08. Uzavretiu kúpnej zmluvy však predchádzali určité
okolnosti. Navrhovatelia v 1. a 2. rade majú štyri deti a preto sa rozhodli, že nehnuteľnosti, ktoré mali
v tom čase vo vlastníctve, zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XX o výmere 79 m2, na LV č. XXX ako
parc. č. XX o výmere 86 m2 a na LV č. XXX ako parc. č. XX o výmere 1.079 m2, všetky v k.ú. U.,

okres K. spravodlivo rozdelia medzi deti a vnúčatá, o čom informovali všetkých príslušníkov rodiny. Bolo
potrebné vykonať nové geometrické zameranie pozemkov, tieto práce pre navrhovateľov zabezpečoval
odporcav 1.Radesodôvodnením,žemástakoutočinnosťouskúsenosti.Odporcav1.radejepriateľom
odporkyne v 2. rade, ktorá je zároveň vnučkou pôvpdných navrhovateľov v 1. a 2. rade. Nehnuteľnosti
boli zamerané geometrickým plánom č.2/2008 overeným Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou
katastra Malacky dňa 07.02.2008 pod č. 97/2008, na základe ktorého vznikol nový stav, a to nasledovne:
nehnuteľnosti na LV č. XXX ako parc. č. XX o výmere 73 m2, zastavané plochy o nádvoria, rodinný

dom súp.č. XXX., nehnuteľnosti na LV č. XXX ako parc. č. XX o výmere 813 m2, zastavané plochy a
nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX, nehnuteľnosti na LV č. XXX . ako parc. č. XX/X. o výmere 135 m2,
zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XX/X . o výmere 140 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavba
bez súp. čísla.Po vykonaní uvedených zmien sa navrhovatelia rozhodli, že nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX
parc. č. XX/X o výmere 140 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavba bez súp. č. darujú svojej

vnučke - odporkyni v 2. rade. Ostatné nehnuteľnosti chceli navrhovatelia následne darovať ďalším
rodinným príslušníkom. Odporkyňa v 2. rade a jej priateľ, odporca v 1. rade, mali záujem postaviť si na
predmetnom pozemku rodinný dom a financovanie výstavby zabezpečiť prostredníctvom úveru, preto
žiadali navrhovateľov, aby vlastnícke právo previedli čo najskôr. Navrhovatelia nemali dôvod pochybovať
o úprimnosti a pravdivosti ich slov, a preto sa rozhodli nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX parc. č. XX/

X o výmere 140 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavba bez súp. č. darovať odporkyni v 2. rade.
Odporca v 1. rade sa ponúkol, že potrebné zmluvy dá spracovať on. Pred podpisom zmlúv odporca v 1.
rade oznámil navrhovateľom, že darovanie neprichádza z právneho hľadiska do úvahy a že je potrebné
prevod riešiť kúpnou zmluvou, aby mohli odporcovia v 1. a 2. rade žiadať o úver, čo potvrdila aj ich
vnučka - odporkyňa v 2. rade, sám aj navrhol výšku kúpnej ceny v sume 2 Sk. Navrhovatelia nemali
dôvod pochybovať o pravdivosti slov a súhlasili s uzavretím kúpnej zmluvy, namiesto zmluvy darovacej.

Dňa 15.02.2008 sa navrhovatelia dostavili na Matričný úrad v K. za účelom podpísania kúpnej zmluvy.
Pri čítaní kúpnej zmluvy však zistili, že na zmluve sa nachádza aj meno odporcu v 1. rade, hoci
podľa pôvodnej dohody resp. rozhodnutia navrhovateľov sa mala vlastníčkou nehnuteľností stať iba
ich vnučka - odporkyňa v 2. rade. Odporca v 1. rade však navrhovateľom uviedol, že to tak musí

byť preto, aby mohol vykonať stavebné práce pri výstavbe rodinného domu, čo opäť potvrdila aj
odporkyňa v 2. rade. Ďalší obsah zmluvy už navrhovatelia nekontrolovali, pretože dôverovali odporkyni
v 2. rade, ktorá ich ubezpečovala, že je to presne ako sa dohodli. Navrhovatelia kúpnu zmluvu podpísali
a podpisy na nej úradne overili. Po obdržaní kúpnej zmluvy z katastra nehnuteľností s vyznačeným
povolením vkladu vlastníckeho práva a nových listov vlastníctva však navrhovatelia s prekvapením

zistili, že odporcovia v 1. a 2. rade sa stali vlastníkmi aj ostatných nehnuteľností okrem spomínanej
parcely č. XX/X a to aj parc. č. XX/X o výmere 813 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
XX/X o výmere 135 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré mienili navrhovatelia darovať ostatným
rodinným príslušníkom. Navrhovatelia ihneď žiadali odporcu v 1. rade, aby im to vysvetlil, on však
odmietol s nimi komunikovať. Navrhovatelia preto písomne oznámili odporcom v 1. a 2. rade, že sa

domáhajú neplatnosti právneho úkonu a odstupujú od kúpnej zmluvy. Odporcovia písomne oznámili
navrhovateľom, že zmluvu považujú za platnú a nemienia od nej odstúpiť. Z uvedených skutočností
podľa názoru navrhovateľov jednoznačne vyplýva, že boli uvedení do omylu ľsťou odporcov v 1. a 2.
rade najmä čo sa týka predmetu zmluvy, keď navrhovatelia nikdy neprejavili záujem previesť aj iné
nehnuteľnosti, ktoré do zmluvy uviedli odporcovia s ubezpečením, že všetko je tak, ako sa dohodli.

