Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/228/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225129
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212225129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova4,Bratislava,protižalovanému:Slovenskárepublika,vjejmeneMinisterstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave
zo dňa 22.1.2014, č.k. 58C/202/2012-71 a proti uzneseniu zo dňa 12.3.2014, č.k. 58C/202/2012-104,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 22.1.2014, č.k.
58C/202/2012-71 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12.3.2014, č.k.
58C/202/2012-104 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku I.:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 175,- eur ako náhrady škody a sumy 387,24 eur ako nemajetkovej ujmy
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tvrdiac,
že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II, pretože tento
nerozhodol v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho

zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom D. A., (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 10904/2011). Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Súd prvého stupňa poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku žalobcu z titulu
náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku údajného nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu - Okresného súdu Bratislava II. Najprv skonštatoval, že na zrušenie

pojednávania vytýčeného na deň 22.1.2014 v zmysle žiadosti žalobcu zo dňa 16.1.2014 nebol dôvod.
Žalobca žiadal o zrušenie tohto pojednávania len z dôvodu, že mu dovtedy údajne nebolo doručené
uznesenie Krajského súdu v Bratislave o vylúčení alebo nevylúčení sudcov okresného súdu. Súd však
mal v tomto prípade za preukázané, že dôvod na odročenie pojednávania v danej veci nie je daný,nakoľkouznesenieKrajskéhosúduvBratislaveč.k.5NcC/95/2012-20zodňa17.10.2012boloprávnemu
zástupcovi žalobcu doručené dňa 8.11.2012 a v rovnaký deň nadobudlo aj právoplatnosť. Súd preto
vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania (žalovaný svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil, o

odročenie pojednávania nežiadal).

Svoje rozhodnutie súd právne oprel o ust. § 5 ods. 1, 2, § 79 ods. 2, § 120 ods. 1 O.s.p., a § 4 ods. 1
písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 a § 19 ods. 1, 2, 3, § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu

nie je dôvodný.

Súd poukázal na to, že v návrhu žalobcu zastúpeného advokátom tak, ako bol súdu doručený dňa
27.9.2012, nie je uvedená spisová značka exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú
relevantné údaje - dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci
a dátumy kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz,

ktorý by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej
ujmy. Uviedol síce dôkazy najmä odkazom na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Pritom žalobca ako oprávnený z
exekučného konania mal možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať
konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda, ako aj porušenie jeho práva na spravodlivé súdne

konanie zaručené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Súd zdôraznil, že zisťovanie skutkového stavu
je nevyhnutným predpokladom posúdenia toho, čo je v tom ktorom konaní právo. Proces získavania
týchto skutkových poznatkov tvorí procesné dokazovanie. V konaní je žalobca povinný pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojho nároku. Napriek tomu, že povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami, ich splnenie nemôže súd vynucovať ani

sankcionovať. Žalobca síce označil dôkazy, ale je jeho povinnosťou aj dôkazy predložiť. V danom
prípade žalobca ako oprávnený z exekúcie disponoval relevantnými dôkazmi, ktoré bol povinný súdu
predložiť. Túto svoju povinnosť si však nesplnil, neuniesol dôkazné bremeno, čím stratil spor. Žalobca
dal spracovať znalecký posudok, ktorý preukáže výšku vzniknutej škody, za ktorú zodpovedá žalovaný.
Súdvzmysle§120ods.1O.s.p.tentodôkaznevykonal,nakoľkočasťnávrhutýkajúcasavznikunáhrady

škody a nemajetkovej ujmy stratila svoje opodstatnenie, nakoľko jej priznanie bolo závislé na posúdení,
či konaním súdu v exekučnom konaní došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona. Navyše, súd mal za
to, že v priebehu exekúcie, v čase keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode pre
prípadnúnečinnosťsúdunemôžedôjsť,keďžepôvodnýexekútormápodľazákonapovinnosťvykonávať
úkony exekučného konania. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnosti pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je
možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je povinný žalobca preukázať. V konaní
však nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci existenciu nesprávneho úradného postupu
a vznik majetkovej škody, a škodu vyčíslil paušálne za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a

správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a
za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Paušálne vyčíslené
administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a jedná sa iba o jednostranné tvrdenia žalobcu, ktoré

nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch. Pretože žalobca v konaní nepreukázal splnenie
všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a
nepreukázal ani vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešnému žalovanému v konaní žiadne
trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu. Namietol, že súd
prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods.
2 O.s.p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca riadne a včaspožiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými
dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti
žalobcu. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte

žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky

a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo
veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Žalobca preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa
nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť

žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Žalobca sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov

a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca
ďalej uviedol, že spochybňuje zistenia súdu, že označené exekučné konania nie sú na súde vedené. V
tejto súvislosti poukázal na úradný záznam zo dňa 2.10.2012 (č.l. 7 spisu), podľa ktorého sa žalobcom
označené exekučné konania na Okresnom súde Michalovce nevedú. Podľa žalobcu je zavádzajúce

tvrdenie súdu o tom, že žalobca preniesol dôkazné bremeno na súd. Žalobca označil ako dôkaz súdny
spis exekučného súdu, ktorý je fundamentálnym dôkazným prostriedkom pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť všeobecný súd pri svojej činnosti. Tento dôkaz, ktorý žalobca
označil, ale ním nedisponuje, mal súd v tomto konaní vykonať ako rozhodujúci dôkaz, t. j. oboznámiť sa s
celým exekučným spisom. Podľa žalobcu nebol dôvod na postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p., pretože

žiadny právny predpis nevyžaduje, aby náležitosťou podania účastníka konania bola aj spisová značka
súdneho konania. Potrebné je označiť vec, ktorej sa podanie týka, čo žalobca vykonal spôsobom, ktorý
neumožňuje zámenu konania s iným konaním. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
na opätovné prejednanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, dospel k záveru, že nie je
dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Preto postupom podľa § 156

ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.3.2015.

Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie na základe
iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Je to žalobca, ktorý zodpovedá za
obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať

svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci žalobca vo svojom
odvolaní neuviedol žiadne hmotno-právne odvolacie dôvody. Vo veci podal odvolanie obsahovo zhodné
s odvolaniami podanými v iných obdobných veciach, a to napriek tomu, že mnohé jeho procesno-právne
odvolacie námietky sa k tejto veci vôbec nevzťahujú. Podľa názoru odvolacieho súdu, žiadne práva
žalobcu neboli postupom súdu prvého stupňa porušené. O realizáciu svojich procesných práv v rámci

súdneho pojednávania sa obral žalobca sám svojím postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom
pojednávaní.

Ako vyplýva zo spisu, súd prvého stupňa vo veci dňa 14.11.2013 stanovil termín pojednávania na deň
22.1.2014. Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 12.12.2013 a jeho právnemu

zástupcovi dňa 11.12.2013 (pozri doručenky na č.l. 62 spisu). V predvolaní na pojednávanie súd prvého
stupňa riadne poučil oboch účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.. Spolu s predvolaním na
pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené aj vyjadrenie žalovaného k žalobe (č.l. 52 -
57). Žalobca teda mal možnosť oboznámiť sa so stanoviskom žalovaného a vyjadriť sa k nemu s cieľomovplyvniť výsledok súdneho konania. Taktiež mal dostatočný časový priestor na prípravu pojednávania,
ako aj možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Ostal však
nečinný. Len e-mailovým podaním zo dňa 16.1.2014 (č.l. 63) požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu

„objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“. Zároveň požiadal o doplnenie dokazovania
znaleckýmposudkom,ktorýmalvyčísliťvýškuvzniknutejškody(tenvšakanidorozhodnutiaodvolacieho
súdu do spisu nedoložil). O prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho
práva na nestranný súd, ktorej „výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu“, vôbec nežiadal.
O prerušenie konania nežiadal ani zo žiadneho iného dôvodu. Súd prvého stupňa preto ani nerozhodol o

zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania (nemohol rozhodnúť o nepodanom návrhu). Žalobca
sa tak ani nemôže odvolávať voči rozhodnutiu súdu, ktoré nebolo vydané.

Dôvodom návrhu žalobcu na zrušenie nariadeného pojednávania na deň 22.1.2014 malo byť to,
že žalobcovi nebolo doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave o vylúčení alebo nevylúčení
sudcov okresného súdu. Ako však vyplýva zo spisu, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.

5NcC/95/2012-20 zo dňa 17.10.2012, ktorým nevylúčil v tom čase zákonného sudcu z prejednania a
rozhodnutia vo veci, bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 8.11.2012. Súd prvého stupňa
preto zjavne nemal dôvod na to, aby bolo nariadené pojednávanie zrušené, pretože dôvod uvádzaný
žalobcomnezodpovedalskutočnosti,apretohonebolomožnépovažovaťzadôležitývzmysle§101ods.
2O.s.p..Vzhľadomnauvedenésúdprvéhostupňanepochybil,keďdňa22.1.2014pojednávalarozhodol

v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.) a v neprítomnosti riadne ospravedlneného
žalovaného. Neobstojí ani námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca.
Na nového zákonného sudcu (JUDr. F. L.) sa námietka zaujatosti vznesená žalobcom v jeho návrhu na
začatie konania (dňa 27.9.2012) nemohla vzťahovať, pretože v čase jej podania ešte ani nebol sudcom
okresného súdu (za sudcu bol vymenovaný až dňa 13.5.2013), a voči tomuto novému zákonnému

sudcovi žalobca námietku zaujatosti nevzniesol zákonným postupom.

Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na kontradiktórny súdny
proces. Pokiaľ súd prvého stupňa nemal za nesporný skutkový stav tvrdený v návrhu žalobcu, správne
jeho žalobu zamietol. Súd prvého stupňa nebol povinný dopĺňať dokazovanie, pretože žalobca žiaden

nový dôkaz do spisu nedoložil. Preto súd prvého stupňa bol tak v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta
za bodkočiarkou O.s.p. povinný prihliadnuť iba na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Hodnotenie
dôkazov, ako aj rozsah a vykonávanie dokazovania súdom prvého stupňa je vždy vecou súdu. V
sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu
im z ust. § 120 ods. 1

O.s.p.,t.j.povinnosťnielentvrdenia,aleajpreukázanianimitvrdenýchskutočností.Nesplneniedôkaznej
povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť v
prejednávanej veci nesplnil, a to aj správne viedlo súd prvého stupňa k zamietnutiu jeho žaloby.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

K výroku II.:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za

podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.,
do 10 dní od doručenia uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Namietol, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, a preto je nepreskúmateľné. Namietol tiež,
že mu bola uložená poplatková povinnosť, hoci mu vzhľadom na vecné oslobodenie konania od poplatku
nevznikla. Argumentoval tým, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatokvyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ako vyplýva z tejto definície, spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej,

ako sú odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu, a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Poukázal na to, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a
jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto

má za to, že mu bola v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť v prípade, kde
ju nemal. V tejto súvislosti sa odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.3.2007, sp. zn. 4Cdo
39/2007 s tým, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zák. č. 71/1992 Zb. sa súdne
poplatky nevyberajú. V takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky
súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Odvolával sa tiež na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. s tým,
že žaloba v prejednávanej veci bola podaná pred 1.10.2012, a teda konanie začalo pred účinnosťou

zákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný
do 30.9.2012. Do 30.9.2012 bolo podľa ust. § 4 ods. l písm. k) zák. č. 71/1992 Zb. konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom od poplatku vecne
oslobodené.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal aj
napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Nie je správny právny názor žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podal na súd pred
1.10.2012,jevzmysleust.§18cazákonaosúdnychpoplatkoch,nutnévsúvislostispodanýmodvolaním
aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedeného nesprávne vyvodzuje, že mu nevznikla poplatková povinnosť v

súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 22.1.2014, č.k. 58C/202/2012-71.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len

"poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania
alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok

za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 17 ods. 2 ZoSP, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- eur.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol
správne, keď uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď
konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania v prejednávanej
veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v sadzobníku súdnych

poplatkov. Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do sadzobníka
vložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012. Touto
novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 1.10.2012 oslobodené od
poplatkov. To znamená, že žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie (§ 6 ods. 2 prvá

veta zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podal do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie
sa začalo podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 22.1.2014, č.k. 58C/202/2012-71 až dňa 7.3.2014,
t.j. za účinnosti ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z., žalobcovi ako odvolateľovi (navrhovateľovi
poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie vo výške 20,- eur.

Ani námietku žalobcu, že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis, nepovažoval
odvolací súd za dôvodnú, nakoľko k použitiu analógie zo strany súdu prvého stupňa vôbec nedošlo.
Zo strany súdu prvého stupňa nedošlo ani k žiadnemu svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku, pretože ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, súdny
poplatok sa platí nielen za podanie návrhu, ale (okrem iného) aj za podanie odvolania.

Neobstojí ani námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti uznesenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
považuje odvolací súd za dostatočné a samotné uznesenie za
preskúmateľné, pretože z neho jednoznačne vyplýva, že ním bol žalobcovi vyrubený súdny poplatok
za odvolanie proti rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 58C/202/2012, vyplýva z neho výška súdneho

poplatku, aj položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej bol vyrubený. Že tieto skutočnosti boli
žalobcovi zrejmé, vyplýva aj priamo z obsahu jeho odvolania.

Pretože súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne

označil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil, a
súdny poplatok vyrubil odvolateľovi aj v správnej výške, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.