Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244418
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobkyne: maloletá A. F., Z.
XX.XX.XXXX, bytom V. J. XXX, XXX XX V. J., zastúpená zákonným zástupcom otcom D.. P. F., bytom V.
J.XXX,XXXXXV.J.,vzastúpeníadvokátskoukanceláriouFUTEJ&Partnerss.r.o.,Radlinskéhoul.č.2,
Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša
č. 1, Bratislava, o zaplatenie 1.414,29 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I z 9. decembra 2013 č. k. 16C 182/2011-172, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 9. decembra 2013 č. k. 16C 182/2011-172 sa p

o t v r d z u j e.
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 1.414,29 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“, „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len
„obchodník s CP“). Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom aj rozhodol, že nepožiada Súdny dvor
Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a zároveň

zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. c) OSP. Žalovanej nepriznal
náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")
rozhodnutím zo dňa 21. 3. 2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16. 4. 2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad
Družstvo v upozornení z 13. 5. 2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola

aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9. 1. 2003, podľa ktorej mal úrad schválením
Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva
roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje
a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o
riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo vsebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných

analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne. Rozhodnutím z 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007 NBS na základe kontroly vykonanej
v roku 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie
v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky
Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo 7. 5. 2008, č.

GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím
zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a
to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods.
7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Medzičasom Národná banka Slovenska rozhodnutím z 22. 4. 2008,
č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a

povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5
ods. 1 písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona
a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2
v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede
obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.03.2010 Družstvo požiadalo

listom z 15. 4. 2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi
a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie,
pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo
pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť
vyplácanievyrovnacíchpodielovprevystupujúcichčlenov,vyplácaniedeklarovanýchvýnosovzprijatých

členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na
rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mu mal obchodník s cennými papiermi spôsobiť pri plnení zmluvy a
ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom zo dňa
23. 4. 2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka
s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako subjektu

dohliadanému zo strany NBS spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu
zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30. 4. 2010 a následne urgenciou zo
dňa 30. 6. 2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie
špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti
s oznámením Družstva z 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola

uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo dňa 14.
5. 2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z.z.,
žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009
nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa
správy audítora pre predstavenstvo Družstva z 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť

otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v
účtovnej závierke Družstva ku dňu 31. 12. 2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne
získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v
účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v
účtovnej závierke v reálnej hodnote. Národná banka Slovenska si listom z 01.06.2010 vyžiadala od

Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre
D.. E. Č., D.. I. P., C.. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa
Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 5. 10. 2009. Národná banka Slovenska vydala dňa 12. 7.
2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a)
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi

povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu
NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného
poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím z 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010,
NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zák. č. 566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi
povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods.

7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001
Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada Národnej banky
Slovenska rozhodnutím z 1. 3. 2011, č. GUV-274/2011. Národná banka Slovenska rozhodnutím z
26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatkuk Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov
žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada
Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo 07.12.2010 č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam

predchádzalavýzvaNBSzodňa10.5.2010naodstránenienedostatkovžiadostioschválenieProspektu
investície zo dňa 28. 4. 2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím z 10.
5. 2010 č. OPK-5664/1-2/2010 NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z.
o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím z 30. 5. 2011 č. ODT-10890-4/2010 NBS zakázala Družstvu
ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4

písm.c)zák.č.566/2001Z.z.zdôvoduporušeniaustanovenia§129ods.3vspojenís§128ods.1písm.
b/, c/, h/ zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým,
že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS
sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny
a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v
Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Národná banka Slovenska zistiac pri výkone dohľadu na
diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý
by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné oznámenie.
Listom z 26. 4. 2007 požiadala Národná banka Slovenska v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z.
v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o

investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31.
12. 2005 a 31. 12. 2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch,
ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku
družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s
informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo listom z 9.

