Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/689/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210649
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713210649.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: ZEPTER SLOVAKIA, spol.
s r.o., so sídlom Karadžičova 7610/16, 821 08 Bratislava, IČO: 31 323 570, zastúpeného JUDr. Ing.
Jánom Felšöcim, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, IČO: 37 927 841, proti
žalovanej: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. P. Q. X, XXX XX E., v konaní o zaplatenie sumy 214,00
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/75/2014-77
zo dňa 28. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 15C/75/2014-77 zo dňa 28. 10. 2015 potvrdzuje.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 16.06.2010 uzavretá
kúpna zmluva, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej žalovaná vystupovala v pozícii
spotrebiteľa. Zároveň išlo o zmluvu uzavretú formou podomového predaja s výhradou vlastníctva
podľa zákona č. 108/2000 Z. z., na základe ktorej sa žalobca zaviazal odovzdať žalovanej jeden kus
mixyset s dohodnutou kúpnou cenou 214,00 Eur. Predmetná kúpna zmluva bola uzavretá písomne,

obsahovala všeobecné náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
a tiež ustanovenia o záruke, spôsobe uplatňovania reklamácie a o práve na odstúpenie od zmluvy.
Písomná forma bola dodržaná, bola podpísaná zástupcami žalobcu a žalovanou. K odovzdaniu tovaru
však zo strany žalobcu ako predávajúceho nedošlo. Rovnako nedošlo ani k následnému zaplateniu
kúpnej ceny kupujúcou, teda žalovanou, a to aj napriek zmluvnému dojednaniu účastníkov o zaplatení
kúpnej ceny v splátkach. Žalobca neodovzdal žalovanej tovar, ktorý bol predmetom zmluvy z dôvodu,
že v zmluve bolo dohodnuté, že termín dodania tovaru je do 28 dní po pripísaní poslednej splátky na

účet žalobcu ako predávajúceho. Zo samotnej zmluvy plynie poučenie vo vzťahu ku právu žalovanej
odstúpiť od zmluvy do 7 pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru. Kúpna zmluva medzi dodávateľom a
spotrebiteľomjekonsenzuálnymkontraktom,ktorýúčastníkovzaväzujeododňajejuzavretiabezohľadu
na existenciu reálnych vzájomných plnení, t.j. dodania tovaru, resp. zaplatenia. Kúpna zmluva uzavretá
v rámci podomového predaja má svoje špecifiká prejavujúce sa v kogentne upravenom oprávnení
kupujúceho, teda spotrebiteľa, odstúpiť od uzatvorenej zmluvy bez udania dôvodu do 7
pracovných dní potom, čo dodávateľ tovar reálne dodal. Ku dňu rozhodovania súdu nedošlo k dodaniu

tovaru žalobcom, a ani k zaplateniu kúpnej ceny žalovanou, stále teda existuje právo žalovanej odstúpiť
od dojednanej zmluvy, hoci aj bez udania dôvodu, pričom v súvislosti s uplatnením tohto
práva ju nemôžu zaťažovať žiadne sankcie. Podľa názoru okresného súdu bola žaloba predčasná, lebo
nedošlo k zaplateniu ani jednej splátky žalovanou. Na základe kúpnej zmluvy a podmienok predaja bolažalovaná povinná najskôr zaplatiť žalovanú istinu v splátkach a následne by žalobcovi vznikla povinnosť
dodať tovar, a to v lehote maximálne 28 dní od pripísania poslednej splátky. Ak sa právo na odstúpenie
od zmluvy viaže na okamih odovzdávania tovaru, nie je možné uprieť právo žalovanej na

odstúpenie od zmluvy za predpokladu, že jej tovar žalobcom dodaný nebol. Je pravdou, že žalovaná
písomne od kúpnej zmluvy neodstúpila, avšak bez splnenia povinnosti dodať predmet kúpy vyplývajúci
z ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka, nie je možné uložiť túto povinnosť žalovanej vzhľadom k
tomu, že medzi účastníkmi boli dohodnuté iné podmienky predaja. Kúpna zmluva je dvojstranný právny
úkon, synalagmaticky spojený s odovzdaním predmetu kúpy a povinnosťou zaplatiť dohodnutú cenu za

predmet kúpy. Zákonné podmienky vyplývajúce z tohto dvojstranného právneho úkonu v danom prípade
splnené neboli, a preto ďalšie právo oprávnenej osoby, t. j. žalovanej z titulu kúpnej zmluvy, (napr. právo
na odstúpenie od zmluvy), nemožno uprieť pred dodaním tovaru.
Náhrada trov konania nebola žalovanej priznaná z dôvody ich neuplatnenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že
odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie.
Uviedol, že žalovaná mala právo odstúpiť od zmluvy do 7 dní od prevzatia tovaru. Keďže k prevzatiu
tovaru nedošlo, žalovaná nemohla ani svoje právo realizovať. Nesúhlasil s názorom okresného súdu o
predčasnosti žaloby, pretože v čase podania žaloby bola pohľadávka voči žalovanej splatná. Nečinnosť

žalovanej, t. j. nezaplatenie kúpnej ceny za tovar nemala s ohľadom na písomnú formu kúpnej zmluvy
za následok jej zánik, záväzok žalovanej teda vo vzťahu k žalobcovi naďalej trval a ten si svoje právo
uplatnil v tomto konaní. Ak by zo strany žalobcu nedošlo k uplatneniu jeho práva v súdnom
konaní, nárok by sa v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka premlčal a konajúci súd by musel
postupovať v súlade s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatovanie

súdu, že ak právo na odstúpenie od zmluvy vzniká až momentom dodania tovaru, v dôsledku
čoho by malo byť jeho doterajším nedodaním upreté žalovanej právo na odstúpenie od zmluvy, nie
je pravdivé, nakoľko zaplatením kúpnej ceny tovaru, aj keď v zmysle súdneho rozhodnutia, vznikne
následným dodaním tovaru zo strany žalobcu právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré bude v prípade jeho
uplatnenia zákonom stanovenou formou žalobca akceptovať. Právna úprava zmlúv uzavretých mimo

miesta podnikania, resp. na diaľku, účinná v čase jej uzavretia nepripúšťala možnosť uplatnenia práva
na odstúpenie od zmluvy pred dodaním tovaru, tak ako je tomu v súčasnosti (§ 7 ods. 5 zákona č.
102/2014 Z. z.). Žalobca, ktorý trval na plnení zmluvných podmienok aj v dôsledku nečinnosti žalovanej
teda nemal inú možnosť ako prinútiť žalovanú plniť si svoje zmluvné záväzky. Odôvodnenie, že nemožno
žalovanú zaviazať na úhradu kúpnej ceny, nakoľko jej nebol zo strany žalobcu dodaný

tovar, neobstojí v dôsledku toho, že kúpna zmluva má povahu synalagmatického záväzku, to znamená,
že obaja účastníci zmluvy majú vzájomné práva a povinnosti, teda povinnosť jednej strany plniť je vždy
viazaná nasúčasnésplneniepovinnostidruhejstranyposkytnúťprotiplnenie.Jenadohodezmluvných
strán, v akom časovom okamihu budú jednotlivé povinnosti z kúpnej zmluvy plnené. Pokiaľ žalovaná
nesplnila povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, žalobca nemal povinnosť odovzdať predmet kúpy. Napokon

odvolateľ zdôraznil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Základný program sporového konania je formulovaný petitom návrhu na začatie konania, ktorým

navrhovateľ požaduje ochranu jeho práv. Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia
žalovaného nároku prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom
príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a §
101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení
k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení
žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesnépostavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia
základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy,
prípadnevýnimočneajinénežnavrhnutédôkazyasúdnapriektomunemájednoznačnýskutkovýzáklad

pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom
postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Spôsob výkonu práva žalobcu považoval krajský súd za odporujúce dobrým mravom (§ 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka), a preto mu nemôže poskytnúť právnu ochranu. Časový moment, kedy malo
dôjsť k plneniu povinností žalobcu ako predávajúceho zo zmluvy, bol závislý od zaplatenia
kúpnej ceny, t. j. od zaplatenia poslednej splátky žalovanou. Čas plnenia záväzku odporcu bol rozložený
na pomerne dlhú dobu, a to vo forme čiastkových plnení - splátok splatných po dobu 7 mesiacov. Je
zrejmé,žežalovanáneposkytlažalobcovižiadneplnenieanezaplatilahneďprvú,akoajvšetkynásledné
splátky.Vzhľadomktomu,žejejzostranyžalobcuneboldodanýpredmetkúpy(keďžepovinnosťžalobcu

plniť bola viazaná časovo až po poskytnutí celého plnenia zo strany žalovanej), možno v tomto
konanížalovanej bezakýchkoľvekpochybnostívidieťprejavvôle,žezmenilasvojerozhodnutie
o kúpe predmetného tovaru a o tento už záujem nemá. Žiada sa uviesť, že žalobca nebol v období ihneď
po uzavretí zmluvy, a ani následne v období splatnosti prvých splátok nútený zabezpečovať žalovanou
objednaný tovar z dôvodu, že povinnosť jeho dodania nastala až osem mesiacov po uzavretí

zmluvy (7 mesiacov splácania + 28 dní dodacia lehota). Logicky by po nezaplatení prvých splátok (prvá
splátka splatná 20.06.2010) bolo možné zo strany žalobcu očakávať konanie smerujúce k ukončeniu
zmluvného vzťahu so žalovanou, a to či už dohodou o zrušení zmluvy alebo dohodou o urovnaní alebo
iným jednostranným právnym úkonom, ktorý by prichádzal do úvahy (napr. odstúpením od zmluvy
podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca však naopak týmto spôsobom nekonal a naďalej

zotrval v zmluvnom vzťahu. V konaní žalobca neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že
vyzýval žalovanú na plnenie jej peňažného záväzku počas doby, kedy došlo k splatnosti jednotlivých
splátok (s výnimkou výzvy realizovanej v mesiaci apríl 2013). Krajský súd vychádzal z toho, že žalovaná
ako priemerná spotrebiteľka bola po celý čas nepochybne v presvedčení, že z dôvodu nezaplatenia ani
jednej zo splátok je možné vidieť jej vôľu, že na dodaní predmetu kúpy záujem už nemá a že

jej tak žalobcom ani dodaný tovar nebude a týmto je vlastne zmluvný vzťah de facto zrušený. V konaní
ani nevyšlo najavo, že by sa žalovaná dodania predmetného tovaru voči žalobcovi vôbec niekedy, a to
až do samotného rozhodnutia súdu (teda približne päť rokov od uzavretia kúpnej zmluvy), akýmkoľvek
spôsobom domáhala. Zmysel v uskutočnenom konaní žalobcu však možno vidieť až v tom, že žalobca
sa obrátil na žalovanú s výzvou na plnenie až po uplynutí splatnosti všetkých splátok a následne si v

súdnom konaní uplatnil nielen nárok na zaplatenie celej kúpnej ceny, ale aj úrokov z omeškania z tejto
sumy, a to aj napriek skutočnosti, že z jeho strany nebolo žalovanej doposiaľ poskytnuté žiadne plnenie.
Žalovaná by tak mala žalobcovi v zmysle jeho návrhu zaplatiť celú kúpnu cenu, ako aj úroky z omeškania
bez toho, aby dostala od žalobcu akékoľvek plnenie. Až po tomto by mala žalovaná nárok požadovať
od žalobcu protiplnenie, na ktorom už z dôvodu uplynutia dlhého času zrejme ani záujem nemôže mať.

Uvedené konanie žalobcu sa tak z pohľadu krajského súdu javilo ako nepoctivé a priečiace sa dobrým
mravom.

