Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313202470
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313202470.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovovej v právnej veci navrhovateľa: Jozef Žák
SARAH, 17.novembra 198, Prešov 080 01, IČO: 10 785 248, zastúpený: JUDr. Daniela Straková,
advokátka, Konštantínova 6, Prešov 080 01, proti odporcovi: Strojárne potravinárskeho priemyslu a.s.,
Stará Vajnorská 4, Bratislava 831 04, IČO: 31 393 446, zastúpený Advokátska kancelária G.Lehnert,

k.s., Carlton Savoy Bulding, Mostová 2, Bratislava 811 02, IČO: 31 347 762 o zaplatenie 33.193,92
eur s príslušenstvom na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.
26Cb/21/2013-85 zo dňa 26.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/21/2013-85 zo dňa 26.3.2014
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 33.193,92 eur
spolu s 19% p.a. úrokom z omeškania od 01.02.1997 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Odporcu zároveň zaviazal hradiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu trovy konania v
rozsahu100%,ktorýchvýškabudevyčíslenásamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa žalobou žalobou
doručenou súdu dňa 24.10.1997 sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť mu zaplatiť istinu vo
výške 1,000.000,- Sk. Svoj návrh odôvodnil tým, že si u odporcu objednal dodávku bielej fólie v množstve
20.000 kg za cenu 1,000.000,- Sk. V objednávke bol ako príjemca dodávky uvedený navrhovateľ (sklad
- centrálny). Odporca dodávku dodal inej osobe ako navrhovateľovi, a to firme Hadopt - L. G.. Neplnil

osobe, ktorá bola oprávnená a preto odstúpil od zmluvy. Odporca navrhol žalobu zamietnuť. Dôvodom
zmeny dodania tovaru inej osobe bola ústna dohoda medzi navrhovateľom a pánom G.. Navrhovateľ
konkludentne schválil zmenu miesta plnenia.

Rozsudkom súdu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.09.1999 súd zaviazal odporcu na zaplatenie
žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie. Krajský súd v

Bratislave uznesením č.k. 25 Cob 13/00-73 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení uviedol, že pre zistenie skutkového stavu je výsluch pána G. na obranu odporcu
veľmi dôležitý. Treba ho vypočuť za účasti účastníkov konania, prípadne vykonať konfrontáciu k akej
dohode medzi nimi došlo. Okresný súd po vypočutí pána G. opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa
5.5.2003ažalobevyhovel.Protitomutorozsudkusaopätovneodvolalžalovaný.KrajskýsúdvBratislave
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobu zamietol z dôvodu, že medzi navrhovateľom a G. išlo o

komisionársku zmluvu. Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave navrhovateľ podal dovolanie.Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 1Obdo/39/2004 rozsudok Krajského súdu v Bratislave
12Cob/231/2003zodňa18.03.2004zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniesozáverom,žeodôvodnenie,
že medzi navrhovateľom a G. išlo o komisionársku zmluvu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Nebolo vykonané dokazovanie ohľadne komisionárskej zmluvy, na základe ktorej odvolací súd založil
svoje rozhodnutie. Bez skúmania ďalších podmienok nemohol odvolací súd prekvalifikovať kúpnu
zmluvu na komisionársku zmluvu. Chýbajú dôkazy, chýba dispozícia, že odporca bol oprávnený
predmetný tovar vydať G.. Je preto potrebné posúdiť kúpnu zmluvu, ktorá je predmetom sporu z tohto
aspektu, či odporca navrhovateľovi plnil a či bol oprávnený plniť na účet tretej osoby.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1Cob/217/2006-249 zo dňa 18.01.2007 rozsudok súdu prvého
stupňa č.k. 20Cb/397/98-174 zo dňa 05.05.2003 potvrdil. Medzi navrhovateľom a odporcom došlo
k vzniku kúpnej zmluvy. Z objednávky navrhovateľa bolo nepochybné, že tovar má byť dodaný
navrhovateľovi do jeho skladu do Prešova. Navrhovateľ tvrdil, že iné prepravné dispozície s odporcom
nedohodol.

Odporca podal podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho
dovolania. Generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. V odôvodnení uviedol, že rozsudkami bol
porušený zákon. Poukázal na § 345 ods. 1, § 51, § 451 ods. 1, § 452 ods. 2 Obchodného zákonníka. V

tomto prípade nedošlo k uzavretiu štandardnej kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, ale išlo
o záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania a treťou osobou. Z doteraz vykonaného dokazovania nie
je možné jednoznačne označiť vzniknutý záväzok za kúpnu, komisionársku, alebo zmluvu v prospech
tretieho. Súdy neskúmali aký vzájomný vzťah bol medzi G. a navrhovateľom a k akej dohode medzi
nimi došlo. Taktiež sa súdy nevysporiadali s výsledkami šetrenia orgánov činných v trestnom konaní,

nakoľko navrhovateľ podal na G. trestné oznámenie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva,
že navrhovateľ nemal v úmysle predmet objednávky kúpiť, tento len objednával v prospech p. G., za
ktorého zaplatil preddavok na kúpnu zmluvu. Jednoznačne vôľa strán smerovala k tomu, aby plnenie,
ktoré riadne a včas uskutočnil odporca, obdržal G.Á..

Navrhovateľ nenamietal nedodanie predmetu dodávky, resp. nenamietal plnenie v prospech G.. Až
listom z 29.01.1997, po 9 mesiacoch po dodaní tovaru navrhovateľ od údajnej kúpnej zmluvy odstúpil,
pričom je zrejmé, že tak urobil až v dôsledku platobnej neschopnosti G., ktorý si voči navrhovateľovi
neplnil svoje záväzky. Odstúpenie od zmluvy po 9 mesiacoch od plnenia nemožno považovať za
odstúpenie od zmluvy bez zbytočného odkladu.

Uviedol, že súdy sa nevysporiadali so skutočnosťou, akým konaním vzniklo u odporcu bezdôvodné
obohatenie na úkor iného v zmysle § 451 Obchodného zákonníka, keď je nesporné, že odporca plnil na
základeobjednávkyriadneavčasatátoskutočnosťnebolaanivčaseplnenianamietanánavrhovateľom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania rozsudok Okresného súdu
Bratislava III v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku poukázal na § 51 Občianskeho zákonníka - tzv. inominátna
zmluva. Dovolací súd konštatoval, že bude potrebné posúdiť zmluvu, ktorá je predmetom sporu, či
odporca navrhovateľovi plnil a či bol oprávnený plniť na účet tretej osoby, od toho závisí otázka, či

navrhovateľ má nárok na vrátenie zálohy. Súdy neskúmali aký vzájomný záväzkový vzťah bol medzi
navrhovateľom a G. a k akej dohode medzi nimi došlo. Súdy sa nevysporiadali ani s výsledkami orgánov
činných v trestnom konaní. Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že navrhovateľ nemal v úmysle
predmet objednávky kúpiť, fóliu objednával prospech G. teda vôľa jednotlivých účastníkov smerovala k
tomu, aby bolo plnené tretej osobe. Toto plnenie nespochybňoval ani navrhovateľ, ktorý musel vedieť, že

bolo plnené priamo G.. Ďalej poukázal na § 451 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že je potrebné zistiť,
akým konaním vzniklo u odporcu bezdôvodné obohatenie, keďže plnil na základe objednávky riadne a
včas a táto skutočnosť nebola v čase plnenia navrhovateľom namietaná.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom svedkov p. C. a p. Š., pričom sa zameral na otázku,

či odporca mohol plniť dodaním tovaru p. G. a nie do sídla navrhovateľa. Konštatoval, že z výpovede
svedka p. C. mal súd za preukázané, že neexistovala dohoda medzi navrhovateľom a p. G., aby odporca
dodal tovar objednaný navrhovateľom priamo L.. G. a svedok ani v jednej z výpovedí neuviedol, že
dostal od objednávateľa akýkoľvek pokyn miesta určenia dodávky do Trebišova. Súd ďalej konštatoval,že nebol rozpor v tom, že navrhovateľ objednal tovar na základe požiadavky Z.. G., ale vystupoval
ako kupujúci vo vzťahu k odporcovi a teda súd posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania
podľa § 409 Obchodného zákonníka. Odporca riadne nesplnil svoj záväzok, navrhovateľ má právo

odstúpiť od zmluvy a tým má právo aj na vrátenie poskytnutého plnenia. Okresný súd rozsudkom č.k.
20Cb/397/1998-439 zo dňa 31.05.2010 vyhlásil výrok, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
33 193,92 eur s 19% úrokom z omeškania od 01.02.1997 do zaplatenia a v druhom výroku zaviazal súd
odporcu na zaplatenie trov konania vo výške 100% právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že prvostupňový súd doplnil dokazovanie v intenciách
zrušujúcehorozsudkuNajvyššiehosúduSR,ažesprávnezistilskutkovýstavveciavecisprávneposúdil
a preto rozsudkom Krajského súdu č.k. 1Cob/350/2010-506 zo dňa 17.03.2011 potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa č.k. 20Cb/397/1998-439 zo dňa 31.05.2010.

Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-519 zo dňa 20.06.2011 súd opravil prvý

výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-439 zo dňa 31.05.2010 a to tak, že
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 33 193,92 eur s 19% úrokom z omeškania od 01.02.1997 do
zaplatenia.

Odporca voči tomuto opravnému uzneseniu spolu s rozsudkom č.k. 20Cb/397/1998-439 zo dňa

31.05.2010 podal odvolanie, v ktorom poukázal na to, že v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. začala
znova plynúť lehota na podanie odvolania od doručenia opravného uznesenia. Mal za to, že vydaním
opravného uznesenia došlo k priznaniu práva subjektu odlišnému od toho, ktorému bolo toto právo
priznané pôvodným výrokom rozsudku.

Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-522 zo dňa 30.06.2011 súd zaviazal
odporcu k náhrade trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa vo výške 16 281,04 eur.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/321/2011-582 zo dňa 28.02.2012 súd potvrdil
uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-519 zo dňa 20.06.2011. V odôvodnení

Krajský súd uviedol, že je evidentné, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní a je to zrejmé aj zo zápisnice
z pojednávania a z vyhlásenia rozsudku zo dňa 31.05.2010. A vzhľadom na skutočnosť, že odporca
využilsvojeprávonariadnyopravnýprostriedokvočirozsudku20Cb/397/1998-439zodňa31.05.2010,o
ktorom bolo riadne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu č.k. 1Cob/350/2010-506 zo dňa 17.03.2011,
lehota na podanie odvolania začne plynúť účastníkovi znova od doručenia opravného uznesenia,

ktoré bolo vydané po právoplatnosti opraveného rozhodnutia vtedy, ak sa účastník neodvolal, pretože
bol spokojný s pôvodným (chybným) znením výroku. Konštatoval, že nakoľko odporca riadne využil
svoje právo na podanie odvolania k ukráteniu odporcu nedošlo, nemožno mu teda priznať opakovane
právo na podanie odvolania. Druhým výrokom zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k.
20Cb/397/1998-519 zo dňa 20.06.2011 tak, že odporca je povinný nahradiť trovy konania právnemu

zástupcovi navrhovateľa vo výške 15 923,88 eur a tretím výrokom odmietol odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/397/1998-439 zo dňa 31.05.2010, nakoľko vydanie
opravného rozhodnutia nemá za následok zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa ani potvrdzujúceho
rozsudku odvolacieho súdu.

Odporca podal voči uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu dovolanie, v ktorom uvádza, že mu bola
postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, a že uznesením odvolacieho súdu potvrdzujúcom
opravné uznesenie súd riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil a nevysporiadal sa dostatočne s jeho
argumentmi.

Uznesením Krajského súdu č.k. 2Cob/400/2012-660 zo dňa 22.01.2013 súd rozsudok Okresného súdu
20Cb/397/1998-439 zo dňa 31.05.2010 v znení opravného uznesenia č.k. 20Cb/397/1998-519 zo dňa
20.06.2011 a uznesenie 20Cb/397/1998-522 zo dňa 30.06.2011 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Krajský
súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol: „Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí, že žalobca
nemal v úmysle predmet objednávky - fóliu kúpiť, ale túto objednával v prospech L.. G., teda sa javí, že

vôľa účastníkov smerovala k tomu, aby sa plnilo v prospech G.. Je nepochybné, že žalobca sa najneskôr
dňa 20.03.1996 dozvedel, že zo strany žalovaného bolo plnené priamo G. a súd prvého stupňa sa
vôbec nevysporiadal s otázkou, prečo sa žalobca nedožadoval, aby mu žalovaný poskytol objednané
plnenie, keď tvrdil, že žalovaný mal plniť jemu, a nie priamo Z.. G.. Súd prvého stupňa sa nevysporiadaldostatočne ani s otázkou, aký zmluvný vzťah bol medzi žalobcom, L.. G.Á. a žalovaným, k akej dohode
medzi nimi vlastne došlo, nevykonal dokazovanie a nezohľadnil, prečo žalobca vystavil dodací list spolu
s faktúrou L.. G., ktorý tieto doklady podpísal a potvrdil mu prevzatie tovaru, neskúmal, či vystavením

týchtodokladovnedošložalobcomkprípadnémudodatočnémuschváleniuplneniazostranyžalovaného
priamo L.. G.“.

Odvolací súd taktiež konštatoval, že súd prvého stupňa taktiež neskúmal, ako skončilo šetrenie orgánov
činných v trestnom konaní v súvislosti s trestným oznámením žalobcu na L.. G., súčasťou ktorého bol

aj nárok na náhradu škody vo výške 1.396,042,-Sk, neskúmal, prečo žalobca až do 29.01.1997, t.j. do
odstúpenia od zmluvy, nereklamoval nedodanie tovaru, ani sa nedožadoval vrátenia zaplatenej sumy
1.000.000,- Sk. Súd uložil vykonať dokazovanie ohľadom zistenia, že aká dohoda bola medzi stranami
a p. G. uzavretá, konštatoval, že súd prvého stupňa vo svojom rozsudku nezdôvodnil, prečo opätovne
nevypočul p. G., hoci jeho adresa mu bola po šetrení známa a jeho výsluch za účasti oboch strán sa
javí byť potrebný.

Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ, odporca a pán G. sú podnikateľmi v zmysle § 1
Obchodného zákonníka a podľa § 2 Obchodného zákonníka. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť
vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku. Preto ak navrhovateľ s pánom G. vstúpil do obchodného vzťahu, jeho záujmom bolo

dosiahnutie zisku. Z toho dôvodu aj objednal tovar, za ktorý zaplatil s tým, že tento tovar zo ziskom
predá G.. Rovnaká motivácia dosiahnutia zisku bola na strane odporcu. Tento tovar vyrobili a zo ziskom
predali. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obdo/39/2004, ktorý
vosvojomodôvodneníuviedol:„.....Predmetomsporujekúpnazmluva,ktorúuzavrelžalobcaažalovaný.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca ako kupujúci si u žalovaného objednávkou č. 250296/0001 zo dňa

25.02.1996 objednal bielu fóliu...........“ (č.l. 233 - strana 5 rozsudku NS SR).

V ďalších zrušujúcich rozhodnutiach, ktoré nasledovali nebol zo strany súdov vyslovený záväzný právny
názor. Bola uložená povinnosť súdu prvého stupňa sa zaoberať aj tým, či nedošlo k uzavretiu iných
zmlúv, inej zmluvy napr. nepomenovanú zmluvu, zmluvu v prospech tretej osoby a pod.

Súdprvéhostupňakonštatoval,ženavrhovateľobjednávkouč.250296/00001,vktoromjeoznačenýako
objednávateľ : Sarah, sklad 01 centrálny, IČO:, dodávateľ SPP, a.s.. objednával ako podnikateľ v zmysle
§ 1 Obchodného zákonníka. Rovnako predmet objednávky slúži za účelom podnikania s ohľadom na
objednané množstvo. Odporca vystavil proforma faktúru č. 60022 vo výške 1.000.000,-- Sk, pričom v

poznámke uviedol: „odber možný 14 dní po úhrade predfaktúry!“ Preto na vzťah medzi navrhovateľom
a odporcom súd aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve §§ 409 a nasl.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení občianskeho zákonníka §§ 50 a 51 súd uvádza nasledovné: Účastníci
môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu

alebo účelu tohto zákona. (§ 51). Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby (§ 50 ods.
1). Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy
oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s
kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto
prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel (§ 50 ods. 2).

Z objednávky, ktorú vystavil navrhovateľ nemožno vyvodiť záver a súdu prvého stupňa sa nejaví, že
tu bol úmysel, aby tovar bol dodaný pánovi G.. Rovnako nie je možné na tento záväzkovo obchodný
vzťah medzi navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako podnikateľom aplikovať ustanovenia
inominátnej zmluvy Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník má svoje ustanovenia upravujúce

inominátnu zmluvu § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa konštatoval, z ust. § 269 ods. 1 Obchod. zák. vyplýva, že dohoda strán o obsahu
kúpnej zmluvy musí zahŕňať podstatné časti ustanovené pre tento typ zmluvy základom je § 409 ods.
1 Obchod. zák.. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob

jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V
tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448 Obchod. zák..Ďalej konštatoval, že podstatnými časťami kúpnej zmluvy sú: určenie zmluvných strán, vymedzenie
predmetu kúpy, množstvo tovaru, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy, záväzok
kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Zánik záväzku splnením je možné všeobecne charakterizovať ako

právny úkon zaviazanej osoby, ktorým táto osoba, s úmyslom plniť svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, poskytne oprávnenej osobe predmet plnenia, zodpovedajúci obsahu záväzku. Právna úprava
zániku záväzku jeho splnením v Obchodnom zákonníku je komplexná a rozlišuje spôsob splnenia,
miesto a čas plnenia. Jednotlivé ustanovenia majú prevažne dispozitívnu povahu, to znamená, že
účastníci sa môžu od jednotlivých ustanovení odchýliť, s výnimkou ustanovenia §§ 324 a 341, ktoré

majú v súlade s ustanovením § 263 Obchodného zákonníka kogentnú povahu. Všeobecná úprava
zániku záväzku, je vyjadrená v ustanovení §§ 324 až 343 Obchodného zákonníka ak platí, pokiaľ z
ustanovení upravujúcich jednotlivé zmluvné typy nevyplýva niečo iné, splnenie - spôsob zániku záväzku
uspokojením veriteľa, a preto sa považuje za najprirodzenejší a základný spôsob zániku záväzku.
Prostredníctvom splnenia dôjde nielen k zániku záväzku, ale zároveň aj k naplneniu hospodárskeho
a právneho cieľa, ktorý záväzok sleduje. Na rozdiel od prípadov, keď síce dôjde k zániku záväzku,

ale nedôjde k jeho splneniu, hovoríme o zániku nesplneného záväzku. Poukázal na to, že je potrebné
rozlišovať medzi pojmom "plnenie" a "splnenie", keďže "plnenie" je len určitý proces, ktorý vedie k
splneniu, a "splnenie" je výsledok tohto procesu, pričom až výsledok tohto procesu spôsobuje zánik
záväzku, k tomu aby záväzok komplexne zanikol, je potrebné, aby boli splnené všetky povinnosti z
tohto vyplývajúce je teda nutné rozlišovať medzi zánikom záväzkového vzťahu a zánikom jednotlivých

povinnosti zo záväzkového vzťahu. Splnenie záväzku tak predpokladá splnenie všetkých jednotlivých
povinností z neho vyplývajúcich.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že v prejednávanom prípade došlo k platne uzatvoreniu kúpnej zmluvy
na základe písomnej objednávky a preto treba aplikovať na tento vzťah ustanovenia Obchodného

zákonníka. Vzťah vznikol medzi navrhovateľom ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim. To, aký
vzťah bol medzi navrhovateľom ako predávajúcim a pánom G.Č. ako kupujúcim pre posúdenie, či
odporca svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami splnil, nie je rozhodujúce.
Navrhovateľ ako predávajúci vo vzťahu s pánom G. mal tiež záväzkovú povinnosť vyplývajúcu z
ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a jeho úmyslom bolo dosiahnuť zisk z tohto vzťahu.

Medzi účastníkmi bola sporná otázka miesta plnenia. Odporca vyrobil fóliu. G. si časť fólie prevzal v
sídle odporcu a časť bola dodaná G., t.j. odlišne od miesta podnikania navrhovateľa. Miestom plnenia
je výlučne miesto, ktoré bolo dohodnuté v zmluve ako miesto na poskytnutie plnenia dlžníkom (§ 335
Obchodného zákonníka). Ak miesto dodržané nie je, dochádza u dlžníka k omeškaniu so splnením
záväzku. Do omeškania sa môže dostať z tohto dôvodu aj veriteľ, ak neprijme riadne a včasné plnenie

na mieste, určené v zmluve.

Súd prvého stupňa konštatoval, že k otázke, aká bola dohoda miesta plnenia, vypočul svedkov.
Zdôraznil, že významnú úlohu pri rokovaní s navrhovateľom za odporcu zohral pán C.. Ako svedok bol
niekoľko krát vypočutý. Pred OO PZ uviedol: „G. mal voči SPP podlžnosti, chcel objednať 20 ton fólie

v hodnote cca 1,200.000,-- Sk. Ja som mu však oznámil, že túto fóliu mu SPP dodá len v prípade, že
uhradí všetky doterajšie záväzky a cenu objednanej fólie. G. nebol schopný svoje podlžnosti splatiť, ale
uviedol, že si nájde garanta, ktorý túto fóliu pre neho objedná. Asi po mesiaci opäť došiel za mnou,
oboznámil ma s tým, že si našiel zmluvného partnera, ktorý za neho zákazku objedná a zaplatí. Firmu
SARAH Prešov som si telefonicky overil, kde mi pracovník tejto firmy - O. Ž. potvrdil, že za G. predmetnú

fóliu objedná. Po zaplatení kúpnej ceny sa začalo s výrobou. Po výrobe asi polovice fólie došiel vodič,
ktorý predtým odvážal tovar pre firmu Hadopt Trebišov, ktorý chcel prevziať uvedenú fóliu. Nakoľko sme
nemali ešte vyrobené množstvo fólie pre vyťaženie jeho vozidla, bol z toho nervózny s odôvodnením, že
sa má ešte zastaviť vo firme SARAH Prešov na prekontrolovanie dodaného množstva. Uvedený tovar
som naložil na vozidlo firmy Hadopt z toho dôvodu, i keď bol určený pre firmu SARAH Prešov, že som

mal tú vedomosť, že tieto firmy sú v zmluvnom vzťahu a bolo mi vodičom oznámené, že sa zastaví s
tovarom vo firme SARAH. L. G. mi telefonicky nevolal, aby som tovar, za ktorý zaplatil Žák bol zaslaný
do sídla firmy Hadopt Trebišov a nie do firmy SARAH Prešov, myslel som si, že medzi nimi je dohoda
podľa ktorej, má tovar smerovať po kontrole do Trebišova“. Súd prvého stupňa konštatoval, že C. na
pojednávaní konanom dňa 29.09.1999 k okolnostiam objednania tovaru vypovedal identicky ako pred

vyšetrovateľom. Vo svojej výpovedi spresnil nasledovné: „keď vodič G. prišiel do SPP prevzal iba 10.000
ton“. Na otázku prečo mám vydávať predmetný tovar G., keď zmluva bola uzatvorená s pánom Ž.,
uviedol, že je to medzi nimi dohodnuté. U pána Ž. si túto skutočnosť neoveroval. Ak odberateľ požaduje
dodanie tovaru vozidlami SPP uzatvárala sa osobitná zmluva s dopravným oddelením.Súd prvého stupňa poukázal na svedeckú výpoveď pána C. na konanom dňa 16.09.2009 vypovedal: K
realizáciidodaniatovarubolopristúpenépovyrubeníceléhoobjemu20ton.TelefonovalsomdoPrešova,

že je zásielka hotová, či dostal pokyn ohľadne dodania tovaru, na to si už nepamätal. O spôsobe dopravy
saužnezaujímal.Odosielacielistyvypisoval.Naotázkuakovedel,akémnožstvosazmestínakonkrétne
auto, pretože nemohol vedieť aké auto s akou nosnosťou príde pre tovar, k tomu sa nevyjadril. Na
konkrétnu otázku, či sa pána Ž. pýtal na spôsob dopravy uviedol, že na to si nepamätá. Všeobecne
pri vyskladňovaní tovaru sa žiadala od vodiča, ktorý nebol vodičom SPP plná moc, pokiaľ nemal logo

a občiansky preukaz, prípadne splnomocnenie. V každom prípade sa zapisovalo číslo občianskeho
preukazu. Svedok potvrdil, že prevzatie tovaru vodičom pána G. mal sprostredkovane od zastupujúceho
pracovníka.

Súd prvého stupňa poukázal aj na svedeckú výpoveď W. Š., ktorá bola v rozhodnom období ekonomická
riaditeľka, a ktorá na pojednávaní dňa 12.04.2010 k veci uviedla. „S pánom G. boli dlhodobý obchodný

partneri, vedela o dohode s pánom Ž.. Do firmy SARAH Prešov bolo avizované dokončenie zákazky.
Náš pracovník z expedície v zmysle vnútropodnikových pokynov si overoval u mňa informáciu pred
vyskladnenímtovaru,čimôžetentotovarvydať.Vtedysamaspýtal,ževodičmámiestourčeniaTrebišov
a či je to v poriadku. Ja som kontaktovala pracovníka na odbyte pána C., či miesto určenia je Trebišov,
ktorý to potvrdil. Potvrdil, že dostal pokyn od pána Ž., aby fóliu naložil na auto pána G. a odviezol do

Trebišova do firmy Hadopt. Uviedla, že nikdy nevstúpila do rokovania ani s pánom Žákom alebo G.
týkajúce sa tohto obchodného prípadu“.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že podľa odosielacích listov navrhovateľ dodal fóliu na trikrát. Odosielací
list č. 038714 (č.l. súdneho spisu 346) dodané 4.628 kg, odosielací list č. 038708 (č.l. súdneho spisu

348) dodané 7.455 kg, odosielací list č. 038713 (č.l. súdneho spisu 348) dodané 7.767 kg. Z. Š. potvrdila,
že dodávky z odosielacích listov 038108, 038713 boli realizované odporcom. Dodávka - odosielací list
č. 038714 - realizovaná vodičom od p. G..

Vychádzajúc z výpovedí pána C., ktorá sa podstatným spôsobom odlišuje, pred orgánmi OO PZ a pred

súdom na pojednávaní konanom dňa 29.09.1999 uviedol, že mali vyrobenú iba polovicu objednaného
množstva, pokyn na vyskladnenie nedával. Vo výpovedi z 16.09.2009 uviedol, že po dohotovení
vyrobeného množstva telefonoval do firmy SARAH o čom ich informoval. Ani v jednej vo svojej výpovedi
neuviedol, že dostal od objednávateľa pána Ž. akýkoľvek pokyn, že miesto určenia dodávky je Trebišov.
Odvolával sa iba na existenciu zmluvného vzťahu medzi pánom Ž. a G.. Predpokladal, že je to medzi

nimi dohodnuté. Kto dával žiadanku na dopravné oddelenie spoločnosti SPP odporca nevedel uviesť.
Pani Š. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že pán C. na jej telefonický dopyt uviedol, že takýto
pokyn dostal od pána Ž.. Z tejto výpovede je zrejme, že si preverovali miesto určenia dodania tovaru.
Pani Š. ako vedúci pracovník spoločnosti znalá veci, komu sa má všeobecne zo záväzkového vzťahu
plniť, si to preverovala u svojho pracovníka. Pán C. jej dal klamlivú informáciu, ktorá reťazovo viedla k

nesplneniu záväzku odporcom. Pochybenie pracovníka nemôže byť na ťarchu navrhovateľovi, pokiaľ
nedostal riadne plnenie. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 32 Odo 251/2005 zo dňa 14.02.2007. Súd prvého stupňa zdôraznil, že je potrebné poukázať
na výpoveď pána C., ktorý vyšetrovateľom uviedol, že „myslel som si, že medzi nimi je dohoda“.

Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd sa nevysporiadal s otázkou, prečo sa navrhovateľ
nedožadoval, aby mu odporca poskytol objednané plnenie. Žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka
neupravuje povinnosť kupujúceho domáhať sa svojich práv z kúpnej zmluvy. Je vždy na voľbe
kupujúceho, či sa dožaduje svojich práv, či toto právo využije tak ako je to zrejmé z ustanovenia § 393
ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína

premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto
práv ustanovená osobitná úprava. Skutočnosť, že okamžite sa nedovolával svojich práv, neodstúpil od
kúpnej zmluvy, nemôže byť vykladané na ťarchu kupujúcemu, ktorý svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu neporušil.

Súd prvého stupňa konštatoval, že právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy je právom a nie povinnosťou.

Súd zdôraznil, že zmluvy môžu byť menené i konkludentne. Pre zmenu záväzku pokiaľ si strany v
zmluve nedohodnú výnimku, nie je predpísaná zvláštna forma. Podstatou zmeny záväzkovo právnehovzťahu dohodou, kumulatívna novácia nie je, k pôvodnej právnej skutočnosti, ktorý daný právny vzťah
založil, pristupuje ďalšia právna skutočnosť, ktorý mení práva a povinnosti z pôvodného právneho
vzťahu. Zmena musí byť urobená v dobe medzi vznikom záväzku a jeho zánikom. Skutočnosť, že

kupujúci nevyužil svoje právo okamžite odstúpiť od zmluvy, keď sa dozvedel o porušení povinnosti
predávajúceho, nemôže byť na jeho ťarchu a tým zahojené porušenie povinnosti predávajúceho, neplniť
záväzok. Zdôraznil, že podmienkou platnosti každého právneho úkonu, teda aj právnych úkonov, ku
ktorým dochádza v rámci obchodných záväzkových vzťahov je, že musí ísť o prejav vôle urobený
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii, že súd musí vykladať prejav vôle účastníka

obchodného záväzkového vzťahu, musí postupovať podľa výkladových pravidiel v ustanovení § 266
ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka. Odporca sa bránil tým, že zo správania navrhovateľa možno
predpokladať, že konkludentným spôsobom schválil dodanie tovaru G..

Pokiaľ ide o interný zápis urobený odporcom zo dňa 24.04.1996 z pracovnej cesty pána C. u
navrhovateľa, v ktorom je uvedené, že „s majiteľom firmy pánom Žákom bolo prerokované uhradenie

podlžnosti vo výške 218.000,--- Sk. Pán Ž. prisľúbil uhradenie tejto sumy.“ Zápis spochybnil navrhovateľ.
Je vypracovaný pánom C., ktorý pochybil pri poskytnutí plnenia G., týmto spôsobom zakrýval svoje
pochybenie. Zachytené vyjadrenie odporcom nemožno považovať za uznanie záväzku, pretože na
platnosť uznania záväzku Obchodný zákonník vyžaduje písomnú formu podľa § 323 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa konštatoval, že ak odporca tvrdí, že pri stretnutí s pracovníkmi odporcu navrhovateľ
prisľúbil uhradenie záväzkov, tým konkludentne dodatočne súhlasil so spôsobom plnenia dodaného
tovaru, tak ako to má vyplývať zo záznamu. Na ochranu navrhovateľa treba použiť výkladové pravidlo
ustanovenia § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. K otázke následného správania navrhovateľa, na

ktoré poukazuje odporca, a to najmä na dodacie listy a faktúry, ktoré vystavil pre G., navrhovateľ
uviedol, že dodanie tovaru G. namietal. Snažil sa túto pre neho nepriaznivú situáciu, do ktorej ho dostal
odporca, riešiť zo svojho pohľadu ako najlepšie vedel. Ak by bol G. navrhovateľovi zaplatil za tovar a
navrhovateľovi by v dôsledku pochybenia odporcu nevznikla majetková ujma, nemal už dôvod ďalej
tento prípad voči odporcovi riešiť. Keď sa ukázalo, že G. nemá v úmysle za tovar zaplatiť a navrhovateľ

sa stal obeťou komplotu C. W. G., využil právne prostriedky voči odporcovi na ochranu svojich práv
a odstúpil od zmluvy. V čase odstúpenia od zmluvy omeškanie odporcu stále trvalo. Odporca proti
odstúpeniu nenamietal, trval na námietkach, že tovar bol dodaný pre tretiu osobu. Z tejto situácie bolo
obidvom účastníkom zrejmé, že odporca plniť nechce, nebude.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že v čase, keď odporca plnil neoprávnenej osobe (G.) zamestnanec
odporcu pán C. vedel o porušení povinnosti komu a za akých podmienok má tovar vydať. Vyplynulo to aj
zvýpovedesvedkyneW.Š.,vrozhodnomobdobíekonomickejriaditeľky.Súdprvéhostupňakonštatoval,
že omeškanie dlžníka zaniká poskytnutím riadneho plnenia alebo zánikom záväzku iným spôsobom
ako splnením, napríklad zánik záväzku odstúpením od zmluvy, zánik záväzku pre nemožnosť plnenia.

Kogentné ustanovenie § 365 vymedzuje omeškanie dlžník ako porušenie záväzkového vzťahu. Ide o
vymedzenie pozitívne i negatívne.

Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ v súlade s ustanovením § 345 Obchodného zákonníka
odstúpil od zmluvy. Došlo k omeškaniu dlžníka a veriteľovi vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy. Treba

uviesť,akbyodporcanamietal,čidošlokpodstatnémualebonepodstatnémuporušeniuzmluvy,odporca
ako predávajúci si nesplnil záväzok a v súčasnosti ani nemôže plniť. Účastník zmluvného vzťahu má do
doby poskytnutého splnenia právo odstúpiť od zmluvy.

Súdprvéhostupňapoukázaltiežnaust.§351ods.1Obchod.zák.,podľaktoréhoodstúpenímodzmluvy

zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na
náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo
voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré
podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Súd prvého stupňa poukázal tiež na ust. § 351 ods. 2, Obchod. zák., podľa ktorého strana, ktorej pred
odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s
úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502.Súd prvého stupňa zdôraznil, že krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd neskúmal,
ako skončilo šetrenie orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s oznámením pána G., ktorého
súčasťou bol aj nárok na náhradu škody. Napriek snahe súdu vykonať dokazovanie oboznámením sa s

výsledkami šetrenia orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s trestným oznámením navrhovateľa
na p. G. vedeného pod ČVS: OUV-255/20-1998, nebolo možné tento dôkaz vykonať, nakoľko podľa
oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trebišove bol vyšetrovací spis skartovaný. V
trestnom konaní bola posudzovaná trestnoprávna zodpovednosť G.. Navrhovateľ v trestnom oznámení
na G. uviedol, že s postupom dodania tovaru SPP nesúhlasil, ale jeho záujmom bolo vysporiadať

predmetnú záležitosť s G., dal si potvrdiť dodacie listy, vystavil faktúru. G. v čase objednávania tovaru
vedel, že za tento nebude schopný zaplatiť a tým ho dostal do omylu. G. potvrdil, že volal C., aby tovar
zaslal do jeho podniku. Navrhovateľ vo výpovedi potvrdil, že trval na dodaní tovaru do jeho firmy , čo
výslovne uviedol v objednávke.