5. 2007, pričom spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú
závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov
náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za
polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24.08.2007 NBS z predložených
údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva

je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI
HOLDING, a. s.. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť
voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo
v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach

Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť
štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31. 12. 2007 a Družstvo
sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15. 10. 2007. V rámci
reakcie splnomocnený zástupca Družstva F.. E. O. v liste z 10. 10. 2007 uviedol, že zo strany Družstva

nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo
rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje
jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej
spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho
narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom z 29. 1. 2008 informovalo NBS, že

od 1. 1. 2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov namiesto
doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného
rizika so schváleným znením Prospektu investície. Z listinných dokladov predložených žalobkyňou na
CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich nachádza 1/ výzva NBS na predloženie dokladov, a
to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských schôdzí Družstva za rok 2007, 2008 a 2009 spolu s

vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/ zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze
Družstva z 3. 3. 2009, ktorej predmetom bolo okrem iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej
účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008,
3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 23.10.2009, na
ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/

správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31.12.2009, 5/ oznámenia o aktuálnej hodnote základných
členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti s oznámením zo dňa 21.10.2009 Národná
banka Slovenska listom zo dňa 27.10.2009 informovala Družstvo, že oznámenie spĺňa požiadavky podľa
§ 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129 ods. 2 tohto zákona,nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia
na členov štatutárneho orgánu Družstva ohľadne podozrenia z naplnenia znakov skutkovej podstaty
trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1,4 písm. a) Tr. zák. a trestného činu porušovania povinnosti

pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3, písm. b) Tr. zák. na Úrad boja proti korupcii Prezídia
Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.07.2010, ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s
cennými papiermi ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi
s cennými papiermi súd prvého stupňa z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že po
obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 8. 1. 2010 Družstvo vo vyjadrení z 19.03.2010

upozorňovaloobchodníkascennýmipapierminazávažnýnesúladskutočnejfinančnejkondícieportfólia,
ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa
vyúčtovania zo dňa 8. 1.2010. Listom z 12. 4. 2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi
na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010
v súlade so zmluvou najneskôr do 16.04.2010. Listom zo 16.04.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi
s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24 764 991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň

považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi
predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia
listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom z 03.05.2010 a opätovne zo 17.05.2010 Družstvo vyzvalo
obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o
riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek

a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s
cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228 954 eur a na doplatenie
rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio Družstva nebolo
zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej strate. Zo spisu Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 19C 56/2011 súd prvého stupňa zistil, že ide o právnu vec žalobcu PODIELOVÉ

DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti žalovanej SR - Národná banka Slovenska a predmetom
uvedeného konania je náhrada škody vo výške 63.163.426,03 eur s prísl., ktorá mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Ten mal spočívať v tom,
že a/ zistiac závažné nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi pri výkone dohľadu nad
jeho činnosťou NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu nedostatkov a ani na ich

zamedzenie do budúcna, b/ NBS neurobila potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku
Družstva, najmä ho neupozornila včas na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi,
c/ NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi na základe podnetu Družstva z
15.04.2010, ani nereagovala na jeho list z 26.04.2010, ktorým dalo podnet na vyhlásenie obchodníka
s cennými papiermi za neschopného plniť svoje záväzky voči klientom, a tak spôsobila, že obchodník s

cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a toto si nemohlo uplatniť
nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok u garančného fondu investícií, a napokon d/ inými
zbytočnými prieťahmi, resp. nečinnosťou, NBS spôsobila, že neprijala vhodné opatrenia (sankcie) na
zabezpečenie, aby obchodník s cennými papiermi nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za
účelom uspokojenia pohľadávky Družstva. Škoda, ktorej úhrady sa Družstvo domáhalo v sume 63 163

426, 03 eur predstavovala skutočnú škodu v sume 26 575. 807,88 eur a ušlý zisk v sume 36 587 618,15
eur, z toho skutočná škoda pozostávala 1/ zo sumy 19 649 001,52 eur, ktorú obchodník s cennými
papiermi prijal od Družstva ako klienta a zodpovedala základnému imaniu Družstva, 2/ zo sumy 1 571
920,12 eur ako zhodnotenia 8% zo sumy 19 649 001,52 eur, 3/ zo sumy 4 958 228 eur ako peňažných
prostriedkov zverených obchodníkovi s cennými papiermi za predané krátkodobé a dlhodobé zmenky

a 4/ zo sumy 396 658,24 eur ako zhodnotenia 8% p.a. zo sumy 4 958 228 eur. Predmetné konanie
nie je právoplatne skončené. Ďalej súd prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že
Okresný súd Bratislava I uznesením z 11.04.2011 č. k. 3K 95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.05.2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený
Mgr. F. E.. Ten podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov,

v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia
uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy
potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím
obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže
on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas

celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo
o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov
a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel
určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacíchpodielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené
nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné
popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, pretože v takom prípade

sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným
nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o
stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K 95/2010 z 20.08.2013 správca konkurznej podstaty uviedol, že
v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými
nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli

niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú
pritom tie uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni C. M., organizačná zložka
poisťovne z iného členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu
investícií, ako aj obchodníkovi s cennými papiermi. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom
je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov
úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými

právnymi úkonmi. Pokiaľ ide o vecnú a časovú špecifikáciu nesprávneho úradného postupu žalovanej,
žalobkyňa poukazovala na podanie - doplnenie žaloby z 11. 4. 2013. Uviedla, že sa stala majiteľkou
členského podielu v sume 1.414,29 eur. Žalobkyňa požiadala o zrušenie členského podielu žiadosťou
zo dňa 14. 12. 2010. Na základe uvedeného jej členstvo v družstve zaniklo podľa potvrdenia o zániku
členstva dňa 20. 1. 2011 a vznikol jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1.414,29

eur. Družstvo žalobkyni vystavilo vlastnú zmenku č. 3537 znejúcu na sumu 1.414,29 eur. Táto hodnota
predstavuje zároveň i výšku škody uplatňovanú v konaní. Žalobkyňa požiadala NBS o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, jej nárok však nebol ani čiastočne uspokojený. Žalobkyňa
ako veriteľ prihlásila svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde
BratislavaIpodsp.zn.3K95/2010vovýške1.414,29eur,ktorúpohľadávkusprávcakonkurznejpodstaty

poprel a žalobca podal na súd incidenčnú žalobu voči správcovi konkurznej podstaty; konanie je vedené
pod sp. zn. 8Cbi 66/2011. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je
dôvodná.
Súd 1. stupňa vec posúdil po právnej stránke s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9 ods.
1, §15 ods. 1, §17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Podľa súdu prvého stupňa žalobkyňa v konaní

nepreukázala vznik škody ani nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu. S poukazom
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz
110/84, sp. zn. 4Cdo 199/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) mal za
to, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže
byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť

uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného
obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak má žalobkyňa
pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp.
kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný
predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a

tým ani predpoklad existencie škody. Vzhľadom na to súd prvého stupňa uzavrel, že žalobkyňa sa
ako bývalá členka Družstva, s ktorým bola v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia
vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči
Družstvu, keďže Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná
žalobkyni vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa si síce uplatnila formou

prihlášky v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva pohľadávku voči Družstvu, avšak v čase
rozhodovania súdu nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu. Žalobkyňa
podľa súdu prvého stupňa nepreukázala ani nesprávny úradný postup žalovanej. Tento mal podľa
nej spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a
tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, 2/ prijatí

nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov
podľa zápisu z 24. 8. 2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu
po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu. V tomto smere súd prvého
stupňa poukázal na to, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom

rozsahu spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila od 01.01.2009 ipovinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001
Z.z. a od 01. 6. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001
Z.z.Vprípadenastanianovejvýznamnejskutočnosti,vecnejchybyalebonepresnostitýkajúcejsaúdajov

zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt,
malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície
sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu
investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových
významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska

mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas
celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128
ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok
aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb,

ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska
totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010,
kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej
banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými
papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20. 4. do 6. 5. 2010 Národná banka Slovenska

zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových
hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne
domnievala žalobkyňa), pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť
Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov
podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie

žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS 26. 8. 2010 č.
OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však
neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok
Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu
lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS

iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení
§129ods.3citovanéhozákona,ktoréukončilavydanímrozhodnutiaz30.5.2011č.ODT-10890-4/2010,
ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich
oprávnení stanovených zákonom, preto v tomto smere nedošlo z jej strany k nesprávnemu úradnému
postupu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu

protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24. 8. 2007, súd prvého
stupňa poukázal na to, že predmetom konania je nesprávny úradný postup žalovanej, a nie obchodníka
s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu a
nie žalobkyni. Žalobkyňa nebola v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými
papiermi.ÚčastníkomtakéhovzťahuvzniknutéhonazákladezmluvyoriadeníportfóliabololenDružstvo

a z tohto právneho vzťahu vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad Národnej banky
Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. a vzhľadom na to sa informácie a podklady, ktoré
mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004
Z.z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt so zohľadnením jemu zákonom vymedzených

povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne
krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31. 12.
2005 a k 31. 12. 2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa
právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť
dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná
článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom a preto
zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho
orgánu Družstva dňa 24. 8. 2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Národná banka
Slovenska v danom období (po 24. 8. 2007) nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť

alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4
zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.
6. 2010. Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokút vo výške 500.000,-
Sk, resp. vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie z 8. 1. 2008 č. OPK 9750/3/2007, resp. rozhodnutie z 20.8. 2008 č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná banka Slovenska sledovala aj činnosť obchodníka
s cennými papiermi, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zák.
č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je

neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v
konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo
iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi
obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne
povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo

priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere
potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako člen Družstva mala aktívne
a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva
patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv
súvisiacich s Družstvom. Pokiaľ žalobkyňa v konaní namietala, že na postup a povinnosti Družstva v
súvislosti s Prospektom investícií sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/Es

zo 4. 11. 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí
na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, súd prvého stupňa dal do pozornosti,
že táto smernica bola transponovaná do zákona č. 566/2001 Z.z. (viď bod 7. zoznamu prebraných
právne záväzných aktov EU) a týka sa primárne právnej úpravy vzťahujúcej sa k prospektu, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Jej účelom, ktorý je

vyjadrený i v článku 1 ods. 1, je zosúladiť požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie a zverejňovanie
prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí na obchodovanie
na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu. Na účely tejto
smernicesazacennépapierepritompovažujúprevoditeľnécennépapieredefinovanévčlánku1odseku
4 smernice Rady č. 93/22/EHS z 10. 5. 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov a patria

k nim a/ akcie akciových spoločností a iné cenné papiere rovnocenné akciám akciových spoločností, b/
dlhopisy alebo iné formy dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a
c/ všetky ostatné cenné papiere, s ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie
takýchto prevoditeľných cenných papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú
právo na peňažné vyrovnanie, okrem platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že žalobkyňou označená

smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/Es zo dňa 4. 11. 2003, sa primárne aplikuje na
prospekt zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie. Zároveň, pri
smerniciach ako sekundárnych právnych aktov Európskej únie platí, že štát je povinný prevziať obsah
transpozičného ustanovenia a formulovať ho jasne, presne a transparentne tak, ako je formulovaný
obsah samotných preberajúcich článkov smernice. Keďže označená smernica európskeho parlamentu

a rady 2003/71/ES bola transponovaná do nášho právneho poriadku , do zákona číslo 566/2001 Z.z.
a týkala sa primárne oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovanom pri verejnej ponuke cenných
papierov, a nie pri verejnej ponuke majetkových hodn hodnôt, a bola transponovaná v jej súlade, vo
vzťahu k prejednávanej veci je irelevantné zaoberať sa otázkami uvedenými žalobcom v návrhu na
začatie prejudiciálneho konania. Vzhľadom na to, súd rozhodol tak, že nepožiada súdny dvor Európskej

únie o rozhodnutie o predbežnej otázke a návrh žalobcu zo dňa 15. 10. 2013 na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa namietla, že argument žalovanej, že NBS upozornila družstvo, že vykonávala dohľad nad
činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č.
566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobkyňa
nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie je podľa žalobkyne správny záver
súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobkyni a

porušením zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol
porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Ku škode žalobkyne došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti
žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobkyňa
nebola „bdelá“. Súd svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor
občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich

investovanie v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko
rovná sa medzi investovaním do nebankových subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov
dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papierov je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadanýchsubjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1. 5.
2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria
k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papierov

mala žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s cennými papiermi neurobila - všetky
informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS družstvu
a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším úradom pre finančný
trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol
dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako

tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú resp. mohli byť vystavené dohliadané
subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu
záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila,
že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené
zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI holding a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil

obchodníka. Inými slovami, Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované
v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. V konaní sp. zn. 7 C
206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou
nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto
jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI holding a.s., CI reality s.r.o. a Global

production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI holding
a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom,
Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej
akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI
holding a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči

obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich
aj výslovne pre družstvo, porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani
po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 euro, rovnako
ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle
zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia ako napr. predbežný alebo

celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi
alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto
podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010
do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do družstva. NBS následne svojim postupom
potvrdila tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o

cenných papieroch, keď NBS obchodníkovi odňala licenciu na činnosť 4. 3. 2011 a družstvu zakázala
činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008
do roku 2011. V ďalšom žalobkyňa poukazovala na to, že NBS rozhodnutím z 30. 5. 2011 zakázala
družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov
vytýkaných NBS v Prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z

pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu
až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti
neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31. 12. 2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27. 8.
2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí
a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009,

údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009
a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých
na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti
Družstva, boli neaktuálne už k 31. 12. 2006 ). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim
konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1 v

spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31. 12. 2006, avšak NBS voči družstvu
úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala
činnosť. Ohľadom predčasnosti žaloby žalobkyňa uviedla, že existujúce konkurzné konanie samo osebe
nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu
škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či

aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v
konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať
až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného
správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Žalobkyňa poukázala na to, že jej pohľadávkabola správcom popretá a vedie proti správcovi incidenčné žaloby, t. j. v danom konkurze ani viac ako
2 roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené pohľadávky, pričom správca sa navyše opakovane
vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze družstva 100 % v rozsahu resp., že šance

na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Žalobkyňa napokon v odvolaní namietla, že zo zápisníc o
pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom
ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 z 31. januára 2012.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Zák. č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladmo v ust. § 9 ods. 1 druhá veta tak,

že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto

výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej
predpokladov. Sú nimi nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaná nesprávne úradne postupovala tým, že riadne nevykonávala bankový dohľad nad uvedenými
subjektmi. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že zákonom č. 129/2010 Z.z. účinným od 1. 6. 2010
bol novelizovaný zák. č. 566/2001 Z.z. tak, že § 129 zák. č. 566/2001 Z.z. bol doplnený odsekom 3,
podľa ktorého boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť

dodržiavať schválený prospekt investícií. To znamená, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt malo až od 1. 6. 2010 zákonom stanovenú povinnosť dodržiavať schválený
Projekt investícií a až od tohto termínu teda mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava schválený
Projekt investícií. Do 1. 6. 2010 NBS takýto dohľad nemohla vykonávať vzhľadom na čl. 2 ods. 2
Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosť aktualizovať projekt investície podľa § 125c ods. 1 v
spojenís§127ods.4zák.č.566/2001Z.z.bolastanovenávyhlasovateľoviverejnejponukymajetkových
hodnôt až od 1. 1. 2009 a to na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 ( novela zákona č. 566/2001
Z.z. účinná od 1. 1. 2009). Za úplnosť a pravdivosť skutočností uvedených v Prospekte investície vždy
zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ( § 128 ods. 1 písm.

h/ zák. č. 566/2001 Z.z. ). Rovnako za dodržiavanie Projektu investície družstva PDSI zodpovedal jeho
štatutárny orgán, ktorým bolo predstavenstvo družstva. Zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľom
verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani družstvu PDSI žiadne povinnosti v oblasti obmedzovania
a rozloženia, resp. krytia rizík. Preto tieto neexistujúce povinnosti NBS ani nemohla kontrolovať. NBS
mohla kontrolovať iba to, či družstvo PDSI plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák.

č. 566/2001 Z.z. ( tieto ustanovenia boli zrušené ku dňu 22. 7. 2013 zákonom č. 206/2013 Z.z. ).
NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva PDSI, keďže takéto oprávnenie
jej zo zák. č. 566/2001 Z.z. nevyplývalo. Správnosť finančných ukazovateľov družstva PDSI mohol
potvrdiť iba audítor. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že v rokoch 2010 - 2011 NBS vo vzťahu
k družstvu vydala viaceré rozhodnutia, ktoré nesvedčia o tom, že by bola nečinná. O nečinnosti

NBS rovnako nesvedčia ani ďalšie jej kroky z predchádzajúceho obdobia (viď zápis z prerokovania
problémov a nezrovnalostí z 24. 8. 2007, rozhodnutie z 8. 1. 2008 č. OPK-9750/3/2007, ktorým bola
spoločnosti Capital Invest, o.c.p., a. s. uložená pokuta 500 000 Sk, rozhodnutie z 20. 8. 2008 č.
OPK-9750-5/2007, ktorým bola tej istej spoločnosti uložená pokuta 300 000 Sk ). Ak sa žalobkyňa bráni
tým, že investovala do družstva v dobrej viere, že jeho činnosť podlieha bankovému dohľadu zo strany

žalovanej, treba vychádzať zo skutočností, ktoré tu boli v čase jej vstupu do družstva. Zo zápisu z
prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti PDSI a jeho dcérskych spoločností zo dňa 24. 8.
2007 vyplynulo, že NBS ešte listom zo dňa 25. 4. 2007 si vyžiadala od týchto spoločností štruktúru
majetku k 31. 12. 2005 a 31. 12. 2006. Následne v rámci svojej pôsobnosti na spoločnom stretnutí dňa24. 8. 2007 upozornila zástupcov PDSI, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené len zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI holding
a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP a navrhla potrebné riešenia tejto situácie

(okrem iných napr. vytvoriť portfólio jednotlivých družstiev nerizikovými dlhopismi, napríklad štátnymi
dlhopismi vydanými Ministerstvom financií SR). Zástupcovia PDSI však uvedené závery a odporúčania
NBS odmietli akceptovať. Zdôraznili, že vytýkané nedostatky žalovanou považujú len za odporúčanie
a nie uloženie povinnosti družstvám týkajúcich sa ich investičnej stratégie. K požiadavke NBS týkajúcej
sa nadobudnutia finančných nástrojov aj od iných subjektov ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine

CI holding a.s. zástupcovia PDSI uviedli, že tento postup považujú vzhľadom na nastavený a úspešne
vykonávaný systém investovania za problematický. Zdôrazňovali, že z ekonomického hľadiska je pre
družstvá výhodnejšie investovať peňažné prostriedky do spoločnosti v rámci skupiny CI holding a.s.
Z toho je zrejmé, že NBS už začiatkom roka 2007 (vyžiadaním si a preverením štruktúry majetku
PDSI), ale aj následne, a to v rozsahu oprávnení daných jej zákonom, vykonávala nad činnosťou PDSI
riadny dohľad, keď včas upozornila jeho predstaviteľov na zistené nedostatky v jeho činnosti resp. na

rizikovosť rozloženia portfólia družstva. Zástupcovia Družstva nielenže neprijali odporúčané opatrenia
navrhnuté žalovanou, ale oneskorene ukončili aj zmluvu o riadení portfólia uzavretú medzi Družstvom
a obchodníkom s CP, v dôsledku čoho majetok družstva ním spravovaný nebol družstvu odovzdaný.
Odvolací súd má za to, že Družstvo za danej situácie (ak sa odmietlo riadiť odporúčaniami NBS) malo
riadne informovať svojich členov o vytýkaných nedostatkoch v hospodárení a nemalo prijímať nové

členské vklady od ďalších členov resp. malo existujúcich členov upozorniť na riziká vytýkané žalovanou
a umožniť im v tom čase sa rozhodnúť o ďalšom zotrvaní v družstve. Ak tak napriek tomu nekonalo, a
prijímalo aj ďalšie členské vklady a zároveň sa zaväzovalo vyplatiť aj budúce výnosy, tak nových ako aj
existujúcich členov (vrátane žalobkyne), uvádzalo do omylu, keďže už v tom čase mu muselo byť známe,
že žalobkyni majetkový vklad vrátane výnosu nebude schopné v budúcnosti vyplatiť. Príčinou vzniku

škody teda podľa názoru odvolacieho súdu nebol nedostatok bankového dohľadu, ale absencia prijatia
potrebných opatrení zo strany predstaviteľov Družstva, ktorými by sa kontrolovala činnosť obchodníka
s cennými papiermi, ako aj neprijatie opatrení predstaviteľmi družstva po tom, čo ich na nedostatky v
hospodárení s majetkom družstva riadne informovala NBS na spoločnom stretnutí. K odvolacej námietke
žalobkyne týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal

dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací súd uvádza, že podľa § 129 ods. 1
O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo
jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. V prejednávanej veci z obsahu zápisníc z pojednávaní pred
prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci boli súdom riadne oboznámení s obsahom založených
listinných dôkazov. Sami účastníci na pojednávaní konanom dňa 9. 12. 2013 zhodne vyhlásili, že obsahy

všetkých listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise sú im známe, pričom súd čítaním oboznámil
účastníkov konania o rozsahu založených listinných dôkazov v spise. Napokon súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie predpísaným spôsobom, keď na pojednávaní konanom dňa 9.12.2013 oboznámil
prítomných účastníkov s obsahom všetkých relevantných listinných dôkazov, čo nepochybne vyplýva z
obsahu zápisnice z pojednávania. Táto odvolacia námietka žalobcu teda neobstojí.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.