Žiada sa uviesť, že rešpektovanie a ochrana autonómie vôle je elementárnou podmienkou fungovania
materiálneho právneho štátu. Aj napriek uvedenému však ochrana autonómie vôle nemôže byť

absolútna tam, kde existuje základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný
verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. Týmto druhým princípom
je ochrana tej osoby, ktorá uskutočnila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný
skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, nemôže sa ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov,
ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípov dôvery v úkony ďalších osôb pri sociálnom styku s nimi

je základným predpokladom pre fungovanie spoločnosti. Dôveru treba považovať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. Jednak vyjadruje vnútorný postoj odrážajúci eticky odôvodnené predstavy
a očakávania jednotlivých členov spoločnosti a na druhej strane je výrazom princípu právnej istoty,
ktorý predstavuje jeden z prvkov materiálne, t. j. hodnotovo chápaného právneho štátu, ktorého ústavne
normatívnyvýrazjeobsiahnutývčlánku1ods.1ÚstavySR.Naznačenákonkretizáciaprincípuprávneho

štátu je tým princípom, ktorý pôsobí v prospech žalovanej a proti princípu autonómie vôle, ktorého sa
dovoláva žalobca. Je potom úlohou súdu nájsť praktický súlad medzi oboma protikladne pôsobiacimi
princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z oboch, a to tak, aby výsledok bol zlučiteľný so
všeobecnou predstavou spravodlivosti.V tomto duchu krajský súd priznal princípu dôvery v kontexte princípu ochrany dobrých mravov prioritné
postavenie. Zo zisteného skutkového stavu možno totiž vyvodiť, že postup a správanie sa žalobcu pri

uzatváraní zmluvy a následnej realizácii jeho nároku v tomto konaní neboli korektné. Zmluvu uzavrel
totiž so žalovanou s určením dlhej doby splácania kúpnej ceny tovaru, pričom až následne po uplynutí
tohto času mal dodať objednaný tovar. Za celé toto obdobie nijako so žalovanou nekomunikoval, čo
mohlo u spotrebiteľa vyvolať dojem, že právny vzťah založený kúpnou zmluvou zanikol. Až po uplynutí
spomínaného relatívne dlhého času začal žalobca realizovať právo na súdnu ochranu, ktorý postup

považoval aj odvolací súd za neprípustný, porušujúci práva spotrebiteľa a zjavne odporujúci
dobrým mravom.

Uvedený právny názor sa odchýlil od argumentácie vyslovenej v napadnutom rozsudku, keď súd
prvého stupňa považoval žalobu za predčasne podanú. S takýmto názorom sa odvolací súd nestotožnil,
keďže výslovné znenie zmluvy ukladalo žalovanej splatiť svoj záväzok a až následne mal žalobca

pristúpiťkdodaniuobjednanéhotovaru.Ajnapriektakejtoúpravezmluvnýchvzťahov,krajskýnazáklade
vysloveného právneho názoru nepriznal ochranu žiadanému právu. Prijatím „technického“ prístupu
k riešeniu sporného prípadu by neboli naplnené vyššie formulované princípy spravodlivosti, dôvery,
dobrých mravov, ktoré musia mať pri hodnotení akéhokoľvek právneho problému prioritné postavenie.
Právo musí byť vnímané najprv ako umenie dobra a spravodlivosti a až následne ako súbor pozitívnych

pravidiel. Domáhanie sa práva zo strany žalobcu spôsobom rigidne kopírujúcim obsah zmluvy či zákona
v danom prípade vybočil z podstaty ochrany spravodlivého usporiadania každého právneho vzťahu.
Na odlišné právne posúdenie veci boli účastníci upozornení, pričom argumentácia žalobcu v podaní zo
dňa 18.02.2016 v reakcii na výzvu podľa § 213 ods. 2 O.s.p. nebola spôsobilá akokoľvek zmeniť názor
odvolacieho súdu na posudzovanú vec.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako vecne správny p o t v r d i l .

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia

vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť žalovanej trovy, ktoré
jej v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si žalovaná náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania

neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu jej ich vznik ani nevyplýva, odvolací súd jej ich
náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.