Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219053
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111219053.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: C. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/XX, J., zast.
Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 95, IČO:
44 250 029 proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, Prešov, zastúpenému
Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936
859, o náhradu za zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Prešov, č. k. 16C/156/2011-219 zo dňa 23. 10. 2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý a vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odmieta odvolanie vo výroku o nepripustení zmeny žaloby.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom nepripustil zmenu žaloby,
žalobný návrh zamietol a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia náhrady za zriadenie vecného
bremena. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parcely č. 1846/327 a parcely
č. 1846/331 zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Y.. Žalobkyňa nadobudla pozemky na základe kúpnych

zmlúv v roku 2006. Ide o pozemky v extraviláne, na ktorých je postavená stavba cesty II/534 J. - Y. V. vo
vlastníctve žalovaného. Žalovaný predmetnú komunikáciu nadobudol na základe zákona č. 135/1961
Zb.opozemnýchkomunikáciáchvzmysledelimitačnéhoprotokoluoodovzdaníaprevzatínehnuteľného
majetku zo dňa 09. 03. 2007.

Prvostupňový súd žalobu zamietol odôvodňujúc, cit: „Prioritu pred poskytnutím finančnej kompenzácie

za presne kumulatívne stanovených predpokladov má poskytnutie náhradného pozemku. Do vykonania
pozemkových úprav je vlastník pozemku povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ktoré bolo dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. k dotknutému pozemku zriadené v prospech
vlastníka stavby. Zo správy Obvodného pozemkového úradu v Poprade zo dňa 09. 07. 2013 mal
súd za preukázané a zistené, že žalovaný cestou zastupujúceho subjektu požiadal o vysporiadanie
pozemkov pod cestami II a III triedy podľa zákona č. 66/2009 Z. z. v k. ú. Y., a to pozemkov v extraviláne

aj intraviláne. Obvodný pozemkový úrad potvrdil, že predpokladaný termín ukončenia projektu je 30.
11. 2015. Pozemky vo vlastníctve žalobkyne sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce z čoho
vyplýva, že sú v zmysle správy Obvodného pozemkového úradu v Poprade predmetom konania o
pozemkových úpravách. Napokon aj samotná žalobkyňa potvrdila, že požiadala Obvodný pozemkový
úradopridelenienáhradnéhopozemku.Požiadavkužalobkynenazaplatenienáhradyzazákonnévecné
bremeno kvantifikovanú cenou samotných pozemkov mal súd za takú, ktorá by, ak by žalobe vyhovel,

znamenala duplicitu v zmysle získania totožných hodnôt rôznymi formami. Uvedený dôsledok v zmysle
očakávania tejto situácie nie je možné vylúčiť vychádzajúc aj z vyhodnotenia výsluchu žalobkyne, ktoráodmietla zodpovedať na otázku, či by v prípade pridelenia náhradného pozemku a súčasného priznania
finančnej náhrady, pomernú časť finančnej náhrady vrátila. Nakoľko žalobkyňa v konaní uplatnila
náhradu za vecné bremeno vo výške ceny pozemkov, ktoré chce v budúcnosti predať, súčasne žiada

od Obvodného pozemkového úradu aj o pridelenie náhradného pozemku, súd má za to, že žalobou
uplatnený nárok je potrebné preskúmať aj z hľadiska ust.§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V
čase kúpy pozemkov zastavaných pozemnými komunikáciami žalovaného bola žalobkyňa uzrozumená

s tým, aké pozemky v prírode nadobúda. Ak ich napriek tomu kúpila s cieľom budúceho profitu, či
už vo forme nároku na bezdôvodné obohatenie (uviedla, že takéto podobné pozemky kupovala a
o nároky s nimi spojené sa sporí), alebo iného nároku, hodnotí súd jej konanie ako také, ktorému
ochranu vlastníkovi nemožno priznať. Ide o konanie žalobkyne vybočujúce z mantinelov, ktorými sú
dobré mravy v spoločnosti charakterizované. Žalobkyňa okrem informácie o tom, že od začiatku vedela,
že pozemky, ktoré kupuje nebude môcť využívať, uviedla pred súdom aj to, že už v minulosti kupovala

