Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/91/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210010035
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4210010035.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného M. P. pre návod k zločinu lúpeže
podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. k § 188 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 19.10.2015 sp. zn. 3T/8/2010, na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 16. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, e/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovaný

M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F.. XXXX/XX,
na slobode,

j e v i n n ý

potom, čo dňa 24. októbra 2008 v čase okolo 17.00 hod. ako taxikár taxi služby Green - Taxi odviezol
už právoplatne odsúdenú Q. O. predtým C. na adresu poškodeného Z. V., nar. XX.XX.XXXX na jeho
adresu v C., W.. C. XX/XX, ju naviedol na to, aby sa v jeho byte poobzerala, kde má uložené hodnotné
veci a uspala ho primiešaním látky s obchodným názvom Dormicum, ktorá je známa ako hypnotikum s
krátkodobým sedatívnym a amnestickým účinkom do alkoholického nápoja, následne z bytu po uspatí
poškodeného odišla a nechala otvorené dvere, aby sa tak obžalovaný mohol dostať bez problémov do
bytu poškodeného za účelom odcudzenia vecí,

t e d a

naviedol iného, aby použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

t ý m s p á c h a l

návod k zločinu lúpeže podľa § 21 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona k § 188 odsek 1 Trestného
zákona,

za to mu
u k l a d á

podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/, § 38 odsek 2, odsek 3, § 39 odsek
1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Hore uvedeným rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný M. P.
uznaný vinným zo spáchania návodu k zločinu lúpeže podľa § 21 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona
k § 188 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že :
potom, čo dňa 24. októbra 2008 v čase okolo 17.00 hod. ako taxikár taxi služby Green - Taxi odviezol
už právoplatne odsúdenú Q. O. predtým C. na adresu poškodeného Z. V., nar. XX.XX.XXXX na jeho
adresu v C., W.. C. XX/XX, tak ju naviedol na to, aby sa v jeho byte poobzerala, kde má uložené
hodnotné veci a potom ho má uspať primiešaním uspávacích prostriedkov do alkoholického nápoja,
následne, aby z bytu po uspatí poškodeného odišla a nechala otvorené dvere, aby sa tak on mohol
dostať bez problémov do bytu za účelom odcudzenia vecí, už právoplatne odsúdená Q. O. predtým
C. takto na základe jeho návodu učinila, pričom keď sa poškodený po vymiznutí účinkov uspávacieho
prostriedku nasledujúci deň v čase o 04.00 hod. prebral, tak zistil, že mu z bytu zatiaľ nestotožnený
páchateľ odcudzil 1000,- Sk (33,19 eura) v hotovosti, 4000 eur, jeden notebook zn. Hawlet Packart v
hodnote najmenej 1000 USD, jeden notebook zn. Asus v hodnote najmenej 2000 USD, fotoaparát zn.
Hawlet Packart v hodnote najmenej 300 eur, znaleckým dokazovaním bolo zistené, že poškodenému
bola do alkoholického nápoja namiešaná látky s obchodným názvom Dormicum, ktorá je známa ako
hypnotikum s krátkodobým sedatívnym a amnestickým účinkom.

Za to mu uložil podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/, § 38 odsek 2, odsek
3, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorého
výkon podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1
Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Uvedený rozsudok v zákonnej lehote odvolaním voči všetkým výrokom napadol obžalovaný. V jeho
písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu poukazoval na priebeh trestného stíhania, namietal
vylúčenie jeho osoby na samostatné konanie, výpovede jeho i svedkyne Q. O., v ktorých sú rozpory a
nepresnosti, to že jeho vina nebola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, do bytu poškodeného sa
ani nemohol dostať a odcudziť veci vzhľadom na to, že vchodové dvere do činžiaku boli automaticky
zatvorené. Domáhal sa aplikácie zásady in dubio pro reo. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.
por. zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 285 písm. c/ Tr. por. sa domáhal oslobodenia spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí :
- obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch odvolania,
- zástupca krajského prokurátora uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné, súd rozhodol po
vykonaní zákonného dokazovania, správne zistil skutkový stav a správne ustálil právnu kvalifikáciu, druh
a výmera trestu sú v súlade so zákonom.
Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, za rešpektovania zásady zákazu „reformatio in
peius“ a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, aj keď z iných dôvodov, než uvádzal
v odvolaní.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom a možnom rozsahu a v
súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a to všetko za dodržania určitých zásad tzv.
kontradiktórneho procesu zakomponovaných do Trestného poriadku. Pri tomto postupe sa nedopustil
takých chýb, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a/ Tr. por.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy jednotlivých vo veci vykonaných
dôkazov, uviedol aj právne úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení jednotlivých dôkazov vrátane
vyhodnotenia obhajoby obžalovaného, a na jednotlivé zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného
zločinu.

Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že súd I. stupňa sa nedostatočne vysporiadal
s faktom vyplývajúcom z právoplatného odsúdenia Q. O. (predtým C.) rozsudkom Okresného súdu
Komárno z 12.01.2014 sp. zn. 2T/46/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 23.04.2015
sp. zn. 4To/38/2015, ktorým bola táto obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že:
dňa 24. októbra 2008 v čase približne okolo 17.00 hodiny po tom, ako bola obvineným M. P. ako
taxikárom taxislužby Green Taxi odvezená na adresu poškodeného Z. V., narodeného 07.06.1963, na
jeho adresu v C., W. C. XX/XX, tak ju tento naviedol na to, aby sa v jeho byte poobzerala, kde má
uložené hodnotné veci a potom ho má uspať primiešaním uspávacích prostriedkov do alkoholického
nápoja, následne aby z bytu po zaspaní poškodeného odišla a nechala otvorené dvere, aby sa on
mohol dostať bez problému do bytu za účelom odcudzenia vecí, takto obvinená učinila, pričom potom,
ako sa poškodený po vymiznutí účinkov uspávacieho prostriedku nasledujúci deň v čase okolo 04.00
hodiny prebral, tak zistil, že mu z bytu zatiaľ nestotožnený páchateľ odcudzil 1.000,- Sk (33,19 eur) v
hotovosti, 4.000,-eur, jeden notebook značky Hawlet Packard v hodnote najmenej 1.000,- USD (791,74
eur), jeden notebook značky Asus v hodnote najmenej 2.000,- USD (1.583,48 eur), fotoaparát značky
Hawlet Packard v hodnote najmenej 300,-eur, znaleckým dokazovaním bolo zistené, že poškodenému
bola do alkoholického nápoja namiešaná látka s obchodným názvom Dormicum, pričom sa jedná o
hypnotikum s krátkodobým sedatívnym a amnestickým účinkom.

Toto právoplatné odsúdenie je právne záväzné aj pre súdy rozhodujúce aj danú trestnú vec
obžalovaného P..

Podľa názoru odvolacieho súdu z výpovede Q. O. vyplývajú také skutkové okolnosti, na základe ktorých
je možné konštatovať, že obsahujú znaky spoločnej dohody medzi obžalovaným P. a Q. O. o podstatných
okolnostiach spáchania skutku a o rozdelení budúceho zisku z trestnej činnosti, ktoré postačujú na
naplnenie znaku spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Náprava tohto nedostatku odvolacím súdom
v danej trestnej veci vzhľadom na hore citované právoplatné rozhodnutia týkajúce sa Q. O. a zásadu
zákazu reformatio in peius nie je možná.

Niet pochýb o tom, že súd I. stupňa sa musel vysporiadať prioritne v zásade s dvomi protichodnými
dôkazmi - tvrdeniami a obhajobou obžalovaného a tvrdeniami a výpoveďou v danej veci svedkyne Q.
O. (predtým C.). Okrem individuálneho hodnotenia týchto dôkazov správne tieto subjektívne dôkazy
vyhodnocoval aj v súhrne s ostatnými dôkazmi - svedeckými a listinnými,. Postup súdu I. stupňa tak
odvolací súd hodnotí ako súladný s kritériami vyplývajúcimi z § 2 ods. 12 Tr. por. až na výhrady, na ktoré
bude poukázané ďalej.

Vierohodnosť sa viaže k osobe a pravdivosť sa viaže k jej výpovedi, pričom vierohodnosť je
predpokladom na vyslovenie pravdivosti výpovede. Len z námietok prezentovaných obžalovaným
nemožno automaticky vyvodzovať jej nevierohodnosť a účelovosť jej svedeckej výpovede. Preto súd
I. stupňa správne vyhodnotil jej výpoveď nielen individuálne - keď svoju usvedčujúcu výpoveď voči
obžalovanému potvrdzovala od začiatku, rozpory v jej výpovediach neboli podstatného charakteru a
je potrebné ich pričítať odstupu času od udalosti, ale aj vo vzťahu k ostatným dôkazom - prioritne k
výpovedi poškodeného V., ďalej k výpovedi svedkyne C..

Vo vzťahu k skutkovým záverom súdu I. stupňa v napadnutom rozsudku, ktoré tento prevzal z obžaloby,
odvolací súd zistil, že je potrebné vykonať i korekciu a to za zachovania totožnosti skutku. Obžalovaný
P. bol žalovaný za konanie spočívajúce v tom, že naviedol iného - Q. O. (predtým C.), aby použila násilie
v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čo táto vychádzajúc z hore citovaných právoplatných rozsudkov aj
vykonala. Vo vzťahu k časti skutkovým záverom, ktoré popisovali konanie nestotožneného páchateľa,
ktorý poškodenému odcudzil finančnú hotovosť a elektroniku, odvolací súd zistil, že toto nie je možné
klásť obžalovanému za vinu, pretože prokurátorom nebol predložený súdu ani jeden dôkaz, ktorý by
takéto konanie obžalovaného P. preukazoval. Kto presne tieto veci poškodenému odcudzil nevedela
uviesť ani Q. O. ani poškodený.

Odvolací súd preto vychádzajúc z hore uvedených právnych úvah, po zrušení napadnutého rozsudku a
špecifikácií skutku zistil, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty
návodu k zločinu lúpeže podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. k § 189 ods. 1 Tr. zák.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže nebol
súdne trestaný, priťažujúcu okolnosť nezistil, v dôsledku čoho je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností 1 : 0. Vychádzajúc zo zákonnej trestnej sadzby vyplývajúcej z 188 ods. 1 Tr. zák. - 3 až 8 rokov
odňatia slobody, po úprave v zmysle ust. § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. - 3 až 6 rokov 4 mesiace, odvolací
súd dospel k záveru, že aj uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby
je možné považovať za trest neprimerane prísny. Je tomu tak predovšetkým s poukazom na dobu,
ktorá uplynula od spáchania skutku - viac ako 7 rokov a dobu, počas ktorej sa vedie trestné stíhanie
- viac ako 6 rokov. Počas tejto doby obžalovaný nebol súdne trestaný a neboli zistené ohľadne jeho
života žiadne negatíva. Vychádzajúc z týchto zistení odvolací súd majúc za to, že by použitie upravenej
trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, keď na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačí trest kratšieho trvania, s poukazom na pomery páchateľa, aplikoval u obžalovaného ustanovenie
o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. a obžalovanému
uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorého výkon podmienečne odložil na primeranú skúšobnú
dobu v trvaní 18 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok
(§ 306 ods. 1 Tr. por.).