Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807208490
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3807208490.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o mal. U. U., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom B. E. XXXX/XX, Z. Z., zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, dieťa rodičov E. Haľamová, bytom M. XX, U., právne zastúpená JUDr. Zlaticou Hammerovou,
advokátkou so sídlom Prievidza, Šumperská 27/3 a Ing. U. U., bytom Z. Z., B. E. XXXX/XX, o návrhu

otca na zmenu výchovného prostredia maloletého a určenie vyživovacej povinnosti matke a úpravy styku
s maloletým, na odvolanie matky a otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa
07.februára 2013, č.k. 13P/431/2009-547, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie otca čo do zverenia mal. U. U. do osobnej starostlivosti otca o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa čo do výroku o výživnom a úpravy styku matky s maloletým
p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa nedoplatku na zročnom výživnom za
čas od 05.12.2008 do 28.02.2013 m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
05.12.2008 do 28.02.2013 vo výške 20,25 eur je matka p o v i n n á zaplatiť k rukám otca dieťaťa
do 30 od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. U. U. do osobnej starostlivosti otca, ktorého

oprávnením i povinnosťou je maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matku dieťaťa
zaviazal počnúc dňom 05.12.2008 platiť na výživu mal. U. sumu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je povinná platiť k rukách otca dieťaťa mesačne vopred,
najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Prievidzi
č.k. 13P/226/2007-10 z 30.05.2007. Nedoplatok z titulu určenia vyživovacej povinnosti matke za obdobie
od 05.12.2008 do 28.02.2013 spolu vo výške 753,59 eur je matka dieťaťa povinná zaplatiť k rukám otca
dieťaťa v mesačných splátkach po 15,- eur splatných spolu s bežným výživnom pod stratou výhody

poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok. Súd upravil styk matky s mal. U. tak, že
matka je oprávnená stretávať sa mal. U. každú sobotu v párnom týždni v čase od 13.00 hod. do 17.00
hod. bez prítomnosti otca dieťaťa a každú nedeľu v párnom týždni v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod.
bez prítomnosti otca dieťaťa s tým, že matka si dieťa vyzdvihne pred bytom otca v stanovený čas a
dieťa vráti otcovi späť v stanovený čas pred jeho bytom. Otec dieťaťa je povinný dieťa na styk s matkou
pripraviť a styk matke s dieťaťom umožniť. Štátu náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, § 75
ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že rozhodujúc o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia u mal. U.dospel k záveru, že návrh otca na zmenu výchovného prostredia pri mal. U. je dôvodný. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že mal. U. už i v čase, keď býval so svojou matkou do júla 2008 prejavoval záujem
žiť u otca. Z dokazovania tiež vyplýva, že dieťa býva u otca od júla 2008, kedy mu bol maloletý následne

zverený predbežným opatrením a to uznesením č.k. 13P/663/2008-30 zo dňa 01.12.2008. Vzhľadom k
tomu, že v nasledujúcom období sa maloletý až do súčasnosti stretol so svojou matkou iba párkrát a to v
roku 2009, keď sa pred matkou vyjadril tak, že sa s ňou nechce stretávať a teda mal. U. nie je absolútne
v žiadnom kontakte s ňou po dobu štyroch rokov a s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý aj naďalej
v súčasnosti prejavuje záujem žiť u otca, pričom zo strany súdu neboli zistené nedostatky v starostlivosti

o maloletého (okrem jeho zhoršeného prospechu v škole) ako aj s prihliadnutím na stanovisko matky,
ktorá uviedla, že rešpektuje vôľu maloletého žiť s otcom, súd rozhodol o zmene výchovného prostredia
maloletého tak, že zveril do osobnej starostlivosti otca. Tým zmenil predchádzajúce rozhodnutie súdu
zo dňa 20.04.1999 a to rozsudok č.k. P 95/99-11. Pri tejto otázke súd vychádzal zo záverov znaleckého
posudku.

V časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti matky na maloletého súd zohľadnil, že dieťa bolo uznesením
zo dňa 01.12.2008 č.k. 13P/663/2008-30 na základe predbežného opatrenia zverené do osobnej
starostlivosti otca s účinnosťou od 05.12.2008. Matka si podľa jej vyjadrenia začala plniť k nemu
vyživovaciu povinnosť až počnúc mesiacom máj 2011, potom ako bola zaviazaná platiť výživné na dieťa
na základe predbežného opatrenia zo dňa 02.05.2011. Súd s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka

dieťaťa v období od novembra 2008 do júna 2009 poberala nemocenské dávky po 169,- eur mesačne
od leta 2009 zarábala ako chyžná v priemere 244,- eur mesačne od októbra 2009 do februára 2010
v priemere 251,30 eur mesačne a od februára 2010 do októbra 2010 nemocenské dávky 171,80 eur
mesačne, pričom následne v období až od 13.02.2010 je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a
poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne, súd dospel k záveru, že v jej schopnostiach

a možnostiach je platiť minimálne výživné a preto súd o jej vyživovacej povinnosti rozhodol v zmysle
§ 62 ods. 3 Zákona o rodine v platnom znení. Otec dieťaťa v rokoch 2008 až 2012 riadne pracoval a
zarábal v rozpätí od 830,- do 945,- eur priemerne mesačne v čistom. Po skončení pracovného pomeru
ku dňu 03.02.2012 mu bolo vyplatené odstupné 14.138,94 eur a ďalej poberal dávky v nezamestnanosti
572,82 eur mesačne. V súčasnosti poberá od 01.10.2012 dávky v hmotnej núdzi 198,85 eur mesačne.

Čo sa týka nedoplatku matky na zročnom výživnom za čas od 05.12.2008 za mesiac december 2008
predstavuje nedoplatok 21,34 eur (27 dní x 23,81 Sk = 738,- Sk), ďalej za mesiace január až jún 2009 v
prepočte 6x 24,50 eur, čo je 147,- eur, júl až december 2009 6x 25,36 eur, spolu 152,16 eur, január až
jún 2010 6x 25,36 eur = 152,16 eur, júl až december 2010 6x 25,38 eur, 152,28 eur, január až apríl 2011

4x 25,38 eur, 101,52 eur, spolu potom za roky 2009, 2010 až do konca apríla 2011 = 705,18 eur. Ďalej za
mesiace máj až december 2011 mala zaplatiť 206,76 eur, január až jún 2012 6x 26,- eur, júl až december
2012 6x 26,65 eur, teda za rok 2012 spolu 315,90 eur. V roku 2013 mala zaplatiť za mesiace január,
február 2x 26,65 eur. Od mája 2011 až do decembra 2012 mala zaplatiť 522,66 eur. Z predložených
listinných dôkazov a to fotokópií poštových poukážok vyplýva, že matka celkovo zaplatila za máj 2011

až december 2011 203,02 eur, v roku 2012 319,22 eur, teda spolu 522,24 eur, teda jej nedoplatok takto
predstavuje za toto obdobie 0,42 eur. K tomuto súd pripočítal nedoplatok za február 2013 26,65 eur a
nedoplatok na výživnom za január 2009 až apríl 2011 705,18 eur, spolu za 27 dní v mesiaci december
2008 21,34 eur, čo predstavuje celkový nedoplatok matky na zročnom výživnom 753,59 eur. Vzhľadom
na celkovú výšku nedoplatku a na skutočnosť, že matka je poberateľkou dávkou v hmotnej núdzi vo

výške 62,50 eur, súd povolil matke dieťaťa splácať dlh v splátkach po 15,- eur mesačne.

Čo sa týka úpravy styku súd zobral do úvahy, že v súčasnosti vzhľadom k tomu, že matka dieťaťa sa s
maloletým nevidela po dobu viac ako troch rokov ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý matku
v súčasnosti odmieta, dospel súd k záveru, že je v záujme predovšetkým dieťaťa, aby bol upravený

styk s jeho matkou a to v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V prípade, že dôjde k
obnoveniu vzťahov medzi matkou a maloletým a matke dieťaťa nebude nič brániť v tom, aby podala
návrh na rozšírenie úpravy styku s dieťaťom. V súčasnej dobe je rozsahu úpravy styku matky tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia postačujúci. O trovách konania štátu bolo rozhodnuté podľa §
148 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a to proti výroku o nedoplatku na zročnom výživnom podala
včas odvolanie matka maloletého. Namietala, že jej nedoplatok za čas od 05.12.2008 do 28.02.2013
predstavuje 20,19 eur. Poukázala na tú skutočnosť, že na základe trestného oznámenia otca maloletéhodieťaťa bola obžalovaná pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona v rámci trestného stíhania dodatočne splnila
svoju vyživovaciu povinnosť a dňa 21.02.2012 zaplatila výživné vo výške 706,69 eur. Na základe tejto

skutočnosti ju následne rozsudkom zo dňa 05.04.2012 sp.zn. 2T/32/2012 súd spod obžaloby oslobodil.
Táto čiastka nebola započítaná do jej nedoplatku na zročnom výživnom. Dlžné výživné za čas od
05.12.2008 do 28.02.2013 predstavuje spolu 1.302,42 eur. Z tejto čiastky zaplatil 25.02.2012 706,69 eur
a následne pravidelne od mája 2011 do decembra 2012 pravidelne platila mesačné výživné 522,24 eur,
čo je o 0,42 eur menej oproti zákonnej výške a za mesiac január a február zaplatila výživné 53,32 eur.

Takto spolu zaplatila nedoplatok na zročnom výživnom 1.282,23 eur a jej nedoplatok takto predstavuje
20,19 eur. Žiadala preto, aby krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej sa nedoplatku na zročnom výživnom zmenil tak, že ju zaviaže doplatiť tento nedoplatok
20,19 eur a to v splátkach po 10,- eur mesačne vzhľadom na jej hmotnú núdzu.

K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

v Prievidzi, ktorý uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že matka k odvolaniu priložila fotokópie
poštových poukážok, z ktorých vyplýva jej nedoplatok na zročnom výživnom žiadali, aby súd zohľadnil
tú skutočnosť, že matka v tejto čiastke dlh zaplatila.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého, ktorý v prvom rade namietal, že

v prejednávanej veci rozhodol všeobecne miestne nepríslušný Okresný súd v Prievidzi, pretože podľa
jeho názoru je miestne príslušným súdom Okresný súd Martin, kde trvale bývajú účastníci konania, otec
maloletého vrátane mal. U.. Namietal rovnako skutočnosť, že v prejednávanej veci rozhodol nezákonný
a právoplatne vylúčený JUDr. Jarmila Schromová. Žiadal, aby zákonný súd právoplatne zrušil právne
neúčinné a nevykonateľné rozsudku P/95/99, 13P/226/2007. Otec ďalej namietal úpravu styku matky

s maloletým. Poukázal na tú skutočnosť, že matka si opakovane od 06.07.2007 založila novú rodinu
na východnom Slovensku s tým, že dňa 20.03.2013 porodila novorodenca a žije takto s ním v M.
okres U.. Matka má mesačný príjem cca. 60,- eur mesačne s tým, že cesta z U. do Z. Z. trvá cca.
4 hod. tam a 4. hod. späť. Okrem toho platí minimálne výživné na 14. ročného U.. Súd nezákonným
nezodpovedným spôsobom rozhodol o úprave styku matky s maloletým 4krát mesačne, čím zasahuje

do rodiny matky s novorodencom a nezodpovedne ohrozuje život a zdravie novonarodeného dieťaťa. U.
si v nedeľu plní športové povinnosti a hráva s mužstvom HSK E. povinné futbalové majstrovské zápasy.
Matka zneužívala a opakovane zneužíva styk s U. na osobné záujmy. Poukázal na konanie o výkon
rozhodnutia s tým, že s dieťaťom sa stretla dňa 17.10.2010 a 21.08.2010, pričom oba styky matky s
U. prešetrovali orgány činné v trestnom konaní. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby krajský súd

ako súd odvolací po preskúmaní spisu o výkon rozhodnutia zakázal styk matky s U., pretože styk do
budúcna nemá výchovný charakter a mal. U. opakovane spôsobuje frustráciu a traumatizáciu osobnosti.
Namietal tiež, že dňa 11.03.2012 doručil JUDr. Jarmile Schromovej námietku sudcu s tým, že jeho
návrh bez právoplatného rozhodnutia uznesením nadriadeného súdu v zákonnej lehote o nevylúčení
osobne zaujatej vylúčenej JUDr. Jarmily Schromovej nadobudol zo zákona účinnosť, vykonateľnosť a