O nepoctivých a klamlivých úmysloch svedčí aj fakt, že kúpna cena za nehnuteľnosti bola dohodnutá
vo výške 2 Sk. Ak by totiž mali navrhovatelia záujem predať všetky nehnuteľnosti odporcom, určite by
to urobili za cenu primeranú a obvyklú. Takto stanovená kúpna cena a uzavretá kúpna zmluva spĺňa
podmienku uzatvorenia zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok. Tvrdenia odporcov, že prevod nie
je možné vykonať darovacou zmluvou boli taktiež zavádzajúce a ľstivé a jediným účelom bolo zamedziť

možnosti domáhať sa vrátenia daru. O úmysle odporcu v 1. rade svedčí aj fakt, že veľmi dobre vedel, že
geometrické zameranie je potrebné na presné špecifikovanie nehnuteľnosti za účelom ich spravodlivého
rozdelenia medzi ostatných rodinných príslušníkov. Ak by totiž navrhovatelia mali záujem previesť všetky
nehnuteľnosti na odporcov, geometrické zameranie nebolo potrebné a mohli ich previesť v právnom
stave tak, ako boli pôvodne zapísané na listoch vlastníctva, bez ich rozdelenia. Navrhovatelia majú

podľa § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo bez tohto
určenia je ohrozené vlastnícke právo navrhovateľov a súčasne je právne postavenie navrhovateľov
neisté, pretože k prevodu vlastníckeho práva na odporcov 1. a 2. rade prišlo na základe neplatného
právneho úkonu. Právne postavenie navrhovateľov sa výrazne zmení v prípade, ak súd návrhu vyhovie,
pretože opätovne nadobudnú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli prevedené na základe

neplatného právneho úkonu. Jednou zo základných zásad občianskeho práva je, že z nepráva nikdy
nemôže vzniknúť právo. Vyriešenie otázky vlastníckeho práva v tomto spore znamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti. Navrhovatelia sú toho názoru, že nie je možné poskytnúť právnu ochranu takémuto
konaniu odporcov v 1. a 2. rade, ktorí zneužili absolútnu dôveru navrhovateľov najmä k odporkyni v 2.
rade, ktorá je ich vnučkou, odporcovia ako osoby, ktorým bol právny úkon určený, úmyselne vyvolali

omyl, v ktorom navrhovatelia právny úkon urobili. Z uvedených dôvodov sa navrhovatelia domnievali,
že dostatočne preukázali naliehavý právny záujem na podanom návrhu.Odporca 1. a odporca 2. sa k návrhu vyjadrili spoločným podaním doručeným súdu 30.04.2010,
namietali v konaní nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa v 1. rade vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ v 1. rade dňa 16.07.2009 zomrel. V merite veci navrhovatelia v 1. a 2. rade nepredložili súdu

žiadny relevantný dôkaz o tom, že boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uvedení do
omyluodporcamiv1.a2.rade.Predmetomtejtokúpnejzmluvybolinehnuteľnostinachádzajúcesavk.ú.
U., a to novovytvorená parcela č. XX/X o výmere 813 m2, zastavané plochy a nádvoria a novovytvorená
parcela č. XX/X o výmere 140 m2, zastavané plochy a nádvoria so stavbou bez súpisného čísla, ktoré
nadobudli odporcovia v 1. a 2. rade do podielového spoluvlastníctva, každý podiel v 1/2 a novovytvorená

parcela č. XX/X o výmere 135 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorú nadobudli odporcovia v 1. a
2. rade do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1/4. Novovytvorené parcely boli oddelené
geometrickým plánom číslo 2/2008, overeným Správou katastra Malacky dňa 07.02.2008 pod číslom
97/2008 z pôvodných parciel v tom čase vedených na LV č. XXX, XXX a XXX. Navrhovatelia si kúpnu
zmluvu pred podpisom riadne prečítali, jej obsahu porozumeli, slobodne a vážne prejavili svoju vôľu a
na znak súhlasu ju aj podpísali. Navrhovatelia oboznámili so stavom predmetu prevodu odporcov v 1. a

2. rade, dopredu sa dohodli s odporcami v 1. a 2. rade na geometrickom zameraní predmetu prevodu a
s geometrickým plánom číslo 2/2008 overeným Správou katastra Malacky dňa 07.02.2008 pod číslom
97/2008 boli oboznámení. V čase uzavretia kúpnej zmluvy boli navrhovatelia v 1. a 2. rade plne spôsobilí
na právne úkony. Odporcovia v 1. a 2. rade sú na základe vyššie uvedeného presvedčení o tom, že
kúpna zmluva je platná. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu sú t. č. vedené na LV č. XXXX,

parcela č. XX/X o výmere 813 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XX/X o výmere 140 m2,
zastavané plochy a nádvoria a na nej postavená hospodárska budova bez súpisného čísla, kde sú ako
vlastníci sú zapísaní odporcovia v 1. a 2. rade, každý spoluvlastnícky podiel 1 a na LV č. XXX, parcela č.
XX/X o výmere 135 m2, zastavané plochy a nádvoria kde sú ako vlastníci zapísaní odporcovia v 1. a 2.
rade, každý spoluvlastnícky podiel 1. Návrhom v zmysle písm. c) § 80 O.s.p. možno uplatniť pozitívne

alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Navrhovateľov v 1. a 2. rade teda
zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo
práva v čase rozhodovania súdu majú naliehavý právny záujem, čo však navrhovatelia v 1. a 2. rade vo
svojom návrhu nepreukázali. Odporcovia žiadali, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Následnou lustráciou súd v zmysle ustanovenia § 103 O. s. p. skúmal, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) a zistil, že navrhovateľ v 1.rade v priebehu
konania dňa 16.07.2009 zomrel. Nakoľko účastník konania zomrel po začatí konania, súd pripojil
Uznesenie Okresného súdu Malacky spis. zn. 12D/621/2009-83, Dnot 774/2009 zo dňa 11.06.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.08.2010 a z ktorého zistil, že majetok poručiteľa nadobudli dedičia K.,

nar. XX.XX.XXXX, W., nar. XX.XX.XXXX, S., O., 5. S., s ktorými potom v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p.,
v konaní pokračoval ako dedičmi účastníka.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov a ich zástupcov, vykonal dokazovanie
výsluchomsvedkovalistinnýmidôkazmi,pripojilsúdnyspisOkresnéhosúduMalackyč.k.12D/621/2009

a vykonal dokazovanie oboznámením sa s jeho obsahom, vyžiadal a pripojil spis Katastrálneho úradu v
Bratislave, Správa katastra Malacky č. C. a vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah spisu.

