Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/280/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213220102
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213220102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci

navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava 824 96, zast.:
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti odporkyni: Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. U.Ú.
Č.. XXX, o zaplatenie 1.924,33 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 08.10.2013 sa domáhal o zaplatenie 1.924,33 eur s
príslušenstvom a to zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 4,775 %

ročne ako aj náhradu trov konania.

Súdvovecivykonaldokazovanie oboznámenímsalistinnýmidôkazmiato:výpiszobchodnéhoregistra,
zmluva o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania o revolvingovom úvere a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Účastníci konania uzavreli dňa 16.09.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe

ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1500 eur. Odporkyňa sa zaviazala splácať úver
v 36 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 85,15 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v
zmluve. Odporkyňa úver čerpala celkom vo výške 1.277,05 eur , z čoho vrátila sumu 1.155,74 eur. Zo
zmluvy vyplýva, že ročná úroková sadzba úveru bola určená vo výške 70 % a celková čiastka, ktorú mal
dlžník zaplatiť mala byť 3.065,40 eur.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že

sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,
ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa naspotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.

8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.

9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú

ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú
odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí,

ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú
službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas
spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy , ak je to na prospech zmluvnej
strany , ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito , jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ak dodávateľ
nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Súd mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzavretá úverová zmluva. Z
obsahu spisu vyplýva, že pri uzavretí zmluvy konal navrhovateľ v rámci svojho predmetu činnosti,
keďže v obchodnom registri má okrem iných zapísaný aj predmet činnosti poskytovanie spotrebiteľských

úverov. Odporkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba občan, pre svoje súkromné účely. Odporkyňa
pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa obsahu zmluvy a pripojených všeobecných obchodných podmienok sa dá posúdiť, že ide o tzv.
typovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť
do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní

obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny
vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, a to zo
spotrebiteľského úveru.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že je nepochybné že medzi účastníkmi došlo
k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ na

základe uzavretej zmluvy poskytol odporkyni úver vo výške 1.500,- eur z čoho odporkyňa čerpala
1.277,05 eur. Celková čiastka , ktorú mala uhradiť bola určená sumou 3.065,40 eur pri ročnej úrokovej
sadzbe úveru 70 %. Priemerná RPMN za úver je 47,39 % a predpokladané RPMN revolvingu je 60,27% ,
ročná úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 68,44 %.

Z vyššie uvedenej zmluvy vyplýva, že výška úrokov 70 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto
v tejto časti zmluva nemohla byť platne uzavretá.

Zo spisu vyplýva, že odporkyňa celkovo čerpala 1.277,8 eur z čoho vrátila 1.155,74 eur , preto bola
zaviazaná k povinnosti zaplatiť rozdiel teda 121,31 eur .

Rozsudkom č.k. 7C/280/2013 - 35 zo dňa 30.01.2014 súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi
121,31 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 121,31 eur od 29.09.2011 do
zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Navrhovateľ proti rozsudku č.k. 7C/280/2013 - 35 podal v zákonnej lehote odvolanie a to ohľadne výroku,
ktorým súd návrh zamietol a ktorým rozhodol o náhrade trov konania z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c),
d) a f) O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch tak, že odporcu

zaviaže na zaplatenie zvyšných nárokov, ohľadne ktorých bol návrh zamietnutý, ako aj k náhrade trov
konania, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, vec mu vrátil na nové
konanie a rozhodnutie, keď zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania vo výške 107,25
eur. Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal záver súdu, ktorý bez akéhokoľvek zdôvodnenia uviedol,
že výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Súd pritom na posúdenie výšky odplaty ani nepoužil

príslušné zákonné ustanovenie (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), ktorá je lex specialis v danej otázke. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že maximálna výška
odplaty za spotrebiteľské úvery v obdobní od 10.06.2010 (§ 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z.)
stanovila pre rovnaký typ úveru, ako bol poskytnutý odporkyni maximálnu odplatu v hodnote 76 %.
Podľa nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. bola maximálna výška odplaty pre zmluvy v spotrebiteľskom

úvere uzatvorené od 16. mája 2010 do 15. augusta 2010 vo výške 76 %. Podľa udania navrhovateľa,
súd nezohľadnil pri rozhodovaní ani skutočnosť, že zmluvné strany sa dohodli na odplatnom požičaní
peňažných prostriedkov a v nadväznosti na to, ani neaplikoval reálne zákonné ustanovenia, ktoré
hovoria o úrokoch najvyššej prípustnej výške a situácii, kedy by dohoda strán túto najvyššiu prípustnú
výšku prevyšovala. V pochybnostiach o výške úrokov mal súd určiť, aká výška je primeraná a aká

už nie, a na základe takéhoto posúdenia mal rozhodnúť, čo má oporu aj v ust. § 502 Obchodného
zákonníka. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej
výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Z konštrukcie
právnej úpravy nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť, že neplatnosti celej odplaty a prepisovať
vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver. Navrhovateľ napadol aj nesprávny záver o tom,

