Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Svediaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/185/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220133
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113220133.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci
navrhovateľa: P.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX Ž., proti odporcovi: Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, o náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 28.661,- eur s príslušenstvom a sumu 5.000,- eur, všetko
právnym dôvodom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. .
Žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 08.08.2007 mu bola zo strany zamestnávateľa Žilinská
teplárenská, a.s. doručená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti opierajúc sa o.i. aj
o rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline č.j. C/2007/040524 zo dňa 31.05.2007,
ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru s navrhovateľom -
občanom so zdravotným postihnutím. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie na
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktoré toto rozhodnutie svojím rozhodnutím č.j.
AA/2007/34432/12130/OISS zo dňa 12.07.2007 potvrdilo. Na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č.j. AA/2007/34432/12130/OISS zo
dňa 12.07.2007 Krajský súd v Žiline žalobu navrhovateľa rozsudkom č. 21S/160/2007-96 zo dňa
16.12.2008 zamietol. Na odvolanie navrhovateľa proti tomuto rozsudku Najvyšší súdu SR rozsudkom
č.k. 1 Sžo 119/2009 zo dňa 18.12.2009 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že
rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č.j. AA/2007/34432/12130/OISS zo dňa 12.07.2007
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny následne rozhodnutím
č.j. AA/28779/OISS zo dňa 14.07.2010 zrušilo rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline
č.j. C/2007/040524 zo dňa 31.05.2007, ktorým bol udelený súhlas s rozviazaním pracovného pomeru
s navrhovateľom. Preto sa dňa 31.08.2010 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline opätovne
začalo správne konanie, v ktorom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline vydal dňa 20.10.2011
rozhodnutie č.j. C/2011/113507/OR, ktorým opätovne udelil zamestnávateľovi súhlas s rozviazaním
pracovného pomeru s navrhovateľom. Na odvolanie navrhovateľa proti tomuto rozhodnutiu Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č.j. AA/2011/2962/2424/OPČ-SSZ potvrdilo rozhodnutie
úradu práce a odvolanie navrhovateľa zamietlo. Krajský súd v Žiline v konaní o preskúmanie rozhodnutia
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zrušil rozhodnutie Ústredie práce, sociálnych vecí a č.j.
AA/2011/2962/2424/OPČ-SSZ zo dňa 18.01.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po tomto postupevšakanipouplynutí5rokovodzačiatkusprávnehokonanianebolovoveciprávoplatnerozhodnuté,preto
dochádza vo veci k nesprávnemu úradnému postupu správnych orgánov oboch stupňov. Prepustením
navrhovateľa na základe nezákonného rozhodnutia č.j. C/2007/040524 zo dňa 31.05.2007 mu vznikla
škoda na ušlom zisku, ušlej mzde. Navrhovateľ bol počas 4 rokov vystavený psychickému stresu,
šikanóznemukonaniuzostranysprávnychorgánovspočívajúcomvovydávanínezákonnýchrozhodnutí,
orgány nerešpektovali názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, navrhovateľ bol nútený
sa proti rozhodnutiam brániť odvolaniami, bol nútený opakovane vyhľadať právnu pomoc, zúčastňovať
sa správnych konaní, navštevovať advokáta, robiť si výpisy zo spisov. Okrem toho mu bolo znemožnené
uplatniť sa a rozvíjať svoje vzdelanie v oblasti, ktorú študoval a bol znemožnený jeho kariérny postup,
nastalo vylúčenie z aktívnej činnosti v spoločnosti. Z týchto všetkých dôvodov domáha sa náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ku ktorému malo dôjsť v uvedených správnych konaniach.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením s listinnými dôkazmi,
a to : výpoveďou z pracovného pomeru, ktorá bola daná navrhovateľovi listom jeho bývalého
zamestnávateľa zo dňa 080.8.2007, z ktorej listiny vyplýva, že došlo k skončeniu pracovného pomeru
z dôvodu organizačných zmien s tým, že zamestnávateľ v tejto výpovedi konštatuje, že bol aj udelený
súhlas k tejto výpovedi príslušným orgánom teda Ústredím práce, soc. vecí a rodiny v Žiline následne,
ktoré bolo potvrdené aj ústredným orgánom štátnej správy a to Ústredím práce, soc. vecí a rodiny