Navrhovateľka v 1. rade K., na pojednávaní dňa 27.09.2010 ako účastníčka konania k okolnostiam
uzatvorenia Kúpnej zmluvy uviedla, že vnučka ( odporkyňa v 2. rade) sa pýtala, či by jej darovala

„maštaľku“ z dôvodu nezhôd so svojou matkou, povedala, že odporca v 1. rade má stavebnú firmu, ten
sa vyjadril, že za 300-400.000 Sk by bolo možné tam postaviť izbičku. Keďže vnučka nemala peniaze,
povedala, že si bude musieť zobrať úver a chcela, aby navrhovatelia za úver ručili, s čím navrhovateľka
v 1. rade nesúhlasila, nakoľko boli obaja v dôchodkovom veku. Po nejakom čase odporkyňa v 2. rade
povedala, že má zámer si vziať hypotéku a nehnuteľnosti potrebuje mať prevedené do vlastníctva. Bez

vedomia manžela vnučke dala list vlastníctva. Odporkyňa v 2. rade potom povedala, že to nemôže byť
darovacia zmluva, ale kúpna. Zmluvu išli podpísať na matričný úrad za účelom overenia podpisov. Na
otázku, či je všetko ako sa dohodli, odporkyňa v 2. rade odpovedala kladne. Pracovníčka matriky sa
pýtala manžela, či vie, čo podpisuje, vtedy povedal matrikárke, že sľúbili vnučke maštaľ, na čo ich poslala
počkať von z miestnosti. Navrhovateľka očakávala, že bude so zmluvou oboznámená, ale odporca v

1. rade jej ju podal zrolovanú. Po otvorení zmluvy zistila, že ako kupujúci je popri odporkyni v 2. rade
uvedený aj odporca v 1. rade. Začala rozmýšľať, prečo je v zmluve uvedený ako kupujúci aj odporca
1., vôbec si text zmluvy nečítala, nakoľko stále rozmýšľala nad skutočnosťou, že v zmluve je uvedený aj
odporca 1. ako kupujúci. Keď navrhovateľka 1. zistila, čo sa vlastne stalo, prosila odporcu v 1. rade, abyvrátil to, čo mu mali previesť, hovorila mu, že to je jej dedičstvo. Odporca v 1. rade však povedal, že to za
2 mesiace dostavia a potom ich vráti, alebo povedal, že keď sa obrátia na súd, budú neúspešní a vzniknú
im náklady. Následne začal budovy búrať, vyrúbal stromy, vinič. Záhradu obrábal brat navrhovateľky,

na základe ústnej dohody, o ktorej odporca v 1. rade musel vedieť, aj keď bremeno nebolo zapísané
písomne zapísané.

Navrhovateľka 2. W., ako účastníčka konania na pojednávaní dňa 25.10.2010 súdu uviedla, že
navrhovateľka v 1. rade jej v roku 2007 oznámila, že odporkyňa v 2. rade má konflikty so svojou matkou

a požiadala ju, či si môže upraviť jednu miestnosť v hospodárskej budove na bývanie. Súhlasili s tým
spolu s ostatnými súrodencami. Keď po čase prišla do U., videla prvýkrát odporcu v 1. rade, videla aj
rozsah prác, pričom rozsah staveniska nezodpovedal pôvodnej dohode. Navrhovateľka v 1. rade jej
vtedy povedala, že odporkyňa v 2. rade požadovala ešte ďalšiu miestnosť. Poukázala na to, že na
garáž a aj na 1/3 záhrady bolo ústne vecné bremeno v prospech brata navrhovateľky 1., čo všetci
celé roky akceptovali. Keď jej matka ukázala zmluvu, zistila, že sa nejednalo o darovaciu zmluvu, ako

bolo pôvodne dohodnuté, ale kúpno - predajnú zmluvu. Overila si stav na internete a zistila, že rodičia
predali 3 svojho majetku fakticky cudziemu človeku za 2 Sk. Rodičia o tomto nemali žiadnu vedomosť.
O zákernosti odporcu v 1. rade podľa nej svedčí aj to, že dal pôvodný pozemok rozparcelovať tak, že
časť majetku znefunkčnil.

Navrhovateľka v 4. rade O. ako účastníčka konania na pojednávaní dňa 27.09.2010 súdu uviedla, že je
pravdou, že navrhovateľka v 1. rade sľúbila odporkyni v 2. rade hospodársku budovu, ktorú volali maštaľ.
Keď sa navrhovateľka v 1. rade v rozhodnom čase vracala z kostola povedala jej, že odporcovia ju čakali
pred kostolom kvôli maštali. Keď navrhovateľka 1. rozprávala, že odporkyňa v 2. rade má záujem vlastniť
nehnuteľnosti, myslela si že ide o prepis energií, s čím súhlasila, keďže odporkyňa v 2. rade si so svojou

matkou nerozumeli. Odporca v 1. rade začal so stavebnou činnosťou. Otec sa do konca svojho života
sťažoval, prečo mu to odporkyňa v 2. Rade urobila, keďže jej chcel pomôcť.

Navrhovateľ v 5. rade JV., ako účastník konania na pojednávaní dňa 27.09.2010 súdu uviedol, že v
roku 2006 rodičov a súrodencov požiadal o pomoc, pretože sa chcel osamostatniť a kúpiť nehnuteľnosť.

Za tým účelom si zobrať úver. Chcel založiť nehnuteľnosti, ktoré patrili rodičom. Rodičia ani súrodenci
nesúhlasili, takže nevidí dôvod, prečo by rodičia nehnuteľnosti za 2 Sk predávali cudziemu človeku. Vo
februári roku 2008 videl, že odporca v 1. rade na predmetných nehnuteľnostiach kope základy. Niekedy
v máji 2008 mu telefonovala navrhovateľka v 1. rade s plačom, že odporkyňa 2. ju oklamala.

Odporca v 1. rade K., ako účastník konania na pojednávaní dňa 25.10.2010 súdu uviedol, že s
odporkyňou v 2. rade chceli začať spolu bývať, pričom odporkyňa v 2. rade chcela ísť do U. z dôvodu, že
tam má celú rodinu. Navrhovateľka 1. o všetkom vedela, všetko sa jej pýtali, o všetkom vedela ešte pred
tým, ako sa vôbec začalo stavať. Keď navrhovateľka 1. súhlasila, aby príslušné pozemky nadobudli,
prefotila doklady, odporcovia dali vypracovať zmluvu a potom išli overiť podpisy. Dohodli sa na určitý deň,

ešte pred tým ako odišli podpisovať zmluvu odporca 1. u babky na chodbe roztvoril geometrický plán,
všetko starým rodičom vysvetlil, aj dôvod, prečo chcú aj zadnú záhradu, že to je kvôli prístupu, nakoľko
mal vedomosť, že navrhovateľka v 2. rade chce zastavať celú prednú časť, čím by mali znemožnený
prístup do domu. Keď išli podpisovať zmluvu, babka aj dedko o všetkom vedeli, vedeli akú zmluvu
podpisujú. Na matrike sa ich pracovníčka pýtala, či vedia čo podpisujú, obidvaja krčili ramenami a

