Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10Cpr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114230297
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114230297.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v právnej veci navrhovateľa: S. B., bytom

B., T. XXXX/X, v konaní zastúpený advokátom: Mgr. Peter Mesároš, so sídlom Nitra, Bottova 34, proti
odporcovi: Peter Havran - PEHA, IČO: 33 398 062, so sídlom Zlaté Moravce, Svätoplukova 2056/1/B, v
konaní zastúpený advokátom: Mgr. Jana Hoksová, so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13, o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Okamžité skončenie pracovného pomeru z 18.8.2014 založeného pracovnou zmluvou z 31.8.2013
medzi navrhovateľom a odporcom je neplatné.

II. O náhrade mzdy a o náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom z 15.4.2014 a jeho doplnením z 26.10.2014 domáhal určenia, že okamžité
skončenie pracovného pomeru listom z 18.8.2014 je neplatné s odôvodnením jeho neurčitosti a
nezrozumiteľnosti a nesplnenia si zákonnej povinnosti odporcu prerokovať okamžité skončenie so
zástupcami zamestnancov, náhrady mzdy a náhrady trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu trval na tom, že navrhovateľ závažne porušil pracovnú
disciplínu tým, že 23.7.2014 odmietol vykonať jeho príkaz a ísť na jazdu z Francúzska do Veľkej Británie,

čím mu prestojmi spôsobil škodou vo výške 600 eur, a po 30.7.2014 vozidlo nikomu neodovzdal, kľúče
nechal v spínacej skrinke, odišiel a následne nenastúpil do práce napriek jeho žiadosti, pričom okrem
toho mu počas trvania pracovného pomeru opakovane spôsoboval škodu.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní na svojom návrhu trval s odôvodnením, že dôvody
okamžitého skončenia nie sú skutkovo vymedzené a teda nie sú dostatočne určité podľa § 70 zákonníka
práce a ani preukázané. Navrhovateľ sa od odporcu domáha aj zaplatenia náhrady mzdy za 2 mesiace

vo výške 3577 eur, ktoré čo do výšky 1984 eur odporca uznal v sms správe z 18.8.2014.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že u odporcu pracoval ako vodič v zahraničí, kde býval na základe
ústnej dohody 6 týždňov a potom bol doma, pričom v spornom prípade chcel od neho odporca aby bol
v zahraničí 8 týždňov, čo on odmietol. Po návrate z tejto cesty ďalšiu zákazku do Francúzska nedostal
príkazom a pretože tam nechcel ísť, na sms odporcu nereagoval. Uznal, že odporcovi spôsobil nejakú
škodu na osobnom motorovom vozidle počas cesty dva mesiace pred skončením pracovného pomeru,

k čomu mu odporca oznámil, že mu uhradí len základnú mzdu a aj zabudol na nakládke dorazové dosky.
Uviedol, že u odporcu by už nechcel pracovať a preto sa domáha iba zaplatenia finančných prostriedkov,
ktoré mu dlhuje.Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca považuje okamžité skončenie
pracovného pomeru za platné a preto žiada návrh zamietnuť. Navrhovateľ nepoprel jeho dôvodnosť,
pretože svojom konaním spôsobil odporcovi škodu vo výške 600 eur za 4 dni prestojov a po návrate

domov nenastúpil na opakované výzvy odporcu do práce.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ u neho pracoval ako vodič a na základe ich ústnej
dohody vykonával pracovné cesty v trvaní 4-6 týždňov v zahraničí a následne bol doma 10 dní.
Navrhovateľ mal dohodnutú mzdu vo výške 420 brutto mesačne a cestovné náhrady vo výške 45 eur

za deň, ktoré mu krátil na základe škodových protokolov vo výške ktorú nepokryla poistná zmluva. Tieto
škodové zápisy navrhovateľ nepodpisoval a ani nemali dohodnutú hmotnú zodpovednosť. Pri poslednej
ceste vo Francúzsku bol navrhovateľ v zahraničí celkom 4 týždne a keď ho požiadal, aby pokračoval v
jazde toto odmietol a namiesto toho čakal na nakládku 4-6 dní, za ktorý čas mu vznikla škoda 150 eur
na deň, ktorú si uplatnil. Navrhovateľ okrem toho po návrate vozidlo nikomu neodovzdal a až následne
zistil, že v ňom chýba 200 listrov nafty. Odporca uviedol, že navrhovateľa od 7.8.2014 ho vyzýval na

nastúpenie do práce a keďže mu nevyhovel okamžite s ním skončil pracovný pomer.

Súd vypočul navrhovateľa, odporcu, oboznámil sa s návrhom a vyjadrením odporcu, obsahom pracovnej
zmluvy, okamžitým skončením pracovného pomeru, sms správami, časovým harmonogramom práce
navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy z 31.8.2013 ako vodič MKD s
miestom výkonu práce EÚ + podľa potreby, rozsahom pracovnej doby 40 hodín týždenne. Navrhovateľ
pracoval v zahraničí 4 až 6 týždňov a následne bol doma na odpočinku cca 10 dní. Navrhovateľ mal v
zmluve dohodnutú hrubú mzdu vo výške 337,70 eur mesačne, podľa odporcu to bolo 420 eur mesačne

a k tomu náhradu cestovných výdavkov vo výške 45 eur na deň. Odporca listom z 18.8.2014, ktorý bol
navrhovateľovi doručený 22.8.2014, okamžite skončil tento pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce z dôvodov: 1./ opakované a viacnásobné poškodenie zvereného motorového vozidla z
nedbanlivosti a 2./ straty/odcudzenia zvereného majetku, ktoré bližšie nešpecifikoval. Podľa písomného
vyjadrenia odporcu k takémuto konania navrhovateľa malo prísť v priebehu roka trvania pracovného

pomeru navrhovateľa k odporcovi a týkalo sa poškodenia/rozbitia pravého zrkadla na vozidle ZM 768
BN, z ktorej škody vo výške 349 eur poisťovňa preplatila 309 eur, pričom rozdiel si od navrhovateľa
neuplatňoval,ďalejpoškodeniapneumatíknavozidleZ768BN,zčohosiodporcaunavrhovateľauplatnil
50 % z ceny, ďalej dva krát poškodenia vozidla Renault Magnum X. XXX J., ktorá jedna oprava podľa
odporcu stála 2344 eur, z ktorej poisťovňa uhradila sumu 1300 eur a rozdiel 1039 eur si uplatnil od

navrhovateľa a druhá stála 1399 eur, z ktorej poisťovňa uhradila 527 eur a rozdiel 872 eur si odporca
uplatňuje od navrhovateľa, ďalej poškodenia vozidla MAN X. XXX J., ktoré nebolo doposiaľ opravené,
ďalej poškodenia plechu na vozidle X. XXX J., za ktoré si od odporca od navrhovateľa uplatňuje
náhradu opravy v hodnote 100 eur a stratených zábran, za ktoré si uplatňuje náhradu vo výške 100 eur.
Odporca okrem toho v konaní kládol navrhovateľovi za vinu aj riadne neodovzdanie osobného morového

vozidla po 30.7.2013, z ktorého sa stratilo 200 litrov nafty. Navrhovateľ pred súdom priznal poškodenie
motorového vozidla dva mesiace pred okamžitým skončením pracovného pomeru a aj to, že zabudol
na nakládke dorazové dosky, ktorých hodnota však bola podľa neho nižšia než tvrdí odporca. Odporca
bol súdom vyzvaný preukázať výšku tvrdených škôd, čo neurobil a odôvodnením pobytu v zahraničí, čo
súd neuznal za dôvodné, pretože mal na to čas takmer 3 mesiace. Odporca v konaní nenavrhol žiadne

dôkazy na preukázanie porušenia pracovnej disciplíny konaním navrhovateľa v týchto dvoch bodoch.

Odporca ďalej v okamžitom skončení pracovného pomeru vytýkal navrhovateľovi 3./ odmietnutie
vykonávať prácu a 4./ nenastúpenie do práce na základe jeho príkazu, pričom aj v tejto časti je dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru neurčitý. Len zo zhodných tvrdení účastníkov v súdnom

konaní vyplýva, že navrhovateľ nemal uposlúchnuť príkaz odporcu z 25.7.2014, pričom z rovnakých
tvrdeníazlistinnýchdôkazovmalsúdzapreukázané,ženavrhovateľbolvtomčasevzahraničíuždlhšie
než6týždňovatood15.5.2014,pretoženavrhovateľnaposledysúvisleodpočívalcca10dníod3.5.2014
do 15.5.2014 a mal teda nárok sa vrátiť domov. Zo zahraničia sa navrhovateľ vrátil 30.7.2014, resp.
31.7.2014, kedy malo nasledovať obdobie 10 dní pobytu doma, pričom odporca tvrdí, že od 7.8.2014

navrhovateľa vyzýval nastúpiť opäť do práce. Je nesporné, že odporca do práce nenastúpil. Navrhovateľ
súdu predložil sms správy, ktoré mu zaslal odporca, ktoré nemajú formu príkazu, ale žiadosti, pričom
odporca opak v konaní nepreukázal.Podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 36 ods. 1 Zákonníka práce, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo,
dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a
ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne
na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Podľa § 74 citovaného zákona, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca (§ 47 ods. 1
písm. b), § 81 a 82 Zákonníka práce). Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo
ozavinenékonaniezostranyzamestnanca,atoajznedbanlivosti,amusídosahovaťintenzituporušenia

pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Dôvody, ktoré oprávňujú
zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, sa musia uplatniť do dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká (§ 36 ods. 1).

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania boli v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý odporca

okamžite skončil listom z 18.8.2014, doručeným navrhovateľovi 22.8.2014, z viacerých dôvodov.
Tento právny úkon však súd vyhodnotil ako neurčitý, pretože odporca ani jeden z dôvodov bližšie
nekonkretizoval časom, miestom, okolnosťami a atď. a preto ho súd považoval podľa citovaného
zákonného ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatný. V konaní sa vykonaným
dokazovaním podarilo čiastočne odstrániť tieto nedostatky. Navrhovateľ však preukázal, že pracovnú

disciplínu v dvoch vytýkaných dôvodoch a to odmietnutie vykonávať prácu a nenastúpenie do
práce neporušil, pretože príkaz odporcu z 23.7.2014 bol v rozpore s jeho dohodnutými pracovnými
povinnosťami (maximálna doba pobytu v zahraničí) a po jeho návrate zo zahraničia 30. resp. 31.7.2014
sa nejednalo zo strany odporcu o príkaz a teda jeho nesplnením nemohol navrhovateľ porušiť pracovnú
disciplínu, pričom v tom čase mal navrhovateľ okrem toho nárok na dohodnutý odpočinok. V časti

vytýkaného poškodenia zvereného motorového vozidla a straty, resp. odcudzenia zvereného majetku,
sa navrhovateľ na základe vyjadrenia odporcu v konaní čiastočne doznal, spochybnil však jeho intenzitu,
resp. svoje zavinenie. Súd mal však za to, že sám odporca toto konanie, ktoré bolo v okamžitom
skončení opäť vyjadrené neurčito, nepovažoval za také závažné, že by malo za následok samo o
sebe dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd vychádzal z postoja odporcu, ktorý

tieto tvrdené zavinené porušenia pracovných povinností opakovane a dlhodobo riešil jednostranným
uplatnením si náhrady škody u navrhovateľa.

Dokazovanievsporovomkonaníjeovládanépovinnosťoutvrdeniaaprejednacouzásadou,čoznamená,
že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci

navrhnú, resp. označia a iba výnimočne aj iné dôkazy. Účastník sporového konania je podľa § 79 ods. 1 a
§ 101 ods. 1 O.s.p. povinný uviesť také skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo jasné, úplné a zrozumiteľné
na základe akých okolností vyplýva jeho právo alebo povinnosť a podľa § 120 ods. 1 O.s.p. je povinný napreukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Účastník unesie dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení
ak súd navrhnuté dôkazy vykoná a tie preukážu skutkové okolnosti ním tvrdené.

Pretože mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo neurčité a teda neplatné, pričom navrhovateľ v konaní preukázal, že svoje pracovné povinnosti
ani neporušil, resp. odporca v konaní nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení ohľadne porušenia
pracovnýchpovinnostízostranynavrhovateľa,súdsaďalejzdôvoduhospodárnostinezaoberalvkonaní
ďalšou námietkou navrhovateľa ohľadne absencie splnenia si povinnosti odporcu prerokovať okamžité

skončenie so zástupcami zamestnancov a návrhu v rozsahu určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru vyhovel.

Súdrozhodollenozákladeprejednávanejvecipodľa§152ods.2vetadruháO.s.p.,pretožetovzhľadom
na pracovnoprávny charakter sporu považoval za účelné a hospodárne.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej, z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.