Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217486
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214217486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členov senátu: JUDr.

Magdaléna Krajčovičová a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti odporcovi: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. E. XXX/XX, V. A., o zaplatenie sumy 669,53 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/444/2014-74 zo dňa 27.11.2014 - v zamietajúcej
časti a v časti určenia zmluvných podmienok za neprijateľné, vrátane závislého výroku o náhrade trov
konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe a odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 66,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
66,53 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým odsekom
výroku návrh vo zvyšku zamietol. Tretím odsekom výroku súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Štvrtým odsekom výroku súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k

zmluve o pripojení zo dňa 16.11.2012 č. A6616010 pod bodom 2.13 v časti: „Ak účastník počas doby
viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto
dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby, prostredníctvom prístupu ktorého SN
je uvedené v záhlaví tohto dodatku alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy
alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku
lebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 170,- Eur, pričom pokiaľ k

porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež
„druháčasťdobyviazanosti“),výškazmluvnejpokutysabudepostupnepodľanižšieuvedenýchpravidiel
znižovaťvzávislostiodtoho,koľkomesiacovmáešteuplynúťodokamihuporušeniazmluvnejpovinnosti
do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta
tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia
povinností (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou
vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej

vete a v menovateli číslo 6, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v
predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé euro centy nadol. Právo na zmluvnú pokutu
podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia
povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo stranypodniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služby). Účastník
je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej
pokuty. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo

dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi“, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 5, 6, 7, § 42 ods. 1 písm. a), d), ods. 4, § 43 ods. 1 až 5 zák.
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v účinnom znení, a v časti o náhrade trov konania

ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Vecne súd v odvolaním napadnutej časti argumentoval tým, že v danej
veci zmluvné pokuty, tak ako boli dojednané v zmysle Zmlúv o pripojení v spojení s dodatkami
považoval za neprijateľnú podmienku a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ
vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako bez akéhokoľvek významu je aj to, akú cenu služieb

spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí
cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. V danom prípade je dôležité, že
zmluvná podmienka vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán. Súd vo
výroku rozhodnutia určil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Bolo preukázané, že odporca služby
navrhovateľa využíval. Ako nedôvodný bol zamietnutý návrh navrhovateľa, v rozsahu zaplatenia sumy

433,- Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy. Navrhovateľ si nárok na zaplatenie sumy 433,- Eur
uplatnil z titulu vzniknutej škody ako rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a
cenou zľavnenou. V konaní o náhradu škody sa skúmajú základe predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu, konkrétne porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody a s touto otázkou sa navrhovateľ vôbec nezaoberal a nepreukázal náležitosti

zodpovednosti za škodu, najmú vznik škody ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére navrhovateľa
a je objektívne vyjadriteľná. Táto skutočnosti nie je preukázaná len tvrdením, že navrhovateľ poskytol
odporcovi telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú/zľavnenú kúpnu cenu. Rozsah zvýhodnenia,
resp.výškazľavycenytelekomunikačnýchzariadenísatotiž odvíjaodzvolenéhomesačnéhoprogramu,
tzv. paušálu a navrhovateľ sa nezaoberal hodnotou získaného výnosu z predmetných spotrebiteľských

zmlúv pred porušením zmluvných povinností odporcovi uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne
a včas. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne.
Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá
(prezumovanézavinenie)-dôkaznébremenootom,žetentovnútornývzťahškodcukjehoobjektívnemu
konaniu nebol daný, je na škodcovi. Povinnosť odporcu zaplatiť alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú

zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas
nielenže nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu
náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi
vznikne v súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu
zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe mobilného telefónu poskytol, nie je následkom porušenia

povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako
výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho
zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej
doby viazanosti, ale len na základe slobodnej a vážnej vôle navrhovateľa vyjadrenej v kúpnej zmluve.

Akými očakávaniami bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnené, teda že, ako
uviedol, odporcovi poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za
služby počas celej doby viazanosti, nemalo na vyššie uvedený záver žiaden vplyv a ani s ním právne
nesúvisí. Súd zamietol návrh aj čo do sumy 170,- Eur, ktorý nárok si navrhovateľ uplatnil z titulu zmluvnej
pokuty vzhľadom na to, že v článku 2.13 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16.11.2012 túto podmienku

vyslovil za neprijateľnú. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. - žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ tak aj ako odporca mali v konaní
čiastočný úspech.

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou vyhovujúceho výroku, podal prostredníctvom svojho právneho

zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutejčastizmeniltak,ženevyhlásizmluvnúpodmienkuvštvrtomvýrokunapadnutéhorozhodnutia
za neprijateľnú a návrhu na jej zaplatenie vyhovie, resp. tento zruší a vráti súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Akoodvolacie dôvody uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že
prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisuanedostatočnezistilskutkovýstav.Zapodstatnýdôvodnesprávnostinapadnutéhorozhodnutia

odvolateľ považoval fakt, že súd nepristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle
predpisov na ochranu spotrebiteľa a nevysporiadal sa so základnými požiadavkami stanovenými
Občianskym zákonníkom, Smernicou Rady č. 93/13/EHS ako aj judikatúrou ESD. Povinnosťou súdu
bolo najskôr skúmať to, či nebola daná podmienka daná individuálne a či ňou zároveň bola spôsobená
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s ohľadom

na všetky okolnosti. Po citácii znenia ust. čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS poukázal na to, že súd
sa nedostatočne zaoberal okolnosťami, za ktorých bol posudzovaný dodatok uzatvorený, najmä či
nebola daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti.
Zdôraznil, že odporca porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení a z
dodatkov tým, že nezaplatil vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby, čo bolo v konaní preukázané.

Dôvodom uzatvorenia dodatkov k zmluve bola pre odporcu možnosť získať za veľmi výhodnú cenu
služieb, oproti platnému cenníku. Výška zmluvnej pokuty pritom závisela predovšetkým od ceny za
dohodnutýtelefón.Možnosťouvoľbyaprispôsobeniasizmluvnýchpodmienokpodľavlastnýchmožností
je podľa názoru odvolateľa jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi oboma stranami,
kedy spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Pri posudzovaní podmienky, ktorá

bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení
o neprijateľných podmienkach vylúčená. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko ESD vo viacerých
rozhodnutiachnapríkladC-168/05,vzmyslektoréhospotrebiteľsavporovnanísdodávateľomnachádza
v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby

mohol vplývať na ich obsah. Čl. 6 ods. 1 Smernice je pritom označený za kogentné ustanovenie, ktoré s
ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy,
ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá
medzi nimi môže zaviesť rovnosť. Nadväzne odvolateľ vyslovil názor, že vzhľadom na skutkové okolnosti
daného prípadu, pri uzatváraní zmluvy mal spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a mohol vplývať

na obsah dodatkov aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Zdôraznil, že na účely ochrany spotrebiteľa musí
vnútroštátny súd vo všetkých prípadoch a bez ohľadu na pravidlá vnútroštátneho práva stanoviť,
či sporné ustanovenie bolo alebo nebolo predmetom individuálnej dohody medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ako
ďalší znak neprijateľnosti podmienok považoval za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú

samotným uzatvorením dodatku a to v prospech spotrebiteľa. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 33Obo 934/2004 zdôraznil, že dojednanie o zmluvnej pokute je vyvážené tým, že ani v prípade kedy
k dosiahnutiu zmluvou sledovaného cieľa nedôjde výlučne v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti
žalovaného, nenáleží žalobkyni právo na dohodnutú odmenu a preto dospel k záveru, že práva a
povinnosti zmluvných strán sú v rovnováhe. Poukázal tiež na ďalšie rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo

3053/2007, z ktorého zdôraznil, že dojednanie o zmluvnej pokute nezakladá nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných, keď nevýhodnosť dojednania o odmene pre
žalobkyňu je vyvažovaná práve povinnosťou žalovaných po dobu trvania v sprostredkovateľskej zmluve
nepreviesť bez dohody bez sprostredkovateľov predmet následnej zmluvy o prevode, k čomu má slúžiť
zmluvná pokuta nútiaca žalovaných k splneniu dohodnutej povinnosti. Odvolateľ poukázal tiež na to, že

prvostupňový súd opomenul zisťovať, či v danom prípade mohol alebo nemohol odporca individuálne
ovplyvniť zmluvnú podmienku a opomenul aplikovať čl. 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, v zmysle ktorej
nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola
zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy
a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Súd sa pri rozhodovaní

vôbec nezaoberal skutočnosťou, že dohodnutá zmluvná pokuta zohľadňuje časové obdobie, kedy dôjde
k porušeniu povinnosti zo strany odporcu a degresívne klesá v závislosti od doby viazanosti. V danom
prípade bola dohodnutá viazanosť 24 mesiacov, pričom odporcovi boli poskytnuté zvýhodnené služby
a tento porušil svoje povinnosti hneď na začiatku doby viazanosti.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku v napadnutej časti.

Vzhľadom na rozsah navrhovateľom podaného odvolania, keď z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že

namieta rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 170,- Eur s príslušenstvom a v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pričom nijako
nenamieta rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia nároku na zaplatenie náhrady škody
vo výške 433,- Eur s príslušenstvom, rozsudok prvostupňového súdu sa v odvolaním nenapadnutej
vyhovujúcej časti a v časti zamietnutia nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 433,- Eur
s príslušenstvom, stal právoplatným, predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom bola tá časť

rozsudku, ktorým bol návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 170,- Eur s príslušenstvom
zamietnutý a časť rozsudku, ktorou súd určil označenú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania.

V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu

vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná
(ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku
rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 01.03.2010). V zmysle § 372s O.s.p. na konania začaté do 28.02.2010
sa použijú predpisy účinné od 01.03.2010.

V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú

povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má
aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej
podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto
ustanovením sa v zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do

28.02.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 01.03.2010 sa
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez

návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na
spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom
dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4
cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.

Účelomtakéhotovýroku,ktorýmôžebyťprijatýajnanávrhajbeznávrhuúčastníkakonania-spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ako dodávateľ služieb a odporca ako fyzická osoba spotrebiteľ
- občan uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí služby Lite TV č. A6616010 zo dňa
16.11.2012, vrátane dodatku zo dňa 16.11.2012, ako aj zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.A6109087 zo dňa 18.01.2012, dodatok k tejto zmluve zo dňa 18.01.2012 a ďalšiu zmluvu o pripojení č.
A5490825 zo dňa 01.02.2011, dodatok k tejto zmluve zo dňa 18.11.2012. V spotrebiteľskej zmluve sa
účastníci konania dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné zmluvné podmienky. Na základe nich

navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty, ktoré umožňovali odporcovi využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom a odpredal odporcovi mobilný telefón: Nokia 2730 akciovú cenu 1,-
Eur, pričom predajná cena pred zľavou bola 90,- Eur za 1 ks (rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou
cenou je 89,- Eur/ks). V Bode 2.3 dodatku bola potom dojednaná 24 mesačná viazanosť. Z faktúr
č. 2177499372, 21810602121, 2181053951, 2177474202, 2181029806, 2177506049, 2177475709,

vyplýva, že neuhradená suma za elektronické komunikačné služby vrátane poplatku za upomienku
(1,33 Eur bez DPH) predstavovala 66,53 Eur. Z dôvodu neuhradenia vzniknutej škody sa navrhovateľ
návrhom domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 433,- Eur rozdielu
medzi trhovou a zľavnenou cenou telekomunikačných zariadení. A z titulu zmluvnej pokuty za službu
Lite TV si navrhovateľ uplatnil sumu vo výške 170,- Eur.

V Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16.11.2012 č. A6616010 pod bodom 2.13 bolo dojednané: „Ak
účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa
zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby, prostredníctvom
prístupu ktorého SN je uvedené v záhlaví tohto dodatku alebo účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu, alebo účelom ktorého by malo byť

ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne
dôjde k ukončeniu dodatku lebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške
170,- Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti (ďalej tiež „druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu

porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť
doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinností (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel

uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé euro centy nadol. Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu
porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služby).
Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej

zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote
14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007

nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od

01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne

uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní aplnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o

pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho

zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe

od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkom a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a

jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp.
koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť
oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s
poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne

dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3

bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľom

ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených
účastníckych programov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže
znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej
uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá
vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy,

nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie
nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola
dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri
kúpe rôznych koncových zariadení, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených účastníckych
programov, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka
navrhovateľa neobstojí.

Ako druhé odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku
neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluvách, resp. dodatkoch,
ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta

dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.Z obsahu zmluvy i jej dodatku vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť používať poskytované
služby v rámci ním zvoleného účastníckeho programu za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení
týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy odporcom ako spotrebiteľom,

sa odvolací súd zhoduje s názorom prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za
porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v

stabilnej výške 170,- Eur bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku
viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na
hodnotu cenového zvýhodnenia účastníckeho programu musí byť skutočná hodnota tohto zvýhodnenia
fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť
prostriedkov investovaných do zľavy poskytovaných služieb, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ
ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že

pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a
neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty
za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané.
Navrhovateľ síce v rámci formulovania dotknutého zmluvného dojednania (oproti predošlému obdobiu)
upravil časové kritérium zmluvnej pokuty, ale nie dostatočne. Časové hľadisko sa vzťahuje totiž len

na posledných 6 mesiacov 24-mesačného obdobia viazanosti (trvania zmluvného vzťahu). Navrhovateľ
teda vôbec nerozlišuje, či v dôsledku nezaplatenia ceny spotrebiteľom dôjde k ukončeniu zmluvy napr. 1
mesiacpojejuzavretíalebopo17-ichmesiacoch;taktiežzmluvnápokutapatrídodávateľoviajvprípade,
keď nedôjde k ukončeniu zmluvy.

Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za
porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky
dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu 170,-
Eur, teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je
preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané. Tiež je neprimeraným, ak dojednaná zmluvná pokuta

patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len púhy
úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa daná sankcia javí nedôvodnou a
neprimeranou.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že citovaná

zmluvná podmienka obsiahnutá v Dodatku k zmluve o pripojení - číslo zmluvy A6616010 zo dňa
16.11.2012, ktorej obsahom je záväzok odporcu ako spotrebiteľa v prípade jej porušenia niektorej z
povinností uhradiť navrhovateľovi ako dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 170,- Eur, spôsobuje z
uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech
spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho
záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka), ktoré sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie
sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ i súdov SR musel posúdiť
nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ

nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje
španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti
nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že

taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok
pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho
neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá
vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah
nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať

s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by
týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní
existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná
pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totižmusívzásadeexistovaťďalejbezakejkoľvekinejzmeny,okremodstránenianekalýchpodmienok,pokiaľ
je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v
spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú
zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých
prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú

pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v
moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

Odvolací súd tiež poukazuje na to, že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp
rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe
právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri

použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti alebo hendikepu. Ale i tam, kde
sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej
pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi
neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v
materiálnom poňatí právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého

sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na
okolnosti, za ktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.

Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych
vzťahoch. Doktrína rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje
každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému,
musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey
rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície,

teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú
strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú
poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích
prostriedkov spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej
zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi)

je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej
rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré
medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať
rovnako nerovnou úpravou práv a povinností.

V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti
dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v
spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv
vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný
a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo

fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia
vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i
vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje
týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania
a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti

prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa
dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, v celom rozsahu ako nedôvodný

zamietol. Rovnako správne prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti
ex offo vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná.Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavozvyškuvnapadnutejzamietajúcejčastivčítanesprávneho
závislého výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

I v odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný odporca, v dôsledku čoho mu v zmysle § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
navrhovateľovi. Keďže ale podľa obsahu spisu odporcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu náhrada trov
odvolacieho konania priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.