Ďalej konštatoval, že sa niekoľkokrát pokúsil vykonať výsluch svedka pána G. aj cestou dožiadaného

súdu. Nedostavoval sa na pojednávania a už v minulosti za účelom jeho výsluchu boli spôsobované
prieťahy v konaní, keď sa nepodarilo ani pomocou polície svedka predviesť na výsluch. G. dňa
15.01.2002 odpovedal na väčšinu otázok tak, že si vzhľadom na dlhú dobu nepamätá. Nie je tu
predpoklad, že by z jeho výpovede boli objasnené nové skutočnosti v konaní. Aby si po dlhých rokoch
od 15.01.2002 spomenul na nové skutočnosti.

Súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že navrhovateľ vystavil G. faktúru neznamená, že konkludentne
schválil zmenu spôsobu dodania tovaru. Navrhovateľ ako predávajúci bol v zmluvnom vzťahu s G.
ako kupujúcim. V súlade s ustanovením § 409 Obchodného zákonníka predávajúcemu vznikla rovnaká
povinnosť plniť tento záväzok. Ak by sa navrhovateľ domáhal ako predávajúci zaplatenia ceny od

G., ten by sa mohol brániť tým, že nedošlo k riadnemu splneniu záväzku. Plnenie, ktoré dostal bolo
plnením odporcu, ktoré nemožno považovať za riadne plnenie navrhovateľa. Opätovne súd zdôraznil,
že k porušeniu záväzku došlo zo strany odporcu vo vzťahu navrhovateľovi. G. neuviedol , že bol
splnomocnený oprávnený prevziať tovar navrhovateľom. Navrhovateľ uviedol, že sa s G. nedohodol na
prevzatí tovaru. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z výpovede svedka C., pracovníka odporcu, ktorý uviedol,

že sa len domnievali, čo nie je rovnaké ako vedieť, mať to potvrdené účastníkom zmluvného vzťahu -
kupujúcim. Sprostredkovaná informácia, neoverená nepostačuje na zmenu miesta plnenia.

Pokiaľ ide o oprávnenosť odstúpenia od zmluvy súd zdôraznil, že toto právo je oprávnenie bez ďalšieho,
keď je bez najmenších pochybností nedôjde k plneniu. Odporca jednoznačne deklaroval, že dodanie

tovaru G. považoval za riadne splnenie, a preto nebude plniť a v súčasnej dobe ani nemôže plniť,
keďže ukončil výrobu.

Nesplneniepovinnostiodporcuzozáväzkovéhovzťahunemôžebyť naťarchu navrhovateľa,ktorý tovar
objednal, za tento zaplatil a nebol mu dodaný. To že okamžite nereagoval, nedožadoval sa plnenia,

jeho správanie nemôže súd posúdiť ako konkludentné správanie schvaľujúce porušenie povinnosti.
Odporca o zlom mene G. ako podnikateľa vedel, preto je zarážajúce, že si neoveril, či mu môže dodať
tovar. Sám svojím správaním sa dostal do nepriaznivej situácie. Nemôže prenášať zodpovednosť na
navrhovateľa a odvolávať sa na jeho konkludentné správanie.

Súd prvého stupňa konštatoval, že ak navrhovateľ vystavil faktúru G. (výpoveď G. pred vyšetrovateľom,
ju označil ako predfaktúra), neznamená to, že konkludentne schválil dodanie tovaru. Vystavenie faktúry,
dodacieholistuneznamenásplnenie.Onakopredávajúcisadostaldopozície,žezáväzokneplnilriadne.
Vdruhomprípade,dlžníknesplnilriadne,keďžeponúknutéplnenienemávšetkynáležitostisplnenia,ato
z hľadiska predmetu, spôsobu, miesta splnenia, osoby splniteľa a príjemcu a pod. Uzavrel, že priznaná

žalovaná žalovaná istina je priznaná podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka (nie bezdôvodné
obohatenie). Pozostáva z 1,000.000,-- Sk, ktorú odporca prijal od navrhovateľa titulom kúpnej ceny. O
povinnosti platiť úroky z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade
trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Poukázal na
skutočnosť, že odvolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že postupom súdu bola účastníkovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je arbitrárny,nakoľko súd v ňom vychádza z ničím nepodloženého a ničím nepreukázaného tvrdenia navrhovateľa, že
zamestnanecodporcup.C.aO.G.spoločnezosnovalivočinavrhovateľovikomplotspočívajúcivtom,že
p. C. cielene vydal tovar, za ktorý zaplatil navrhovateľ odporcovi zálohu, p. G., ktorý zaň nemal v úmysle

navrhovateľovi zaplatiť. Zdôraznil, že navrhovateľ proti odporcovi ani proti žiadnemu zo zamestnancov
odporcu a teda ani proti p. C. nikdy nepodal podnet na preverenie skutočnosti nasvedčujúci tomu, že bol
spáchaný trestný čin podvodu alebo iný trestný čin a podnet na preverenie skutočností nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin podvodu alebo iný trestný čin a podnet, ktorý dňa 11.6.1997 podal proti
L. G., bol podľa vyjadrenia samotného žalobcu vybavený uznesením ČVS:OUV-255/20-1998 o odložení

veci zo dňa 14.5.1998, ktoré v tom istom roku nadobudlo právoplatnosť. Má za to, že vyšetrovania
v trestnom konaní potvrdzujú, že trestný čin podvodu ani iný trestný čin spáchaný nebol. Zdôraznil,
že pokiaľ ide o uznanie pohľadávky vo výške 218.000,- SK zo strany navrhovateľa tak zdôraznil,
že navrhovateľ nepoprel, že k takémuto stretnutiu došlo, avšak spochybnil, že by na ňom prisľúbil
doplatenie dlžnej sumy, ale že údajne na tomto stretnutí povedal, že za tento tovar nezaplatí, lebo bol
vyexpedovaný bez jeho vedomia. Takéto tvrdenie žalobcu stačilo súdu na to, aby tento zápis a aj s ním

zhodné výpovede p. C. a p. A. považoval za spochybnené.

Zdôraznil, že navrhovateľ sa dozvedel najneskôr dňa 20.3.1996 o tom, že tovar bol dodaný p. G.
a namiesto toho, aby ním tvrdené nedodanie tovaru aj na predmetnom stretnutí so zamestnancami
odporcu reklamoval, vystavil dodací list č. 10000665 zo dňa 20.3.1996, ktorý dal L. G. dňa 12.4.1996

potvrdiť a faktúru č. 10260060 zo dňa 12.4.1996 na sumu 1.396.042,- SK, t.j. na cenu tovaru zvýšenú
o maržu. Nedodanie tovaru potom žalobca nereklamoval ešte ďalších 8 mesiacov; reklamovať ho začal
až keď bolo zrejmé, že mu p. G. za tento tovar nezaplatí.

Zdôraznil, že súd prvého stupňa riadne a presvedčivo neodôvodnil svoje rozhodnutie a nevysporiadal

sa s argumentáciou účastníka konania, teda jeho rozhodnutie je arbitrárne, dôjde k porušeniu práva
účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Zdôraznil, že súd prvého stupňa neprikladal žiadny význam tomu, že celých
9 mesiacov žalobca vymáhal plnenie od p. G.Á. a to plnenie za dodanie tovaru v cene 1.396.042,-

Sk pre nedodanie, ktorého následne po 9 mesiacoch odstúpil od zmluvy s odporcom. Súd taktiež
nevenoval dostatočnú pozornosť ani tomu, že navrhovateľ na L. G. podal aj trestné oznámenie, kedy si
voči nemu opäť uplatňoval sumu 1.396.042,- SK, čo bola suma vyššia ako navrhovateľ zaplatil aj ako
mal zaplatiť odporcovi za dodanie tovaru. Je teda zrejmé, že navrhovateľ si u L. G. neuplatňoval náhradu
škody z titulu, že p. G. namiesto neho obdŕžal ním zaplatený tovar, ale si u neho uplatňoval odplatu za

zabezpečenie dodania tovaru, zvýšenú o dohodnutú maržu.

