Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218172
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114218172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Miroslavy

Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa SIAD
Slovakia, spol. s r. o. so sídlom Rožňavská 17, 831 04 Bratislava, IČO:35 746 343, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843 proti odporcovi JUDr. Ing. Veronika
Škodová so sídlom kancelárie Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, správca podstaty úpadcu
KOPAST, s. r. o. so sídlom Môťovská cesta 276/8452, 960 01 Zvolen, IČO:36 048 666, zastúpenému
ŠKODA LEGAL, s. r. o. so sídlom Dolná ulica 6/A, Banská Bystrica, IČO:47 244 259, v mene ktorej
v konaní koná konateľ - advokátka JUDr. Ing. Veronika Škodová, o určenie popretých pohľadávok, o

odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/18/2014-349 zo dňa
13. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduBanská Bystrica č.k.64Cbi/18/2014-349zodňa13.marca2015potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 87,50 eur na účet
právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy
konania v sume 175,01 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.8.2014 domáhal určenia, že pohľadávky
navrhovateľa proti úpadcovi spočívajúce v neuhradenej faktúre č. 1110019895 a v náhrade škody za
nevrátenie prenajatého tovaru, uplatnené v konkurze súhrnnou prihláškou pod por. číslom 51 vo výške
2.451,71 eur a pod poradovým číslom 52 vo výške25.851,60 eur sú čo do právneho dôvodu, výšky
a poradia vymáhateľnosti oprávnené a nesporné. O popretej pohľadávke por. číslo 51 v podanom
návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2009, Nájomnej zmluvy zo

dňa 1.4.2009 a Dodávateľskej zmluvy zo dňa 1.4.2009, ktoré boli uzavreté medzi navrhovateľom
a úpadcom, poskytol navrhovateľ úpadcovi tovar - plyny a za tým účelom prenájom obalov- fliaš,
na základe čoho navrhovateľ vystavil úpadcovi faktúru č. 1110019895 za prenájom fliaš. Ďalšie a
najmä konkrétnejšie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa nároku na úhradu nájomného za prenajaté
fľaše, navrhovateľ neuviedol, konštatovaný daňový doklad - faktúru č. 1110019895 navrhovateľ ako
dôkaz nepredložil, a to napriek tomu, že o povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej
a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do skončenia prvého pojednávania bol

poučený nielen v predvolaní na termín pojednávania určený na deň 23.1.2015, ale následne aj priamo
na pojednávaní konanom dňa 13.3.2015, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice z tohto pojednávania.
Podľa názoru okresného súdu navrhovateľ len všeobecne konštatoval, aké záväzkové vzťahy založené
kúpnou zmluvou, nájomnou zmluvou a dodávateľskou zmluvou medzi navrhovateľom a úpadcom vznikli.Bolo povinnosťou navrhovateľa pravdivo opísať aké konkrétne obaly - fľaše úpadcovi prenechal, v akom
druhu, množstve a čase, aby ich úpadca dočasne užíval a rovnako bolo aj povinnosťou navrhovateľa,
aby svoje tvrdenia podporil konkrétnymi a relevantnými dôkaznými prostriedkami. To, že navrhovateľ

všeobecne uviedol, aké zmluvy s úpadcom uzavrel a predložil všetky a akékoľvek listinné dôkazy, akými
vo vzťahu k úpadcovi disponoval neznamená, že súd bude nahrádzať zákonnú povinnosť navrhovateľa
a z predložených dôkazov si sám súd bude zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové okolnosti
uplatneného nároku navrhovateľa. Súdne konanie je ovládané aj zásadou rovnosti účastníkov konania
a keby súd sám od seba vyhľadával z navrhovateľom predložených listín rozhodujúce skutočnosti

nároku navrhovateľa a následne by si z predložených listín vyvodzoval dôvodnosť nároku navrhovateľa,
bola by tým táto zásada porušená. Takáto povinnosť nemohla byť uložená ani znalcovi tak, ako to
navrhol navrhovateľ, keďže sa nejedná o otázku odbornú. Nie je oprávnením ani povinnosťou znalca,
aby z dôkazov predložených navrhovateľom preukazoval výšku a dôvodnosť nároku navrhovateľa.
Znalecké dokazovanie sa v súdnom konaní vždy nariaďuje za účelom posúdenia otázky, na ktoré
treba odborné znalosti, v danom prípade takáto situácia nenastala, ale nastala situácia, že navrhovateľ

neopísal rozhodujúce skutočnosti svojho nároku tak, aby bolo vôbec zrejmé, aký konkrétny nárok titulom
nájomného si uplatnil. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neopísal rozhodujúce skutočnosti svojho nároku
titulom náhrady nájomného, nepredložil daňový doklad, neuviedol a nepreukázal, v akom konkrétnom
rozsahuaobsahusinavrhovateľakoprenajímateľmalsplniťpovinnosťprenechaťúpadcoviobaly-fľaše,
aby ich dočasne užíval, teda neuniesol dôkazné bremeno, že má proti úpadcovi pohľadávku titulom

nájomného, neposúdil súd nárok navrhovateľa v tejto časti ako dôvodný.

O popretej pohľadávke č. 52 v podanom návrhu navrhovateľ opäť len všeobecne uviedol, že na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2009, Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2009, Dodávateľskej zmluvy zo dňa
1.4.2009 poskytol navrhovateľ úpadcovi tovar - plyny a za tým účelom prenájom obalov - fliaš a úpadca

nevrátil navrhovateľovi fľaše v počte 49 kusov. Ďalšie a najmä konkrétnejšie rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa nároku na náhradu škody za nevrátené fľaše však navrhovateľ opäť neuviedol, hoci bol o
tejto povinnosti poučený. Tvrdil, že mu poskytol tovar - plyny a za tým účelom prenájom obalov - fliaš a
úpadca mu nevrátil fľaše v počte 49 kusov špecifikované v listine Zboží zákazníka - stav. Súčasne však
samotný navrhovateľ poukázal na čl. 7 bod 7.1 Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa, v

zmysle ktorého úpadca mal potvrdiť správnosť počtu najímaných obalov svojim podpisom na dodacom
liste. Takéto dodacie listy však navrhovateľ v konaní nepredložil, keď hoci doložil rôzne daňové doklady -
faktúry vrátane dodacích listov tieto nemali relevanciu, aby preukázali skutočnosť, že úpadca mu nevrátil
fľaše v počte 49 kusov. Nešlo o dôkazy z relevantného obdobia a absentoval na nich akýkoľvek prejav
úpadcu, že v nich uvedené obaly od navrhovateľa prevzal. Pokiaľ aj navrhovateľ poukázal na listinný

dôkaz - Zboží zákazníka, išlo len o jednostranne vytvorený dôkaz navrhovateľom, ktorý však žiadnym
spôsobom nešpecifikoval ani nepreukázal naplnenie atribútov náhrady škody. Navrhovateľ opätovne
predložil všetky a akékoľvek listiny, ktorými vo vzťahu k úpadcovi disponoval bez akejkoľvek konkrétnej
relevancie k uplatnenému nároku na náhradu škody. Bolo totiž dôkaznou povinnosťou navrhovateľa
špecifikovať a preukázať naplnenie zákonných atribútov náhrady škody. Keďže ani v tejto časti nároku

navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že má proti úpadcovi pohľadávku titulom náhrady škody,
neposúdil súd nárok navrhovateľa ani v tejto časti ako dôvodný. Z uvedených dôvodov súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého odporcovi, ktorý mal

vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci
nemal. Trovy odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 175,01 eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že odvolanie
podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Pokiaľ ide o sumu 2.451,71 eur súd v danej časti žalobu zamietol aj z dôvodu, že navrhovateľ neopísal
rozhodujúce skutočnosti titulom úhrady nájomného, nepredložil daňový doklad - faktúru, neuviedol a
nepreukázal v akom konkrétnom rozsahu a obsahu si navrhovateľ ako prenajímateľ mal splniť povinnosť
prenechať úpadcovi obaly - fľaše, teda neuniesol dôkazné bremeno, že má proti úpadcovi pohľadávku
titulom nájomného. Navrhovateľ má za to, že v incidenčnej žalobe a v predložených listinných dôkazoch

