Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/124/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611202791
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611202791.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika, a.s., so
sídlom v Žiline, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, zastúpený advokátom Mgr. Pavlom Karmanom,
so sídlom v N., Q. E. XX/A, proti odporcom: 1/ L. C., bytom D. P. - F., N. XXX/X, 2/ L. Y., bytom D. P.
- M. XXXX/XX, 3/ B. Y., bytom D. P., F. XXXX/X, 4/ P. Y., bytom D. P. - M. XXXX/XX, 5/ P. Y., bytom
D. P. - M. XXXX/XX, 6/ M. F., bytom D. P. - M. XXXX/XX, o zaplatenie 162,18 eur s príslušenstvom, v

konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/85/2011-72
zo dňa 12. decembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Výroku rozsudku okresného súdu odvolaním nenapadnutého sa krajský súd n e d o -

t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilodporcom1/,2/,4/,5/,6/,povinnosť,abykaždýznichzaplatil
navrhovateľovi sumu 21,98 eur. Odporcovi 3/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 33,43 eur so
6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13,45 eur od 27.11.2008 do zaplatenia (v poradí I. výrok). Vo
zvyšku návrh navrhovateľa zamietol (v poradí II. výrok) a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania

nepriznal (v poradí III. výrok).

V odôvodnení uviedol, že právny predchodca odporcov (M. Y.), ktorá bola zmluvnou odberateľkou
elektrickej energie z faktúry č. 2008.2120.111006599 splatnej dňa 26.11.2008 (ďalej už len faktúra),
zomrela dňa 20.7.2008. Po menovanej zostala neuhradená faktúra za odber elektrickej energie za
fakturačné obdobie od 11.12.2007 do 12.11.2008 vo výške 189,26 eur. Ku dňu úmrtia pripadla na M. Y.

suma 175,81 eur, zvyšok 13,45 eur na odporcu 3/, nakoľko bolo preukázané, že za obdobie od 21.7.2008
do 12.11.2008 odoberal elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s navrhovateľom. Dlh 175,81 eur
pripadajúci na M. Y. rozdelil súd na 8 častí, t.j. po 21,98 eur, nakoľko mal preukázané, že po menovanej
bolo 8 dedičov. Alikvótnu časť 13,45 eur pripočítal k dlhu odporcu 3/, ktorý odoberal elektrickú energiu
v období od 21.7.2008 do 12.11.2008 bez zmluvného vzťahu s navrhovateľom. Pokiaľ sa navrhovateľ
domáhal od každého z odporcov zaplatenia vyšších súm, ako boli rozsudkom priznané, vo zvyšku jeho

návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p. s poukazom na skutočnosť,
že ide o drobný spor.

Protirozsudkuvčastivýrokuočiastočnomzamietnutínávrhuavýrokuotrováchkonaniapodalodvolanie
navrhovateľ,ktorýnavrholrozsudokvnapadnutomrozsahuzrušiť,jehonávrhuvcelomrozsahuvyhovieť
a priznať náhradu trov konania. V dôvodoch uviedol, že nedoplatková faktúra bola pôvodne vystavená

na sumu 249,49 eur. Ako zmluvná odberateľka na faktúre vystupovala M. Y., právna predchodkyňa
odporcov.Povystavenífaktúrydošlokčiastočnejúhradevovýške33,19eur.Nazaplateniezvyšnejsumy216,30 eur vyzvali právnych nástupcov neb. M. Y.. Ich okruh vyplýva z osvedčenia o dedičstve sp.zn.
6D/1266/2008, kde okrem pôvodne žalovaných odporcov 1/ až 7/ vystupoval aj W. Y.. Keďže dedičia
(celkom 8) dedili všetci rovnakým dielom, vyzvali každého z nich na zaplatenie sumy 27,04 eur (1/8-ina

zo sumy 216,30 eur). Nakoľko W. Y. dlžnú sumu uhradil, ako žalovaných pôvodne označili zvyšných 7
dedičov po M. Y., s tým, že žalovaná istina predstavovala sumu 189,26 eur (216,30 - 27,04). V priebehu
konania boli súdom vyzvaní na rozdelenie žalovanej istiny 189,26 eur na časť, ktorá predstavovala
nedoplatok za dodávku elektrickej energie za života M. Y. (po prepočte tento nedoplatok predstavoval
sumu 175,81 eur) a na časť, ktorá predstavovala nedoplatok za dodávku elektrickej energie po jej úmrtí

a ktorú reálne spotreboval odporca 3/ (13,45 eur). Sumu 175,81 eur s príslušenstvom teda žiadali od
pôvodne žalovaných odporcov 1/ až 7/, a to v zmysle § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
už len OZ) s tým, že dlh na každého z odporcov predstavoval sumu 25,11 eur (1/7-ina zo sumy 175,81
eur). V priebehu konania pôvodne žalovaný odporca 1/ Y. C. sumu 25,11 eur s príslušenstvom zaplatil, a
preto voči nemu vzali návrh späť. Pokiaľ ide o odporcu 3/, menovanému vznikla povinnosť okrem sumy
25,11 eur zaplatiť aj sumu 13,45 eur, čo spolu predstavuje sumu 38,56 eur s príslušenstvom. Vzhľadom

na vyššie uvedené teda nie je možné, aby súd sumu 175,81 eur delil medzi 8 dedičov, nakoľko jeden
z nich svoj dlh uhradil ešte pred podaním návrhu. Okresný súd mal postupovať tak, že vyššie uvedenú
sumu mal rozdeliť medzi 7 dedičov. Nestotožnil sa ani s názorom okresného súdu, pokiaľ mu nebol
priznanýúrokzomeškaniaukaždéhozodporcov.Názor,žeodporcoviasanemohlidostaťdoomeškania
s peňažným plnením, keďže ich právna predchodkyňa bola v čase splatnosti nedoplatkovej faktúry už

mŕtva, nepovažoval za správny. Mal za to, že odporcovia sa najneskôr mohli dozvedieť o tom, že sú v
omeškaní s peňažným plnením, dňom, kedy im bol zo strany súdu doručený rovnopis návrhu. Okrem
toho odporcovia boli vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy ešte v čase pred podaním návrhu, o čom svedčia
výzvy na zaplatenie a poštový podací hárok priložený k návrhu na začatie konania.

Odporcovia sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v napadnutých častiach podľa § 221
ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, z
nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,

že odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku nezodpovedá kritériám uvedeným v
ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Za situácie, keď medzi účastníkmi nebola spornou skutočnosť, že jeden z
dedičov po neb. M. Y., t.j. W. Y., uhradil ešte pred podaním návrhu sumu 27,04 eur a ďalší dedič Y.
C. (pôvodný odporca 1/) uhradil v priebehu konania sumu 41,47 eur (v dôsledku čoho bolo konanie
proti nemu zastavené), sa z odôvodnenia napadnutého rozsudku nedá zistiť, z akých skutočností

vychádzal okresný súd pri prijatí záveru, že dlh poručiteľky M. Y. (ktorý ku dňu jej úmrtia mal činiť sumu
175,81 eur) treba rozdeliť medzi všetkých 8 dedičov. Za nepreskúmateľnú považuje odvolací súd aj
časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa vzťahuje na zamietnutie nároku v časti uplatnených
úrokov z omeškania. Skutočnosť, že v čase splatnosti faktúry bola právna predchodkyňa odporcov už
mŕtva,niejesamaosebedôvodomnanepriznanieúrokovzomeškania.Keďžeokresnýsúdnapadnutým

rozsudkom ustálil, že je daná zodpovednosť odporcov za dlhy nebohej M. Y. v zmysle § 470 ods. 1, 2
OZ a títo boli navrhovateľom vyzývaní na zaplatenie pohľadávky, mal sa zaoberať otázkou omeškania
odporcov z pohľadu ust. § 563 OZ. Za nesprávne považuje odvolací súd i konštatovanie okresného súdu
v odôvodnení napadnutého rozsudku, že ak právna predchodkyňa odporcov bola v čase splatnosti mŕtva
a z tohto dôvodu nemohla byť v omeškaní, nemohli byť v omeškaní ani jej právni nástupcovia. V tomto

smere zastáva názor, že z hľadiska ust. § 470 ods. 1, 2 OZ nejde ohľadne odporcov o prechod dlhu od
M. Y., ale o ich zodpovednosť za dlhy vyššie označenej právnej predchodkyne. V závere poznamenáva,
že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so skutočnosťou, že odporca 3/ uznal nárok
navrhovateľa, čo do dôvodov aj čo do výšky (č.l. 41 p.v.).

Okresný súd v ďalšom konaní si najskôr ujasní, aká bola skutočná výška dlhu neb. M. Y. ku dňu jej smrti,
následne zistí, aká suma na tomto dlhu bola jednotlivými dedičmi uhradená navrhovateľovi a rozhodne
o zvyšku nároku navrhovateľa podľa zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1, 2 OZ. Zároveň rozhodneo nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, ako i o trovách konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

V poradí I. výroku rozsudku okresného súdu sa krajský súd nedotkol, nakoľko tento nebol napadnutý
odvolaním.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.