Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5C/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112226156
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112226156.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci
navrhovateľky: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 6, B., zastúpená: zastúpená: FUTEJ & Partners, s.r.o.,
so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou
bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zo dňa 15.10.2013 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej

únie zamieta.

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.08.2012, doplneným
dňa 11.11.2013 domáhala voči odporcovi zaplatenia 104 951,27 Eur s príslušenstvom titulom
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Svoj návrh odôvodnila tým, že ako členka družstva vložila peňažné prostriedky do družstva

PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“), ktoré zhromažďovalo
peňažnéprostriedkyodsvojichčlenovazabezpečovaloichzhodnocovanievzmyslezákonač.566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z.z.“) na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt na základe prospektu investície schváleného Národnou bankou
Slovenska (ďalej len „NBS“), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len „obchodník s cennými papiermi“), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu

s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len „zmluva“), ktorá bola menená a
doplnená. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť
v súlade s Prospektom investície 8% (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s cennými papiermi
skončil svoju činnosť ku dňu 30.04.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani
zverené peňažné prostriedky, a preto Družstvo nemalo prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených
prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľke preto konaním obchodníka s cennými papiermi,

v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jej majetok sa zmenšil o sumu do
Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľky jej škoda vznikla v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá 1/ neurobila riadne a včas úkony
potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela
alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi zasahujú do
práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, 2/ vo vzťahu

k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo
Obchodníkovi s cennými papiermi, najmä však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce zčinnosti Obchodníka s cennými papiermi, 3/ nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými
papiermi a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať
v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 01.03.2011, keď

NBS odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, 4/
NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001
Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči
klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientský majetok
zverený navrhovateľom Obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť

následnénárokysvojichčlenov,5/NBSinýmizbytočnýmiprieťahmi,resp.svojounečinnosťouspôsobila,
že neprijala voči Obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila,
že by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa,
resp. tretích osôb, aj keď vedela a musela vedieť, že Obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní
činnosti porušuje zákon.

Následne navrhovateľka v písomnom doplnení k žalobe zo dňa 11.11.2013 napádaný nesprávny
úradný postup podľa jej tvrdení bližšie časovo a vecne špecifikovala, pričom tento mal podľa nej
spočívať jednak v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do prospektu investície, a
tým neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva, ďalej v prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov a

tiež v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti voči družstvu.

V konaní navrhovateľka argumentoval v nadväznosti na uvedené najmä tým, že Prospekt investície
bol vypracovaný ku dňu 20.02.2002 a doplnený dodatkami zo dňa 21.03.2003 a 03.06.2008. NBS

rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom
zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, vzhľadom k
tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. V Prospekte investície sa nenachádzali aktuálne údaje
o a/ predmete podnikania, b/ členoch predstavenstva a dozornej rady, c/ subjektoch, ktoré ovládajú
družstvo, d/ subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené, e/ zmluvách, ktoré zabezpečujú

odbyt výrobkov Družstva alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, f/ o majetkových aktívach, ktoré sa
majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových
hodnôtazákladnéstrategickézámerypodnikateľskejčinnostiDružstva.VrozhodnutípritomNBSustálila
trvanie neaktuálnosti Prospektu od mája 2010, teda účelovo len necelé dva týždne po tom, ako v
rámci výkonu dohľadu nad Družstvom doručila Družstvu výzvu zo dňa 20.04.2010 na predloženie

dokladov a informácií k údajom zahrnutým do Prospektu investície. Neaktuálnosť Prospektu investície
pritom siahala spätne ku dňu 31.12.2006. Dňa 27.08.2007 došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi
predstavenstva Družstva a zástupcami NBS práve z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície.
Družstvo teda porušovalo povinnosti stanovené v § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c),
h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. od roku 2006, avšak NBS voči

Družstvu zakročila až v máji 2011.

Uviedla tiež, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt ako aj obchodník patrili
k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola NBS povinná zisťovať a vyhodnocovať informácie a
podklady o skutočnostiach týkajúcich sa dohliadaných subjektov v zmysle § 137 ods. 2 zákona č.