dedko povedal, že však áno, pozemok. Ešte aj vonku na chodbe, kam ich úradníčky poslali, im odporca
vysvetľoval podľa geometrického plánu, čo je v zmluve. Následne začal objavovať škody na stavbe,
nachádzal zničený materiál, potom ho príbuzní oslovili s tým, že požadujú za nehnuteľnosti 1.000.000
Sk, neskôr 1.500.000 Sk, a priateľka navrhovateľa v 5. rade 2.000.000,-Sk. Jediný dedo bol férový a
vôbec nie je pravdou opis správania k nemu, ako zaznelo z výpovedí príbuzných. Od času, keď sa s

príbuznými nedohodli o peniazoch, mali stále problémy, dokonca im niekto vypálil dom. Čo sa týka
zmluvného typu, tak sa dohodli preto, že do domu sa mala nasťahovať aj matka odporkyne v 2. rade,
bývali v otrasných podmienkach, pričom stavbu mal financovať odporca v 1. rade zo svojich finančných
prostriedkov. Odporkyňa v 2. rade chcela zobrať úver, preto sa dohodli na spoluvlastníckom režime
každý v 1. K priebehu katastrálneho konania uviedol, že k zápisu vlastníckeho práva neprišlo ihneď,

nakoľko správa katastra dva razy vyzývala účastníkov na doplnenie dokladov, podľa odporcu 1. nie je
teda pravdou, že by sa po celú dobu nikto neoboznámil s obsahom zmluvy. Všetky problémy začali asi
trištvrte roka po podpise zmluvy, odporca v 1. rade komunikoval vlastne len s navrhovateľom v 5. rade,
od ktorého prišla požiadavka na zaplatenie finančnej čiastky, vždy v sobotu ráno prišiel na záhradu adomáhal sa zaplatenia finančnej čiastky milión, potom milión a pol, potom 2 milióny Sk. Odporca v 1.
rade nevykonával nátlak na navrhovateľku v 1. rade kvôli nehnuteľnostiam, s navrhovateľkou v 1. rade,
resp. s jej príbuznými sa rozprával málokedy pretože bol pracovne veľmi vyťažený, všetko vybavovala

odporkyňa v 2. rade. K rozparcelovaniu pozemku prišlo aj z dôvodu, že na jednej parcele musel zostať
spoločný dvor kvôli sieťam, na druhej parcele boli hospodárske budovy, ktoré boli bez súpisného čísla
a tretia parcela bolo pole a stadiaľ by bol aj prístup do domu.

Odporkyňa v 2. rade K., ako účastníčka konania na pojednávaní dňa 25.10.2010 súdu uviedla, že

s mamou mala problémy, s odporcom v 1. rade chceli začať spolu bývať, postupne založiť rodinu,
požiadala preto babku, či by si mohla zriadiť bývanie, chcela byť blízko babky a svojej sestry.
Navrhovateľka 1. jej prisľúbila, že jej nehnuteľnosť daruje. Medzičasom prišla navrhovateľka v 2. rade
a chcela zastavať prednú časť pozemku. Navrhovateľka 1. jej výslovne povedala, že nehnuteľnosť
nepredá, ale že im ju daruje. Dali pripraviť zmluvy, geometrický plán, ukázali navrhovateľke 1., prečítali
zmluvu a keď išli zmluvu podpisovať na stôl položili 2 Sk, čo bola dohodnutá kúpna cena. Na matrike

úradníčky zmluvu čítali, potom ešte raz si to babka a dedko išli prečítať na chodbu a až potom ju
podpísali. Každú zmenu odporkyňa v 2. rade konzultovala s navrhovateľkou v 1. rade, tiež čo sa týka
úrody o záhrady, ktorú si vzali, nikto nikomu nič nebránil, navrhovateľka záhradu mohla užívať. Následne
začalivyhrážkynajmäzostranynavrhovateľav5.rade,vyhrážalsaodporkyniajnavrhovateľke3.nedalo
sa s ním dohodnúť. Nikdy nátlak na navrhovateľku 1. nevyvíjala. Kúpnu cenu 2 Sk navrhli odporcovia,

keďže im navrhovateľka v 1. rade chcela najprv nehnuteľnosť darovať, tak keď napokon urobili kúpnu
zmluvu, dali tam aspoň tie 2 Sk. Vždy všetko babke povedala a povedala jej aj to, že tú stavbu stavia
odporca v 1. rade a že teda nebude vlastníčkou len ona, odporkyňa 2. vždy komunikovala s babkou a
dedkom, ktorí boli spoluvlastníci, babka sa vždy poradila so svojimi deťmi, aspoň tak jej to vždy hovorila,
odporkyňa v 2. rade nevidela dôvod rozprávať sa o týchto úmysloch s ostatnými príbuznými.

Dňa 27.09.2010 navrhovateľka 3. doručila súdu oznámenie, že nesúhlasí s tým, aby v spore vystupovala
ako navrhovateľka a žalobu voči odporcom v 1. a 2. rade berie späť. ( č.l. 68 spisu)

Navrhovateľka v 3. rade sa k meritu veci vyjadrila podaniami zo dňa 08.04.2013 a 10.02.2015, keď

uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetom sporu sú pozemky k.ú. U., a to novovytvorená parcela
č. XX/X o výmere 813 m2, zastavané plochy a nádvoria a novovytvorená parcela č. XX/X o výmere
140 m2, zastavané plochy a nádvoria so stavbou bez súpisného čísla, ktoré nadobudli odporcovia v
1. a 2. rade do podielového spoluvlastníctva, každý podiel v 1/2 a novovytvorená parcela č. XX/X o
výmere 135 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorú nadobudli odporcovia v 1. a 2. rade do podielového

spoluvlastníctva, každý v podiele 1/4 . Novovytvorené parcely boli oddelené geometrickým plánom číslo
2/2008, overeným Správou katastra Malacky dňa 07.02.2008 pod číslom 97/2008 z pôvodných parciel
v tom čase vedených na LV č. XXX, XXX a XXX. Pri príprave ani podpisovaní kúpnej zmluvy, ktorou
sa nehnuteľnosti prevádzali na odporcov prítomná nebola, rodičia ju nikdy neinformovali o nakladaní so
svojím majetkom, nevedela ani o darovaní bytu navrhovateľke 4. Je presvedčená, že rodičia boli v čase

uzatvorenia zmluvy plne spôsobilí na právne úkony a má za to, že zmluva je platná a má záujem aby
odporcovia ostali naďalej spoluvlastníkmi nehnuteľností. Do sporu sa dostala na stranu navrhovateľov
po smrti otca ako jeden z dedičov, nesúhlasí s ním, preto aj návrh zobrala späť.

Z pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Malacky č. C. súd zistil, že na

základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou v 1. rade a S. ako predávajúcimi a odporcami
v 1. a 2. rade ako kupujúcimi ( originál sa zhoduje s kópiou založenou do súdneho spisu navrhovateľmi
na čl. 9-14 spisu) Správa katastra Malacky povolila vklad vlastníckeho práva odporcov v 1. a 2. rade
k nehnuteľnostiam parcela č. XX/X o výmere 813 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XX/
X o výmere 140 m2, zastavané plochy a nádvoria so stavbou bez súpisného čísla, ktoré nadobudli

odporcovia v 1. a 2. rade do podielového spoluvlastníctva, každý podiel v 1/2 a parcela č. XX/X o
výmere 135 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorú nadobudli odporcovia v 1. a 2. rade do podielového
spoluvlastníctva, každý v podiele 1/4 . Pozemky boli oddelené geometrickým plánom číslo 2/2008,
overeným Správou katastra Malacky dňa 07.02.2008 pod číslom 97/2008 z pôvodných parciel vedených
na LV č. XXX, XXX a XXX. Zmluva je datovaná 14.02.2008, podpis prevodcov na zmluve bol úradne

osvedčený dňa 15.02.2008 pod č. 251/2008 a 252/2008 Matričným úradom K.. Vklad vlastníckeho práva
bol správou katastra povolený pod č. C. dňa 07.03.2008, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
nastali právne účinky vkladu. Návrh na vklad vlastníckeho práva podpísaný všetkými účastníkmi zmluvy
bol podaný dňa 15.02.2008. Obsahom spisu je Rozhodnutie Správy katastra Malacky zo dňa 21.02.2008o prerušení konania o návrhu na vklad z dôvodu, že v obsahu návrhu chýbajú čísla listov vlastníctva LV
č. XXX, XXX, XXX. Účastníci odstránili nedostatky návrhu na vklad dodatkom k návrhu (nedatovaným)
podpísaným všetkými účastníkmi konania o návrhu na vklad a kúpnej zmluvy ( originál návrhu na vklad

a jeho dodatku, ako aj rozhodnutia o prerušení konania sa zhoduje s kópiami založenými do súdneho
spisu odporcami na čl. 79-81 spisu). Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva a list vlastníctva
bol doručovaný všetkým účastníkom do vlastných rúk, podľa údajov na doručenkách navrhovateľka v
1. rade prevzala rozhodnutie s príslušným listom vlastníctva dňa 12.03.2008, S. prevzal rozhodnutie s
príslušným listom vlastníctva dňa 12.03.2008, odporca v 1. rade prevzal rozhodnutie s príslušným listom

vlastníctva dňa 12.03.2008 a odporkyňa v 2. rade prevzala rozhodnutie s príslušným listom vlastníctva
dňa 12.03.2008.

Z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 10.03.2008 pre k.ú. U. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parcely
registra „C“ č. XX/X o výmere 135 m2, zastavané plochy a nádvoria, sú odporcovia v 1. a 2. rade, každý
v podiele 1/4 a navrhovateľka v 1. rade v podiele 1/2. Odporcovia nadobudli vlastníctvo kúpnou zmluvou,

ktorej vklad bol povolený pod č. C.. ( č.l. 17 spisu)

Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 25.08.2008 pre k.ú. U. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi
parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 813 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcely registra „C“ č. XX/
X o výmere 140 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby bez súpisného čísla na parcele č. XX/X, sú

odporcovia v 1. a 2. rade, každý v podiele 1/2, ktoré nadobudli odporcovia v 1. a 2. rade do podielového
spoluvlastníctva kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. C.. ( č.l. 18 spisu)

Z oznámenia o uplatnení neplatnosti právneho úkonu zo dňa 06.06.2008 adresovanej odporcom
súd zistil, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade oznámili odporcom, že nesúhlasia, s tým, aby

nehnuteľnosti, uvedené v písomnosti, ktorých prevod bol predmetom spornej kúpnej zmluvy, mali prejsť
do podielového spoluvlastníctva odporcov, nakoľko navrhovatelia majú ešte ďalšie tri deti, ktoré majú
takisto spravodlivý právo na podiel z ich majetku. S darovaním hospodárskej budovy súhlasili, na
základe čoho oni ako spoluvlastníci súhlasili s tým, aby odporkyňa v 2. rade pripravila zmluvu na prevod
hospodárskejbudovy.Nikdynebolarečodarovanípozemku,ktorúakoparcelač.XX/Xzastavanéplochy

a nádvoria o výmere 813 m2 získali odporcovia podvodom, taktiež nebola reč o tom, že nehnuteľnosť,
ktorú chceli previesť odporkyni v 2. rade by mali previesť bezplatne na tretiu osobu. V písomnosti sa
uvádza, že zmluvu odporcovia nedali prevodcom prečítať a oboznámiť sa s jej obsahom. S ohľadom na
to prevodcovia v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka považujú zmluvu za neplatnú a v súlade s § 40a
Občianskeho zákonníka si jej neplatnosť uplatňujú. Prílohou písomnosti je nevyplnené Odstúpenie od

Kúpnej zmluvy napísanej v Stupave dňa 14.02.2008, písomnosť nie je podpísaná žiadnym z prevodcov
a nie je pripojený žiadny listinný doklad o jej doručení. (č. l. 19-21)

Z písomnosti odporcov Odpoveď na výzvu zn. PLB 08/06/MAR zo dňa 12.6.2008 súd vyvodil, že
Oznámenie o uplatnení neplatnosti právneho úkonu zo dňa 06.06.2008 bolo odporcom doručené,

nakoľko ide o odpoveď na obsah tejto písomnosti, pričom odporcovia v 1. a 2. rade uviedli, že
zmluvu považujú za platnú a nemienia od nej odstúpiť. Majú za to, že právny úkon nebol prevodcami
uskutočnený v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca. ( č.l.
23 spisu)

Z oznámenia o úmrtí Matričného úradu K. zo dňa 20.07.2009 súd zistil, že pôvodný navrhovateľ v 1. rade
S., v priebehu konania zomrel dňa 19.07.2009, údaj o úmrtí je vedený v knihe úmrtí príslušnej matriky vo
zv. XX, ročník XXXX, str. XX pod por.č. XXX. ( č.l. 51 spisu) Z Uznesenia Okresného súdu Malacky spis.
zn. 12D/621/2009-83, Dnot 774/2009 zo dňa 11.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.08.2010 a
z ktorého zistil, že majetok poručiteľa nadobudli dedičia K.. ( č.l. 52-54 spisu)

Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Malacky č.k. 12D/621/2009 súd zistil, že poručiteľ
S. zomrel so zanechaním závetu, spísaného dňa 08.08.2008 JUDr. Ivanom Lošonským, PhD. formou
notárskej zápisnice o právnom úkone pod spis. zn. N 197/2008, Nz 33783/2008, v zmysle ktorého
odkázal pre prípad smrti svoj majetok navrhovateľom v 2., 4. a 5. rade. Dcére navrhovateľke v 3. rade

nezanechal žiadny majetok napriek poučeniu notára o právach tzv. neopomenuteľných dedičov, a to z
dôvodu , že jej dcéra - sodporkyňa v 2. rade s odporcom v 1. rade jeho a manželku uviedli do omylu, na
základe čoho jej previedli už časť svojho majetku, pričom z dôvodu ich neochoty nemá možnosť obnoviť
pôvodný vlastnícky stav.Podľa ust. § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo

či môže v ňom pokračovať.

Podľa ust. § 107 ods. 3 O.s.p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie

o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Podľa § 91 ods. 1 O.s.p. ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Dňa 27.09.2010 navrhovateľka v 3. rade, ako právna nástupkyňa pôvodného navrhovateľa v 1. rade,

doručila súdu oznámenie, že do sporu sa dostala na stranu navrhovateľov po smrti otca ako jeden z
dedičov, nesúhlasí s tým, aby v spore vystupovala ako navrhovateľka a žalobu voči odporcom v 1. a
2. rade berie späť. ( č.l. 68 spisu). Navrhovatelia v 4. a 5. rade na pojednávaní dňa 27.09.2010 súdu
uviedli, že súhlasia s tým, aby v konaní vystupovali ako navrhovatelia. ( č.l. 64 spisu)

Splnomocnený zástupca navrhovateľov v 1., 2., 4 a 5. rade na pojednávaní dňa 13.12.2010 navrhol,
aby z dôvodu právnej istoty súd určil okruh navrhovateľov po smrti navrhovateľa v 1. rade samostatným
uznesením. ( č.l. 90 spisu)

Splnomocnený zástupca navrhovateľov v 1., 2., 4 a 5. rade na výzvu súdu oznámil, že nesúhlasí so

späťvzatím návrhu navrhovateľky v 3. rade.( č.l. 100 spisu)

Odporcovia v 1. a 2. na výzvu súdu uviedli, že súhlasia so späťvzatím návrhu navrhovateľkou v 3. rade.
( č.l. 99 spisu)

Súd Uznesením spis. zn. 4C/533/2008 -101 zo dňa 26.4.2011 návrh navrhovateľky v 3. rade na
zastavenie konania z dôvodu nesúhlasu navrhovateľov v 1., 2., 4. a 5. rade zamietol, nakoľko na strane
navrhovateľov ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, vo veci ide o určenie vlastníckeho práva a
dôsledky rozsudku, ktorý súd vyhlási, sa budú vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na
jednej strane, je teda pri procesných úkonoch potrebný súhlas všetkých spoločníkov.

Návrhom doručeným súdu dňa 10.04.2013 navrhovatelia v 1., 2., 4. a 5. rade navrhli, aby súd pripustil
zmenu návrhu nasledovne: „Súd určuje, že nehnuteľnosti: parcela registra „C“ parcelné číslo XX/X o
výmere 671 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ parcelné číslo XX/
X o výmere 151 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ parcelné číslo

XX/X o výmere 131 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v okrese K.,
obec U., katastrálne územie U., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra K.
na ktorom sú ako vlastníci zapísaní I. rodený I., nar. XX.XX.XXXX, H. a J., rodená J., každý o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1 patria do dedičstva po poručiteľovi S. posledne bytom K. zomrelom dňa
16.07.2009. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k parcele registra „C“ parcelné číslo XX/

X o výmere 135 m2, druh pozemku zastavané plochy nádvoria, nachádzajúcej sa v okrese K., obec
U., katastrálne územie U., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra Malacky, na
ktorom je ako vlastník zapísaný I. patrí do dedičstva po poručiteľovi S. posledne bytom K., zomrelom
dňa 16.07.2009. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k parcele registra „C“ parcelné číslo
XX/X. o výmere 135 m2, druh pozemku zastavané plochy nádvoria, nachádzajúcej sa v okrese K., obec

U., katastrálne územie U., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra Malacky na
ktorom je ako vlastník zapísaná J. patrí do dedičstva po poručiteľovi S., posledne bytom K., zomrelom
dňa 16.07.2009. „Navrhovateľka v 3. rade na výzvu súdu oznámila, že s navrhnutou zmenou návrhu na začatie konania
navrhovateľov v 1., 2., 4 a 5. rade nesúhlasí. ( č.l. 114 spisu)

Súd Uznesením spis. zn. 4C/533/2008 -129 zo dňa 09.09.2013 návrh navrhovateľov v 1., 2., 4. a 5. rade
na zmenu návrhu, ako je uvedená vyššie, zamietol z dôvodu nesúhlasu navrhovateľky v 3. rade, nakoľko
na strane navrhovateľov ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, vo veci ide o určenie vlastníckeho
práva a dôsledky rozsudku, ktorý súd vyhlási, sa budú vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú
na jednej strane, je teda pri procesných úkonoch potrebný súhlas všetkých spoločníkov.

Splnomocnený zástupca navrhovateľov v 1., 2., 4., a 5. rade v rámci v záverečnej reči o.i. uviedol, že
navrhovateľom sa podarilo preukázať opodstatnenosť žaloby, ako aj to, že predmetné parcely, ktoré sú
predmetom sporu nadobudli odporcovia v 1. a 2. rade na základe neplatného právneho úkonu, ktorú
právne kvalifikoval § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, aká bola skutočná vôľa pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade, keď chceli darovať časť

svojho majetku odporkyni v 2. rade a až konaním odporcov boli uvedení do omylu, čo malo za
následok prevod vlastníckeho práva aj k iným parcelám. Predmetnom sporu teda nie sú tie parcely,
pri ktorých mali pôvodní navrhovatelia skutočnú vôľu darovať ich vnučke. Pôvodní navrhovatelia sa
dovolali neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, čím sa tento právny úkon
podľa § 49a Občianskeho zákonníka stal neplatným, pričom odporcovia sa na súde nedomáhali určenia

jeho platnosti. Pôvodní navrhovatelia aj odstúpili od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka. Súd
ma ako predbežnú otázku vyriešiť platnosť zmluvy k sporným nehnuteľnostiam. Smrťou pôvodného
navrhovateľa v 1. rade vstúpili do konania všetci dedičia, ide o nerozlučné spoločenstvo, a tým sa
stali procesné práva navrhovateľov v 1., 2., 4., 5. rade obmedzené, vzhľadom na nesúhlasný postoj
navrhovateľky v 3. rade. Z procesného hľadiska prišlo k paradoxnej situácii, kedy navrhovateľka v 3.