obdobné pozemky, a potom ako za ne dostala náhradu, ich predala. Žalobkyňa je osobou, ktorá v
čase nadobudnutia vlastníctva k pozemkom si bola vedomá toho čo kupuje, vedela, že ide o pozemky
zastavané cestami, dokonca po zameraní geometrickým plánom od pôvodných vlastníkov kúpila práve
len tie časti pozemkov, ktoré boli zastavané cestami, zvyšok zostal vo vlastníctve pôvodných vlastníkov.
Naviac v čase zriadenia pozemných komunikácií bol subjektu, ktorý túto stavbu realizoval daný súhlas

subjektom, k tomu zo zákona oprávneným. Cestná stavba bola postavená so súhlasom pôvodných
vlastníkov, nakoľko tento súhlas udelili vtedajší užívatelia: JRD „Družba“ Poprad a ŠM, n. p., Poprad.
Vyplývatoajzozáznamuz05.05.1975.Záznamjesícepodpísanýosobami,identitaktorýchsodstupom
času je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nezistiteľná, nakoľko pri jednotlivých podpisoch nie
je uvedené za koho podpisujúci koná, v časoch vzniku tohto záznamu však nešlo o spôsob neobvyklý.

Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že družstvo nemohlo konať za vlastníkov, je potrebné poukázať na
ust.§ 24 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, podľa ktorého právo družstevného
užívania oprávňuje družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom by náležalo vlastníkovi;
družstvo však nemôže pozemok zaťažiť alebo scudziť. Družstvu najmä preto náleží všetko, čo sa na
pozemku nachádza, má právo meniť podstatu a čerpať z nej a prevádzať na ňom stavby. Súd po

zhodnotení všetkých dôkazov, tvrdení účastníkov a zistených konkrétnych skutkových okolností má za
to, že nárok na priznanie náhrady za zriadené vecné bremeno nie je možné žalobkyni priznať. Nárok
žalobkyne na vydanie náhradného pozemku je predmetom začatých pozemkových úprav, o pridelenie
náhradného pozemku požiadala nielen žalobkyňa, ale aj žalovaný. Ak by súd žalobkyni priznal náhradu
voformecenypozemkuzastavenéhocestouanáslednebyjejbolpriznanýajnáhradnýpozemok,získala

by duplicitnú formu náhrady a takáto predstava je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. V konkrétnom
prípade žalobkyni nemohlo ísť primárne o ochranu jej vlastníckeho práva, osobitne nie v situácií (čo aj
potvrdila), že pozemky kupovala účelovo a s vedomím, o aké pozemky sa jedná. Preto súd považoval
návrh žalobkyne za nedôvodný.

Súd nepripustil ani zmenu žaloby odôvodňujúc, že žalobkyňa už pri podaní žaloby cenu plnenia, ktoré
urobila predmetom konania sama definovala a z hodnoty nároku už zaplatila aj súdny poplatok. Súdom
zvolený postup je tak aj v súlade so zásadou hospodárnosti konania pred súdom.

O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle ust. § 142 ods.1 O. s. p.“.

Proti tomuto rozsudku podalav zákonom stanovenej lehoteodvolanie žalobkyňa. Navrhuje, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v prípade, ak bude
mať podmienky na rozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol. Uviedla, že náhrada za
zriadené vecné bremeno je jednorazová a je poskytovaná buď vo forme náhradného pozemku alebo

vo forme peňažného odškodnenia. Poskytnutím jednej formy náhrady zaniká právo na druhú formu.
K inému výkladu legislatívneho textu nie je možné dospieť za predpokladu použitia gramatického,
logického a najmä teleologického výkladu (výkladu sledujúceho zmysel právnej normy). Súd prvého
stupňa tri roky zisťoval stav konania na Obvodnom pozemkovom úrade ohľadom pridelenia náhradného
pozemku žalobkyni a pri tomto zisťovaní sa nedozvedel nič iné než to, čo žalobkyňa tvrdí od podania

žaloby. Žiadny konkrétny podnet na pridelenie náhradného pozemku žalobkyni zo strany žalovaného na
žiadny orgán verejnej správy podaný nikdy nebol. Vo vzťahu k žalobkyni sa nikdy neviedlo, ani nevedie
konanie o pridelenie náhradného pozemku za zákonné vecné bremeno. Ak teda zákon duplicitnú
náhradu vylučuje nemôže ju žalobkyňa dostať ani keby ju skutočne žiadala. Ak by súd priznal peňažnúnáhradu, nemohol by správny orgán poskytnúť vecnú náhradu a opačne. Súd mal preto posudzovať
možnosti žalobkyne v zmysle zákonných ustanovení a nie podľa „priania“ oprávnenej osoby. Zdôraznila,
že pozemok nekupovala zaťažený vecným bremenom, pozemok sa stal zaťažený až nadobudnutím

účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. po jeho nadobudnutí žalobkyňou. Žalobkyňa kupovala pozemok
zastavaný cestnou stavbou a až účinnosťou zákona sa stal vlastník stavby ex lege oprávneným
užívateľom pozemku, čo okrem iného vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia
za jeho užívanie. Zákon č. 66/2009 Z. z. nerozlišuje vlastníkov pozemkov na tých, ktorí boli vlastníkmi v
čase stavby cesty a na tých, ktorí pozemky nadobudli po ich zastavaní od pôvodných vlastníkov. Podľa

právneho názoru súdu by mala nárok na náhradu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. zrejmé len prvá skupina
vlastníkov. Uvedený právny názor však nemá žiadnu oporu v zákone. Súd podľa názoru žalobkyne nie
je oprávnený dotvárať zákon podľa svojho vnútorného presvedčenia. Iná vec je vykladať zákon v súlade
s dobrými mravmi a iná vec je vytvárať neexistujúce podmienky pre priznanie hmotnoprávneho nároku.
V danom prípade nejde o výklad práva v súlade s dobrými mravmi (ako sa snaží argumentovať súd), ale
o vytváranie neexistujúcej právnej prekážky pre vznik hmotnoprávneho nároku. Podľa odvolateľky súd

nie je oprávnený uplatnený nárok podmieňovať podľa vnútorného presvedčenia sudcu. Ak je sudca
vnútorne presvedčený o nesúlade legislatívneho textu s vyššími princípmi práva a spravodlivosti, môže
využiť možnosť podania podnetu na vyslovenie nesúladu právneho predpisu s Ústavnou SR na Ústavný
súdSR.Samotnýsúdvšakinépodmienky,nežktorésúuvedenévzákoneklásťnemôže.Inštitútdobrých
mravov nie je aplikovateľný v prípadoch, kedy súd nesúhlasí s právnou normou. Ak zákon priznáva

právo na náhradu každému vlastníkovi, nie je súd na základe vlastnej úvahy oprávnený medzi vlastníkmi
rozlišovať a diskriminovať ich na základe času a právneho dôvodu nadobudnutia pozemku. Je pravdou,
že žalobkyňa kupovala pozemok s úmyslom vymôcť zákonnú náhradu. Vymoženie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa po účinnosti zákona č. 66/2009 Zb. zmenilo na právo na peňažnú náhradu
za vecné bremeno. Prevažná väčšina vlastníkov, ktorých pozemky boli v 70-tych rokoch 20.storočia

zastavané sa až do roku 1989 nemohli domôcť žiadnej náhrady. V súčasnosti sú to ľudia v dôchodkovom
veku a títo z ekonomických a právnych dôvodoch sa nepúšťajú do náročného sporu so samosprávou,
aby sa domohli práv, o ktoré boli ukrátení. Žalobkyňa do vymoženia náhrady investuje čas a peniaze,
najlepším dôkazom toho je aj samotný tento spor, v ktorom napriek tomu, že nebolo vykonávané žiadne
náročné dokazovanie súd vyniesol rozsudok po viac ako troch rokoch, pričom konanie stále nie je

skončené a žalobkyňa stále nemá žiadnu náhradu. Ak súd otvoril otázku dobrých mravov, je potrebné
posúdiť, kto sa správa v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa, ktorá kúpila pozemky s očakávaním,
že získa peňažný prospech z rozdielu kúpnej ceny a vymoženej náhrady, alebo žalovaný, ktorý bez
poskytnutia náhrady postavil stavby na cudzích pozemkoch, obišiel vyvlastňovacie konanie (existujúce
aj pred rokom 1989) a dodnes získava prospech z toho, že domôcť sa náhrady je podmienené vedením

niekoľkoročného súdneho konania. Je preto potrebné posúdiť či sa k pôvodne poškodeným vlastníkom
zachoval morálnejšie ten kto im poskytol aspoň čiastočnú náhradu alebo ten kto im neposkytol nič.
Otázku dobrých mravov v tomto prípade vyriešil zákonodarca, a preto nie je úlohou všeobecného súdu
riešiť súlad právnej normy s dobrými mravmi.

Žalovaný k podanému odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že konanie o nariadení pozemných úprav v k. ú. Y. začalo v roku 2002. Pôvodne
neboli pozemky nachádzajúce sa pod cestami zahrnuté do projektov pozemkových úprav a v dôsledku
opakovaných žiadostí zo strany žalovaného o vyporiadanie pozemkov pod cestami II a III triedy v
extraviláne, ako aj v intraviláne došlo k zmene obvodu zahrnutého do projektu pozemných úprav. Z listu

Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor zo dňa 01. 04. 2014 explicitne vyplýva, že do tohto
projektu sú už zahrnuté nevyporiadané pozemky pod cestami II a III triedy v extraviláne obce. Je preto
nepochybné, že sporné pozemky žalobkyne nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce, t.j. v
extraviláne sú predmetom pozemkových úprav. Vykonanie pozemkových úprav je veľmi dlhodobou a
náročnou záležitosťou, ktorá si vyžaduje čas, avšak speje k svojmu záveru, a preto je dôležité zohľadniť

túto situáciu a vyčkať na ich ukončenie, aby nedošlo k duplicite uspokojenia nárokov. Podľa žalovaného
by bolo možné priznať finančnú náhradu žalobkyni len vtedy, ak by pozemok nebol zahrnutý do
pozemkových úprav, čo s prihliadnutím na vyššie uvedené nie je prípad prejednávanej veci. Žalovaný je
vlastníkom stavby - cesty a vlastnícke právo na žalovaného bolo prevedené bez pridelenia akýchkoľvek
finančných prostriedkov na majetkovoprávne vysporiadanie. Špekulatívne konanie žalobkyne žalovaný

vidí predovšetkým v tom, že jej základným zámerom bolo vymôcť peniaze od verejnoprávnej inštitúcie
a tým dosiahnuť majetkový prospech.Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a zistil, že nie sú podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

Predmetom konania je zaplatenie peňažnej náhrady za zriadenie vecného bremena. Žalobkyňou
uplatnený nárok vyplýva z ust. § § 2 ods. 1, ods. 3 a zákona č. 66/2009 Z. z., o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce
a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého obec alebo vyšší
územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov) vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva

štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže
poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho
vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne
pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce
tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Podľa ods. 3
tohto zákona, ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových

úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých
pozemkových úprav.

Je nepochybné, že stavba na pozemkoch vlastnícky patriacim žalobkyni je verejnoprospešnou stavbou,
tiež je nepochybné, že žalobkyňa pri kúpe pozemkov mala vedomosť o ich zastavaní cestnou stavbou.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z., usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce, v primárnej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred

zastavaním alebo formou finančnej náhrady, ak:
a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,
c) o to požiada vlastník pozemku.

Právna teória a súdno-aplikačná prax rešpektuje právny princíp, ktorý je vyjadrený pravidlom „zvláštny
zákon ruší zákon všeobecný“ za predpokladu, že ide o predpisy rovnakej právnej sily. Zvláštna úprava,
t. j. užšia právna norma má prednosť pred úpravou všeobecnou, t. j. normou širšou, ktorá sa uplatní len
tam, kde zvláštny predpis vec neupravuje. Tento kontravalentný vzťah špeciality a subsidiarity existuje
medzi rôznymi právnymi predpismi (napr. vzťah Obchodného zákonníka ako osobitného predpisu - lex

specialis a Občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu - lex generalis).

Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi
predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné
bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého

obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné
vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných
vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú
úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách.
Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou

občianskoprávnou. Na danú problematiku je ďalej nutné pozerať podľa zásady nepravej retroaktivity.
Podľa tejto zásady vyplývajú práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena nielen z právnej
úpravy, na ktorej základe vznikli, ale aj zo zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Pokiaľ
súčasné špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom,
je potrebné použiť úpravu súkromnoprávnu (viď nález Ústavného súdu ČR, PL. ÚS 25/04).

Aj keď v danom prípade zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa ust.§ 4 tohto
zákona, vzniká za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR (ďalej len „ústava“). Vecné bremeno vzniká
im rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva a tak
nemožno jeho vznik posudzovať samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Z tohto podľa
odvolacieho súdu vyplýva, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová,a teda nemá charakter opakovaného plnenia (renty). Zákonodarca explicitne neupravil mechanizmus
opakujúceho plnenia z práva na primeranú náhradu zo zákonného vecného bremena. Ak by tento cieľ
podľa odvolacieho súdu zákonodarca sledoval, nepochybne by takáto regulácia opakujúceho sa plnenia

bola v zákone presne stanovená.