566/2001 Z. z. NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné rozloženie portfólia, ktoré
bolo tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING a.s., pričom rizikovosť rozloženia
portfólia dohliadaného subjektu (ako to aj vyplýva zo zápisu z prerokovania nedostatkov) patrí k jedným
z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré má NBS sledovať pri výkone dohľadu. NBS sa uspokojila s
rozložením portfólia namiesto jednej do troch zmeniek bez využitia akýchkoľvek dostupných sankčných

a nápravných opatrení voči Družstvu v zmysle § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z.

Navrhovateľka v doplnení svojho návrhu poukázala tiež na tú skutočnosť, že NBS v rámci kontroly
rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750/3/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu
vo výške 300.000,-Sk za porušenie povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z. z., pričom o

výsledkochtejtokontrolyaninavrhovateľaaniDružstvonikdyneinformovala.Anipovydanírozhodnutiaa
zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z. z., existujúce už
od roku 2007, neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennýmipapiermi, ako aj voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že navrhovateľka už skôr
nemohla rozpoznať riziko svojej investície.

Navrhovateľka zároveň v písomnom stanovisku k vyjadreniu odporcu zo dňa 11.06.2013 doručenom
súdu na pojednávaní dňa 17.02.2014 doplnila, že nesprávnym úradným postupom odporcu jej bola
spôsobená mimozáväzková škoda, ktorá vznikla v dôsledku porušenia právnych povinností odporcu
vyplývajúcich mu priamo z právnych predpisov. Odporca bol povinný vykonávať sústavný dohľad nad
finančným trhom, chrániť verejný záujem, ale i priamo individuálny záujem jednotlivých investorov,

vrátane navrhovateľky, a pokiaľ by si tieto povinnosti splnil, navrhovateľke by škoda nevznikla.
Navrhovateľka argumentovala tým, že na predmetný prospekt investícií majetkových hodnôt sa aplikuje
Smernica EÚ 2003/71/ES. Navrhovateľka namietala, že predmetom konania nie je posudzovanie
zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva alebo kontrolnej komisie Družstva, ale
posudzovanie objektívnej zodpovednosti NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom a obchodníkom s
cennými papiermi. Navrhovateľka zároveň namietala tvrdenie odporcu o predčasnosti podanej žaloby,

keď prebiehajúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili
pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu, pretože súd má povinnosť skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne nevylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľky ako
veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd je povinný zohľadniť už napríklad
i správu správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomnými podaniami doručenými súdu dňa 08.11.2012
a 07.02.2014, v ktorých žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadreniach uviedol,
že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán,

ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli
zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľka
muselavedieť,žesinvestovanímfinančnýchprostriedkovdoDružstvajespojenéurčitérizikoadoterajší,
príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č.
566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na

NBS)schválildňa21.03.2002Prospektinvestíciepodľa§127ods.2zákonač.566/2001Z.z.,nazáklade
ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových
hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení
s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., pri ktorom posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje
všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. a tiež vzájomný súlad predložených údajov a

ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny
zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Prospekt investície neobsahoval Zmluvu
o správe portfólia ani Zmluvu o riadení portfólia (ako tvrdil navrhovateľ), keďže zákonnou náležitosťou
Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv
zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu

poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom
a obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto eventuálne nedodržiavanie povinností zo
zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie
porušením Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup odporca potvrdil,

že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len
v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z, keď kontroloval 1/
zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), 2/
aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, 3/ plnenie informačných povinností

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a 4/ splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením
na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj 5/ dodržiavanie ustanovenia
§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená dohliadať
aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt
investície. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Zo
správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo
odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si
povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti obchodníka s cennými papiermineprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou.
Družstvo až dňa 15.04.2010 po prvýkrát v rámci spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi žiadalo
odporcu o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste.

