Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/658/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219074
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812219074.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: O., s.r.o., so sídlom O. XX, K., IČO: XX XXX XXX,
právne zastúpený Y. O., s.r.o., so sídlom W. 4, K., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: A. republika -
M. spravodlivosti A. republiky, so sídlom J. námestie XX, K., o náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 8C/183/2012 - 156 zo
dňa 11. júna 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie a zároveň rozhodol,
že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil

ust. § 5 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) a ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.,
založil na tom skutkovom základe, že proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ v zákonnej
lehote dovolanie. Keďže spolu s dovolaním navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok, výzvou bol vyzvaný
na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40,- eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy
a poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Právny zástupca navrhovateľa predmetnú

výzvu prevzal dňa 24.04.2015, napriek uvedenému však súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatil.
Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že jednou z procesných podmienok konania je aj splnenie
poplatkovej povinnosti navrhovateľom a nakoľko navrhovateľ túto podmienku nesplnil a poplatok v
súdom stanovenej lehote nezaplatil, poukazujúc na ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch
konanie o dovolanie zastavil. Nezaplatením súdneho poplatku navrhovateľ zavinil, že sa dovolacie
konanie zastavilo. Takejto procesnej situácii zodpovedá rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods.

2 druhá veta O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Preto súd navrhovateľovi, ktorý si trovy konania uplatnil, náhradu trov konania
nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Vychádzajúc
zo znenia pol. č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súd prvého stupňa vyrubil súdny

poplatok, dôvodil, že spoplatneniu podľa tejto položky podlieha len podanie návrhu na náhradu škody,
a nie ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. Súdu prvého stupňa vytýkal, že
svojvoľne rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a navrhovateľ, ktorý podal dovolanie
protirozhodnutiuodvolaciehosúduaniežalobupretonemôžebyťvyzvanýnaplateniesúdnehopoplatku
za podané dovolanie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.
marca 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007. Mal za to, že v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je

jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania proti rozhodnutiu súdu o
návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že navrhovateľovi bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch
uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Ďalej zdôraznil, že použitie analógie legis je v
prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené, v opačnom prípade

dochádza k zásahu zo strany štátu do základného práva účastníka na súdnu ochranu, zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale rovnako tak k porušeniu čl. 12 ods. 1 a 13 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa
ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní
základných práv a slobôd. Na podporu svojej argumentácie spomenul nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 252/05 zo dňa 22. marca 2006. V nadväznosti na uvedené uviedol, že súd je pri výkone

svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 a teda platí, že môže konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Okrem toho v danom prípade
bol návrh podaný pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z.,
preto bolo podľa jeho názoru v súvislosti s podaným dovolaním potrebné aplikovať právny stav platný
do 30.09.2012, kedy uvedené konanie bolo od poplatku vecne oslobodené. S poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu považoval za zrejmé, že u neho neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za podané dovolanie, preto ani nemôže existovať dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie
neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vzhľadom na to žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle ust. § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť, pričom v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd

poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje a na zdôraznenie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry

uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.

Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok

proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch (v znení účinnom do 30.09.2012), od
poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného
v sadzobníku.

Podľa ust. § 7 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je základom poplatku cena
nároku uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.

Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil

v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok
nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník
vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie
konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania,vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania
nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.

Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že o návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi

domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., bolo meritórne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 8C/183/2012 - 62 zo dňa 5. decembra 2013 tak, že návrh na začatie
konania bol v celom rozsahu zamietnutý a odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania. Proti
tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Trenčíne napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdil rozsudkom č.k. 5Co/270/2014-112 zo dňa 5. novembra 2014. Dňa 16.12.2014
bolo súdu prvého stupňa doručené dovolanie navrhovateľa proti citovanému potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, v nadväznosti na čo súd prvého stupňa výzvou zo dňa 17.04.2015, doručenou dňa
24.04.2015, vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania vo výške 40,-
Eur. Na túto výzvu reagoval navrhovateľ podaním odvolania a nakoľko súdom prvého stupňa stanovenú
poplatkovú povinnosť v určenej lehote nesplnil, napadnutým uznesením bolo dovolacie konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku zastavené.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba
za daných procesných okolností jednoznačne považovať za vecne správne, a to s prihliadnutím na
skutočnosť, že navrhovateľ využil svoje právo podať mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej, na základe čoho bol v súlade s citovanou procesnoprávnou úpravou
zákona o súdnych poplatkoch súdom prvého stupňa riadne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

v lehote 10 dní od doručenia výzvy spolu pri súčasnom poučení o následkoch nezaplatenia poplatku,
avšak napriek uvedenému svoju poplatkovú povinnosť v stanovenej lehote a ani do okamihu vydania
napadnutého rozhodnutia nesplnil. Súdu prvého stupňa pritom nepochybne vzniklo oprávnenie a
zároveň aj povinnosť vyrubiť navrhovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie, keďže toto smerovalo
proti meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom v prípade jeho nezaplatenia poplatníkom mu

s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch neostávalo iné, než konanie o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5.11.2014 zastaviť.

Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Pokiaľ ide o
výzvu súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, ktorú navrhovateľ neúčinne

napadolodvolaním,odvolacísúdtútopovažujezavýsledoksprávnehoprocesnéhopostupusúduprvého
stupňa. Je totiž nepochybné, že v preskúmavanej veci navrhovateľ využil svoje právo podať proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej mimoriadny opravný prostriedok v zákonom stanovenej
lehote, s čím zákon o súdnych poplatkoch v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. a) ex lege spája vznik
poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, za ktorého treba s poukazom na ust. § 2 ods. 4 citovaného

zákonapovažovaťtoho,ktopodaldovolanie.Poplatkovápovinnosťbypodľatohtoustanovenianevznikla
odvolateľovi výlučne za predpokladu, že by bol v dovolacom konaní oslobodený od platenia súdnych
poplatkov, čo z obsahu spisu súdu prvého stupňa nevyplýva. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo s
účinnosťou od 01.10.2012 vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch,
čoho dôsledkom je v tejto súvislosti skutočnosť, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté

po nadobudnutí účinnosti tejto novelizácie sa poplatky vyberajú podľa aktuálne účinných predpisov (§
18ca zákona o súdnych poplatkoch a contrario). Na základe uvedeného treba dospieť jednoznačne k
záveru, že navrhovateľovi podaním dovolania dňa 16.12.2014 vznikla poplatková povinnosť a úlohou
súduprvéhostupňabolovyrubiťmuvýzvousúdnypoplatokpodľapríslušnejpoložkysadzobníka,kčomu
aj pristúpil. S názorom navrhovateľa, že spoplatneniu podľa položky č. 7a podlieha len podanie návrhu

na náhradu škody a súd prvého stupňa tak svojvoľne rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu
poplatku, ak tento vyrubil aj za podanie dovolania, odvolací súd nemôže súhlasiť a poukazuje na znenie
samotného zákona o súdnych poplatkoch, ktorý podanie dovolania (vo veci samej) v ust. § 5 ods. 1 písm.
a)priamospájasovznikompoplatkovejpovinnostinastranepoplatníka,tedatoho,ktoodvolaniepodal,a
to vychádzajúc z ust. § 6 ods. 2 vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (za konanie

na prvom stupni). Pritom platí, že poplatok za podané dovolanie sa stanovuje podľa sadzobníka platného
a účinného v čase podania dovolania a zásada rovnakej sadzby bola zachovaná aj v tomto prípade, keď
v rovnakom čase podaný návrh na začatie konania by bol spoplatnený sumou podľa rovnakej sadzbyako podané dovolanie navrhovateľa odhliadnuc od toho, že za iniciovanie konania na dovolacom súde
sa vyberá poplatok v dvojnásobnej výške.

Ak by sa akceptovala právna úvaha navrhovateľa o striktnej definícii spoplatneného úkonu v sadzobníku
súdnych poplatkov, založená podľa všetkého na tom, že položka č. 7a neobsahuje doslovnú zmienku
(poznámku) o okolnostiach vyrubenia poplatku v prípade podania dovolania, potom by došlo k
obchádzaniu vyššie citovaných ustanovení a súdny poplatok by nebolo možné vyrubiť za využitie
práva podať mimoriadny opravný prostriedok proti meritórnemu rozhodnutiu v celej rade osobitných

konaní, ktoré nespadajú pod položku č. 1, na ktorú poukázal navrhovateľ. Uvedené by sotva mohlo
byť zámerom zákonodarcu, najmä ak zohľadníme, že súdny poplatok slúži na zabezpečenie úhrady
aspoň časti nákladov objektívne vzniknutých v súvislosti s vedením dovolacieho konania iniciovaného
poplatníkom na Najvyššom súde SR. V poznámke k spomínanej položke sadzobníka zákonodarca
zopakoval skutočnosť, že v odvolacom konaní sa poplatky vyberajú podľa rovnakej sadzby, ako
v konaní pred súdom prvého stupňa, právny základ pre vyrubenie súdneho poplatku za podanie

dovolania ako všeobecného pravidla však vytvára samotný zákon o súdnych poplatkoch, ktorý následne
prostredníctvom svojej prílohy špecifikuje položky spoplatňujúce jednotlivé úkony vrátane prípadných
odchýlok.Sprihliadnutímnauvedenéjehoobranaspočívajúcavpoukazovanínaneprípustnosťanalógie
legis nemôže obstáť. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, v zmysle ktorej bol návrh podaný pred
01.10.2012 a konanie tak začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., kedy bolo od súdneho

poplatku oslobodené, túto odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Z ust. § 18ca zákona
o súdnych poplatkoch vyplýva, že za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V preskúmavanej veci však
dovolacie konanie, ktoré navrhovateľ inicioval využitím práva podať mimoriadny opravný prostriedok
proti rozsudku odvolacieho súdu, začalo dňa 16.12.2014, a to doručením dovolania súdu prvého stupňa.

V tomto čase už bol účinný zákon č. 286/2012 Z.z., preto sa navrhovateľ nemôže odvolávať na vecné
zákonnéoslobodenieodsúdnychpoplatkov,ktorémukonanieonáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podliehalo v danom prípade výlučne na prvom
stupni.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému odporcovi v konaní náhrada trov odvolacieho konania

priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy
odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .