Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219197
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114219197.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske

družstvo FLÓRA, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 445/7, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: XX XXX XXX,
právne zastúpený: JUDr. U. R. P., advokátka so sídlom Ľ. Podjavorinskej 445/7, 914 01 Trenčianska
Teplá, proti žalovanému: Green Moon s. r. o., so sídlom Továrenská 4274/65, 018 41 Dubnica nad
Váhom, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Anton Kamas, advokát so sídlom Palackého 6403,
911 01 Trenčín, o zaplatenie 4.982,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.982,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne: zo sumy 2.257,39 eur od 17.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.140,74 eur od 22.07.2014 do

zaplatenia, zo sumy 367,99 eur od 01.08.2014 do zaplatenia a zo sumy 216,79 eur od 15.08.2014 do
zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 957,77 eur, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku v sume 223,98 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 733,79 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 21.08.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému

domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 34,79 eur s úrokom z omeškania vo
výške9,25%ročneztejtosumyod07.03.2014dozaplatenia,sumu197,99eursúrokomzomeškaniavo
výške9,25%ročneztejtosumyod17.03.2014dozaplatenia,sumu464,23eursúrokomzomeškaniavo
výške9,25%ročneztejtosumyod15.04.2014dozaplatenia,sumu1.000,-eursúrokomzomeškaniavo
výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 30.07.2014 do zaplatenia, sumu 500,- eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 16.05.2014 do zaplatenia, sumu 2.257,39 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 16.06.2014 do zaplatenia, sumu 2.257,39 eur s úrokom z

omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 21.07.2014 do zaplatenia, sumu vo výške 367,99
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 31.07.2014 do zaplatenia, sumu
216,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 14.08.2014 do zaplatenia,
sumu 2.257,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 15.08.2014 do
zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobcu odôvodnil tým, že
žalovaný má na základe nájomnej zmluvy so žalobcom prenajaté priestory v sídle žalobcu. Žalobca
sa so žalovaným dohodol na platení nájomného za prenájom priestorov a to mesačne vopred. Taktiež

sa dohodli, že spotreba elektrickej energie sa bude fakturovať samostatne. Žalovaný dňa 29.04.2014
doručil žalobcovi výpoveď nájomnej zmluvy. Výpovedná lehota uplynula 31.07.2014. Žalovaný sa však k
tomuto dátumu z prenajatých priestorov do dňa podania žaloby nevysťahoval, preto mu žalobca v súlade
s dohodou, vystavil faktúru za prenájom priestorov aj za mesiac august. Žalobca na základe zmluvyvystavildňa21.02.2014faktúruč.FO2014021akovyúčtovaniespotrebyelektrickejenergiek31.01.2014
so splatnosťou 07.03.2014 na sumu 34,79 eur. K zaplateniu faktúry zo strany žalovaného nedošlo. Dňa
03.03.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014030 za spotrebu elektrickej energie za mesiac február

2014 so splatnosťou 17.03.2014 na sumu 197,99 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 01.04.2014
žalobca vystavil faktúru č. FO2014049 na zálohu za spotrebu elektrickej energie za mesiac apríl 2014
so splatnosťou 15.04.2014 na sumu 464,23 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 02.05.2014 žalobca
vystavil faktúru č. FO2014069 za nájom priestorov za mesiac máj 2014 so splatnosťou 16.05.2014 na
sumu 2.257,39 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 02.05.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014071

na zálohu za spotrebu elektrickej energie za mesiac máj 2014 so splatnosťou 16.05.2014 na sumu
500,- eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 02.06.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014087 za nájom
priestorov za mesiac jún 2014 so splatnosťou 16.06.2014 na sumu 2.257,39 eur, k zaplateniu faktúry
nedošlo. Dňa 07.07.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014108 za nájom priestorov za mesiac júl
2014 so splatnosťou 21.07.2014 na sumu 2.257,39 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 17.07.2014
žalobca vystavil faktúru č. FO2014114 za vyúčtovanie spotreby elektrickej energie za mesiac jún 2014

so splatnosťou 31.07.2014 na sumu 367,99 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 31.07.2014 žalobca
vystavil faktúru č. FO2014126 za spotrebu elektrickej energie za mesiac júl 2014 so splatnosťou
14.08.2014 na sumu 216,79 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 01.08.2014 žalobca vystavil faktúru
č. FO2014129 za nájom priestorov za mesiac august 2014 so splatnosťou 15.08.2014 na sumu 2.247,39
eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Žiadna z vyššie uvedených faktúr nebola do dňa podania žaloby

uhradená a to ani čiastočne /okrem faktúry č. FO2014069 za nájom priestorov za mesiac máj 2014,
ktorá bola uhradená čiastočne/, napriek písomným aj ústnym výzvam, ako aj viacnásobnému prísľubu
žalovaného, že dlžnú sumu zaplatí.

Na základe výzvy súdu žalobca podaním zo dňa 28.10.2014 dal súhlas s vydaním platobného rozkazu

tak, aby mu bol priznaný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry, a to
aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 34,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne z tejto sumy od 08.03.20114 do zaplatenia, sumu 197,99 eur s úrokom z omeškania vo výške
9,25%ročneztejtosumyod18.03.2014dozaplatenia,sumu464,23eursúrokomzomeškaniavovýške
9,25%ročneztejtosumyod16.04.2014dozaplatenia,sumu1.000,-eursúrokomzomeškaniavovýške

9,15 % ročne z tejto sumy od 31.07.2014 do zaplatenia, sumu 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne z tejto sumy od 17.05.2014 do zaplatenia, sumu 2.257,39 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 17.06.2014 do zaplatenia, sumu 2.257,39 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 22.07.2014 do zaplatenia, sumu vo výške 367,99 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 01.08.2014 do zaplatenia, sumu 216,79 eur s úrokom

z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 15.08.2014 do zaplatenia a sumu 2.257,39 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 16.08.2014 do zaplatenia.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 11.11.2014 platobný rozkaz č. k. 40Rob/171/2014-24. Dňa
02.12.2014 podal proti predmetnému platobnému rozkazu žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že

namieta výšku svojho záväzku voči žalobcovi. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola zmluvnými
stranami skončená ku dňu 31.07.2014 a to na základe podania výpovede zo strany žalovaného.
Nemožno teda súhlasiť s oprávnenosťou fakturovania dojednaného nájomného za mesiac august
2014 vo výške 2.257,39 eur. Žalovaný po ukončení zmluvy nevyužíval prenajaté priestory. Pokiaľ sa
žalobca návrhom domáha zaplatenia peňažnej sumy z titulu nájomného za obdobie mesiacov máj,

jún, júl 2014 tieto nároky žalovaný uznáva, pričom o tejto skutočnosti svedčí aj čiastočná úhrada
nájomného týkajúca sa mesiaca máj 2012. Námietky žalovaného ohľadom zaplatenia peňažnej sumy
sa týkajú časti žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáha zaplatenia peňažnej sumy z titulu
spotreby elektrickej energie. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že viackrát žiadal žalobcu o
predloženie faktúr za spotrebu elektrickej energie, ktoré má žalobca od dodávateľa elektrickej energie.

Podľa uzatvorenej zmluvy a článku III bod 5 je oprávnený nahliadať do účtovných dokladov, ktorými
žalobca hradí cenu elektrickej energie dodávateľovi. Toto však žalovanému nebolo umožnené, avšak
žalovaný je toho názoru, že spotreba elektrickej energie tak ako bola prefakturovaná zo strany žalobcu
žalovanémunezodpovedástavuskutočnej(reálnej)spotrebyelektrickejenergiežalovaným.Pretožiada,
aby žalobca predložil súdu všetky vyúčtovania spotreby elektrickej energie, ktoré má s dodávateľom, za

účelom preukázania dôvodnosti a oprávnenosti fakturovania peňažných súm, ktoré požaduje žalobca
v tomto konaní zaplatiť z titulu spotreby elektrickej energie. Rovnako žalovaný namietol, že žalobca
nebol oprávnený ani podľa nájomnej zmluvy a ani podľa iných všeobecných záväzných predpisov
do vyúčtovaní elektrickej energie zahrňovať mesačné poplatky za distribúciu, ktoré požadoval odžalovaného uhradiť. Na takúto fakturáciu je totiž nevyhnutné, aby mal žalobca licenciu podľa zákona
č. 252/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnako žalovaný namietol,
že podľa zmluvy bol žalovaný povinný hradiť zálohové preddavky vo výške 200,- eur, preto namietol

oprávnenosť fakturovania faktúrou č. FO2014071 vo výške 500,- eur. Táto námietka sa potom týka aj
faktúry č. FO2014049 vo výške 464,23 eur na základe ktorej je fakturovaná záloha za mesiac apríl 2014.
Je potrebné rozlišovať fakturovanie zálohy a fakturovanie spotreby.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/108/2014-52 zo dňa 27.03.2015 súd konanie v časti o

zaplatenie sumy 2.197,01 eur zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 125,30
eur.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/108/2014-94 zo dňa 13.11.2015 súd konanie v časti
o zaplatenie istiny 2 374,04 eur, úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 34,79 eur od 8.3.2014 do
zaplatenia, úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 197,99 eur od 18.3.2014 do zaplatenia, úroku z

omeškania 9,25 % ročne zo sumy 464,23 eur od 16.4.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,15 %
ročne zo sumy 1 000 eur od 31.7.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 500
eur od 17.5.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 116,65 eur od 22.7.2014 do
zaplatenia, úroku z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 2 257,39 eur od 16.8.2014 do zaplatenia zastavil.

Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 25.03.2015 v ktorom uviedol, že žalovaný
v odpore namieta výšku svojho záväzku voči žalobcovi vo výške 2.257,39 eur, fakturovanú žalobcom
ako nájomné za mesiac august. Poukázal pritom, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol
ukončený ku dňu 31.07.2014, kedy uplynula výpovedná doba, ktorá plynula od výpovede žalovaného
a tvrdil, že v mesiaci august predmetnú nehnuteľnosť už neužíval. Toto sa však nezakladá na pravde.

Je síce pravda, že výpovedná doba uplynula dňa 31.07.2014, avšak medzi žalobcom a žalovaným
došlo k uzavretiu ústnej dohody o ďalšom užívaní priestorov žalovaným a to až do ich vypratania,
nakoľkotentonebolschopnýrealizovaťdokoncavýpovednejdoby.Prevádzkažalovanéhovprenajatých
priestoroch žalobcu fungovala nie len v mesiaci august, ale dokonca až do 17.09.2014. V časti námietok
žalovaného týkajúcich sa spotreby elektrickej energie resp. jeho požiadavky o preukázanie rozsahu ním

spotrebovanej energie dokladáme faktúry, v ktorých oboznámenie ako dôkaz žalovaný žiadal. Z faktúry
ZSE za mesiac jún 2014 vyplýva, že žalobca v mesiaci jún spotreboval celkovo 2572 kWh. Za toto mu zo
strany ZSE bola vystavená faktúra vo výške 632,49 eur bez DPH. Podľa odpočtu elektromera za mesiac
jún je zrejmé, že žalovaný v tomto mesiaci spotreboval 1334 kWh. Pri prepočítaní na alikvotný pomer z
celkovej spotreby žalobcu, tak je to 51,86 % z celkovej spotreby žalobcu. Nakoľko žalovaný sa podieľal

na vzniku nákladov žalobcu spojených s elektrickou energiou je žalobca oprávnený požadovať od neho
alikvotnú časť. Alikvotnou časťou júnovej spotreby pripadajúcou na spotrebu žalovaného /631,49 x
0,51866 = 328,05 bez DPH/. V predmetnom mesiaci tak žalobca bol zjavne oprávnený pri aplikovaní
pomernejnáhradyzaspotrebovanúenergiufakturovaťžalovanémuvyššiusumuakopožadujevsúdnom
konaní. Z faktúry ZSE za mesiac júl 2014 vyplýva, že žalobca v mesiaci júl spotreboval celkovo 1615

kWh, za toto mu zo strany ZSE bola vystavená faktúra vo výške 357,33 eur bez DPH. Podľa odpočtu
elektromera za mesiac júl je zrejmé, že žalovaný v tomto mesiaci spotreboval 43,491 % z celkovej
spotreby žalobcu. Nakoľko žalovaný sa podieľal na vzniku nákladov žalobcu spojených s elektrickou
energiou je žalobca oprávnený požadovať od neho alikvotnú ním spotrebovanú časť. V predmetnom
mesiaci bola žalovanému fakturovaná sumu 180,66 eur bez DPH, čo zodpovedá sume 216,79 eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že faktúry neobsahujú zmienku o fakturovaní distribúcie a aj s poukázaním
na skutočnosť, že spotrebovanú energia v mesiacoch jún a júl 2014 aj po alikvótnom rozpočítaní na
presné náklady žalobcu a spotrebu žalovaného presahuje fakturované náklady na elektrickú energiu,
považuje žalobca námietku týkajúcu sa účtovania nákladov spojených za distribúciu za bezpredmetnú.
Nakoľko žalovaným boli po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradené preddavkové platby

za elektrickú energiu napriek tomu, že on ich dôvodnosť namieta, pokladá žalobca ich uhradenie za
uznanie jeho dlhu v tejto časti.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti
žalovaného, ktorému bol termín pojednávania doručený, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, a ktorý

nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej
uviedol k spornému obdobiu mesiaca august, že faktúra bola vystavená na základe dohody účastníkov.Žalovaný spochybňuje iba časť uplatneného nároku, avšak zvyšnú časť, ktorú nespochybňuje rovnako
neuhradil. Čo sa týka sporného mesiaca august, k uzatvoreniu dohody došlo ústnou formou a to tým
spôsobom, že pán K. prišiel za našou manažérkou pani P. s tým, že sa nestíha z priestorov žalobcu

vysťahovať. Bola uzatvorená dohoda s tým, že žalovaný môže využívať priestory žalobcu do konca
augusta, následne mu bola ešte začiatkom augusta vystavená faktúra za toto užívanie, faktúra bola
zaslaná žalovanému. Žalovaný sa v skutočnosti vysťahoval až 17.09.2014. Zamestnanci žalovaného
pracovali v areáli žalobcu. Čo sa týka fakturácie elektrickej energie, táto bola fakturovaná zo strany
žalobcu v súlade so zákonom, z uvedeného dôvodu v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k bezdôvodnému

obohateniu zo strany žalobcu. Čo sa týka dobropisu vo výške 116,65 eur, tento dobropis nie je sporný,
nepopiera ho. Čo sa týka ústnej dohody manažérka je oprávnená k uzatváraniu ústnych dohôd, pričom
písomne táto dohoda nebola uzatvorená preto, lebo to považovali za výpomoc žalovanému. Odvtedy
si na všetko dáva žalobca pozor a všetko sa uzatvára písomne. Dôvod, prečo nefakturovali energie a
nájom za september, bol ten že predpokladali, že to nebude uhradené, v prípade fakturácie museli by
odviesť z tejto faktúry daň a následne by boli v strate. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu

uviedol, že keďže medzi účastníkmi po čiastočnom späťvzatí žaloby a čiastočnom zastavení konania
zostali iba nesporené veci, žiada, aby bolo rozhodnuté tak, ako bolo uvedené v podaní z 11.11.2015,
aby súd priznal žalobcovi uplatnený nárok spolu s úrokom z omeškania, náhradou trov konania a to
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalovaného k podanej žalobe uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odpore
a vyjadreniach v ňou uvedených. Sporným v uvedenom spore je oprávnenosť fakturácie zo strany
žalobcu za mesiac august 2014. V uvedenom prípade aj z predložených vyjadrení zo strany žalobcu je
zrejmé, že sa účastníci dohodli na ukončení nájomného vzťahu k 31.07.2014. Žalovaný si splnil všetky
povinnosti, ktoré mal z titulu nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom s tým, ale že si je vedomý toho,

že bol v omeškaní s platením nájomného. Po ukončení nájomného vzťahu došlo postupne k úhrade
viacerých faktúr, ide o faktúry, ktoré predchádzajú mesiacu august 2014. Žalovaný namieta oprávnenosť
fakturácie nájomného za mesiac august 2014, pričom vzniká tu otázka, prečo v uvedenom prípade
nebola uzatvorená písomná dohoda, prípadne nebol uzatvorený písomný dodatok k prechádzajúcej
zmluve. S. vzniká otázka, prečo žalobca nefakturoval žalovanému elektrickú energiu, keď tvrdí, že

žalovaný užíval priestory žalobcu v rozhodnom období, pričom v predchádzajúcom období boli tieto
fakturácie uskutočňované. K tvrdeniu o ústnej dohode uviedol, že iba z ústnej dohody nie je zrejmé
na aké obdobie táto ústna dohoda mala byť uzatvorená a v akej výške malo byť nájomné dohodnuté.
Ak žalobca tvrdí, že žalovaný mal v priestoroch uložené nejaké veci, nešlo by o nájomnú zmluvu,
ale o zmluvu o skladovaní. Žalovaný popiera existenciu akejkoľvek dohody o nájomnej zmluve v

období od 31.07.2014. Nie je zrejmé či manažérka spoločnosti môže dojednať ústne nájomnú zmluvu,
nakoľko predchádzajúci postup medzi účastníkmi bol iný. Rovnako poukázal na to, že bol vydaný
dobropis na jednu faktúru vo výške 116,65 eur, pričom o túto sumu by sa mala ponížiť žalovaná
suma, pričom zo strany žalobcu bolo žalovanému oznámené, že tento dobropis neuznáva. Z knihy
záväzkov žalovaného je zrejmé, že žalovaný dlží sumu 7.240,30 eur, z ktorej žalovaný neuznáva sumu

2.257,39 eur, ktorá je predmetom sporu medzi účastníkmi. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia,
právny zástupca poukázal na to, že žalobca dostal licenciu na fakturovanie distribučných poplatkov
až v júni 2013, pričom žalovanému tieto poplatky fakturoval aj v predchádzajúcom období. Faktúry,
ktoré sú predmetom tohto konania sú za obdobie roku 2014, kedy už žalobca predmetnú licenciu
mal, preto v tomto rozsahu uplatnený nárok žalovaný nespochybňuje. V nájomnej zmluve uzatvorenej

medzi účastníkmi bolo výslovne dohodnuté, že nájomnú zmluvu možno meniť iba písomne, pričom
predchádzajúca nájomná zmluva bola účastníkmi riadne písomne uzatvorená, bol v nej dohodnutý
spôsob ukončenia nájmu, tento spôsob bol dodržaný, nájom bol ukončený k 31.07.2014 a nájomná
zmluva medzi účastníkmi zanikla. Preto následne na základe ústnej dohody nie je možné aplikovať
účinky už zaniknutej nájomnej zmluvy. Pokiaľ sa nepreukáže existencia zmluvy a to konkrétnej zmluvy s

konkrétnou výškou nájomného súdia sa tu o niečo čo nie je možné preukázať. Opakovane poukázal na
to, že zmluva mala byť menená len písomne, ak bola uzatvorená ústna dohoda, na základe ktorej bola
žalovanému poskytnutá výpomoc nemožno fakturovať a žiadať nájomné, pretože žiaden nájomný vzťah
medzi účastníkmi neexistoval. Akákoľvek ústna dohoda za účelom uzatvorenia dohody o pokračovaní
nájmu po ukončení nájomnej zmluvy je preto nulitná. Na základe takejto ústnej dohody nemôže žalobca

požadovať zaplatenie nájomného. Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že pokiaľ
ide o predmet konania žalovaný nenamieta svoj záväzok, naopak žalovaný sa domáhal uzatvorenia
zmieru so žalobcom, pričom žalovanému vzhľadom k postoju žalobcu nebolo vyhovené. Má za to, že
účelnosť úkonov uskutočnených zo strany právneho zástupcu žalobcu je sporná, pričom má za to, žesúd by mal na to prihliadať a právnemu zástupcovi takéto neúčelné úkony nepriznať. Po prejednaní veci
po otvorení pojednávania bolo uskutočnené čiastočné späťvzatie žaloby v sume 2.374,04 eur, v tejto
časti bol žalovaný jednoznačne úspešný, preto žiada aby súd priznal žalovanému tieto trovy. Ak napriek

uvedenému súd vyhodnotí, že žalobca má nárok na náhradu trov konania apeluje na súd, aby prihliadol
pri priznaní trov na to, že predmetom sporu pri podaní žaloby bola suma 9.553,96 eur a k dnešnému
dňu je to menej ako 5.000,- eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to:

faktúra č. FO2014129, faktúra č. FO 2014126, faktúra č. FO2014114, faktúra č. FO2014108, faktúra č.
FO2014087,faktúrač.FO2014071,faktúrač.FO2014069,faktúrač.FO2014049,faktúrač.FO2014030,
faktúra č. FO2014021, predžalobná výzva z 04.08.2014, nájomná zmluva z 01.04.2012, kniha záväzkov
k 13.03.2015, faktúra č. 7130871419, príloha k faktúre č. 7130871419, faktúra č. 7160697051, príloha
k faktúre č. 7160697051, výpis z obchodného registra na žalobcu z 23.06.2015, výpis z obchodného
registra na žalovaného z 23.06.2015, výpis z obchodného registra na žalobcu z 18.08.2015, výpis z

obchodného registra na žalovaného z 18.08.2015, kniha záväzkov k 13.03.2015, čestné prehlásenie E.
J., čestné prehlásenie E. C., čestné prehlásenie R. E., čestné prehlásenie H. Q., čestné prehlásenie E.
H., výpis z obchodného registra na žalobcu z 12.10.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného,
výpis z obchodného registra na žalobcu z 07.12.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový
stav:

Žalobca a žalovaný dňa 01.04.2012 uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorou prenajal žalobca žalovanému
nehnuteľnosť, špecifikovanú v prílohe č. 1 tejto nájomnej zmluvy, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve

žalobcu, za účelom výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného. Nájomná zmluva bola uzatvorená na
dobu neurčitú, a okrem samotného vymedzenia zmluvných strán, účelu nájmu obsahovala aj výšku
nájmu, práva a povinnosti nájomcu a prenajímateľa, poistenie, spôsoby skončenia nájmu a záverečné
ustanovenia. Uvedená nájomná zmluva bola podpísaná žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako
nájomcom.

Žalobca vystavil žalovanému na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy faktúry a to dňa 21.02.2014
faktúru č. FO2014021 ako vyúčtovanie spotreby elektrickej energie k 31.01.2014 so splatnosťou
07.03.2014 na sumu 34,79 eur, dňa 03.03.2014 faktúru č. FO2014030 za spotrebu elektrickej energie
za mesiac február 2014 so splatnosťou 17.03.2014 na sumu 197,99 eur, dňa 01.04.2014 faktúru č.

FO2014049 na zálohu za spotrebu elektrickej energie za mesiac apríl 2014 so splatnosťou 15.04.2014
na sumu 464,23 eur, dňa 02.05.2014 faktúru č. FO2014069 za nájom priestorov za mesiac máj 2014
so splatnosťou 16.05.2014 na sumu 2.257,39 eur, dňa 02.05.2014 faktúru č. FO2014071 na zálohu za
spotrebu elektrickej energie za mesiac máj 2014 so splatnosťou 16.05.2014 na sumu 500,- eur, dňa
02.06.2014 faktúru č. FO2014087 za nájom priestorov za mesiac jún 2014 so splatnosťou 16.06.2014

na sumu 2.257,39 eur, dňa 07.07.2014 faktúru č. FO2014108 za nájom priestorov za mesiac júl 2014 so
splatnosťou 21.07.2014 na sumu 2.257,39 eur, dňa 17.07.2014 faktúru č. FO2014114 za vyúčtovanie
spotreby elektrickej energie za mesiac jún 2014 so splatnosťou 31.07.2014 na sumu 367,99 eur, dňa
31.07.2014 faktúru č. FO2014126 za spotrebu elektrickej energie za mesiac júl 2014 so splatnosťou
14.08.2014 na sumu 216,79 eur a dňa 01.08.2014 faktúru č. FO2014129 za nájom priestorov za mesiac

august 2014 so splatnosťou 15.08.2014 na sumu 2.247,39 eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil
žalobcovi faktúru č. FO2014021 v sume 34,78 eur, faktúru č. FO2014030 v sume 197,99 eur, faktúru
č. FO2014049 v sume 464,23 eur, faktúru č. FO2014069 v sume 1.000,- eur a faktúru č. FO2014071
v sume 500,- eur. K úhrade ostatných vystavených faktúr zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca mal
voči žalovanému pohľadávku z titulu vystaveného dobropisu v sume 116,65 eur.

Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 odsek 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v

odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave
II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva").

Podľa § 3 odsek 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nebytové
priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Podľa § 3 odsek 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluva musí mať
písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho

platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch
v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na
určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa§5odsek1zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorovakniejedohodnuté

inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené
alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie
služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Podľa § 5 odsek 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je

oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

Podľa§5odsek3zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorovnájomcajepovinný
uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného alebo
úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška

úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov a zmluvy, súd
vec právne posúdil takto:

Žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom platne uzatvorili nájomnú zmluvu, v ktorej
si vymedzili vzájomne rozsah svojich práv a povinností. Žalobca aj žalovaný uzatvorili zmluvu ako
podnikatelia. Záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, pokiaľ sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, saspravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Obchodno-záväzkový vzťah
medzižalobcomažalovaným,zktoréhoplneniejepredmetomtohtokonania,vznikolmedzipodnikateľmi

a týkal sa ich podnikateľskej činnosti. Nakoľko nájomné zmluvy Obchodný zákonník osobitne
neupravuje, aplikujú sa na nároky z týchto zmlúv ustanovenia Občianskeho zákonníka resp. osobitného
zákona. V zmysle uvedeného súd posudzoval aj právny vzťah žalobcu a žalovaného.

