Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112227002
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112227002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov

senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Martin Holič v právnej veci navrhovateľky: MUDr. N. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, U., zastúpená: JUDr. G. W., bytom Z. XX, H., proti odporcovi: Ing.
M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. H. XXXX/XX, U., zastúpený: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: N. C., nar. XX.X.XXXX, U. C., nar. XX.X.XXXX, N.
C., nar. X.X.XXXX, D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, U., zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úradpráce,sociálnychvecíarodinyTrnava,naodvolanienavrhovateľkyprotirozsudkuOkresnéhosúdu

Trnava č. k. 12P/492012 - 309 zo dňa 7. februára 2014 v časti, v ktorej súd rozhodol, že obaja rodičia
budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, v časti výživného a v časti, v ktorej súd uložil
navrhovateľke informovať odporcu o maloletých deťoch a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 12P/492012 - 309 zo dňa 7. februára 2014 v časti výživného a v časti, v ktorej súd
uložil navrhovateľke informovať odporcu o maloletých deťoch, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom výrokom I. manželstvo účastníkov uzavreté dňa 23.11.1996
v Bratislave I, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Bratislava I, vo zväzku C/5, ročník 1996,
na strane 184, pod poradovým číslom 457, rozviedol. Výrokom II. všetky maloleté deti na čas po rozvode
manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporcu zaviazal platiť výživné na maloletého N. 170 eur mesačne, maloletú U. 130 eur mesačne,
maloletú N. 90 eur mesačne, maloletú D. 90 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

navrhovateľky. Navrhovateľku zaviazal jedenkrát v mesiaci najneskôr do 25. dňa v mesiaci vhodným
spôsobom (písomne, telefonicky) informovať odporcu o zdravotnom stave, školskom prospechu a iných
dôležitých udalostiach v živote všetkých maloletých detí. Výrokom III. súd rozhodol, že neupravuje
styk odporcu s maloletými deťmi. Výrokom IV. odporcu zaviazal zaplatiť náhradu trov konania štátu
vo výške 48,84 eur. Štátu nepriznal náhrada trov konania voči navrhovateľke. Výrokom V. o trovách
konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke súd
rozsudok odôvodnil § 22, § 23 ods. 1, 2, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 2, 3,

5, § 63 ods. 3 § 75 ods. 1, Zákona o rodine. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je v súčasnosti nefunkčné,
účastníci konania od 31.8.2013 nežijú v spoločnej domácnosti (odporcovi bol súdom zakázaný vstup do
domu), keď už i predtým boli v manželstve vážne problémy spočívajúce najmä v rozdielnych názorochna výchovu maloletých detí ale i rozdielnych predstavách o manželskom spolužití, vedení domácnosti;
manželia spolu intímne nežili minimálne 4 roky a od marca 2012 spolu nehospodárili. Vzhľadom na
vyjadrenie oboch účastníkov konania, že nemajú záujem zotrvať v manželstve súd konštatuje, že

nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto vyhovel návrhu a manželstvo rozviedol,
keď zotrvanie v manželstve nie je ani v záujme maloletých detí, ktoré boli svedkami konfliktov medzi
rodičmi. S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave práv a povinností k
maloletýmdeťomnačasporozvodemanželstva(§113ods.1O.s.p.).Vdanejvecinavrhovateľkažiadala
zveriť všetky deti do svojej osobnej starostlivosti, odporca spočiatku žiadal zveriť maloletého N. do

svojej starostlivosti, preto súd vo veci nariadil i znalecké dokazovanie za účelom zistenia najvhodnejšej
úpravy práv a povinností k maloletým deťom, v priebehu konania však odporca súhlasil s tým, aby
všetky deti boli zverené navrhovateľke, nakoľko došlo u neho k zmene keď sa od septembra 2013
zamestnal v zahraničí. Vzhľadom na vyjadrenie oboch rodičov súd zveril všetky maloleté deti do osobnej
starostlivosti navrhovateľke, keď v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, napokon i zo
záveru znaleckého posudku vyplýva, že matka je schopná zabezpečovať a zvládnuť v adekvátnej miere

výchovu všetkých štyroch maloletých detí. Súd zároveň rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok, z dôvodu, že rodičovské práva a povinnosti, medzi ktoré patrí i
právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, majú obaja rodičia. Súd zdôrazňuje, že tým, že sa
dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa ostatné rodičovské práva žiadnym spôsobom
neobmedzujú. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka ani

odporca nemajú iné vyživovacie povinnosti, priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky je 872,09 eur
(obdobie január 2013 až december 2013), odporca u terajšieho zamestnávateľa pracuje od septembra
2013 s čistým mesačným zárobkom 2.070,33 eur. Maloletý N. od 1.9.2013 navštevuje Gymnázium
v Trnave, maloletá U. navštevuje 9. ročník ZŠ, maloletá N. 6. ročník ZŠ a maloletá D. 2. ročník
ZŠ. Všetky štyri deti navštevujú skautský krúžok, s čím sú výdavky približne 100 eur ročne, čo je

členské u každého dieťaťa a pravidelné mesačné výdavky na výpravy, ubytovanie, cestovné. Maloletý
N. navštevuje krúžok programovania v Centre voľného času s čím sú výdavky približne 40 eur ročne.
V súvislosti s nástupom na strednú školu sa zvýšili výdavky najmä v súvislosti s nákupom jazykových
učebníc, s čím bol jednorazový výdavok vo výške 50 eur. Maloletá U. navštevuje Základnú umeleckú
školu literárno-dramatický odbor, s čím sú výdavky 90 eur ročne poplatok + poplatok ZRPŠ 20 eur na

celý školský rok, ďalej sa venuje atletike, s čím je spojený ročný poplatok 100 eur. Maloletá N. navštevuje
keramický krúžok v Centre voľného času, s čím je spojený výdavok 40 eur ročne, ďalej krúžok gitary s
čím je výdavok 40 eur ročne, venuje sa atletike, s čím je výdavok 100 eur ročne. Maloletá D. navštevuje
hrnčiarsky krúžok v Centre voľného času s čím je spojený výdavok 40 eur ročne, krúžok atletiky s čím
je výdavok 100 eur ročne.

Všetky deti súd zdravé, v ostatnom sú s nimi bežné výdavky. Súd bol toho názoru, že určená výška
výživného zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletých
detí ako i zárobkovým možnostiam oboch rodičov. Odporca sa domáhal i svojho práva na pravidelné
informovanie, žiadal aby bola navrhovateľka zaviazaná pravidelne raz v týždni ho informovať o
zdravotnom stave maloletých detí a ich školskom prospechu, poskytnúť mu všetky informácie o

aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí a to telefonicky vždy v nedeľu počas
kontaktu odporcu s maloletými deťmi. Súd dospel k záveru, že v danej veci je právo na poskytovanie
informácií o maloletých deťoch možné a žiaduce realizovať, keď odporca pracuje v zahraničí, čím
má obmedzenú možnosť pravidelne sa stretávať s maloletými deťmi, preto rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď podľa názoru súdu takáto úprava práva na podanie

informácií sa súdu javí dostatočná. Súd ponechal na rozhodnutie navrhovateľky akým spôsobom bude
odporcovi podávať informácie, keď poukazuje na skutočnosť, že z hľadiska Občianskeho zákonníka
spĺňa náležitosti písomnej formy právneho úkonu tiež e-mailová správa, čo je dnes štandardný spôsob
komunikácie umožňujúci pružnú výmenu informácií. Odporca sa ďalej domáhal, aby bol oprávnený
kontaktovaťsasmaloletýmideťmitelefonicky,aleboinýmobdobnýmkomunikačnýmprostriedkomkaždý

kalendárny týždeň vždy v utorok, štvrtok a v nedeľu v čase od 19.00 hod. do 19.30 hod. a za týmto
účelomsadomáhaluloženiapovinnostinavrhovateľke,abytakýtokontaktdeťomsodporcomumožnilaa
zabezpečila podmienky na jeho vykonanie. Tomuto návrhu odporcu súd nevyhovel, keď žiadne zákonné
ustanovenieneupravujeuloženietakejtopovinnosti,umožniťtelefonickýkontaktsdieťaťomazabezpečiť
podmienky na jeho vykonanie, zákon upravuje iba styk rodiča s dieťaťom. Takéto rozhodnutie by v

prípade jeho nerešpektovania nebolo podľa názoru súdu ani vykonateľné. Napokon ako vyplýva z
vyjadreniaodporcu,tentoaninepreukázal,žebydoposiaľvyvinulúsilieotelefonickýkontaktsdeťmi,keď
uviedol, že sa s nimi nekontaktoval, lebo vedel, že matka by im to nedovolila; deti nemajú ani telefónne
číslo otca, aby sa v prípade záujmu mohli samé s otcom kontaktovať. Nakoľko rodičia maloletýchdetí nežiadali upraviť styk s maloletými deťmi, súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravil. Súd
v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady trov konania,
ktoré štátu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním, keď uznesením č.k. 12P/49/2012-199 zo dňa

3.6.2013 bolo znalkyni Mgr. Marianne Ťapušíkovej priznané znalečné v celkovej výške 497,68 eur, ktoré
bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov súdu. Vzhľadom na predmet konania, rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom a skutočnosť, že v konaní nebolo zistené, že
rozvrat manželstva zapríčinil výlučne jeden z manželov, trovy konania štátu znášajú účastníci konania
rovnakým dielom, každý by teda mal zaplatiť sumu 248,84 eur (497,68 eur : 2). Odporca bol uznesením

č. k. 12P/49/2012-146 zo dňa 21.2.2013 zaviazaný zaplatiť preddavok vo výške 200 eur, ktorý je od
neho vymáhaný, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v zostávajúcej časti,
vo výške 48,84 eur (248,84 eur - 200 eur). Navrhovateľka bola uznesením č. k. 12P/49/2012-145 zo
dňa 21.2.2013 oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, preto súd s poukazom na
citované ustanovenie § 148 ods. 1 veta druhá O.s.p. nepriznal štátu voči nej náhradu trov konania. O
trovách účastníkov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p., tak, že účastníci

nemajú právo na náhradu trov konania, keď bol toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že rozvrat
manželstva zapríčinil výlučne len jeden z manželov a iné rozhodnutie o trovách konania neodôvodňujú
ani pomery účastníkov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu

výslovne proti výroku II., v ktorom súd určil výživné na maloleté deti a zaviazal navrhovateľku podávať
správu o deťoch odporcovi. V odvolaní poukázal na to, že súdu bola predložená pracovná zmluva
odporcu so zamestnávateľom (s prekladom do slovenského jazyka) spoločnosťou Y. K.&X. Y., SRN,
spolu s potvrdením tohto zamestnávateľa o zúčtovaní hrubého a čistého príjmu za obdobie mesiaca
september roku 2013. Z potvrdenia je zrejmé, že súčasťou vypočítaného a potvrdeného hrubého príjmu

za dané obdobie je aj náhrada cestovného, vrátane diét, spolu vo výške 869,39 eur. Odporca poukázal
na to, že náhrada cestovného, vrátane diét nie sú ani predmetom dane z príjmov podľa § 5 ods. 5
písm. a) z. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Odporca v prílohe k odvolaniu zároveň predložil aj kópie
potvrdenia zamestnávateľa za obdobie mesiacov október, november a december roku 2013, z ktorých
je zrejmé, že súčasťou hrubej mzdy za každý mesiac je zamestnávateľom poskytovaná cestovná

náhrada, ktorá v zmysle zákona o dani z príjmov nie je príjmom a nepodlieha dani z príjmov, predstavuje
náhradu mimoriadnych nákladov odporcu a preto nemožno tieto považovať za príjem, pričom v zmysle
predložených potvrdení poskytovaná cestovná náhrada (diéty) predstavujú za mesiac október roku 2013
sumu vo výške 791,71 eur, za november 859,13 eur a za december 452,41 eur. Zároveň je potrebné
poukázať na skutočnosť, že výška hrubej mzdy odporcu je daná počtom pracovných dní v príslušnom

kalendárnom mesiaci a odmenou za hodinu výkonu práce (§ 4 spojení s § 3 pracovnej zmluvy) a taktiež,
že vyplácanie diét, cestovných náhrad, ktoré súd považoval za súčasť mzdy odporcu je viazané na
miesto skutočného výkonu práce (§ 5 pracovnej zmluvy). Po citácii § 118 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z.
Zákonníkapráceodporcadopĺňa,žerovnakotakmožnopoukázať,žeaksúčasťouhrubejmzdyzakaždý
mesiac jej zamestnávateľom poskytovaná cestovná náhrada, diéty, rovnako nejde o mzdu v zmysle

zákonníkapráce,ktorýjemožnovtomtosmerepoužiťanalogicky,ikeďpracovnoprávnyvzťahodporcua
jeho zamestnávateľa sa riadi cudzím právom. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca pracuje v Spolkovej
republike Nemecko, s tým sú spojené oveľa vyššie výdavky spojené s bývaním, stravou, ošatením
a s ostatnými príležitostnými výdavkami, ako tomu je v prípade vykonávania zárobkovej činnosti na
Slovensku. Vzhľadom na uvedené odporca uviedol, že na maloletého N. môže prispievať sumou 80 eur

mesačne, na maloletú U. 70 eur, N. 70 eur a D. 65 eur mesačne. Súd vo výroku II. rozsudku rozhodol,
že navrhovateľka je povinná najmenej 1 krát do 25. dňa v mesiaci vhodným spôsobom (písomne,
telefonicky) informovať odporcu o zdravotnom stave, školskom prospechu a iných dôležitých udalostiach
v živote maloletých detí. Vo svojom návrhu a vo svojich vyjadreniach odporca navrhoval a žiadal, aby mu
bolo umožnené právo na pravidelné informovania sa tak, aby navrhovateľka bola zaviazaná informovať