Odporca vykonal hneď po doručení podnetu, v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste
u obchodníka s cennými papiermi, pričom zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie
portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov
vydala Národná banka Slovenska dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č. ODT-8305/2010, o predbežnom
opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho

klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010,
č. ODT-8305-5/2010, odporca odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS ako druhostupňový orgán rozhodnutím č.
GUV-274/2011, právoplatným dňa 04.03.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní, odporca
mal za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohol odporca zistiť
všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Aj vzhľadom na

výpoveď zmluvy obchodníkom s cennými papiermi odporca vyzval Družstvo na aktualizáciu Prospektu
investície. Družstvo podalo žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, avšak ani na výzvu
Národnej banky Slovenska žiadosť nedoplnil napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie
nedostatkov. Z uvedeného dôvodu Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č.
OPK-5664/1-5/2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila, ktoré rozhodnutie potvrdila Banková rada

NBS rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010,
č. ODT-10890/2010, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s §
128 ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto
zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené
neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010,

ktorým odporca Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.07.2011. Odporca teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol
nečinný, vydával relevantné rozhodnutia a nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani
navrhovateľkou vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ preto navrhovateľke vznikla nejaká
majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, odporca mal za to, že je povinná ju objektívne

preukázať. Na majetok Družstva bol pritom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011,
sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľka vložila svoje finančné prostriedky
do Družstva, mala si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom
konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i bývalé
predstavenstvo Družstva sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči

odporcovi náhrady škody vo výške 63.163.426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda
mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva.

Odporca v písomnom vyjadrení k doplneniu žaloby navrhovateľky doručenom súdu dňa 07.02.2014
uviedol, že považoval za irelevantný údajný nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska

pri dohľade nad obchodníkom s cennými papiermi vzhľadom na absenciu bezprostrednej a priamej
príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľa. Do úvahy by mohol prichádzať len eventuálny
nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri dohľade nad Družstvom ako vyhlasovateľom
verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovateľka vložila finančné prostriedky do Družstva
a teda v právnom vzťahu bola s Družstvom. Ďalej uviedol, že verejné ponuky cenných papierov,

prospekty cenných papierov a činnosti vyhlasovateľov verejných ponúk cenných papierov nemožno
stotožňovať ani zamieňať s verejnými ponukami majetkových hodnôt, prospektami investície a
vyhlasovateľmi verejných majetkových hodnôt. Problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt
bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo
právo Európskej únie, ani navrhovateľom označovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady

2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí
na obchodovanie. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s
účinnosťou od 22.07.2013) zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt
vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad
pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia

právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov
v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho
dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektuinvestície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS nemohla uložiť Družstvu
žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu

investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a
predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť až s určitým časovým odstupom
najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt. NBS po zistení nedostatkov, týkajúce sa Prospektu investície iniciatívne využila
svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa 24.08.2007

konkrétne nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v
portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva
pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho
členov. Ak navrhovateľka nemohla rozpoznať riziko svojej investície, príčinou nebola neaktualizácia
údajov v Prospekte investície, ale konanie predstavenstva Družstva. Navyše, samotné Družstvo v
polročných a ročných finančných správach neuvádzalo žiadne informácie a skutočnosti svedčiace o

zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku
jeho členom, a až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými
papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe Národná banka Slovenska zistila, že v
Družstve nastali také významné skutočnosti a zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by
mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala

neaktuálnosť Prospektu investície. Skutočnosti rozhodujúce pre investovanie prostriedkov do Družstva
tedanastaliažvroku2010,vobdobí,kedyobchodníkscennýmipapiermivypovedalzmluvuavDružstve
nastala nepriaznivá finančná situácia. Národná banka Slovenska ihneď po podnete Družstva začala vo
veci konať v konaniach uvedených a podrobne popísaných vyššie. Odporca ďalej uviedol, že informácie
a poklady, ktoré mala Národná banka Slovenska v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137

ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu
so zohľadnením jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia
rizík, ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods.
1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne

používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s
investíciou je spojené aj riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov.
Pokiaľ išlo o opatrenia v súvise so zistením závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu, odporca uviedol, že Národná banka Slovenska i v tomto smere konala, po
zistenínedostatkovvčinnostiobchodníkascennýmipapiermimuuložilarozhodnutímzodňa20.08.2008

pokutu vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva
poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie
portfólia. Tento nedostatok obchodník s cennými papiermi riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o
investičnúslužburiadenieportfólia.NárodnábankaSlovenskanebolapovinnáinformovaťnavrhovateľku
o nedostatkoch zistených v činnosti obchodníka s cennými papiermi, keďže dohľad nad dohliadanými

subjektmi je podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný
a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 tohto zákona je
účastníkom konania o uložení pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej
sa má uložiť pokuta, sankcia alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ odporca na svojej webovej stránke
upozornil na neoprávnenú podnikateľskú činnosť istej zahraničnej osoby, týkalo sa to nelegálnej činnosti

na finančnom trhu, t.j. činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba nemala žiadne oprávnenie. V závere
odporca vyslovil názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako i iných paralelne podaných žalôb členov
Družstva na náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska ako orgánu
verejnej moci. Práve predstavenstvo Družstva pri nakladaní s majetkom Družstva nekonalo s odbornou
starostlivosťou a v záujme Družstva a všetkých jej členov. Činnosť predstavenstva Družstva pritom

podliehala kontrole kontrolnej komisie, ako aj členskej schôdze, ktorej bola navrhovateľka členom. Podľa
odporcu navrhovateľ mal a mohol kontrolovať Družstvo na členskej schôdzi a tiež prostredníctvom
kontrolnej komisie ale aj využívaním iných členských práv Pokiaľ navrhovateľke vznikla škoda a
bol ukrátená na svojom majetku tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného
nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej

komisie Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu. Odporca argumentoval tým, že vymáhanie náhrady
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci prichádza do úvahy až potom, keď navrhovateľka využila
všetky svoje možnosti na vymoženie nárokov primárne od tohto subjektu a od členov orgánov tohto
subjektu.Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním prednesmi
zástupcov účastníkov, listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu účastníkmi konania, pričom

prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120 ods. 1
O.s.p. ).

Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu ako aj v jeho doplnení,
ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a vyjadrení z hľadiska skutočností, ktoré považoval za

nesporné. Zároveň súd opakovane poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti
predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na
pojednávanie a tiež na pojednávaní pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter

sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad
rámec návrhu účastníkov, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti
žalobnéhonávrhu,ďalšiedokazovaniebybolonadbytočnéanepotrebnézhľadiskazisteniaa posúdenia
rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky n i e j e dôvodný.

V konaní nebolo sporné, že Úrad pre finančný trh (ďalej len „Úrad“) rozhodnutím zo dňa 21.03.2002
schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania

doručeným úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad Družstvo v upozornení zo dňa
13.05.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v
spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej
členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície
„odobriť“ projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti,

a teda od februára 2002 boli družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sledoval, posudzoval a nemal
k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to, že nie
je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s
výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva.

V konaní tiež nebolo sporné, že Družstvo dňa 02.06.2008 uzavrelo s obchodníkom s cennými papiermi
Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal

riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami,
čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa,
sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia
klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a
finančných analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia

klienta vo výške 8% ročne.

V konaní neboli sporné ani ďalšie skutkové okolnosti prejednávanej veci a to, že Národná banka
Slovenska rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007 uložila obchodníkovi s cennými
papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení

zákona č. 566/2001 Z.z. a že Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade
predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV-841/2008, zrušila a
vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č.
OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,-
Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č.

566/2001 Z.z.

Ďalej bolo zistené, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-
PLP, zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými papiermi povoleniena poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a povolila, okrem iného,
poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) zákona
č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb,

investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001
Z.z. v špecifikovanom rozsahu.