Zdôraznil, že k dodaniu tovaru p. G. pritom nedošlo len náhodou, čo nepopiera ani sám navrhovateľ.
Zároveň o tom svedčia i vykonané listinné a iné dôkazy, z ktorých vyplýva, že medzi navrhovateľom
a p. G. existovala dohoda o tom, že navrhovateľ zabezpečí, aby bol p. G. od odporcu dodaný tovar.

Odporca totiž dodával tovar len na zálohovú platbu, ktorú p. G. nebol schopný zaplatiť, a preto si
našiel navrhovateľa, ktorý za dojednanú maržu tovar pre p. G. objednal. Odporca mal o tejto dohode
vedomosť od samotného p. G. aj od samotného navrhovateľa ako to vyplýva z výpovede zamestnanca
odporcu C., t.j. on vedel, že navrhovateľ tovar objednáva pre p. G., a preto ho dodal priamo p. G..
Jedine čo v celom tomto obchode následne zlyhalo, bol p. G., ktorý navrhovateľovi nakoniec za tovar

nezaplatil. Toto však bolo podnikateľské riziko, ktoré sa navrhovateľ rozhodol niesť, a ktoré odporca
niesť odmietol, a preto pri objednávke tovaru vyžadoval zaplatenie zálohy, ktorú p. G. nebol schopný
zaplatiť. Zdôraznil, že navrhovateľ tvrdil, že tovar nemal ísť priamo p. G. a mal byť dodaný najskôr jemu,
pretože p. G. ho mal on dodať až potom, čo p. G. získa peňažné prostriedky na zaplatenie tovaru, tak
ako sa vyjadril navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 28.9.2010 doručenom súdu dňa 4.10.2010. Toto

tvrdenie navrhovateľa však nezodpovedá skutočnosti a je v rozpore s tým, čo navrhovateľ uviedol vo
svojom vysvetlení podanom pred Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Trebišove dňa 8.7.1997,
kde uviedol, že „s menovaným, t.j. L.. G. som sa potom dohodol na dodávke tovaru s tým, že ja cez
svoju firmu objednám uvedený tovar z daného podniku, a že tento tovar mu následne po dodávke do
mojej firmy v Prešove dodám do jeho firmy v Trebišove alebo, že si ho p. G. príde prevziať osobne do

mojej firmy. Ďalej som sa s menovaným dohodol, že po dodávke tovaru mu budem fakturovať uvedený
tovar, čo on potom aj následne uhradí v stanovenej lehote splatnosti. Taktiež mi povedal, že on taktiež
odoberal tovar z uvedeného podniku, a že z uvedeného podniku dávajú tovar iba platbou na fin. hotovosť
a nakoľko on nemá toľko hotovosti, tak ma požiadal, aby sme uvedený obchod realizovali cez moju firmu,a že aby som ja jemu po dodaní tovaru vystavil faktúru, ktorú mi on potom uhradí v lehote splatnosti,
nakoľko jemu sa až neskôr zrealizuje obchod s Ukrajinou a až neskôr bude mať finančné prostriedky“.

TomuzodpovedáajvysvetleniepodanéF.G.predOkresnýmriaditeľstvompolicajnéhozboruvTrebišove
dňa 21.10.1997. Zdôraznil, že hoci teda navrhovateľ tvrdí, že tovar mal byť odporcom dodaný jemu a nie
p. G., navrhovateľom prezentovaný dôvod takéhoto postupu je v rozpore s tým, čo vyplýva z vysvetlení
podaných navrhovateľom a p. G. v trestnom konaní, z ktorých je zrejmé, že p. G. mal za tovar zaplatiť
až po tom, čo mu bude dodaný a navyše, že peniaze na túto platbu mal získať práve zo spracovania

tohto tovaru.

Poukázal na ďalšie nezrovnalosti v tvrdeniach navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ vo svojom podnete
na trestné stíhanie zo dňa 11.6.1997 uviedol, že miestom dodania mal byť centrálny sklad 01 firmy
SARAH Prešov, vo svojej výpovedi pred súdom dňa 28.6.1999 uvádzal, že v objednávke neurčil miesto
dodania a súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku tomuto vôbec nevenoval, napriek tomu, že

jeho tvrdenia potvrdzujú, že dodanie tovaru p. G. nespôsobilo navrhovateľovi žiadnu ujmu a teda, že
bolo prirodzené, že namiesto reklamovania nedodania tovaru voči odporcovi vystavil faktúru a dodací
list pre p. G., čím dodanie tovaru p. G. schválil. Zároveň z týchto nezrovnalosti podľa názoru odporcu
vyplýva, že odstúpenie navrhovateľa po 9 mesiacoch bolo účelovým krokom nasledujúcim po tom, čo
zistil, že p. G. mu za dodaný tovar nezaplatí.

Poukázal na ust. § 345 ods. 1 Obchod. zák. a zdôraznil, že navrhovateľ odporcovi žiadnu dodatočnú
lehotu pre plnenie neposkytol v zmysle § 350 ods. 1 Obchod. zák. a teda nastávajú účinky odstúpenia až
pomárnomuplynutíprimeranejdodatočnejlehoty,ktorásamalaposkytnúťnaplneniepovinností.Jeteda
zrejmé, že k prípadným účinkom odstúpenia nemohlo dôjsť 1.2.1997, kedy bolo doručené odporcovi,

ale až po uplynutí primeranej lehoty, z čoho vyplýva, že úroky z omeškania nemôžu byť priznané
od 1.2.1997, ale až odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí primeranej lehoty na poskytnutie
dodatočného plnenia.

Zdôraznil, že keďže navrhovateľ namiesto namietania nedodania tovaru voči odporcovi vystavil dodací

list a faktúru pre p. G., je zrejmé, že danie tovaru L.. G., aj keby bolo pôvodné miesto dodania iné,
takto následne konkludentne schválil. Zdôraznil, že nasvedčuje tomu i celkové následné správanie
navrhovateľa.Zdôraznil,žepokiaľbybolomožnédanýprípadzkontextuostatnýchokolnostívytrhnúťtak
ako to robí súd každý štandardne konajúci podnikateľ by bez zbytočného odkladu reklamoval nedodanie
tovaruuodporcu. Ktomuvšakvdanom prípadenedošlo,pretoženavrhovateľboluzrozumenýasúhlasil

s dodaním tovaru p. G., keďže ho mal v zmysle ich dohody preňho objednať, avšak len do momentu,
kým zistil, p. G. mu za tento nezaplatí. Nezaplatenie tovaru zo strany p. G. však nie je okolnosť, ktorá by
rušila predchádzajúci súhlas navrhovateľa s dodaním tovaru p. G.. Vzhľadom na uvedené má za to, že
dohoda medzi navrhovateľom, odporcom a p. G. predpokladala, že tovar bude dodaný p. G., pričom ak
by aj pôvodná dohoda o mieste plnenia bola iná, z konania navrhovateľa je nepochybné, že dodanie p.

G. následne schválil. Odporca teda navrhovateľovi plnil riadne a súd nesprávne právne posúdil vec, keď
dospel k záveru, že navrhovateľovi vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy pre neposkytnutie plnenia.

Mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebné takýto úkon vyhodnotiť ako úkon v rozpore s
dobrými mravmi, ktorý je absolútne neplatný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa preto, že neexistujú už žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by prvostupňový súd mohol vykonať,
keďže trestný spis bol medzičasom skratovaný, pričom jeho rozhodujúce časti, na ktoré sa odvoláva
sú založené v súdnom spise a zabezpečiť účasť p. G. v konaní sa nepodarilo už niekoľko rokov

ani prostredníctvom dožiadaného súdu, a teda je rozhodnutie vo veci samej iba otázkou správneho
právneho posúdenia veci.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. §
214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a s poukazom na ust. § 156 ods. 3 O.s.p. bolo oznámené

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací má za to, že súd prvého stupňa správne opätovne zhodnotil všetky
vykonané dôkazy a to jednak svedecké výpovede ako aj predložené listinné dôkazy a z vykonaného
dokazovania vyvodiť správny právny záver.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že je nesporné, že navrhovateľ a
odporca ako aj pán G. sú podnikateľmi. Je nesporné, že navrhovateľ s pánom G. vstúpil do obchodného
vzťahu a jeho záujmom bolo dosiahnutie zisku tak isto vstúpil do obchodného vzťahu navrhovateľ s
odporcom a z toho dôvodu si objednal tovar, za ktorý zaplatil s tým, že tento tovar zo ziskom predá
pánovi G.. Rovnaká motivácia dosiahnutia zisku bola na strane odporcu. Tento tovar vyrobil a zo ziskom

predali. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že navrhovateľ objednávkou č. 250296/00001, v ktorom je
označený ako objednávateľ : Sarah, sklad 01 centrálny, IČO:, dodávateľ SPP, a.s.. objednával tovar
ako podnikateľ v zmysle § 1 Obchodného zákonníka. Rovnako predmet objednávky slúži za účelom
podnikania s ohľadom na objednané množstvo. Odporca vystavil proforma faktúru č. 60022 vo výške
1.000.000,-- Sk, pričom v poznámke uviedol: „odber možný 14 dní po úhrade predfaktúry!“ Preto na

vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o kúpnej
zmluve §§ 409 a nasl.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že z objednávky, ktorú vystavil
navrhovateľ nemožno vyvodiť záver, že tu bol úmysel, aby tovar bol dodaný pánovi G.. Rovnako nie je

možné na tento záväzkovo obchodný vzťah medzi navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako
podnikateľom aplikovať ustanovenia inominátnej zmluvy Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník
má svoje ustanovenia upravujúce inominátnu zmluvu § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci došlo k platne uzatvorenej kúpnej zmluve na základe

písomnej objednávky, a preto treba aplikovať na tento vzťah ustanovenia obchodného zákonníka.