jednoznačne špecifikoval svoj nárok, nemôže súhlasiť s tým, že v konaní neopísal rozhodujúce
skutočnosti, ale len všeobecne konštatoval, aké záväzkové vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom
vznikli. Navrhovateľovi je zrejmé, že v konaní bolo predložené veľké množstvo písomných dôkazov,
avšak všetky predložené dôkazy navzájom súviseli a boli potrebné na preukázanie uplatneného nároku.Navrhovateľ ďalej uviedol, že spornú faktúru predložil jednak ako súčasť súhrnnej prihlášky a rovnako aj
vincidenčnomkonaní.Zpredloženejfaktúryjezrejmé,žeúpadcamaldňa4.8.2011vprenájme28obalov
Cylinder propano - 70 fliaš SAID a 3 zväzky SIAD. Za uvedené obaly bolo úpadcovi podľa počtu dní,

ktoré sú vo faktúre a podľa počtu nevrátených fliaš fakturované nájomné. Z uvedenej faktúry je zároveň
zrejmé,žeúpadcavrátilnavrhovateľovi14kusovCylinderpropano,26kusovfliašSIADa2kusyzväzkov
SIAD. Na základe uvedeného úpadca nevrátil navrhovateľovi 14 kusov Cylinder propano, 44 kusov
fliaš SIAD a 1 ks zväzku SIAD, za ktoré si navrhovateľ následne uplatnil náhradu škody. Z uvedeného je
zrejmé,žepredmetnýnárokzpohľadávkypodpor.č.51úzkosúvisísnárokomuplatnenýmpodpor.č.52

súhrnnej prihlášky vo výške 25.851,60 eur. Pokiaľ ide o pohľadávku pod por. č. 52 navrhovateľ uviedol,
že predložil v konaní konkrétne dôkazy preukazujúce uplatnený nárok, ktoré bol súd povinný skúmať vo
vzájomných súvislostiach, a to napriek ich množstvu, na základe čoho by dospel k záveru o dôvodnosti
uplatneného nároku. Ďalej uviedol, že úpadca netvrdil, že by mu od navrhovateľa nikdy neboli
poskytnuté obaly, teda je zrejmé, že súhlasil s tým, že zo strany navrhovateľa tieto obaly odoberal a bolo
aj na úpadcovi, aby preukázal, že poskytnuté obaly boli navrhovateľovi vrátené tak ako tvrdil. Pokiaľ ide o

vykonanieznaleckéhodokazovania, oktoré navrhovateľ vkonanížiadal,uvedenýdôkazsúdnepripustil
z dôvodu, že neboli splnené predpoklady na nariadenie znaleckého dokazovania. Navrhovateľ nesúhlasí
s týmto postupom a názorom súdu. Účelom vykonania znaleckého dokazovania nebolo nahrádzať
dôkaznú povinnosť navrhovateľa, ale úlohou znalca malo byť z účtovného hľadiska posúdiť vážnosť
vystaveného prehľadu pohybu obalov, správnosť vykonaných zápisov v rámci predloženého prehľadu

jeho porovnaním s listinnými dôkazmi v podobe faktúr a dodacích listov, ktoré by navrhovateľ znalcovi
poskytol. Navrhovateľ teda nesúhlasí s tým, že nejde o posúdenie odbornej otázky, ale práve naopak
ustanovenie znalca v danom prípade by bolo v súlade s ust. § 127 ods. 1 O.s.p. V danom prípade
sú potrebné odborné znalosti znalca, ktorý by sa relevantne vyjadril k správnosti zápisov údajov v
prehľade pohybu poskytovaných obalov na základe dodacích listov, faktúr a účtovníctva navrhovateľa,