Následne na to Družstvo, po obdržaní výpovede zmluvy obchodníkom s cennými papiermi požiadalo
listom zo dňa 15.04.2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými

papiermi a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do
zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov,
Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov,
ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných
výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Zároveň
družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mal družstvu spôsobiť obchodník s cennými

papiermi spôsobil pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20
miliónov eur. Ďalším listom zo dňa 23.04.2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie
nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti
voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia
finančných prostriedkov jemu zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30.04.2010

a následne urgenciou zo dňa 30.06.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo
samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu
na mieste.

V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok

2009 bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo
dňa 14.05.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001
Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.
Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre

nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií
uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na
základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako
bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú
vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

Národná banka Slovenska si listom zo dňa 01.06.2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované
doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre IZ. CSc. na zastupovanie
Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa
05.10.2009.

Národná banka Slovenska vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,
ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä

Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.

Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010,NBSpodľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č.
566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b),

§ 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní
o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011.
NBS oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu.

Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie

začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek
poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené
zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím
zo dňa 07.12.2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa10.05.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.04.2010,
ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.05.2010, č.k.
OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o

dohľade.

Rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona
č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c),

h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že
zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa
pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a
Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v
Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011.

NBS po zistení niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný
skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné
oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava.

Listom zo dňa 26.04.2007 požiadala Národná banka Slovensko v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej
informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku
Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na
bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov,

ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere
za rok 2005 a 2006s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť
reagovalo Družstvo listom zo dňa 09.05.2007, pričom spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo
audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008
i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008

vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008.

Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.08.2007 Národná banka Slovenska
z predložených údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných
nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom

zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie
v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na
celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť
na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície.
NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj

iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia
investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa
schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné
stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie splnomocnený zástupca
Družstva Mgr. E. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu

zákona,aniProspektuinvestície,pretožeznenieProspektuinvestícieumožňovalorozloženiefinančných
nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančný nástroje jedného emitenta.
V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho
narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom zo dňa 29.01.2008 informovalo

NBS, že počnúc od 01.01.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych
subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v
rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011 (právoplatné dňa 05.05.2011), sp. zn. 3K

95/2010 bol vyhlásený konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený
Mgr..ý. Ten podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej,
okrem iného, k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že
nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, žeDružstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho
obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne
prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho

fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky
prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali
sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca
konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré
predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné

porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky
neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní
nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp.
že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom.

Navrhovateľka v konaní preukázala, že požiadala Národnú banku Slovenska a o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a to žiadosťou prijatou NBS dňa 10.08.2012.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods.1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že
návrhu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Navrhovateľka sa voči odporcovi domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny
úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá
objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:

- poškodenému vznikla škoda
- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu
- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa stala členkou družstva PODIELOVÉ

DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, čo vyplýva z výzvy navrhovateľky zo dňa 30.03.2010, ktorou
žiadala o opätovné vyplatenie sumy 104 000 Eur na zákalde jej žiadosti o zníženie členského vkladu
doručenej Družstvu dňa 14.05.2009 a tiež z potvrdenia Družstva o splatnosti zmenky vo vlastníctve
navrhovateľky (ID 2700) a nároku navrhovateľky na vyplatenie sumy 10 4 551,27 Eur. Z vykonanéhodokazovania ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K
95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený
Mgr. F. a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia

konkurzu. Navrhovateľka si prihlásila voči Družstvu pohľadávku vo výške žalovanej sumy, ktorá bola
správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. V súčasnosti je na tunajšom súde vedené
incidenčné konanie pod sp. zn. 3Cbi 167/2011 a doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala vznik škody.

Súd pritom vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Cz 110/84) v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako
aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom
vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak

má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľka sa ako bývalá členka Družstva, s ktorým bola v
právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu
a právo na vyplatenie zmenky ID 2700, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu,
nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľke
vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovateľka si uplatnila pohľadávku voči

Družstvu v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva, avšak v čase rozhodovania súdu nepreukázala
bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, keď z obsahu vyjadrenia správcu konkurznej
podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 24.08.2011 ako aj zo dňa 20.08.2013 (č.l.167) vyplýva, že v záujme
úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu

uspokojení na úkor ostatných veriteľov úpadcu. Z uvedených skutočností preto vyplýva, že toho času
nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bola navrhovateľka v záväzkovom vzťahu
a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jej pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní
titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Navrhovateľka zároveň nepodala ani žalobu proti
členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods.

4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Navrhovateľka mala primárne uplatňovať svoj nárok voči
Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti
vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v
prípade preukázania zodpovednosti odporcu za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase
ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľke škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie

premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje škoda v dobe
rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľky na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne.

Súd považuje za potrebné skonštatovať, že pokiaľ sa navrhovateľka odvolávala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a

to práve z dôvodu vyjadrenia správcu konkurznej podstaty Družstva, z ktorého je zrejmé, že konkurzné
konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie
možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľky ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v
prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody.

Súd ďalej konštatuje, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľkou, jej návrhu nebolo možné
vyhovieť a to z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu.

Pokiaľ ide posúdenie navrhovateľkou tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu súd sa
v danom prípade plne stotožnil s tvrdeniami a argumentáciou odporcu týkajúcou sa tvrdeného

nesprávneho úradného postupu.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorenízakázania činnosti Družstva, súd konštatuje, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej

ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým
povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania

Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej
skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,
ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku
Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.
Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil

dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým
časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva.
Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal
za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001
Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení

portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o
preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska

zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone
dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č.
566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje

len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka
Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako
vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť
Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona
č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č.

566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku
odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa
§ 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré
ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom

a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd v
prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka s

cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie
navrhovateľke. Navrhovateľka totiž nebola v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s
cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len
Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako
súd uviedol vyššie dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto

informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137
ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného
subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so
zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov

o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania
Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť
Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa
verejnejponukymajetkovýchhodnôtnevzťahovala.NárodnábankaSlovenskaakoštátnyorgán,ktoréhočinnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na

nápravutohtostavu.NárodnábankaSlovenskavdanomobdobí(po24.08.2007)pretonemohlapristúpiť
k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení
neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.

Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
navrhovateľky, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane
navrhovateľa. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. OPK 9750/3/2007),

vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná
banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou
informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2
ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu
rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo

opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia
uložiť. Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými
papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré
malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho
povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani

povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje
práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti
svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Súd na základe vyššie uvedeného posúdil nárok navrhovateľky ako nedôvodný a v celom rozsahu ho

zamietol, keď v konaní nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný postup, a tým ani vznik príčinnej
súvislosti medzi škodou a postupom, teda základné predpoklady vyvodenia zodpovednosti odporcu za
škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými

papiermi, ktoré založila do súdneho spisu navrhovateľka, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich
nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone
dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi. Súd zároveň zamietol návrhy navrhovateľky na
vykonanie dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom
svedkov IZ. keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné, nakoľko predloženie

účtovníctva Družstva a svedecké výpovede neboli potrebné na preukázanie tvrdení navrhovateľa,
pričom tvrdený nesprávny úradný postup je upravený príslušnými právnymi predpismi.

Podaním zo dňa 15.10.2013, doručeným súdu na pojednávaní dňa 17.02.2014, navrhovateľka podala
v predmetnej veci návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší ak rozhodol,
že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev (od 01.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) o
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú
a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti
s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Z článku 267 ZFEÚ vyplýva, že otázka, či vnútroštátny súd alebo sudca predložia prejudiciálnu otázku,