Aj keď zákon č. 66/2009 Z. z. explicitne neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena, niet
však žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou
komunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného

bremena.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na zákonom zriadené vecné bremena v iných prípadoch (napr.
vecné bremená podľa prvého Elektrizačného zákona, cit. „vzhľadom na úpravu problematiky vecných
bremien v OZ (§ 151u a nasl.) by bola právna situácia rovnaká i v prípade, žeby namietané ustanovenie
v zákone o energetike chýbalo“ (PL. ÚS 28/05)).

Je nepochybné, že žalobkyňa nekupovala pozemky zaťažené vecným bremenom, lebo pozemky boli
zaťažené až nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. 01. 03. 2009. Žalobkyňa kupovala
pozemky (v roku 2006) zastavané nevyporiadanou cestnou stavbou a až účinnosťou zákona č. 66/2009
Z. z. sa vlastník stavby - žalovaný ex lege stal oprávneným užívateľom pozemku, čo vylučuje možnosť

domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, lebo ide o finančnú náhradu za
vznik vecného bremena, ktorá je jednorazovou náhradou, a teda neexistuje ustanovenie všeobecne
záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo tomuto záveru. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
aj na to, že vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí v zmysle
ochrany základných práv a slobôd, a teda základného práva vlastniť a užívať majetok. Bezdôvodné

obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy,
ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti
(porov. R 25/1986). Niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený, vrátane
verejnoprávneho subjektu využíva pozemok na účely komunikácie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 33Odo/1405/2005 zo dňa 25. 10. 2006, podľa ktorého „povinnosť poskytovať náhradu

vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom
svoje vlastnícke právo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk.“).

Námietky žalovaného, že žalobkyňa kupovala geometrickými plánmi presne vyčlenené časti pôvodných
nehnuteľností, na ktorých sú postavené predmetné cestné komunikácie, že žalobkyni nešlo o užívanie

predmetných nehnuteľností, ale ich kupovala za účelom získania iného plnenia práve z dôvodu, že sa
na týchto pozemkoch nachádzajú cestné komunikácie, môžu mať vplyv iba na výšku priznanej náhrady.
Vo vzťahu k základu nároku táto argumentácia žalovaného nemá právnu relevanciu. Tiež námietky
žalovaného, aby nedošlo k duplicite uspokojenia nárokov, keďže po priznaní náhrady za zriadenie
vecného bremena by žalobkyňa jednak dostala primeranú finančnú náhradu za obmedzenie svojho

vlastníckeho práva, ako aj po ukončení pozemkových úprav - náhradný pozemok, nie sú opodstatnené.
Pre rozsudok je rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O s. p.). Ak vecná
náhrada poskytnutá nebola (hoci bolo začaté konanie v rámci projektu pozemkových úprav v k. ú. Y.),
vlastník pozemku má právo na náhradu za zriadené vecné bremeno a takéto konanie vlastníka pozemku
nemôže byť označené za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Keďže v prejednávanej veci odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného
skutkového stavu súdom prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Uvedené korešponduje požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu
dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania. Zároveň takýto postup vyplýva napr. aj z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/40/2009 z 05. 11. 2009, cit.: „Pri viazanosti súdu prvého stupňa
právnym názorom odvolacieho súdu zostáva dvojinštančnosť zachovaná, nakoľko účastník má po
opätovnom rozhodnutí súdu prvého stupňa (po zrušení a vrátení jeho predchádzajúceho rozhodnutia)
možnosť znovu ho napadnúť riadnym opravným prostriedkom na inštančne vyššom súde. Skutočnosť,
že súd prvého stupňa je po zrušení a vrátení svojho predchádzajúceho rozhodnutia viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu je daná priamo zákonom (§ 226 O. s. p.), preto nemôže zakladať vadu
konania v zmysle ust. § 237 písm. f) O. s. p.So zreteľom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý
a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.).

Odvolaním bol napadnutý aj výrok rozsudku, ktorým súd zmenu žaloby nepripustil. Pretože ide o
rozhodnutie, proti ktorému podľa ust.§ 202 ods. 3 písm. f) O. s. p. nie je odvolanie prípustné, odvolací
súd odvolanie žalobkyne proti tejto časti napadnutého rozsudku odmietol podľa ust.§ 218 ods. 1 písm.
c) O. s. p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.