zákonnú právoplatnosť. Namietal tiež prieťahy v konaní s tým, že odmieta daný rozsudok nezákonnej
sudkyne a navrhuje súdu zrušiť zo zákona neplatný rozsudok, ktorý je v rozpore s osobnými právami
maloletého dieťaťa. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že daný rozsudok odstupuje na disciplinárne
konanie, trestné oznámenie GPSR. Žiadal tiež opraviť a doplniť výroku rozsudku ohľadom uloženia
poriadkovej pokuty otcovi dieťaťa, ako aj tú skutočnosť, že v rozsudku sa konštatuje, že otec namietal

znalkyňu PhDr. Annerovú. Žiadal zrušiť zákonne odmietnutý osobný nezákonný znalecký posudok ako
aj osobné nezákonné svojvoľné uloženie pokuty zo dňa 15.03.2012 vo výške 150,- s tým, že ďalej vo
svojom odvolaní namieta odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa ohľadom postupu pri vypracovaní
znaleckého posudku, výsluchu maloletého bez písomného súhlasu Ing. U. s tým, že citová väzba
maloletého s matkou je nulová. Namietal preto, že zo strany matky sa nejedná o reálny pravdivý osobný

úmysel a záujem matky stretávať sa s dieťaťom.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že vzhľadom na dokazovanie,
ktoré bolo v konaní vykonané a s prihliadnutím na vyjadrenie mal. U. žiadali potvrdiť rozsudok súdu
prvéhostupňa,pretožedieťavyjadrilotúžbuzostaťžiťvdomácnostiotca,uktoréhojeodroku2008.Otec

zabezpečuje jeho každodenné potreby, je v domácnosti otca spokojný a preto je v záujme maloletého,
aby sa aj matky podieľala na výchove a starostlivosti o dieťa. Mal. U. je vo veku, kedy je pri realizáciu
stretnutí s matkou potrebné rešpektovať jeho postoje a vôľu.Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca čo do zverenia maloletého
do jeho výchovy je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ako odvolanie, ktoré je

bezpredmetné, nakoľko v tejto časti bolo návrhu otca na zverenie maloletého v celom rozsahu vyhovené.
Otec teda nie je osobou oprávnenou v tejto časti na podanie odvolania.
Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je zrejmé, že návrhom, ktorý doručený na súd dňa 09.07.2007 sa
otec domáhal zverenia maloletých detí M. U. a U. U. do jeho osobnej starostlivosti s dôvodu, že s matkou
dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2007, kedy táto si našla nového priateľa a odišla do

podnájmu v P..

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je rovnako zrejmé, že naposledy bolo o výchove na mal. U.
rozhodované rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.04.1999 sp.zn. P 95/99-11, na základe
ktorého bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do výchovy a opatery
matky a otec bol zaviazaný platiť na neho výživné po 800,- Sk. Z tohto teda je zrejmé, že naposledy bolo

o výchove na maloletého rozhodované práve rozsudkom zo dňa 20.04.1999.

Preto súd prvého stupňa správne v náväznosti na § 78 ods. 1 Zákona o rodine po vykonaní dokazovania
správne zmenil rozsudok, ktorým bolo naposledy rozhodované o výchovnom prostredí na maloletého
tým spôsobom, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca. Neobstoja preto námietky zo strany

otca v odvolaní, ktorý namietal, že sú prvého stupňa mal zrušiť tieto rozsudky. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine je zrejmé, že naposledy upravené rozsudky o výchove pokiaľ dôjde k zmene pomerov, je
potrebné vždy zmeniť a nie z právomoci súdu pri zmene pomerov rušiť takéto pôvodné rozhodnutia.
Preto námietky otca v tomto smere sú nedôvodné.

S prihliadnutím na skutočnosť, že návrhu otca na zverenie mal. U. bolo v celom rozsahu vyhovené s tým,
žerovnakonebolozistenépochybenienastranesúduprvéhostupňa,ktorýzmenilrozsudok,ktorýmbolo
naposledy upravované výchovné prostredie na maloletého, dospel v konečnom dôsledku odvolací súd
k záveru, že odvolanie otca voči výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zverení maloletého do výchovy
a opatery otca je potrebné odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže návrh otca

bolo v celom rozsahu vyhovené.

Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti matke v tomto smere odvolací súd v celom rozsahu poukazuje
na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v náväznosti na § 219
ods. 1, 2 O.s.p. a zároveň na toto vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa aj

odkazuje. Súd prvého stupňa správne zohľadnil osobné a majetkové pomery na strane oboch rodičov
ako aj vek maloletého dieťaťa. Správne potom následne stanovil výšku vyživovacej povinnosti zo strany
matky.