rade s návrhom nesúhlasila, pričom odporkyňa v 2. rade je jej dcérou. V rámci vykonaného dokazovania
poukázal na dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2 Sk, na vôľu prevodcov uzavrieť darovaciu zmluvu, potom
uzavretie kúpnej zmluvy, obsah závetu navrhovateľa v 1. rade ako aj výsluch účastníkov konania, keď
sa podľa jeho názoru podarilo preukázať neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa pôvodní navrhovatelia
dovolali. V prípade zamietnutia návrhu výlučne z procesných dôvodov, ktoré navrhovatelia nezapríčinili,

žiada, aby súd o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a nepriznal úspešným odporcom
náhradu trov konania, nakoľko procesné prekážky nastali vstupom navrhovateľky v 3. rade do konania
po smrti navrhovateľa 1. rade a snahu navrhovateľov riešiť vec dohodou počas celého vedenia sporu.

Právna zástupkyňa odporcov v 1. a 2. rade rámci v záverečnej reči o.i. uviedla, že na základe

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pôvodní navrhovatelia uzavreli zmluvu slobodne, riadne
sijuprečítali,prejavilisvojuvôľuanaznaksúhlasujupodpísali,čovyplynuloajzvýpovedenavrhovateľky
v 1. rade, keď uviedla, že bola oboznámená s obsahom aj predmetom zmluvy a na matrike si ju
kompletne listovala. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia najskôr podpísali kúpnu zmluvu a
návrh na vklad, neskôr dodatok návrhu na vklad, keďže katastrálny úrad konanie prerušil z dôvodu, že v

pôvodnomnávrhubolichybyvčíslachlistovvlastníctva.Totorozhodnutiebolopôvodnýmnavrhovateľom
riadne doručené, kúpna zmluva bola podpísaná dňa 15.02.2008 vklad povolený dňa 07.03.2008, medzi
tým bolo konanie prerušené. Ak by boli navrhovatelia uvedení do omylu, mohli už v tom čase konať
a nepodpísať dodatok k návrhu na vklad. Nespokojnosť a hľadanie cesty ako spochybniť platnosť
právneho úkonu nastala až keď sa ostatné deti dozvedeli o prevode nehnuteľností. Navrhovatelia

nepredložili dôkaz, že boli pri uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V-755/08 zo
dňa 07.03.2008 uvedení do omylu, a teda neuniesli dôkazné bremeno. Nízka cena nie je dôvodom
neplatnostiprávnehoúkonuaspôsobuzatvoreniazmluvyboldohodnutýmedziúčastníkmi,ajkeďsprvoti
chceli uzavrieť pôvodne darovaciu zmluvu, po vysvetlení, keďže odporcovia chceli vziať úver, a tiež
odporca v 1. rade mal do nehnuteľnosti investovať svoje vlastné peniaze, sa rozhodli pre kúpnu zmluvu.

Z uvedených dôvodov žiadala súd, aby návrh zamietol.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať
predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási
aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

Podľa§40aObčianskehozákonníkaakideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49a právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť (okrem ďalších prípadov), aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.).

Preukázanie, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, je jedným z
predpokladov úspešnosti návrhu. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez určenia bolo právo
navrhovateľa ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Takáto neistota musí existovať v
čase rozhodovania súdu v merite. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto

určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (porovnaj R 17/1972).

Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba o určenie, že navrhovatelia sú
vlastníkmi nehnuteľností na parc č. XX/X o výmere 813 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/

X o výmere 140 m2 zastavané plochy a nádvoria a hospodárska budova na parc. č. XX/X, druh stavby
703 - iná budova bez označenia súpisným číslom, nachádzajúcim sa v okrese K., obec U., katastrálnom
území U., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a parc. č.XX/X o výmere 135 m2 zastavané plochy a
nádvoria nachádzajúcim sa v okrese K. obec U., katastrálnom území U., zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX, nie je žalobou, ktorou by mohli odstrániť neistý stav navrhovateľov.

Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená tam, kde jej pomocou môže eliminovať
stav ohrozenia práva, či neistoty k právnemu vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nie je možné dospieť
inak, a tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah
a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť právny rámec, ktorý je

zárukou odvrátenia budúcich sporov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou
naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba
bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Uvedené sa viaže nielen k žalobe
na určenie ako takej, ale taktiež k tomu, akého konkrétneho určenia sa navrhovateľ domáha. Naliehavýprávny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, pri rozhodovaní o existencii

naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným
nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude
musieť aj tak nasledovať iné konanie, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. Navrhovatelia
nepreukázali danosť naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O. s. p.

Smrťou pôvodného navrhovateľa v 1. rade vstúpili do konania na jeho miesto zo zákona dedičia.
Procesné nástupníctvo vyplýva z § 107 ods. 3 O.s.p., o okruhu účastníkov nerozhoduje súd, z
tohto dôvodu súd o návrhu splnomocneného zástupcu navrhovateľov 1.,2.,4.,a 5. na určenie okruhu
účastníkov na strane navrhovateľa uznesením, nerozhodoval. Súdu neprislúcha vyhodnocovať v konaní
4C/533/2008 okruh dedičov, a teda okruh účastníkov vstupujúcich ex lege do procesného postavenia
navrhovateľa či odporcu. Všetci dedičia pôvodného navrhovateľa 1. vo vzťahu k tretím osobám tvoria

nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko existuje jedno právo k mase dedičstva, ktoré prináleží
viacerým osobám, každý jeden z dedičov je oprávneným k celému právu t.j. aj k majetkovej hodnote,
ktorá by sa v prípade úspechu k dedičskému právu viazala. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 3
O.s.p. sa vo všeobecnosti rozlišuje spoločenstvo účastníkov dobrovoľné či spoločenstvo nútené, alebo
spoločenstvo samostatné či spoločenstvo nerozlučné; účastníctvo pre každú vec potom vyplýva z

povahy predmetu konania, ktorý spravidla vymedzuje hmotné (vecné), ale aj procesné právo a ktorému
sa účastníci konania musia podriadiť, ak chcú mať vo veci kladné meritórne rozhodnutie.