Žalobca so žalovaným platne uzatvorili písomne nájomnú zmluvu v zmysle § 3 odsek 3 zákona č.

116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom uzatvorenie zmluvy, jej obsah, medzi
účastníkmi neboli sporné. Žalobca ako prenajímateľ, v súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou,
prenechal žalovanému ako nájomcovi do užívania nehnuteľnosť špecifikovanú v zmluve na účel
podnikateľskej činnosti žalovaného. Zmluva obsahovala podrobne špecifikované práva a povinnosti
zmluvných strán. Žalovaný ako nájomca užíval predmet nájmu v súlade so zmluvou, ale nezaplatil
dohodnutú výšku nájomného teda nesplnil si svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej nájomnej

zmluvy. Zmluva obsahovala výšku nájomného, spôsob jej výpočtu. Žalobca v súlade so zmluvou
vyfakturoval žalovanému základné nájomné, ako aj náklady spojené s predmetnom nájmu v súlade
s článkom III odsek 5 nájomnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška nájomného
a úhrad súvisiacich s nájmom nebytových priestorov, neboli sporné jednotlivé čiastkové, žalobcom
vyúčtované (po čiastočnom späťvzatí žaloby a v časti späťvzatia zastavení konania), sumy nájomného

resp. nákladov spojených s nájomným.

Samotnú výšku jednotlivých zložiek nájomného, vyfakturovanú žalobcom žalovanému, žalovaný
nerozporoval. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzavretiu
nájomnej zmluvy, poskytnutiu riadneho plnenia zo strany žalobcu v podobe prenechania predmetu

nájmu žalovanému do užívania, prevzatiu predmetu nájmu a užívaniu predmetu nájmu žalovaným
a následného neuhradeniu nájomného zo strany žalovaného, súd dospel k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne, pretože žalobcovi splnením povinnosti vyplývajúcej z uzavretej nájomnej zmluvy
vzniklo právo na zaplatenie dohodnutej výšky nájomného, ktorú mu žalovaný dobrovoľne nezaplatil.
Súd po čiastočných späťvzatiach či už zapríčinených žalovaným po uskutočnení čiastočných úhrad,

či už bez zavinenia žalovaného, súd žalobcovi priznal uplatnený nárok z nájomnej zmluvy fakturovaný
faktúrou č. FO2014126 vo výške 216,79 eur, faktúrou č. FO2014114 vo výške 367,99 eur, faktúrou č.
FO2014108 vo výške 2.140,74 eur (čiastočné späťvzatie v sume 116,65 eur) a faktúrou č. FO2014087
vo výške 2.257,39 eur.
Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi

aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania nebol určený a dohodnutý v zmluve, preto si žalobca v
žalobe uplatnil zákonný úrok a to v zákonnej výške podľa splatnosti jednotlivých faktúr, a preto súd
pri stanovení jeho výšky vychádzal za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka z predpisov
občianskeho práva a výšku úroku z omeškania určil v súlade s citovaným ustanovením nariadenia vlády.
Žalovaný neuhradením peňažného záväzku, v lehote splatnosti počas obdobia od dňa 11.06.2014 do

09.09.2014 je povinný uhradiť úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne z dlžnej sumy (základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola od 11.06.2014 do 09.09.2014 vo výške 0,15 %
zvýšená o osem percentuálnych bodov) a to až do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania
vo výške 9,15 % ročne, zrejme aplikáciou novej právnej úpravy v zmysle nariadenia vlády č. 21/2013
Z. z.. K uvedené súd poukazuje na to, že v zmysle § 3 predmetného nariadenia ak záväzkový vzťah

vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Vzhľadom k tomu, že záväzkový
vzťah medzi účastníkmi vznikol dňa 01.04.2012, bude sa aj omeškanie riadiť podľa predpisov platných
a účinných do 01.02.2013, v zmysle ktorých súd žalobcovi úrok z omeškania priznal, vo zvyšku nároku
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a to tak že, žalovanému priznal náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní čiastočný
úspech.Súdvyhodnocovalúspechžalobcuajpodľajednotlivýchčiastočnýchzastaveníkonaniaapríčiny
zastavenia konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uznesením č. k. 37Cb/108/2014-52 zo
dňa 27.03.2015 bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie 2.197,01 eur s príslušenstvom to z dôvodyúhrady predmetného nároku zo strany žalovaného, t. zn. zastavenie konania zapríčinil žalovaný, t. zn.
žalobca v tejto časti bol úspešný. Avšak v časti o zaplatenie sumy 2.374,01 eur s príslušenstvom súd
zastavilkonanieuznesenímč.k.37Cb/108/2014-94zodňa13.11.2015výlučnezdôvodujehospäťvzatia

žalobcom, pričom išlo o časť uplatneného nároku spochybňovanú žalovaným, odmietanú žalovaným,
od ktorej žalobca bez bližšieho uvedenia dôvodu ustúpil, t. zn. v uvedenej časti nebol žalobca úspešný.
Zhrnúc uvedené súd vyhodnotil úspech žalobcu a žalovaného tak, že žalobca mal v konaní úspech
v časti o zaplatenie 7.179,92 eur a žalovaný mal v konaní úspech v časti o zaplatenie 2.374004 eur.
Žalobca mal teda v konaní úspech 75,15 % a žalovaný mal v konaní úspech 24,85 %, tzn. žalobca mal

celkový úspech v konaní vo výške 50,03 % (75,15 - 24,85). Podľa uvedeného rozsahu úspechu žalobcu
súd priznal aj náhradu trov konania.

Trovy konania, ktoré žalobcovi v tomto konaní vznikli pozostávajú zo zaplateného a nevráteného
súdneho poplatku vo výške 447,70 eur / súdny poplatok zaplatený a nevrátený po rozhodnutí o
čiastočnom vrátení súdneho poplatku uznesením č. k. 37Cb/108/2014-32 vo výške 441,- eur + 6,70

eur ako nevrátená časť súdneho poplatku/ a trov právneho zastúpenia vo výške 1.466,70 eur. Trovy
právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za šesť úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie
zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 21.08.2014, vyjadrenie
k odporu zo dňa 16.03.2015 spolu s čiastočným späťvzatím žaloby, účasť na konaní pred súdom dňa
18.08.2015, 13.10.2015 a 08.12.2015. Za každý z týchto úkonov /okrem úkonu zo dňa 13.10.2015/ patrí

právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 10 ods. 1, ods. 2 § 13a ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške
253,94 eur. Vzhľadom k tomu, že pojednávanie dňa 13.10.2015 bolo odročené bez prejednania veci,
má právny zástupca nárok v zmysle § 13a ods. 4 nárok na 1 základnej odmeny t. zn. vo výške 63,48

eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný
paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ
v roku 2014 bol vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá patrí právnemu zástupcovi
žalobcu predstavuje za rok 2014 sumu 8,04 eur. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur

a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá patrí právnemu zástupcovi žalobcu predstavuje za rok 2015
sumu 8,39 eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za
stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna
šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2015 je 13,98 eur, preto patrí právnemu zástupcovi, ktorého

sídlo je v Trenčianskej Teplej, náhrada za stratu času vo výške ním uplatnenej, a to 13,98 eur za každú
účasť na pojednávaniach vo výške za každé pojednávanie po dvoch polhodinách t. zn. v celkovej výške
83,88 eur.

Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní celkový úspech vo výške 50,03 % (úspech žalobcu 75,15 %

- úspech žalovaného 24,85 %) súd priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa celkového úspechu v
spore a to v sume 957,77, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku 223,98 eur (50,03 % z 447,70 eur) a
z trov právneho zastúpenia 733,79 eur (50,03 % z 1.466,70).

Súd vyhodnocoval v súvislosti s uskutočnenými úkonmi právnej služby hospodárnosť a účelnosť

uskutočnených úkonov, pričom mal za to, že odmena za úkony, za ktoré bola právnemu zástupcovi
žalobcu priznaná, predstavuje účelne uskutočnené úkony v predmetnej veci. Právny zástupca
žalovaného v rámci záverečného návrhu apeloval na súd, aby prihliadol na tú skutočnosť, že predmetom
konania po čiastočných späťvzatiach bola v čase rozhodnutia z pôvodne žalovanej sumy 9.553,06 eur
iba suma menej ako 5.000,- eur. Súd uvedené vzal do úvahy, a vyhodnocoval príslušné zastavenia

konania podľa ich príčinnosti a zavinenia jednotlivými účastníkmi, a podľa toho aj určil % úspechu v
spore. V zmysle uvedeného, súd žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi 50,03 % trov, t. zn.
zohľadnil súd aj skutočnosť na ktorú poukazoval právny zástupca žalovaného.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet

právneho zástupcu žalobcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.