Dôvodné však bolo odvolanie zo strany matky ohľadom nedoplatku na zročnom výživnom. V tejto časti

bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť podľa § 220 O.s.p. z nasledovných dôvodov:

Súd prvého stupňa správne vyčíslil jednotlivé vyživovacie povinnosti matky s prihliadnutím na zmenu
výšky minimálneho výživného stanovené príslušným právnym predpisom, avšak nesprávne stanovil v
konečnom dôsledku sumu na nedoplatku na zročnom výživnom, nakoľko matka zaplatila výživné vo

výške 706,69 eur dňa 21.02.2012, na základe ktorej skutočnosti ju Okresný súd v Prievidzi rozsudkom
zo dňa 05.04.2012 sp.zn. 2T 32/2012 oslobodil spod obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona. Zároveň matka zaplatila aj výživné za mesiac február
2013 a preto po zohľadnení čiastky vo výške 706,69 eur a výživného za mesiac február 2013, takto
nedoplatok na zročnom výživnom predstavuje 20,25 eur.

Preto bolo v konečnom dôsledku potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa nedoplatku
na zročnom výživnom zmeniť a odvolací súd rozhodol tak, že zaviazal matku na zaplatenie tohto
nedoplatku vo výške ako je určená vo výroku tohto rozsudku s tým, že vzhľadom na výšku daného
nedoplatku a situácie na strane matky, súd povolil matke dlhšiu lehotu splatnosti, t.z. 30 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na skutočnosť, že pri nedoplatku 20,25 eur nie je potrebné
povoľovať matke splácať tento dlh v splátkach tak, ako žiadala vo svojom odvolaní.Čo sa týka ďalších odvolacích námietok zo strany otca ohľadom úpravy styku matky s maloletým,
odvolací súd v tejto časti rovnako poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v náväznosti na § 219 ods. 1, 2 O.s.p. stotožňuje.

Súd prvého stupňa pri určení rozsahu úpravy styku matky s mal. Máriom zobral dôsledne do úvahy
nielen závery znaleckého posudku, ale aj predovšetkým výpoveď samotného maloletého, kde v rámci
vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že je síce pravdou, že otec má väčšie možnosti
materiálneho zabezpečenia syna a matka má väčšie predpoklady napĺňať a obohacovať citovú sféru

dieťaťa, znalkyňa doporučila styk s maloletým každý druhý víkend s tým, že vzhľadom na dlhší odstup
času od posledného styku matky s maloletým je nutné, aby si dieťa začalo budovať postupne pozitívny
vzťah k matke.

Z obsahu spisu však v žiadnom prípade nevyplýva skutočnosť, že by tu bol dôvod na zákaz styku matky
s maloletým.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20.11.1989
vyhlásený pod č. 104/91 Zb. ktorý v čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanými verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Základným zmyslom starostlivosti rodiča o dieťa musí byť v prvom rade záujem dieťaťa.

Listina základných práv a slobôd v čl. 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina
sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o detí a ich výchova je ich právo rodičov, deti majú právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov

odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu a na základe zákona.

Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z čl. 7 Dohovoru
o právach dieťaťa. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti má právo na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len na ako záujem zdravia dieťaťa, avšak tento treba
chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu vývoju
jeho osobnosti najmä rozvoja jeho nadania rozumových a fyzických schopností, mravnému duchovnému

a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa ako
aj v iných právnych predpisoch.

V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa s tým, že základným zmyslom ich starostlivosti musí byť

záujemdieťaťa.Prirozhodovaníoúpravestykubysúdnemalignorovaťpracovnévyťaženie,jehočasové
možnosti s tým, že v zmysle čl. 41 ods.4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov.
Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Jedine za predpokladu, že by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu

existovalaodôvodnenáobavaznegatívnehovplyvu,súdvtomtoprípadeobmedzí,prípadnezakážestyk
maloletého dieťaťa s daným rodičom, avšak takáto okolnosť nie je predmetom tohto konania, pretože
v prejednávanej veci na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa neboli zistené také
okolnosti, ktoré by odôvodňovali tak, ako žiada vo svojom odvolaní zákaz styku matky s maloletým.

Právo rodiča stýkať sa s dieťaťom je právom a nie povinnosťou a nemožno ho k tomuto nútiť. Pokiaľ
súd upravil styk matky s maloletým tým spôsobom ako namieta otec dieťaťa, je na matke, či tento styk a
akým spôsobom bude realizovať s tým, že s prihliadnutím na výsluch v závere znaleckého dokazovania
ako aj obsah dokazovania v spise, súd prvého stupňa postupoval v celom rozsahu korektne a správne
pokiaľ upravil styk v takom rozsahu ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

Preto aj vo zvyšku odvolací súd v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.Čo sa týka ďalších rozsiahlych odvolacích námietok zo strany otca dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje,
že pokiaľ otec namieta, že v prejednávanej veci rozhodovala nezákonná sudkyňa z obsahu spisu súdu
prvého stupňa je zrejmé a nepochybné, že na základe opatrenia predsedu súdu pod Spr. 1472/11 v

zmysle dodatku č. 1 Spr. 1472/11 zo dňa 22.12.2012 z rozvrhu práce na rok 2012 aj v zmysle zásad
rozvrhu práce pre rok 2012 časť B oddiel 2 písm. e/ bude vec pridelená náhodným výberom medzi
sudcov vybavujúcich príslušnú agendu. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že formou náhodného výberu
bol počítačom vygenerovaný zákonný sudca JUDr. Jarmila Schromová, ktorej bola vec pridelená na
prejednanie.Ztohtojepotomzrejmé,žeJUDr.JarmilaSchromovájezákonnýmsudcomvprejednávanej

veci.

Čo sa týka opakovane vznesených námietok zaujatosti zo strany otca voči vec prejednávajúcej sudkyni,
odvolací súd opakovane poukazuje na tú skutočnosť, že napriek opakovaným námietkam zo strany
otca maloletého, ktorý vyslovoval námietku zaujatosti vo svojich podaniach uvádzal len také okolnosti,
ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci s tým, že z ust. § 14 ods. 3, § 15a

ods. 5 O.s.p. a § 15a ods. 3, ak sa námietka zaujatosti týka okolností, ktoré spočívajú v postupe
sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v rozhodovaní v iných veciach, súd na námietku zaujatosti
neprihliada. Ak na námietku súd neprihliada podľa § 15a ods. 3 až 5 O.s.p. v týchto prípadoch sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá. Zároveň súd upovedomí účastníka konania, ktorý námietku uplatnil
o týchto dôvodoch. Všetky námietky zo strany otca spočívajú v námietkach voči postupu súdu prvého

stupňa v prejednávanej veci, ktoré sú preskúmavané v rámci rozhodovania vo veci samej, avšak ani
jedna z týchto námietok dôvodná nie je a preto aj v tejto časti s poukazom na vyššie uvedené odvolací
súd poukazuje na výrok svojho rozhodnutia ako aj odôvodnenie tohto rozhodnutia, v rámci ktorého sa
jednotlivými jeho námietkami odvolací súd ďalej zaoberal.

Rovnako neobstoja námietky zo strany otca maloletého v tom smere, že vec rozhodoval miestne
nepríslušnýsúd.RovnakootejtojehonámietkeužboloprávoplatnerozhodovanéuznesenímOkresného
súdu Prievidza zo dňa 05.04.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 04.06.2012, č.k. 19CoP/55/2012-365, v rámci ktorého odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh otca na prenesenie miestnej príslušnosti. V tomto smere odvolací

súd nemá dôvod nič meniť na zaujatom právnom názore a odkazuje rovnako na uznesenie súdu prvého
stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý sa vo svojich rozhodnutiach dôsledne zaoberal
tým, prečo vec nebola prenesená príslušnosť na Okresný súd Martin.

Obsahom ďalších odvolacích námietok zo strany otca sú napriek formulovaniu odvolania v tom smere,

že sa jedná o odvolanie voči jednotlivým výrokom, v konečnom dôsledku sa jedná o odvolanie
voči odôvodneniu rozsudku súdu prvého stupňa, v rámci ktorého odvolania otec namieta jednotlivé
konštatovania súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia. Z ust. § 202 ods. 4 O.s.p. vyplýva,
že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a pred týmito ďalšími odvolaniami
sa odvolacími námietkami sa odvolací súd v konečnom dôsledku nezaoberal, pretože z hľadiska

skutkového sa vecou zaoberal už vyššie v rámci svojho rozhodnutia o odvolaní otca proti rozsudku súdu
prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .