Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/185/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215213715
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215213715.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o mal. dieťa: K. E., X.. X.X.XXXX v konaní zastúpený

kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno, dieťa rodičov: H. E., X.. XX.X.XXXX, L. B. XXXX/XX, H. - F. F. C. S. E.L., X.. XX.XX.XXXX, L.
H. Č.. XX o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa sudkyňou JUDr. Adrianou
Konkolovskou takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. K. E., X.. X.X.XXXX zo sumy 35 eur mesačne na 85
eur mesačne počnúc odo dňa 24.7.2015.

Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

Zaostalé zročné výživné za obdobie od 24.7.2015 do 31.12.2015 vo výške 262,80 eur súd povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 9P/26/2009 zo dňa 8.6.2009.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti
otca na mal. dieťa a to zo sumy 35 eur na 120 eur odo dňa podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým,
že naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom 9P/26/2009 zo dňa 8.6.2009, kedy určil výživné
vo výške 35 eur. Poukázala na to, že v čase rozhodovania súdu, mal. navštevovala 4. ročník Základnej
školy a teraz je v 9. ročníku. Poukázala aj na tú skutočnosť, že v súčasnej dobe má nižší príjem oproti
predchádzajúcemu príjmu.

Otec nesúhlasil so zvýšením výživného z dôvodu, že ani ten čo pracuje v zahraničí neplatí toľko koľko
chce matka mal. dieťaťa. Poukázal na to, že od roku 2002 nikde nepracuje a nedostáva od štátu žiadnu
podporu.

Kolízna opatrovníčka navrhla aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 100 eur odo dňa podania
návrhu, vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zvýšeniu výdavkov na mal. dieťa.

Tiež poukázala na to, že povinný rodič má usmerňovať svoje pracovné aktivity tak, aby svoju vyživovaciu
povinnosť nezanedbával.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania , oboznámením sa so spisom
Okresného súdu Komárno 9P/26/2009, RL mal. dieťaťa, potvrdení o evidencií otca, potvrdením o príjme
matky, čestným vyhlásením starej matky a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento

skutkový a právny záver:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 9P/26/2009 zo dňa
8.6.2009 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 19,91 eur na 35 eur mesačne. V čase
rozhodnutia súdu bola matka mal. dieťaťa zamestnaná v B., F.. F. a jej čistý mesačný príjem predstavoval

93 899 Ft. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec bol nezamestnaný bez ďalšej vyživovacej povinnosti.
V čase rozhodovania súdu bolo dieťa vo veku 8 rokov. V súčasnej dobe matka mal. dieťaťa pracuje vo
O. Y. H. kde jej čistý mesačný príjem predstavuje 92 583 Ft. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vedľajší
príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti s dieťaťom u svojich rodičov a podieľa sa na úhrade výdavkov
na domácnosť vo výške 80 eur mesačne. Otec je nezamestnaný. V roku 2002 bol prepustený z Z..
Od uvedeného obdobia sa nezamestnal a od štátu nedostáva žiadnu podporu. Manželstvo účastníkov

konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu 9C/85/2002 dňa 23.10.2002. Od uvedeného
obdobia otec postavil úplne nový rodinný dom a vlastní poľnohospodársku pôdu vo výmere 1-2 Ha.
Spolu s bratom obhospodaruje poľnohospodársku pôdu, chovajú zvieratá a to sliepky, ošípané pre
potreby rodiny a na poľnohospodárskej pôde pestujú krmivo pre zvieratá. Dochované zvieratá slúžia na
účely jeho brata, matky a na účely otca. Brat aj matka žijú v samostatných domácnostiach. Otec ďalej

uviedol, že predáva na trhu zeleninu ako aj ostatné produkty vypestované v záhrade. Uviedol, že na
svoje vyžitie aj s réžiou bývania potrebuje 200-300 eur mesačne. Platí preddavky na elektrinu vo výške
20-30 eur a kúri drevom. Otec uviedol, že rodinný dom, ktorý vlastní nie je zaťažený žiadnou ťarchou. Na
liste vlastníctva je označený ako podielový spoluvlastník so svojím bratom. Výdavky má aj v súvislosti
s komunálnym odpadom a to 80 eur a dane za dvoch psov. Strojové vybavenie na obhospodárenie

poľnohospodárskej pôdy vlastní jeho brat. Pohonné hmoty do strojov kupuje tiež jeho brat. Uviedol, že
brat je dobrovoľne nezamestnaný. Bol SHR ale oprávnenie vrátil. Pôdu otec nemieni predať, nakoľko by
si predal svoj život. Odkedy sa stal nezamestnaným nikdy na dohodu nepracoval. Uchádzal sa o rôzne
pracovné pozície ale na pohovore vysvetlil, že sa stará o zvieratá a preto cez týždeň nemôže bývať napr.
v V.. Ponúkli mu plat, ale keď si odrátal všetky výdavky a vyšlo mu 300-350 eur. O dieťa sa nezaujíma.

Mal. dieťa navštevuje 9. ročník Základnej školy. Dosahuje priemerné výsledky. Chystá sa na P. C. G. Š.
a keď sa tam dostane, bude bývať na internáte. Mal. chodí na rôzne výlety, venuje sa skautskej činnosti.
Chystá sa na lyžiarsky kurz. Je zdravá. Mimoriadne výdavky s ňou nie sú. Z potvrdenia ZŠ H. súd zistil
výdavky, ktoré bolo nutné uhradiť v súvislosti so štúdiom na škole a účasťou na lyžiarskom kurze a
táto suma spolu predstavuje 218,50 eur. Súdom stanovené výživné otec platí riadne a včas. Matka

uviedla, že medzi otcom a dieťaťom, nie je žiadny vzťah. Už 13 rokov sa dieťa s otcom nestretol. Okrem
určeného výživného na dieťa ničím neprispieva.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena
pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami
na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad

nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí
zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj
zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.

V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na
zvýšenie výživného je dôvodný, avšak nie v plnom rozsahu. Súd mal za preukázané, že k významnej
zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa , nakoľko v roku 2009 kedy súd naposledy rozhodoval o
výživnom bola mal. K. na prvom stupni základnej školy. Je nepochybné že od uvedeného obdobia sa
zvýšili výdavky priamoúmerne s vekom dieťaťa, ktoré v súčasnej dobe navštevuje 9. ročník základnej

školy. Výdavky na strane dieťaťa sa nepochybne zvýšili aj tým, že sa stala žiačkou na druhom stupni
základnej školy. Doposiaľ odo dňa rozvodu manželstva osobnú starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje
výhradne matka a otec nemá záujem o osobnú starostlivosť o mal. dieťa. V priebehu 13. rokov ani raz
otec dieťa nenavštívil, okrem súdom stanoveného výživného na dieťa ničím neprispel, teda nepodieľal
sa na výchove dieťaťa. Pomery na strane dieťaťa sa zmenili aj v súvislosti so záujmovými aktivitami,

primeranými veku dieťaťa. Je potrebné poznamenať, že sa jedná o dospievajúce dievča, pri ktorom
sa zvyšujú výdavky v súvislosti s hygienou a kozmetikou. Finančné pomery matky sa mierne zhoršili.
Otec od posledného pojednávania ako aj skončenia posledného pracovného pomeru v lodeniciach
nenastúpil do žiadneho pracovného pomeru a ako aj sám uviedol, nikdy nepracoval ani na dohodu. I
keď tvrdil, že sa uchádza o pracovné pozície. Hneď odôvodnil súdu, z akého dôvodu sa mu neoplatilo

prijať pracovnú pozíciu. Otec vykonáva poľnohospodársku činnosť, obhospodaruje svoju aj bratovu
pôdu. Je nepochybné, že z tejto činnosti má príjem a taktiež má príjem i z chovu hydiny. Skutočnosť,
že otec neprizná svoj skutočný príjem však neoprávňuje súd na to, aby jeho majetkové a finančné
pomery posúdil tak, aby to bolo v neprospech mal. dieťaťa, ktoré v tomto veku je závislé na príjmoch
svojich rodičov, ktorí majú zabezpečovať jeho výživu. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že napriek

tomu, že otec je dlhodobo nezamestnaný od roku 2002, nie je pravdepodobné, že pri skutočnom
záujme o prácu, by si prácu v okrese nevedel nájsť. Otec svojím odôvodňovaním, prečo mu tá ktorá
práca nevyhovuje, potvrdzuje svoj nezáujem zamestnať sa. Od rozvodu manželstva napriek tomu, že
nepracuje bol schopný postaviť si rodinný dom, bez tiarch a je schopný hradiť svoje mesačné výdavky a
chovať dvoch psov. Súd považoval tvrdenia otca za účelové a preto posúdil výšku vyživovacej povinnosti

otca podľa potrieb mal. dieťaťa a určil výšku výživného v sume 85 eur. Ak je otec schopný uhrádzať svoje
potreby, ktoré predstavujú cca 300 eur, je jeho povinnosťou podieľať sa aj na zvýšených výdavkoch mal.
dieťa. Nakoniec, je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že ak otec pestuje zeleninu, chová hydinu
aj takýmto spôsobom teda v naturálnej forme mohol dieťaťu prispievať na výživu nad rámec súdom
stanoveného výživného, ak by o to mal skutočný záujem. Súdom stanovená výška výživného neohrozí

životnú úroveň otca a bude na prospech mal. dieťaťa. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca odo dňa
podania návrhu a preto otcovi vzniklo zaostalé výživné za obdobie od 24.7.2015 do 31.12.2015 vo výške
262,80 eur. Tzn. že za 7/2015, kedy matka návrh podala za 8 dní mesiaca júl/2015 výživné predstavuje
12,80 eur ( 8 dní x1,61 eur - výživné na jeden deň ) a za 5 ďalších mesiacov zaostalého výživného,
zaostalé výživné predstavuje 250 eur ( 5 mesiacov x50 eur - mesačné zaostalé výživné ). Súd otcovi

umožnil zaostalé výživné platiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod
hrozbou straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.