Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114202376
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114202376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelová a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
U. XXX, o zaplatenie 309,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 19. augusta 2015, č.k. 14C/102/2014-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi
priznal náhradu iných trov konania v sume 18,50 eur. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím
ustanovenia § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Z.z. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1 a 2, §
100 ods. 1, § 101, § 103, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Smernicou č. 93/13/EHS, vecne
potom svoje rozhodnutie oprel o zistenie, že ide o nároky uplatňované zo spotrebiteľskej zmluvy, keď

posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi bol založený Zmluvou o splátkovom úvere č. 0284187195
zo dňa 07.09.2005, ktorým právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla
odporcovi peňažné prostriedky a odporca sa ich zaviazal splácať za podmienok dohodnutých v zmluve.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2011 nadobudol navrhovateľ pohľadávku voči
odporcovi z titulu nesplateného úveru v sume 2.507,75 eur. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil splátky
úveru splatné od 20.02.2010 do 20.08.2010 v počte 7 a celkovej výške 309,05 eur spolu s úrokom z
omeškania 9% z týchto splátok v celkovej vyčíslenej výške 6,90 eur. Keďže odporca v podanom odpore

vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, súd prvého stupňa, posudzujúc predmetný úver ako
spotrebiteľský, aplikoval na daný prípad trojročnú premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka a
dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 309,05 eur s príslušenstvom je premlčaný,
keď žaloba bola podaná na súde až dňa 28.01.2014, pričom ( keďže nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru ) všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť pri poslednej uplatnenej splátke
dňa 21.08.2010 a uplynula dňa 20.08.2013 a predchádzajúce v konaní uplatňované splátky boli
premlčanéešteskôrarovnakosúpremlčanéajuplatnenéúrokyzomeškania,keďžetvoriapríslušenstvo

pohľadávky a sledujú jej osud. Na súdený prípad použil súd prvého stupňa premlčaciu dobu podľa
Občianskeho zákonníka a to napriek výhrade navrhovateľa, ktorý tvrdil, že hoci jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ, ide o obchodno-záväzkový vzťah a je nutné posudzovať ho v zmysle ustanovení
Obchodnéhozákonníkavrátanedĺžkypremlčacejdoby.Súdprvéhostupňasvojpostupzdôvodniltým,žeide síce o úverový vzťah v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§497 a nasledujúce),
ale tiež v zmysle ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, upravujúcich spotrebiteľské
zmluvy, keďže napriek tomu, že ide o tzv. absolútny obchod, zároveň Slovenská sporiteľňa, a.s. pri

uzatváraní predmetnej zmluvy vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet jej podnikania a odporca
vystupoval ako spotrebiteľ nekonajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Podľa znenia
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia
predmetnej zmluvy zo dňa 07.09.2005, nespadala síce zmluva o úvere upravená v Obchodnom
zákonníku výslovne pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, takže z

gramatického výkladu jeho ustanovenia § 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2007 by bolo možné
usudzovať, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má
svoje miesto len u zmlúv upravených v 8. časti Občianskeho zákonníka, avšak takýto výklad by
bol zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať
skutočnosť, že táto je implementáciou smerníc európskych spoločenstiev, zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993

onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchatútosmernicujenevyhnutnépotomvyužívaťako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv.
Podľa článku 1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a
správneopatreniačlenskýchštátov,ktorésatýkajúnekalýchpodmienokvzmluváchuzatvorenýchmedzi
predajcomalebododávateľom aspotrebiteľom.Predmetnásmernicadefinujespotrebiteľskúzmluvuako

zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a takto je potrebné vykladať aj
predmetné ustanovenie § 52 OZ účinné do 31.12.2007. Keďže Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné
typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, preto každá zmluva môže byť spotrebiteľskou
zmluvou ak vykazuje znaky určené smernicou. Vzhľadom na uvedené, právna úprava ustanovená v §
52 a nasledujúcom Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 nemá taxatívny charakter

(uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 157/2012 zo dňa 05.02.2013). Zmluva o splátkovom úvere je preto
zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na to, že je inak zmluva
o úvere ako absolútny obchod upravená v Obchodnom zákonníku, pretože špeciálna právna úprava,
ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasledujúce OZ má prednosť pred všeobecnou, ktorou je
Obchodný zákonník. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej lehoty, v tomto prípade prednosť majú ustanovenia

právnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhoprávavrátane
ustanovení § 100 a 101 O.Z, pričom v zmysle § 52 ods. 2 OZ účinného od 01.01.2008, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany ktorá je spotrebiteľom. Preto súd
prvého stupňa pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania, keďže je

priaznivejšia pre odporcu ako spotrebiteľa a to bez ohľadu na skutočnosť, že zmluvný vzťah je tzv.
absolútnymobchodno-záväzkovýmvzťahom. Spotrebiteľskázmluvatotižniejesamostatnýmzmluvným
typom, ale ide osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v
obchodnoprávnych vzťahoch. Súd prvého stupňa tiež poukázal na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového
vzťahu, ktorý nepochybne je spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy
v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného na rozdiel od právnej úpravy
premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je
v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej úpravy. Nakoľko potom súd dospel k záveru,

že uplatnený nárok je premlčaný, uprednostňujúc hľadisko procesnej ekonómie viac bližšie neskúmal
existenciu subjektívneho práva navrhovateľa a žalobu bez ďalšieho zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu zaplateného
súdneho poplatku za odpor.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom na jeho
zmenu tak, aby odvolací súd jeho návrhu vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ktoré odôvodňoval tým, že zmluva bola uzavretá dňa 07.09.2005, pričom v
tomtoobdobísaustanovenia§52až54Občianskehozákonníkavzťahovalilennakúpnuzmluvu,zmluvu

o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ, pričom zmluva o úvere bola
upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala
povinnosť, uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. januárom 2008 a neposudzuje saaniplatnosťprávnychúkonovvzniknutýchpred týmtodňom.Keďžeideoprávnyvzťahzozmluvyoúvere
uzavretej pred 01. januárom 2008, súd mal bez ohľadu na povahu účastníkov aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka a to aj na otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku, vrátane použitia

štvorročnej premlčacej doby, v súvislosti s čím navrhovateľ poukázal na judikatúru niektorých krajských
súdov i Najvyššieho súdu SR, ktoré vo svojich rozhodnutiach posúdili túto otázku rovnakým spôsobom.
V ďalšom sa odvolateľ zaoberal nezákonnosťou postupu súdu, prihliadajúceho na premlčanie ex offo,
nakoľko ide o postup založený na retroaktívnej aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré bolo do
zákona č. 250/2007 Z.z. doplnené novelizačným zákonom až s účinnosťou od 01.mája 2014.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť, keď bol
toho názoru, že súd sa vysporiadal so všetkými hmotnoprávnymi ako i procesnoprávnymi otázkami
správne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) že odvolanie podala včas oprávnená osoba

- účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,

pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/102/2014 je zaplatenie sumy
309,95 eur s príslušenstvom titulom záväzkov z úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom dňa 07.09.2005.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý a správnosti aj závislého výroku o náhrade
trov konania.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.) a iba k odvolaciemu dôvodu, ktorým mala byť nezákonná aplikácia ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. poznamenáva, že toto ustanovenie prvostupňový súd vôbec na prejednávanú
vec neaplikoval, keďže námietku premlčania vzniesol odporca. Keďže odvolací súd sa stotožňuje nielen
s výrokom, ale aj s odôvodnením rozsudku, v ktorom sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal so

všetkými argumentami navrhovateľa, ktorý ani v odvolaní nepredložil žiadne také výhrady, s ktorými by
sa nebol už prvostupňový súd zaoberal, alebo na ktoré by bolo potrebné reagovať, preto odvolací súd
iba konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.

1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. i o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento na

ich priznanie návrh nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.