ktoré by mu navrhovateľ poskytol. Navrhovateľ má za to, že už z predložených dôkazov bol zrejmý
jeho uplatnený nárok, pričom k jeho preukázaniu bolo potrebné skúmať všetky predložené dôkazy a v
prípade, ak súd odmietol vykonať znalecké dokazovanie, bolo povinnosťou súdu zisťovať a vyvodzovať
rozhodujúce skutočnosti, keďže z prehľadu pohybu poskytovaných obalov bolo zrejmé, koľko obalov
bolo poskytnutých úpadcovi a koľko obalov nevrátil. Pokiaľ súd nechcel vykonať znalecké dokazovanie,

mohol jedine týmto spôsobom dospieť k uplatňovanému nároku. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu je
zrejmé, že sa dostatočným spôsobom neoboznámil ani s už predloženými dôkazmi. Na základe vyššie
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 220 O.s . p. zmenil tak, že vyhovie
návrhu navrhovateľa, resp. podľa § 221 ods. 1 O. s.p. ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Zároveň uviedol, že si voči odporcovi uplatňuje trovy konania a právneho zastúpenia v

prvostupňovom i v odvolacom konaní, pričom trovy odvolacieho konania pozostávajú z 1 úkonu právnej
služby vo výške 130,88 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 10,07 eur s
DPH, spolu 143,95 eur s DPH.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu

prvého stupňa, má za to, že tento je vecne aj právne správny. Má za to, že navrhovateľ jednoznačne
nešpecifikoval svoj návrh a nedoložil relevantné dôkazy, teda nielenže neuniesol dôkazné bremeno,
ale neuniesol ani bremeno tvrdenia. Odporca opakovane uvádza, že faktúru č. 1110019895 splatnú
20.1.2012 nemohol na základe účtovných dokumentov overiť, nakoľko túto ani žiadnu inú faktúru
vystavenú navrhovateľom a splatnú v r. 2012 úpadca neeviduje. Poukázal na oznámenie I.. K. G. zo dňa

13.2.2012 adresované právnemu zástupcovi navrhovateľa, v ktorom jasne okrem iného uvádza, že :“
faktúru č. 1110019895 vystavenú dňa 31.12.2011 na sumu vo výške 1.871,47 eur považuje (KOPAST,
s. r. o.) za vystavenú neoprávnene a všetky obaly, ktoré Váš klient môjmu klientovi kedykoľvek v
minulosti v priebehu existencie zmluvného vzťahu dodal, a ktoré mal môj klient ešte u seba, vrátil
Vášmu klientovi (SIAD Slovakia, spol. s r. o.) 13.10.2011. Žiadne iné obaly Vášho klienta sa od

13.7.2011 v dispozícii môjho klienta (KOPAST, s. r. o.) nenachádzajú“. Ďalej poukázal na navrhovateľom
citovanýbod7.1Všeobecnýchobchodných podmienok,vzmyslektorého„kupujúci(alebonímpoverený
zástupca) potvrdzuje správnosť počtu najímaných obalov svojim podpisom na dodacom liste pri dodaní
tovaru“. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ svoje tvrdenie, že k dodaniu predmetných fliaš
odporcovi a prevzatiu týchto fliaš odporcom došlo preukáže v zmysle predmetného bodu VOP dodacím

listom podpísaným kupujúcim alebo ním povereným zamestnancom. Navrhovateľ do konca prvého
pojednávania však relevantný, úpadcom podpísaný dodací list nepredložil. Zároveň poukázal na ust. §
118a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Vzhľadomna uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil
a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,50 eur s DPH, 1 úkon právnej
služby vo výške 64,53 eur bez DPH, režijný paušál vo výške 8,39 eur bez DPH.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd návrh
navrhovateľa o určenie popretých pohľadávok zamietol. Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie

navrhovateľa, že v incidenčnej žalobe a rovnako v predložených listinných dôkazoch jednoznačne
špecifikoval svoj nárok, opísanie záväzkových vzťahov vzniknutých medzi navrhovateľ a úpadcom
predstavovalo základ pre uplatnený nárok zo strany navrhovateľa. Ďalšia námietka smerovala k
nenariadeniu znaleckého dokazovania, ktoré navrhoval navrhovateľ, ktorý tvrdil, že úlohou znalca
malo byť z účtovného hľadiska posúdiť správnosť vystaveného prehľadu pohybu obalov, správnosť

vykonaných zápisov v rámci predloženého prehľadu jeho porovnaním s listinnými dôkazmi v podobe
faktúr a dodacích listov, ktoré by navrhovateľ znalcovi poskytol.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie sa začína na návrh.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 118a ods. 1 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo
veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo

súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže,
o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním,
o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci
povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie

prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu.

Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada;
to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník
nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných

dôkazných prostriedkov.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predvolaní na pojednávanie konané dňa 23.1.2015 boli účastníci
poučení podľa ust. § 118a O.s.p. Pojednávanie bolo odročené na deň 13.3.2015, v zápisnici o
pojednávaní súd konštatoval, že zo strany navrhovateľa faktúra č. 1110019895, od ktorej odvodzuje

navrhovateľ svoj nárok predložená súdu nebola. Súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v danom
prípade sa jedná o konanie vyvolané konkurzom a s poukazom na ust. § 118a ods. 1 O.s.p. bude
povinnosťou účastníkov konania opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého, teda do dnešného pojednávania, na toreagoval právny zástupca navrhovateľa, ktorý opätovne navrhol nariadenie znaleckého dokazovania,
aby znalcom bola z ich dôkazov preukázaná výška a dôvodnosť nároku. Zároveň uviedol, že žiadne iné
dôkazy okrem tých, ktoré boli označené alebo navrhnuté nežiada.

Koncentračný princíp podľa vyššie cit. ust. § 118a O.s.p. znamená, že určité úkony účastníkov môžu
byť koncentrované do určitého procesného štádia s následkom tzv. procesnej preklúzie. To znamená,
ak účastník v určitej lehote svoju procesnú povinnosť nesplní, jeho procesné právo sa tým prekluduje,
neskôr ho nebude môcť uplatniť.

Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou
účastníkov konania, ktorá im je všeobecne uložená v ust. § 120 ods. 1. Ide o povinnosť toho z účastníkov,
ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť účastníkov tvrdiť určité procesné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. V prípade, že ju účastník

konania splní, platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu
dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Povinnosť tvrdenia a tiež dôkazná povinnosť sú náležitosťami návrhu na začatie konania vyplývajúcimi
z ust. § 79 ods. 1. Ak v občianskom súdnom konaní navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno, je to dôvod
na vyhovenie jeho návrhu; ak ho neuniesol, je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t. j. na

zamietnutie jeho návrhu.

Navrhovateľ k svojmu návrhu síce priložil Kúpnu zmluvu, Nájomnú zmluvu a Dodávateľskú zmluvu zo
dňa 1.4.2009, od ktorých odvíjal svoj nárok voči odporcovi, avšak samotný navrhovateľ poukazoval na
čl. 7.1 prílohy č. 3 k Nájomnej zmluve zo dňa 1.4.2009 - Všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorého

článku „obaly na plyny (tlakové fľaše, zväzky prepravné palety, mobilné kontajnery, ďalej len obaly) sú
majetkomSIADatenichnajímanapotrebnúdobukupujúcemu.Kupujúci(alebonímpoverenýzástupca)
potvrdzuje správnosť počtu najímaných obalov svojim podpisom na dodacom liste pri dodaní tovaru.
Po vyprázdnení kupujúci obaly vráti do predajného miesta, kde SIAD túto skutočnosť písomne potvrdí
na dodacom liste“. Navrhovateľ tvrdil, že na základe tohto vystavil úpadcovi faktúru č. 1110019895

za prenájom fliaš, ktorú úpadca do dnešného dňa neuhradil. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že
táto faktúra, od ktorej navrhovateľ svoj nárok odvíjal bola navrhovateľom priložená len k podanému
odvolaniu, v konaní na prvostupňovom súde predložená nebola, čo vyplýva z obsahu zápisnice
o pojednávaní zo dňa 13.3.2015, kde sudkyňa konštatovala, že navrhovateľom uvedená faktúra
predložená nebola napriek koncentračnej zásade podľa ust. § 118a ods. 1 O.s.p., a to napriek poučeniu