aká výška úveru bola odporcovi poskytnutá. Odporkyňa čerpala sumu 1.277,05 eur. Uvedené tvrdenie
nezodpovedá obsahu vzájomných zmluvných vzťahov medzi účastníkmi konania. Na základe zmluvy o
revolvingovom úvere bolo dohodnuté poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur. Pohľadávka na vyplatenie
úveru 1.500,- eur bola započítaná oproti pohľadávke navrhovateľa na zaplatenie odplaty podľa dohodyo poskytnutí služby vo výške 22,95 eur a výsledný rozdiel vo výške 1.277,05 eur bol vyplatený na účet
odporkyne. Započítanie je rovnaký spôsob splnenia pohľadávky ako je jej splnenie platením na účet,
v hotovosti, prostredníctvom poštového podniku a pod.. Z právneho a ekonomického je započítanie

len nahradenie dvoch úkonov jedným, na miesto toho, aby si strany vzájomne poskytli plnenie, sa
uskutočnilo započítanie.

Odvolací súd uznesením č.k. 11Co/570/2014-58 zo dňa 10.06.2015 rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, ktorou bol návrh zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov konania zrušil a vec mu v

zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého
obsahu spisu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti nepreskúmateľný,
nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne vyvodiť z akých konkrétnych dôvodov bol návrh vo
zvyšku zamietnutý, keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri

rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým
súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a
presvedčivé.

V danej veci mal súd dostatočne za preukázané, že odporca v pozícii spotrebiteľa dňa 16.09.2010
uzatvoril s navrhovateľom ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere. Odporcovi ako fyzickej
osobe bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Navrhovateľ ako právnická osoba poskytol odporcovi spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Na základe uvedenej zmluvy o

úvere poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi
splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15 eur, splatných vždy v 25. deň v mesiaci. Celkovo sa
odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť sumu 3.065,40 eur, pri RPMN vo výške 70 % (ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi). Odporca sa však dostal do omeškania s úhradou viac ako troch splátok, preto
navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil okamžitú splatnosť úveru z

dôvodu omeškania s tým, že neuhradený zvyšok úveru bol vyčíslený na sumu 1.924,33 eur.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených
záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány

a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich
dohodou.

Pojem dobré mravy občiansky zákonník nedefinuje, preto že podliehajú spoločenskému vývoju. Vo

všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti,
v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je
to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných.
Dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku. Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny

poriadok a samotnú istotu občana (spotrebiteľa), zakladajú riziko konkludentného vžitia subjektmi
právnych vzťahov.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012: „Pri dojednávaní úrokov
pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akejsituácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často

práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov

alebo pôžičiek.“

V danom prípade súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že úverová zmluva zo dňa 16.09.2010
neobsahuje všetky zákonom predpísané záležitosti a to najmä náležitosti zmluvy podľa písm. f/ ust. §
9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o dobe trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. S poukazom na

uvedenú skutočnosť, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods. 1
cit. zákona. Vzhľadom na uvedené, navrhovateľ nemá právo požadovať od odporkyni zaplatenie úrokov
z úveru len naozaj poskytnuté plnenie, teda skutočne poskytnutú sumu. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur. Z karty klienta
(č.l.16spisu)všakvyplýva,žeodporkynibolovyplatenécelkovo1.277,05eur,pričomodporkyňauhradila

jednotlivými splátkami spolu sumu vo výške 1.155,74 eur.

Navrhovateľ si vo svojom návrhu uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania v zmysle Článku 14, odsek 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. Podľa tohto ustanovenia: „V prípade omeškania Dlžníka

(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý
deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka
2) s úhradou splátky úveru viac ako tri mesiace podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o
RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je

Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy
za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).“ Čo sa týka zmluvnej pokuty, ide o dojednanie absolútne
neplatné. Dojednania o zmluvnej pokute sú písané veľmi drobným písmom, skoro nečitateľným písmom
ako aj celé úverové podmienky. Sú zapracované medzi menej podstatné a menej významné podmienky.
Takto formulované dojednanie nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Okrem toho úverové podmienky súčasťou, ktorých majú y aj dojednania o
zmluvných pokutách, nie sú podpísané ani navrhovateľom ani odporcom, pričom zákonné ustanovenie
§ 5644 Občianskeho zákonníka vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu.

Súd preto opätovne v napadnutej zamietajúcej časti, ktorá bola zrušená a bola mu vrátená na ďalšie

konanie, návrh zamietol a to s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a taktiež vzhľadom
na to, že dojednanie úrokovej sadzby vo výške 70 % považoval súd za rozpor s dobrými mravmi čo má
za následok neplatnosť zmluvy týkajúcej sa tohto dojednania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).