Bratislava, rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina č.k.C2007/040524 zo dňa 31.05.2007,
rozhodnutím Ústredia práce, soc. vecí a rodiny Bratislava č.AA2007/34432/12130/OISS zo dňa
12.07.2007, rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k.14C/10/2008-257 zo dňa 25.1.2011, potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.5Co/118/2011-291 zo dňa 21.6.2011, rozhodnutím Ústredia
práce, soc. vecí a rodiny č.AA2010/28779/9990/OISS zo dňa 14.07.2010, rozsudkom Krajského
súdu v Žiline vydaný v správnom súdnictve č.k.21S/160/2007-96 zo dňa 16.12.2008, rozsudkom
Najvyššieho súdu SR, ktorým bol rozsudok citovaný krajského súdu zrušený a vec vrátená na nové
konanie, rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina č.k.C/2011/113507/OR zo dňa 20.10.2011,
rozhodnutím Ústredia práce, soc. vecí a rodiny č.AA/2012/2962/2424/OPČ-SSZ zo dňa 18.01.2012,
rozsudkom Krajského súdu v Žiline vydaný v správnom súdnictve č.k.21S/24/2012 zo dňa 29.05.2013,
rozsudokNajvyššiehosúduč.k.1Sžso/44/2013zodňa29.07.2013,žiadosťouopredbežnéprerokovanie
nároku.
Navrhovateľ nárok na náhradu škody uplatnený v konaní odvodzoval od rozhodnutia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina č.k. C2007/040524 zo dňa 31.05.2007 ( č.l. 27), t.j. toto rozhodnutie
označil za nezákonné rozhodnutie vydané pri výkone verejnej moci. Predmetným rozhodnutím
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina s poukazom na ust. § 66 Zákonníka udelil spoločnosti
Žilinská teplárenská, a.s, so sídlom Košická 11, 011 87 Žilina ako zamestnávateľovi navrhovateľa
predchádzajúci súhlas na rozviazanie pracovného pomeru podľa § 63 ods.1, písm. b/ Zákonníka práce
s navrhovateľom ako zamestnancom a súčasne občanom so zdravotným postihnutím.
Na prejednávanú vec súd aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej
samosprávy pri výkone samosprávy a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo
na regresnú náhradu. Na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb a orgánom verejnej moci štátny orgán a orgán územnej samosprávy, verejnoprávna
inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon
verejnej moci.
Podľa § 3 ods.1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavenímosobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods.1, písm. d/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla
pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto
ústredného orgánu štátnej správy a to aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá
bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Súd z úradnej povinnosti na začiatku konania v prvom rade skúmal tzv. vecnú legitimáciu účastníkov
konania. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje
stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k
úspechu alebo k neúspechu v konaní. Toto postavenie môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý
je nositeľom tvrdeného hmotného práva má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti, ktorej uloženia sa navrhovateľ žalobou domáha, má pasívnu
vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak žalobca nežaluje osobu, ktorá je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného.
V súdenej veci je v zmysle citovaného ust. § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. nositeľom hmotno-právnej
povinnostitedapasívnevecnelegitimovanouosobouještát.ŽalovanouosoboutedamalabyťSlovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, nakoľko
tvrdená škoda patrí do pôsobnosti tohto ministerstva. Navrhovateľ však žaloval priamo Ministerstvo
prácesociálnychvecíarodinySlovenskejrepublikyakoústrednýorgánštátnejsprávy,ktorýštátnyorgán
nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej uloženia sa navrhovateľ žalobou domáhal. Preto súd
žalobu zamietol so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu.
O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 150 ods.1, veta prvá O.s.p.,, v zmysle ktorého,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať.
Odporcamalvoveciplnýúspech,malbytakprávonanáhradutrovkonania,ktorésiajuplatnilapísomne
vyčíslil, súd však na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval citované ustanovenie § 150 ods.1
veta prvá O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl na strane navrhovateľa, a to najmä s
poukazom na to, že navrhovateľ je občan so zdravotným postihnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.