odporcu pravidelne raz v týždni o zdravotnom stave maloletých deti aj ich školskom prospechu, vrátane
poskytovania všetkých informácií o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletých deti a to
telefonicky,vždyvnedeľupočaskontaktuodporcusmaloletýmideťmi.Zároveňsaodporcadomáhal,aby
bol oprávnený kontaktovať sa s maloletými deťmi telefonicky, alebo iným komunikačným prostriedkom
každýkalendárnytýždeňvždyvutorok,štvrtokavnedeľuvčaseod19.00hod.do19.30hod.Súdtomuto

návrhu odporcu nevyhovel, ako je zrejmé z rozsudku a jeho odôvodnenia, nakoľko podľa názoru súdu a
jeho odôvodnenia žiadne zákonné ustanovenie uloženie takejto povinnosti neupravuje. V tejto súvislosti
odporca uvádza, že odporca sa počas 8. kalendárneho týždňa v období medzi 17.2. a 20.2. pokúsil
kontaktovať telefonicky s maloletými deťmi, pričom tieto sa podľa vyjadrenia odporcu báli s odporcomkomunikovať, pričom odporca sa domnieva, že sa tak stalo na základe, či podľa inštrukcií navrhovateľky.
Súd v odôvodnení uviedol, že odporca má právo na poskytovanie informácií o maloletých deťoch, ktoré
je možné a žiaduce realizovať aj z dôvodu, že pracuje v zahraničí, pričom súčasná doba umožňuje

podľa názoru taký spôsob komunikácie, ktorý dáva priestor pre pružnú výmenu informácií a aj preto
sa odporca domnieva, že súd pri rozhodovaní a uložení povinnosti navrhovateľky informovať odporcu
iba jedenkrát v mesiaci nevzal uvedené skutočnosti do úvahy, ba práve naopak, nakoľko vzhľadom
na samotným súdom uznané možnosti na pružnú výmenu informácií, uložil navrhovateľke povinnosť
informovať odporcu iba jedenkrát v mesiaci, čo podľa názoru odporcu nie je dostatočným uplatnením

práva odporcu na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine.
Z dôvodu, že žiaden právny predpis neupravuje možnosť uloženia povinnosti umožniť kontaktovanie a
tým styk rodiča s maloletým dieťaťom, že je práve naopak možné a vhodné v tejto veci, aby súd takúto
povinnosť vo forme výroku súdneho rozhodnutia navrhovateľke uložil. Z uvedených dôvodov odporca
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v zrušenej časti mu vec vrátil
na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol tak, že odporca je povinný

platiť výživné na maloletého N. 80 eur mesačne, na maloletú U. 70 eur mesačne, na maloletú N. 70 eur
mesačneanamaloletúD.65eurmesačne.Navrholtiež,abysúduložilnavrhovateľkepovinnosťumožniť
a zabezpečiť podmienky odporcovi na to, aby mohol realizovať svoje právo kontaktovať sa so všetkými
maloletými deťmi telefonicky, alebo iným obdobným komunikačným prostriedkom každý kalendárny
týždeň vždy v utorok, štvrtok a v nedeľu od 19.00 do 19.30 hod. Odporca tiež navrhol, aby odvolací súd

navrhovateľke uložil povinnosť najmenej jedenkrát v týždni a to počas oprávneného kontaktu odporcu
s maloletými deťmi každú nedeľu vhodným spôsobom (písomne, telefonicky) informovať odporcu o
zdravotnom stave, školskom prospechu a iných dôležitých udalostiach v živote maloletých detí.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka, prostredníctvom svojho zástupcu.

Nesúhlasila s tým, aby aj odporca bol oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca použil na vlastnú potrebu úspory 19.000 eur a odcudzil ďalších 1.200 eur, uvalil exekúciu na
rodinný dom, v ktorom rodina žije. Podľa názoru navrhovateľky výšku výživného súd prvého stupňa
stanovil bez náležitého zistenia zárobkových pomerov odporcu a jeho majetkových pomerov, keď
neprihliadol na to, že vlastní v C. rodinný dom s dvorom a záhradou a prisvojil si spoločné motorové

vozidlo Peugeot 308. Súd riadne nezisťoval zárobok odporcu u jeho zamestnávateľa v Nemecku, a
uspokojil sa s potvrdením zamestnávateľa odporcu zo 14.10.2013 za mesiac september 2013, ktoré
predložil právny zástupca odporcu na sumu 2.073 eur. Výška stanoveného výživného bola súdom veľmi
podhodnotená a to aj napriek tomu, že čistý zárobok odporcu v mesiaci september vykazoval v čistom
2073 eur, z ktorých odporca by mal platiť na deti len 480 eur. Takto stanovené výživné nezodpovedá