To aký vzťah bol medzi navrhovateľom a odporcom ako predávajúcim a pánom G. ako kupujúcim, pre
posúdenie, či odporca svoju povinnosť v záväzkovom vzťahu medzi sporovými stranami splnil nie je
rozhodujúce. Navrhovateľ ako predávajúci vo vzťahu s p. G. mal tiež záväzkovú povinnosť vyplývajúcu

z ust. § 409 a nasl. Obchod. zák. a jeho úmyslom bolo dosiahnuť zisk z tohto vzťahu o čom svedčí aj
faktúra, ktorú vystavil navrhovateľ p. G., ktorému chcel ten istý tovar, ktorý mal byť dodaný zo strany
odporcu navrhovateľovi predať zo ziskom.

Medzi účastníkmi bola sporná len otázka miesta plnenia. Odporca vyrobil fóliu a p. G. si časť fólie prevzal

v sídle odporcu a časť bola dodaná G., t.j. odlišne od miesta podnikania navrhovateľa. Miestom plnenia
záväzku je podľa názoru odvolacieho súdu ako to vyplýva z ust. obchod. zák. obligatórnym ustanovením
a je znakom riadneho plnenia záväzku. Miestom plnenia je výlučne miesto, ktoré bolo dohodnuté v
zmluveakomiestonaposkytnutieplneniadlžníkom(§335Obchodnéhozákonníka).Akmiestododržané
nie je, dochádza u dlžníka k omeškaniu so splnením záväzku. Do omeškania sa môže dostať z tohto

dôvodu aj veriteľ, ak neprijme riadne a včasné plnenie na mieste, určené v zmluve.

Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie pokiaľ išlo o určenie miesta plnenia predmetnej
dodávky. Odvolací súd poukazuje na výpoveď p. G., ktorý bol vypočutý dožiadaným súdom v Trebišove,
kde k veci uviedol, že: „Pokiaľ si pamätám, tak ja som bol osobne za navrhovateľom tam sme sa

dohodli, že on podá objednávku u odporcu na dodanie fólie. Nepamätá si, či ho navrhovateľ splnomocnil
na prevzatie tovaru od odporcu, a že by odporca vedel o tom kto príde pre fóliu. Na to, či informoval
navrhovateľa o tom, že mu bol tovar dodaný, to si nepamätá vie len že ten tovar došiel, bol u neho, ale
kto ho doviezol, bol pritom, na to si nespomína.“

Odvolací súd má za to, že ani zo svedeckej výpovede samotného p. G. nevplýva, že by mal byť tovar
dodaný priamo jemu aj keď je nesporné, že navrhovateľ má byť iba osoba, ktorá má byť použitá na
to, aby on obdržal tovar od odporcu avšak v danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom
súdu prvého stupňa, že išlo o dva samostatné právne vzťahy, jednak právny vzťah uzatvorený medzinavrhovateľom a odporcom a jednak právny vzťah - kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a p.
G., keďže z celkovej objednávky vyplynulo, že tovar má byť dodaný do skladu navrhovateľa a následne
by bol navrhovateľ zrejme dodal tovar p. G..

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď p. C., ktorý ako svedok bol niekoľkokrát vypočutý
a pred Obvodným oddelením policajného zboru SR uviedol: „G. mal voči SPP podlžnosti, chcel objednať
20 ton fólie v hodnote cca 1,200.000,-- Sk. Ja som mu však oznámil, že túto fóliu mu SPP dodá len v
prípade, že uhradí všetky doterajšie záväzky a cenu objednanej fólie. G. nebol schopný svoje podlžnosti

splatiť, ale uviedol, že si nájde garanta, ktorý túto fóliu pre neho objedná. Asi po mesiaci opäť došiel za
mnou, oboznámil ma s tým, že si našiel zmluvného partnera, ktorý za neho zákazku objedná a zaplatí.
Firmu SARAH Prešov som si telefonicky overil, kde mi pracovník tejto firmy - O. Ž.Á. potvrdil, že za G.
predmetnú fóliu objedná. Po zaplatení kúpnej ceny sa začalo s výrobou. Po výrobe asi polovice fólie
došiel vodič, ktorý predtým odvážal tovar pre firmu Hadopt Trebišov, ktorý chcel prevziať uvedenú fóliu.
Nakoľko sme nemali ešte vyrobené množstvo fólie pre vyťaženie jeho vozidla, bol z toho nervózny s

odôvodnením, že sa má ešte zastaviť vo firme SARAH Prešov na prekontrolovanie dodaného množstva.
Uvedený tovar som naložil na vozidlo firmy Hadopt z toho dôvodu, i keď bol určený pre firmu SARAH
Prešov, že som mal tú vedomosť, že tieto firmy sú v zmluvnom vzťahu a bolo mi vodičom oznámené, že
sa zastaví s tovarom vo firme SARAH. L. G. mi telefonicky nevolal, aby som tovar, za ktorý zaplatil Ž.
bol zaslaný do sídla firmy Hadopt Trebišov a nie do firmy SARAH Prešov, myslel som si, že medzi nimi

je dohoda podľa ktorej, má tovar smerovať po kontrole do Trebišova“.

Aj z tejto svedeckej výpovede je jednoznačné, tovar síce bol určený pre p. G. avšak miestom plnenia
bol sklad navrhovateľa a nie p. G.. To aký bol zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a p. G. malo byť
pre odporcu irelevantné, keďže odporca bol v zmluvnom vzťahu iba s navrhovateľom a teda mal plniť

priamo navrhovateľovi.

Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že zánik záväzku
splnením je možné všeobecne charakterizovať ako právny úkon zaviazanej osoby, ktorým táto osoba,
s úmyslom plniť svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, poskytne oprávnenej osobe predmet plnenia,

zodpovedajúciobsahuzáväzku.Zuvedenéhotedajednoznačnevyplýva,žeúpravazánikujehozáväzku
je v obchodnom zákonníku komplexná a rozlišuje spôsob splnenia, miesto a čas plnenia. Jednotlivé
ustanovenia majú prevažne dispozitívnu povahu, to znamená, že účastníci sa môžu od jednotlivých
ustanovení odchýliť, s výnimkou ustanovenia §§ 324 a 341, ktoré majú v súlade s ustanovením §
263 Obchodného zákonníka kogentnú povahu. Všeobecná úprava zániku záväzku, je vyjadrená v

ustanovení §§ 324 až 343 Obchodného zákonníka ak platí, pokiaľ z ustanovení upravujúcich jednotlivé
zmluvné typy nevyplýva niečo iné, splnenie - spôsob zániku záväzku uspokojením veriteľa, a preto sa
považuje za najprirodzenejší a základný spôsob zániku záväzku. Prostredníctvom splnenia dôjde nielen
k zániku záväzku, ale zároveň aj k naplneniu hospodárskeho a právneho cieľa, ktorý záväzok sleduje.
Na rozdiel od prípadov, keď síce dôjde k zániku záväzku, ale nedôjde k jeho splneniu, hovoríme o zániku

nesplneného záväzku.

Z výpovede p. C. na pojednávaní konanom dňa 29.9.1999 vyplynulo, že si neoveroval u navrhovateľa,
t.j. u pána Ž., či má vydať predmetný tovar G., keďže bola zmluva uzatvorená s p. Ž.. Tiež uviedol, že
si nepamätá, či sa u pána Ž. pýtal na spôsob dopravy. Zdôraznil však, že pri vyskladňovaní tovaru sa

žiada od vodiča, ktorý nebol vodičom SPP plná moc, pokiaľ nemal logo a občiansky preukaz, prípadne
splnomocnenie. V každom prípade sa zapisovalo číslo občianskeho preukazu. Svedok potvrdil, že
prevzatie tovaru vodičom pána G. mal sprostredkovane od zastupujúceho pracovníka a uvedený vodič
nemá od navrhovateľa žiadnu plnú moc na prevzatie tovaru.