podľa ust. § 118a ods. 2 O.s.p. v prípade nesplnenia si povinností. Vo vyššie cit. článku Všeobecných
obchodných podmienok je uvedené, že kupujúci potvrdzuje správnosť počtu najímaných obalov svojim
podpisom na dodacom liste pri dodaní tovaru. Keďže sa navrhovateľ odvoláva na predmetný článok
Všeobecnýchobchodnýchpodmienokbolpovinnýsúdupredložiťprávedodacílist,naktoromby úpadca
potvrdil správnosť počtu najímaných obalov. Navrhovateľ túto povinnosť nesplnil. Je pravdou, že k

svojmu návrhu priložil viaceré faktúry aj dodacie listy potvrdené úpadcom, avšak jednalo sa o dodacie
listy z rôznych časových období, väčšinou s dátumom z r. 2006, teda pred uzatvorením predmetných
zmlúv (1.4.2009), prípadne z roku 2011, ku ktorým boli priložené iné faktúry a samotný navrhovateľ
nešpecifikoval, či sa niektorý dodací list, ktorý súdu predložil vzťahuje na predmetný obchodno-
záväzkový vzťah uzatvorený medzi navrhovateľom a úpadcom, (zmluvy z 1.4.2009) konkrétne k faktúre

č.1110019895,ktorábolasúdupredloženáažvrámciodvolaciehokonania.Aksanavrhovateľvosvojom
návrhu odvoláva na Všeobecné obchodné podmienky je potrebné opätovne zdôrazniť, že podľa nich
bol kupujúci povinný potvrdiť správnosť počtu najímaných obalov svojim podpisom na dodacom liste
pri dodaní tovaru. Takýto dôkaz navrhovateľ v konaní nepredložil a takýmto dôkazom nie je ani listinný
dôkaz - Zboží zákazníka, pretože v tomto prípade išlo len o dôkaz vypracovaný navrhovateľom, ktorý v

žiadnom prípade nešpecifikoval a nepreukazoval naplnenie atribútov náhrady škody, keď v konečnom
dôsledkunebolpotvrdenýúpadcom.Podľanázoruodvolaciehosúdunavrhovateľovnárokvočiodporcovi
z predložených dokladov nevyplýva.

Podľa ust. § 127 ods. 1 O.s. p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné

znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že v prípade ak súd bude zastávať názor, že z predložených
dôkazov návrh navrhovateľa nevyplýva, v súlade s ust. § 118a O.s.p. na preukázanie dôvodnosti svojhonároku a svojich tvrdení navrhuje vykonanie znaleckého posudku z predložených dôkazov. Odvolací súd
uvádza, že v danom prípade nebol dôvod nariadenie znaleckého dokazovania, pretože v prípade ak
by navrhovateľ súdu predložil doklady vzťahujúce sa na predmetný obchodno-právny vzťah medzi ním

a úpadcom a konkretizoval by, ktoré dôkazné prostriedky sa na tento obchodno-právny vzťah vzťahujú,
bolo by možné nárok navrhovateľa na základe ním predložených dôkazných prostriedkov preskúmať.
Táto skutočnosť nie je odbornou otázkou, na ktorú by bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie,
pretože znalec nemôže z dokladov predložených navrhovateľom preukazovať dôvodnosť jeho nároku.

Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní
nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré skutočnosti sú v
napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval platnú právnu
úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie

odôvodnil.Odvolacísúdkonštatuje,žeodôvodnenieprvostupňovéhorozhodnutiajedostatočné,logické,
presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní
vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v
Občianskom súdnom poriadku. Súd prvého stupňa dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového
stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,
2 O.s. p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal trovy odvolacieho
konania vo výške 87,50, t. j. 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 64,53 eur, režijný
paušál vo výške 8,39 eur, 20 % DPH vo výške 14,58 eur (§ 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods.
3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.