príjmu odporcu, ktorému po zaplatení výživného zostáva na jeho potreby približne 1600 eur. Prislúchalo
by stanoviť na výživnom na deti minimálne 600 eur. Súd dostatočne nešetril zárobkové pomery odporcu
a mál dôslednejšie zisťovať zárobkové pomery odporcu a nie akceptovať potvrdenie o výške príjmu,
ktoré do spisu zakladal odporca. Navrhovateľka tiež nesúhlasila s tým, aby jej bola uložená povinnosť
raz do mesiaca písomne alebo telefonicky informovať odporcu o zdravotnom stave, školskom prospechu

a iných dôležitých udalostiach maloletých detí z dôvodu, že táto povinnosť jej nie je uložená v súlade
so zákonom. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal odporcu platiť
výživné v úhrne od 660 do 700 eur. Navrhla tiež, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti,
v ktorej umožnil aj otcovi zastupovať deti a spravovať ich majetok zrušil a tiež zrušil výrok súdu, ktorý
navrhovateľku zaväzuje podávať správu odporcovi o maloletých deťoch.

K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník podaním doručeným súdu 4.4.2014 a podaním
doručeným súdu 30.5.2014. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a v časti
výšky výživného odporučil odvolaniu matky vyhovieť a prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletých
detíakoajnaschopnostimožnostiamajetkovépomeryodporcu.VnasledujúcejčastivýrokuII.rozsudku

týkajúceho sa informovanosti odporcu o zdravotnom stave, školskom prospechu a iných dôležitých
udalostiachvživotemaloletýchdetíazároveňžiadostiotcaotelefonickúkomunikáciusmaloletýmideťmi
v presne stanovenom čase kolízny opatrovník odporučil odvolanie otca zamietnuť. Otcovi prvostupňový
súd podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine udelil právo na poskytovanie informácií ohľadom maloletých
detí vzhľadom na fakt, že odporca pracuje v zahraničí a má obmedzenú možnosť pravidelne sa s

maloletými deťmi stretávať. Uvedenú úpravu považoval kolízny opatrovník za dostatočnú a odvolaciemu
súdu navrhol túto časť rozsudku potvrdiť.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)potom,čozistil,žeodvolaniejepodanévčasa
oprávnenou osobu (§ 201 a 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pretože ide o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez nariadenia

pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnil termín vyhlásenia rozhodnutia na úradnej
tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a
nemožno prihliadnuť k námietkam odporcu a námietkam navrhovateľky uvedeným v ich odvolaniach.

Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide

o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zverenie detí do osobnej starostlivosti
matky, určenia výživného, úpravy styku otca s deťmi a pretože v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnymi
závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade bol predmetom konania rozvod manželstva účastníkov
konania a úprava práv a povinností rodičov k štyrom maloletým deťom na čas po rozvode. Súd
manželstvo účastníkov rozviedol, pričom vychádzal z názoru oboch účastníkov konania, ktorí sa zhodli
na tom, že obnovenie ich manželského spolužitia nie je možné, vzhľadom na závažné rozpory v
manželstve.Vsúvislosti súpravouprávapovinnostíkmaloletýmdeťomúčastnícinenavrhliúpravustyku

otca s maloletými deťmi, pretože na styku sa vedeli dohodnúť, preto súd styk otca s deťmi neupravoval.
Otec pôvodne navrhol zveriť maloletého N. do svojej osobnej starostlivosti, neskôr od tohto návrhu
upustil a súhlasil s tým, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti matke, preto súd všetky štyri deti
zveril do osobnej starostlivosti matke. Proti uvedeným častiam rozsudku nesmerovalo žiadne z odvolaní,
či už navrhovateľky alebo odporcu.

Obajaúčastnícinesúhlasilisrozsudkomsúduprvéhostupňavčastivýživného,matkanavrhovalapriznať
vyššie výživné, na všetky 4 deti v rozmedzí od 660 eur do 700 eur, pričom súdu prvého stupňa vyčítala,
že nevykonal riadne dokazovanie a nevyžiadal potvrdenie o výške príjmu odporcu od zamestnávateľa a
uspokojil sa s potvrdením o výške príjmu založeným do spisu odporcom. Podľa názoru navrhovateľky je

určené výživné na maloleté deti spolu vo výške 480 eur mesačne nízke vzhľadom k príjmu otca vo výške
2073 eur. Súd pri určovaní výšky výživného neprihliadol k celkovým majetkovým pomerom odporcu a
nezohľadnil skutočnosť, že vlastní nehnuteľnosť v C.. Odporca v odvolaní namietal, že výška určeného
výživného na deti je príliš vysoká, navrhol, aby bola súdom určená nižšia, na maloletého N. 80 eur
mesačne, na maloletú U. 70 eur mesačne, na maloletú N. 70 eur mesačne a na maloletú D. 65 eur

mesačne. V odvolaní poukázal na to, že časť príjmu odporcu tvorí cestovné a stravné, ktoré nemalo byť
zahrnuté do jeho príjmu a pri určovaní výživného mal súd vychádzať z čistého príjmu, po odpočítaní
cestovného a stravného (diét). V septembri 2013 odporca zarobil 2.070 eur, z čoho cestovné a stravné
predstavovalo čiastku 869 eur, v októbri 2.118 eur, z toho cestovné a stravné bolo 791 eur, v novembri
2013 zarobil 2.091 eur, z toho cestovné náhrady a stravné 859 eur, v decembri zarobil 1.680 eur a

cestovné a stravné bolo 452 eur. Súd v rozsudku zaviazal odporcu platiť výživné na maloletého N. 170
eur mesačne, na maloletú U. 130 eur mesačne, na maloletú N. 90 eur mesačne a na maloletú D. 90
eur mesačne, pričom vychádzal z príjmu otca 2.070 eur za mesiac september 2013, príjmu matky vo
výške 872 eur za rok 2013 a bežných potrieb detí. Dospel k záveru, že určené výživné je primerané
možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a potrebám maloletých detí.

Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka odporcu v odvolaní, že súd ho zaviazal na platenie
výživného v neprimerane vysokej výške a rovnako neobstojí námietka navrhovateľky, že súd zaviazal
odporcu na výživné v neprimerane nízkej sume. V súvislosti s uvedenými námietkami účastníkov je
potrebné uviesť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého

prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa
nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie,
ošatenie,obuv)aleajďalšíchodôvodnenýchpotriebdôležitýchprevýchovuavývojdieťaťa(vzdelávanie,
prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa

možno považovať aj tvorbu úspor. Vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa bolo preukázané, že
maloletý N., U., N. a D. majú bežné potreby, primerané deťom vo veku 17, 16, 12 a 9 rokov. Pri určení
výživného vo výške 170 eur na N., 130 eur na U., 90 eur na N. a 90 eur na D. súd správne vychádzal
z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti detí podieľať sa na životnej úrovni obochrodičov.N.včaserozhodovaniasúdomprvéhostupňabolstredoškolák,tridcéryúčastníkovnavštevovali
základnú školu, 9., 6. a 2. ročník. Všetky štyri deti navštevujú popri škole krúžky, súd prvého stupňa ich
presne uviedol spolu s nákladmi matky spojenými s návštevou voľnočasových aktivít. Nemožno súhlasiť

s názorom odporcu, že výšku príjmu otca netvorí cestovné a stravné vyplácané zamestnávateľom, lebo
tento príjem nepodlieha dani z príjmu. Pri určovaní výživného sa vychádza z celkového príjmu otca po
zdanení,pričomsaprihliadnenaodôvodnenévýdavkypovinnéhorodičaarovnakoakopríjemajvýdavky
musí povinný rodič preukázať. Rozdiel medzi príjmom a opodstatnenými výdavkami potom tvorí suma,
z ktorej pri určovaní výšky výživného je potrebné vychádzať. Ak aj otec dostáva od zamestnávateľa

cestové a stravné podľa konkrétneho právneho predpisu, neznamená to, že v skutočnosti priznanú sumu
ajvynakladánaúčel,naktorýsaposkytuje. Odporcasícepoukázalvovšeobecnostinazvýšenévýdavky
na ubytovanie, stravu a cestovné súvisiace s jeho pracoviskom v SRN, ale nešpecifikoval a hlavne
žiadnym spôsobom nepreukázal skutočné výdavky spojené so živobytím v Nemecku. Vo výpovedi na
pojednávaní 21.1.2014 (č.l. 301) odporca uviedol, že ubytovanie mu zabezpečuje zamestnávateľ v
ubytovni alebo v penzióne a cena sa pohybuje od 10 do 25 eur denne. Vo výpovedi sa nezmieňoval o

ďalších výdavkoch spojených s cestovaním, neuvádzal, ako často chodieva na Slovensko a ani akým
spôsobomsastravuje.Jevšakmožnépripustiť,žejednacestazI.(SRN)doTrnavypredstavujepribližne
900 km a odporca za jednu cestu môže vynaložiť približne 90 eur, t.j. za cestu tam aj späť 180 eur
a stravovať sa môže aj v ubytovacom zariadení tak, že si nakúpi potraviny a jedlo si sám pripraví a
v takom prípade môže potrebovať na stravu približne 200 eur, pričom je všeobecne známe, že ceny

potravín v SRN a na Slovensku sú porovnateľné, resp. len o málo vyššie, t.j. odporca vynaloží mesačne
na cestovné a stravu 380 eur a na takúto sumu ako výdavok je možné prihliadnuť. Ak by otec tvrdil,
že na stravu a cestu skutočne minie toľko, koľko dostáva od zamestnávateľa, potom je jeho životná
úroveň veľmi vysoká a deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Je potom nelogické,
že otec má záujem dávať každému z detí do 100 eur mesačne a ich matka im má za to zaplatiť na celý

mesiac stravu, bývanie, oblečenie, hygienické potreby a ďalšie náklady spojené s dochádzkou do školy
a na krúžky a otec by si dovolil len na stravu a cestovné vynaložiť mesačne v priemere 700 eur. Podľa
ustálenej súdnej praxe výživné platené povinným rodičom má predstavovať sumu zodpovedajúcu 20 -
30 %-tám príjmu (odhliadnuc od jeho výdavkov) povinného rodiča s prihliadnutím aj na vek maloletých
detí. Určené výživné v celkovej sume 480 eur na všetky deti s prihliadnutím na príjem odporcu približne

2.000 eur tento predpoklad spĺňa a vzhľadom na vek detí je možné predpokladať, že ich potreby budú
rásť a pri podstatnej zmene pomerov na ich strane bude výživné zvyšované. Nemožno súhlasiť s
názorom navrhovateľky, že súd riadne nezistil majetkové pomery odporcu a neprihliadol na majetok
odporcu, dom v C.. Na pojednávaní 25.11.2013 (č.l. 273) bolo skonštatované, že odporca síce vlastní
dom v C., v ktorom sú dva byty, ale v súčasnosti sú neobývané a neobývateľné, vyžadujú rekonštrukciu.

Navrhovateľka proti takejto poskytnutej informácii nenamietala. Odporca v súvislosti s vlastníctvom
nehnuteľnosti nemá žiaden príjem, práve naopak, potreboval by do nehnuteľnosti investovať, takže k
majetku odporcu v tomto prípade nemožno prihliadnuť pri určovaní výšky výživného. Navrhovateľka
na pojednávaní 21.1.2014 (č.l.302) rovnako nenamietala dôkaz, potvrdenie zamestnávateľa o výške
príjmu odporcu a na otázku súdu vyslovene uviedla, že nežiada aktualizovať príjem odporcu, príjem sa

jej zdal byť dostatočný. Ak odporca do spisu založil relevantný doklad preukazujúci výšku jeho príjmu,
súd nemusí v každom prípade žiadať výšku príjmu priamo od zamestnávateľa. Robí to len vtedy, ak
má súd, alebo účastník konania pochybnosti a listinnom dôkaze založenom účastníkom konania. V
prejednávanej veci však žiadne pochybnosti a výške preukázaného príjmu odporcu nevznikli, preto
nebolo nevyhnutné zisťovať príjem prostredníctvom zamestnávateľa.

Navrhovateľka a aj odporca v odvolaní namietali uloženú povinnosť súdom navrhovateľke, aby odporcu
jedenkrát v mesiaci najneskôr do 25. dňa v mesiaci vhodným spôsobom (písomne, telefonicky)
informovala o zdravotnom stave, školskom prospechu a iných dôležitých udalostiach v živote všetkých
maloletých detí. Navrhovateľka navrhla takýto výrok zrušiť, pretože povinnosť nie je uložená v súlade so

zákonomaodporcanavrhovalpodávaniesprávzintenzívniťnakaždýtýždeň,pretožepovažovaluloženú
povinnosť len jedenkrát v mesiaci za nedostatočnú. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie §
24 ods. 5 Zákona o rodine dospel k záveru, že v danej veci odporcovi vzniklo právo na poskytovanie
informácií o maloletých deťoch, keď odporca pracuje v zahraničí a má obmedzenú možnosť pravidelne
sa stretávať s maloletými deťmi. Súd ponechal na rozhodnutí navrhovateľky, akým spôsobom bude

odporcovi podávať informácie a doplnil, že aj e-mailová správa v súčasnosti predstavuje štandardný
spôsob komunikácie umožňujúci pružnú výmenu informácií.Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci existuje objektívny dôvod, pre ktorý bola matka
maloletých detí zaviazaná podávať ich otcovi správu o zdravotnom stave, školskom prospechu a iných
dôležitých udalostiach v živote všetkých maloletých detí, za ktorú je možné považovať výkon práce