Odvolací súd poukazuje tiež na výpovede p. C. pred Obvodným oddelením policajného zboru a pred
súdom na pojednávaní konanom dňa 29.9.1999 kde uviedol, že mali vyrobenú iba polovicu objednaného
množstva, pokyn na vyskladnenie nedával. Vo výpovedi z 16.09.2009 uviedol, že po dohotovení
vyrobeného množstva telefonoval do firmy SARAH o čom ich informoval. Ani v jednej vo svojej výpovedi
neuviedol, že dostal od objednávateľa pána Ž. akýkoľvek pokyn, miesta určenia dodávky - Trebišov.

Odvolával sa iba na existenciu zmluvného vzťahu medzi pánom Ž. a G.. Predpokladal, že je to medzi
nimi dohodnuté. Kto dával žiadanku na dopravné oddelenie spoločnosti SPP svedok nevedel uviesť.
Pani Š. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že pán C. na jej telefonický dopyt uviedol, že takýto
pokyn dostal od pána Žáka. Z tejto výpovede je zrejme, že si preverovali miesto určenia dodania tovaru.Z. Š.Á. ako vedúci pracovník spoločnosti znalá veci, komu sa má všeobecne zo záväzkového vzťahu
plniť, si to preverovala u svojho pracovníka. Pán C. jej dal klamlivú informáciu, ktorá reťazovo viedla k
nesplneniu záväzku odporcom vo vzťahu k navrhovateľovi.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že pochybenie pracovníka nemôže
byť na ťarchu navrhovateľovi, pokiaľ nedostal riadne plnenie. Pán C. pred vyšetrovateľom uviedol, že
„myslel som si, že medzi nimi je dohoda“.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žiadne ustanovenia obchodného
zákonníka neupravuje povinnosť kupujúceho domáhať sa svojich práv z kúpnej zmluvy. Je vždy na voľbe
kupujúceho, či sa dožaduje svojich práv, či toto právo využije tak ako je to zrejmé z ustanovenia § 393
ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína
premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto
práv ustanovená osobitná úprava. Skutočnosť, že okamžite sa nedovolával navrhovateľ svojich práv,

neodstúpil od kúpnej zmluvy, nemôže byť vykladané na ťarchu kupujúcemu, ktorý svoju povinnosť zo
záväzkového vzťahu neporušil, zaplatil kúpnu cenu. Bolo povinnosťou predávajúceho, aby plnil záväzok
z kúpnej zmluvy, dodať uvedený tovar kupujúcemu v mieste určenej v uzatvorenej kúpnej zmluve podľa
§ 336 a pre význam jeho vlastnícke právo.

Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy je právom a nie povinnosťou.

Je pravdou, že zmluvy môžu byť zmenené i konkludentne, avšak odvolací súd sa stotožňuje s názorom
súdu prvého stupňa, že z vykonaného dokazovania, listinných dôkazov a z výpovedí svedkov nebolo
preukázané, že došlo k zmene záväzku - miesta plnenia. Skutočnosť, že kupujúci nevyužil svoje právo

okamžite odstúpiť od zmluvy, keď sa dozvedel o porušení povinnosti predávajúceho, nemôže byť na
jeho ťarchu a tým zahojené porušenie povinnosti predávajúceho, neplniť záväzok.

Odvolací súd sa taktiež priklonil k právnemu záveru súdu prvého stupňa, že interný zápis urobený
odporcom zo dňa 24.04.1996 z pracovnej cesty pána C. u navrhovateľa, v ktorom je uvedené, že

„s majiteľom firmy pánom Ž. bolo prerokované uhradenie podlžnosti vo výške 218.000,--- Sk. Pán Ž.
prisľúbil uhradenie tejto sumy.“ Je vypracovaný pánom C., ktorý pochybil pri poskytnutí plnenia G., týmto
spôsobom zakrýval svoje pochybenie. Zachytené vyjadrenie odporcom nemožno považovať za uznanie
záväzku, pretože na platnosť uznania záväzku Obchodný zákonník vyžaduje písomnú formu podľa §
323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktorá však nebola zachovaná.

Ak teda odporca tvrdí, že pri stretnutí s pracovníkmi odporcu navrhovateľ prisľúbil uhradenie
záväzkov, tým konkludentne dodatočne súhlasil so spôsobom plnenia dodaného tovaru, tak ako to má
vyplývať zo záznamu, na ochranu navrhovateľa, taktiež podľa názoru odvolacieho súdu, treba použiť
výkladové pravidlo ustanovenia § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. K otázke následného správania

navrhovateľa, na ktoré poukazuje odporca, a to najmä na dodacie listy a faktúry, ktoré vystavil pre G.,
navrhovateľ vysvetlil tak, že dodanie tovaru G. namietal. Snažil sa túto pre neho nepriaznivú situáciu,
do ktorej ho dostal odporca, riešiť zo svojho pohľadu ako najlepšie vedel. Ak by bol G. navrhovateľovi
zaplatil za tovar a navrhovateľovi by v dôsledku pochybenia odporcu nevznikla majetková ujma, nemal
už dôvod ďalej tento prípad voči odporcovi riešiť.

Odvolací súd sa tiež stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v čase, keď odporca
plnil neoprávnenej osobe (G.D.) zamestnanec odporcu pán C. vedel o porušení povinnosti komu a za
akých podmienok má tovar vydať. Vyplynulo to aj z výpovede svedkyne W. Š., v rozhodnom období
ekonomickej riaditeľky, ktorá uviedla: „náš pracovník z expedície v zmysle vnútropodnikových pokynov

si overoval u mňa informáciu pred vyskladnením tovaru, či môže tento tovar vydať. Vtedy sa ma spýtal,
že vodič má miesto určenia Trebišov a či je to v poriadku. Ja som kontaktovala pracovníka na odbyte
pána C., či miesto určenia je Trebišov, ktorý to potvrdil. Potvrdil, že dostal pokyn od pána Žáka, aby fóliu
naložil na auto pána G. a odviezol do Trebišova do firmy Hadopt. Pričom pán C., ktorý bol niekoľkokrát
vypočutý uviedol, že nikdy si neoveroval informáciu u p. Žáka, či môže tovar dodať G.“.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o odstúpenie od
zmluvy a zhodne ako súd prvého stupňa poukazuje na ust. § 351 ods. 2 Obchod. zák. Vzhľadom k tej
skutočnosti, že podľa oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trebišove bol vyšetrovacíspis skartovaný, v trestnom konaní bola posudzovaná trestnoprávna zodpovednosť G., Z.. G. nie je
možné v súčasne dobe vypočuť, vzhľadom k tej skutočnosti, že ho nie je možné opätovne predviesť
na výsluch za účelom jeho vypočutia a tento svedok už viackrát vypovedal, odvolací súd sa stotožňuje

s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nie je možné už o žiadne iné okolnosti
doplniť dokazovanie v predmetnej veci a je potrebné vyhodnotiť iba listinné dôkazy a svedecké
výpovede, ktoré už vykonané boli.

Odvolací súd opätovne zhodne zdôrazňuje ako súd prvého stupňa, že skutočnosť, že navrhovateľ

vystavilp.G.faktúru,neznamená,žekonkludentneschválilzmenuspôsobudodaniatovaru.Navrhovateľ
ako predávajúci bol v zmluvnom vzťahu s G. ako kupujúcim a z uvedeného dôvodu mal záujem mu
tovar, ktorý pre neho objednal od odporcu tento odpredať zo ziskom tak, ako vyplýva z faktúry vystavenej
navrhovateľom p. G..

Odvolací súd zdôrazňuje, že k porušeniu záväzku došlo zo strany odporcu voči navrhovateľovi. G.

neuviedol, že bol splnomocnený navrhovateľom na prevzatie tovaru. Navrhovateľ uviedol, že sa s G.
nedohodol na prevzatí tovaru. Dohodli sa iba, že pre neho tovar objedná, avšak miesto plnenia podľa
odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania nebolo sporné.

Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že z výpovede svedka C., pracovníka odporcu vyplynulo, že sa iba

domnieval, že sa má plniť p. G., čo nie jeto isté ako keby s istotou vedel kde je miesto plnenia. Navyše
zo žiadnych listinných dôkazov ani zo svedeckej výpovedi nevyplynulo kto dal inštrukcie odporcovi, aby
došlo k zmene miesta plnenia, a aby miestom plnenia bol Trebišov, t.j., aby sa plnilo pánovi G..

Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal za to, že súd prvého stupňa vo veci

rozhodol správne, správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a vyvodil správny právny záver, že
zo strany navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, a preto je
povinnosťouodporcuposkytnutéplneniezostranynavrhovateľa(finančnéplnenie)navrhovateľovivrátiť.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že odporca bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, súd prvého stupňa
rozhodol aj o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania, tak ako je to uvedené v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že navrhovateľovi nevznikli trovy odvolacieho konania, o trovách konania
odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.