Súd dospel k záveru, že prejednávanej veci ide o také spoločné majetkové právo, že sa rozsudok
musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a to bez ohľadu na vzájomné

vzťahy medzi účastníkmi. Nakoľko s ohľadom na to, že pre zmenu návrhu je potrebný súhlas všetkých
účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane a pre absenciu konsenzu účastníkov na strane navrhovateľa,
neprišlo k zmene návrhu na začatie konania, súd rozhodoval o pôvodnom návrhu na určenie vlastníctva
pôvodného navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 1. rade ( zomrelý S. a K.) k predmetným
nehnuteľnostiam a dospel k záveru, že požadovanému určeniu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nie je

možné vyhovieť, a to tak vo vzťahu k pôvodným navrhovateľom, ako vo vzťahu k účastníkom na strane
navrhovateľa, ktorý vstúpili do konania na miesto zomrelého S..

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
zanikne. Súdnym rozhodnutím môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu,

existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku; obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a
ani do budúcnosti (rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 32/98, sp. zn. 2 Cdo 131/06). Výnimku judikatúra
pripúšťa v podobe žaloby o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, aktuálna súdna
prax dáva prednosť žalobe, že určitá vec patrí do dedičstva (Rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07,
sp. zn. 3 Cdo 44/08). Navrhovatelia sa však domáhali určenia, že fyzická osoba, ktorej spôsobilosť mať

práva v čase rozhodovania zanikla, je vlastníkom. Nie je možné súdnym rozhodnutím priznať práva
fyzickej osobe, ktorej spôsobilosť mať práva zanikla smrťou, súd preto dospel k záveru, že navrhovatelia
nepreukázali, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý spor v prejednávanej veci
rieši a na požadovanom určení preto navrhovatelia nemôžu mať naliehavý právny záujem.

Nakoľko pôvodný navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 1. rade ( zomrelý S.) boli vo vzťahu k
vlastníctvu nehnuteľností bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, teda majetkovými spoločníkmi,
oprávnenými a povinnými vo vzťahu k spoločnej veci spoločne a nerozdielne. Z uvedeného dôvodu preto
súd nemohol neposudzoval návrh ani v časti vo vzťahu k navrhovateľke v 1. rade, keď nie je možné
žalobe na požadované určenie vyhovieť s ohľadom na jej zamietnutie z dôvodu zamietnutiu určenia vo

vzťahu k pôvodnému navrhovateľovi v 1. rade, čím sa vylučuje danosť naliehavého právneho záujmu
na takomto určení aj v prípade navrhovateľky v 1. rade.

Vo vzťahu k účastníkom na strane navrhovateľa, ktorý vstúpili do konania na miesto zomrelého S.
požadované určenie nezodpovedá právnemu stavu, keď nie je možné založiť vlastnícky vzťah dedičov

účastníka konania k nehnuteľnostiam iným rozhodnutím ako rozhodnutím v konaní o dedičstvo v
prípade, ak ich právny predchodca tieto vlastnil ku dňu svojej smrti. Opodstatnená by bola iba žaloba
dedičov, že určitá vec patrí do dedičstva. Na určení vlastníctva k nehnuteľnostiam, preto nemôžu mať
ani navrhovatelia v 2. až 5. rade naliehavý právny záujem.Ak súd zamieta určovaciu žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne
sa zaoberať žalobou vo veci samej ( rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1

Cdo 91/2006). Preto sa súd nezaoberal ďalšími skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré v konaní
vyšli najavo, a to nezrovnalosťami návrhu, keď z obsahu žalobného návrhu, ako aj zo záverečnej reči
splnomocneného zástupcu navrhovateľov 1., 2., 4., 5. vyplýva, že predmetnom sporu údajne nie sú tie
parcely, pri ktorých mali pôvodní navrhovatelia skutočnú vôľu darovať ich vnučke, t.j. novovytvorená
parc. č. XX/X o výmere 140 m2 zastavané plochy a nádvoria a hospodárska budova na parc. č. XX/X,

druh stavby XXX. - iná budova bez označenia súpisným číslom, avšak v časti 1. navrhovaného petitu
navrhovatelia žiadajú, aby súd určil ich vlastnícke právo aj k týmto nehnuteľnostiam; navrhovatelia sa
dovolávajú absolútnej neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy, dôvodia však uvedením prevodcov do
omylu ohľadom predmetu prevodu, čo zakladá relatívnu neplatnosť právneho úkonu; prevodcovia vo
vzťahu k odporcom uskutočnili právny úkon predpokladajúci platnosť zmluvy (odstúpenie od zmluvy),
navrhovatelia tvrdia, že kúpna zmluva bola medzi jej účastníkmi uzatvorená za nápadne nevýhodných

podmienok s ohľadom na dojednanú výšku kúpnej ceny, avšak zároveň tvrdia, že ich pôvodný zámer
bol previesť nehnuteľnosti bezodplatne; ani ďalšími okolnosťami uzatvorenia zmluvy.

S ohľadom na vyššie súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na
ním požadovanom určení, potom súd zamietol návrh bez toho, že by sa zaoberal meritom veci, pričom

v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal len otázkami, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania.

Zvyššieuvedenýchdôvodovpotomsúddospelkzáveru,žeprerozhodnutievmeriteveciniejepotrebné

vykonať dokazovanie výsluchom svedka C. brata navrhovateľky v 1. rade ohľadom jeho užívania garáže
a 1/3 záhrady, nakoľko užívanie časti nehnuteľností vo vzťahu k predmetu sporu, ktorým je určenie
vlastníckeho práva iných osôb právne bez významu. Súd rovnako upustil od výsluch navrhovateľky v
3. rade, ktorá vo veci zaslala svoje vyjadrenie písomne a nevyžila právo byť vypočutá ako účastníčka
konania pre súdom. S ohľadom na obsah vyjadrenia, kde uviedla, že nebola ani pri dojednaní, ani

podpise kúpnej zmluvy, súd vychádzal pri rozhodovaní z jej písomného vyjadrenia.

O trovách konania súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 O.s.p.)

V Malackách, dňa 17. februára 2015
JUDr. Viera Malinowska
s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia:

Martina Weinrebová