odporcu v zahraničí a jeho obmedzenú možnosť získavať informácie o deťoch priamo od školy, lekára
a pod. Pri aplikácii § 24 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého takáto povinnosť rodiča, ktorému dieťa nie
je zverené vyplýva a súd mu ju môže uložiť, je potrebné vychádzať aj z práva maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom (článok 7 Dohovoru o právach dieťaťa). Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati. Tohto práva sa môže domáhať aj návrhom na súde, keďže zo strany rodiča, ktorému
bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, z tohto práva vyplýva povinnosť pravidelne
informovať druhého rodiča o maloletom dieťati, takže námietka navrhovateľky, že uloženie takejto
povinnosti nie je v súlade so zákonom nie je opodstatnená. Intenzita podávania správ je aj podľa názoru
odvolacieho súdu jeden krát za mesiac dostatočná. Cieľom takejto právnej úpravy je upozorniť rodiča,
ktorý nemá dieťa zverené do výchovy hlavne na vyskytujúce sa problémy detí (zdravotné, v škole, v

správaní a pod), aby rodič pomohol s riešením prípadných problémov a bol informovaný, že nie je
všetko v poriadku. Riešenie problémov býva zvyčajne dlhodobejšou záležitosťou, preto podávanie správ
v častejších intervaloch len navyše zaťažuje rodiča, ktoré má deti zverené do výchovy. Ak sú správy
pozitívnehocharakteru,lenutvrdzujúdruhéhorodiča,ževšetkojevporiadkuapodávanietakýchto správ
úplne postačuje raz mesačne. Odporca v odvolaní síce namietal nedostatočný interval poskytovania

informácií, avšak žiaden konkrétny dôvod, prečo potrebuje informácie častejšie neuviedol.

Návrhunavrhovateľky,abysúdzrušilrozsudokprvéhostupňavčasti,vktorejumožnilodporcovimaloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok nebolo možné vyhovieť, pretože zásadne platí, že obaja rodičia
majú rovnaké práva a povinnosti, okrem prípadov, keď jeden z rodičov je obmedzený, alebo pozbavený

rodičovských práv. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca bol takouto osobou
(s obmedzenými rodičovskými právami), preto nebol dôvod na to, aby nemohol deti zastupovať, resp.
spravovať ich majetok. Pokiaľ odporca použil spoločné prostriedky účastníkov pre vlastnú potrebu (na čo
poukazovala navrhovateľka v odvolaní v súvislosti s týmto napadnutým výrokom), takáto argumentácia
by bola relevantná v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní o

úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa na takýto argument navrhovateľky prihliadnuť
nedá.

Rovnako nebolo možné vyhovieť návrhu odporcu, aby súd navrhovateľke uložil povinnosť zabezpečiť,
aby sa odporca mohol kontaktovať s maloletými deťmi telefonicky, alebo iným komunikačným

prostriedkom každý kalendárny týždeň vždy v utorok, štvrtok a v nedeľu v čase od 19.00 hod. do 19.30
hod. Pri posudzovaní takéhoto nároku je potrebné vychádzať z princípu autonómie vôle, t.j. nikoho
nemožnonútiť konaťniečo,čozákonneukladá(každýmôžekonať,čoniejezákonomzakázané).Zákon
o rodine skutočne neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by bolo možné vyložiť tak, aby súd matku
zaviazal na takúto povinnosť (ako to uviedol súd prvého stupňa). Odporca má právo sa kontaktovať s

maloletými deťmi, toto právo môže realizovať kedykoľvek je predpoklad, že deti budú doma, v kontakte
im nebráni plnenie ich povinností a vhodným spôsobom deťom dohovoriť a vysvetliť, prečo je vzájomná
komunikácia dôležitá (aby na jeho úsilie reagovali a s otcom komunikovali), pretože tak, ako majú svoje
rôzne práva deti, majú svoje práva aj ich rodičia. Kontakt odporcu so synom N. by nemal byť problémový,
počas konania bolo preukázané, že vzťah otca hlavne so synom N. je dobrý, rozumejú si, otec navrhoval,

aby bol N. zverený do jeho osobnej starostlivosti, s čím syn súhlasil a až neskôr sa situácia vyvinula
tak, že napokon bol syn zverený matke spolu s ostatnými súrodencami. N. o rok nadobudne plnoletosť,
t.j. je možné predpokladať, že ide o vyspelú osobnosť, ktorá je schopná si utvoriť vlastný názor, nie je
jednoduché skorodospeléhosynaovplyvňovaťamanipulovať,pretoakotecbudevúsilíokontaktovanie
sa s deťmi prostredníctvom syna N. pokračovať vhodným spôsobom, existuje veľký predpoklad, že

dosiahne svoj cieľ, získa informácie a jeho vzájomný vzťah so všetkými deťmi sa bude zlepšovať.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo s poukazom na ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p.

Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.