alebo nie, sa rieši na základe jeho úsudku a subjektívneho presvedčenia opierajúceho sa o skutkové a
právne okolnosti prípadu, ktorý tento súd prejednáva a rozhoduje, samozrejme okrem prípadov, kedy
ma povinnosť tak urobiť. Podľa toho sa rozlišuje fakultatívne a obligatórne konanie o predbežnej otázke.
Aby si vnútroštátny súd mohol zvážiť otázku možnosti obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie so
žiadosťou o prejudiciálne konanie, nesmie ísť o súd posledného stupňa inštančného postupu, proti
ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a nesmie ísť o otázku platnosti úniového práva,

ale výlučne o otázku výkladu práva Únie. V právnom poriadku SR sa zohľadňujú aj mimoriadne opravné
prostriedky, hoci v podstate obmedzené len na dovolanie podľa § 236 a nasl. O.s.p., pretože z povahy
veci sa neprihliada na obnovu konania. To znamená, že v prípade, ak je proti rozhodnutiu súdneho
orgánu, ktorý rozhoduje vec vo veci samej prípustné dovolanie, taký súdny orgán nemá povinnosť obrátiť
sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii

súdučlenskejkrajiny,alezabezpečiťjednotnývýkladkomunitárnehopráva.Rozhodnutieootázkehraníc
aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný
súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke
právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah

na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

V prejednávanej veci neprináleží Okresnému súdu Bratislava I povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku
nastolenú navrhovateľkou Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni,

proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti
ustanovenia práva Únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, resp. jeho porušenia. V
danom prípade tak nebolo potrebné skúmať naplnenie niektorej z výnimiek zbavujúcich súdny orgán
povinnostipoložiťprejudiciálnuotázku.Nakoľkosúduostalafakultatívnamožnosťrozhodnúťopoložení/
nepoložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia/

nepoloženia.

Pokiaľ ide o samotné prejudiciálne konanie, predmetom konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym
dvorom Európskej únie môžu byť len dva typy prejudiciálnych otázok. Otázky týkajúce sa výkladu
úniových právnych aktov alebo otázky týkajúce sa platnosti úniových právnych aktov. Súdny dvor

nerozhoduje ani o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani o výklade alebo
aplikácii vnútroštátneho práva.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala položenia týchto prejudiciálnych otázok :
1. Je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút

verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení
smernice 2001/34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva
vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska

spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi
verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky
majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje?2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie v spojení s čl. 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o prospekte,
ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene

a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21
ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za
škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným
výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná
banka Slovenska nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES

dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej
ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť
vykonávať dohľad na finančnom trhu?

Súd po posúdení návrhu navrhovateľky na predloženie ňou navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel
k záveru, že tento je nedôvodný, nakoľko odpoveď na vyššie uvedené otázky nemá bezprostredný

súvis s prebiehajúcim konaním, v tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke. Predmetom
tohto konania je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľke spôsobná údajným nesprávnym
úradným postupom odporcu, keď tento údajne nevykonal riadne a odborne dohľad nad Družstvom
ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a Obchodníkom s cennými papiermi ani
neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil škode navrhovateľa na majetku. Súd sa nestotožnil s názorom

navrhovateľky, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej
ponuky cenných papierov, vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej
únie, (konkrétne verejná ponuka majetkových hodnôt je regulovaná Smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení
smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 a inštitút verejnej

ponuky cenných papierov je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo
04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami
uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES ), a sú upravené a zadefinované v
rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v§ 126 (do 21.07.2013,

inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt) a v § 120 (inštitút verejnej ponuky cenných papierov)
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená
do právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich podnikateľských
subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich

rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri
verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov
na základe zverejneného prospektu cenných papierov.

V zmysle vyššie uvedeného súd nevyhovel žiadosti navrhovateľky o podanie prejudiciálnej otázky na

Súdny dvor Európskej únie a jeho návrh zo dňa 10.01.2014 zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. keď odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko odporca si
náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Protivýrokurozsudkusúdu,ktorýmsúd návrhnavrhovateľazodňa16.01.2014napodanieprejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol, odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. o) O.s.p.)