Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112226380
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112226380.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti
povinnému: L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX, o vymoženie 1.840,83 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 08. 07. 2013 č. k.
10Er/976/2012-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 1.840,83 eura s

príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 14. 11. 2011 sp. zn. SR 09243/11,
z ktorého vyplýva, že oprávnený a povinný si zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou
(blankozmenkou) s dátumom začiatku úročenia odo dňa splatnosti úveru a táto bola predložená na
zaplatenie dňa 29. 06. 2011. Konštatoval, že dňa 03. 06. 2013 si vyžiadal od oprávneného rozhodcovskú
zmluvu, uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 26. 11. 2010, ktorá bola zo strany oprávneného

doručená dňa 03. 07. 2013. V predmetnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
vznikli zo zmluvy o úvere č. 409500099, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory,ktorévzniknúzdohodyovyplnenízmeniek,zabezpečujúcejuvedenúúverovúzmluvuauplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a)
pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde
a b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak zmluvná strana podá žalobu na príslušnom súde

podľa ustanovení OSP. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v
rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o úvere, posúdil
ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
aplikoval naň ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že v

danom prípade bol rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala
byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch, príslušenstvo pohľadávky (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) smie tvoriť maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom
zozmluvyoúverejasnevyplýva,žeužsamotnávýškapoplatkuzaposkytnutieúverupresahujezákonom
stanovenú hranicu 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku

označil i dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne, nakoľko predstavuje
hrubýnepomermedzidohodnutýmazákonnýmúrokomzomeškania,atýmajneprimeranézvýhodnenieoprávneného na úkor povinného. Rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku označil i dojednanie
rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti, pričom táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobomovplyvniťichobsah.Povinnýtaknemalmožnosťobsahpredmetnejzmluvyovplyvniť,nakoľko
jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, kde obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený. Uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá

ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V intenciách ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení

stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí
obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. ÚS 5/2000. Zdôraznil, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov v intenciách ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom tohto zákona. Uviedol, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa §
3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to
na samostatnej listine. Uzavrel, že v zmysle článku 2 ods. 2 veta druhá sa účastníci zmluvy dohodli,
že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne

z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo
zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
rozhodcovskej zmluvy, pričom povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek
sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom

Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
predloženej súdu prvého stupňa dňa 09. 08. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,
ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 1.840,83 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne zo sumy 1.840,83 eura od 01. 05. 2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo
sumy 1.840,83 eura od 29. 06. 2011 do zaplatenia, trov konania vo výške 429,92 eura, trov exekúcie

vo výške 207,77 eura a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 14. 11. 2011 sp. zn. SR 09243/11,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 12. 2011 a vykonateľnosť dňa 15. 12. 2011. Súčasťou spisu je i
zmluva o úvere č. 409500099, uzatvorená účastníkmi konania dňa 26. 11. 2010, všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a rozhodcovská zmluva, uzatvorená účastníkmi konania dňa 26. 11. 2010.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané napodklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK), súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom

stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v

ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj

v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v

spojení s ods. 2 ZRK).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere č.
409500099, uzatvorená účastníkmi konania dňa 26. 11. 2010. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto

ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v
potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto
i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho
rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti

dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.
Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého

pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),

pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 26.
11. 2010 uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa podľa článku II. bod 1, 2 rozhodcovskej zmluvy
dohodli, že „ všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 409500099, uzatvorenej dňa 26. 11. 2010,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v
bode 1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná

žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými
predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu“. I podľa
názoru odvolacieho súdu takto koncipovaná rozhodcovská doložka v predmetnej rozhodcovskej zmluve
celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a
to v neprospech spotrebiteľa. Táto nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne

spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť. Predmetná rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné
dojednanie v tom, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna
zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Sú preto namieste obavy, že povinný
si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces,
nedokázal náležite uvedomiť, pričom z rozhodcovskej zmluvy vôbec nevyplýva, v akom rozsahu a akou

osobou bol povinný ako spotrebiteľ poučený o následkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Povinný
tak nemal reálnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Je notorietou, že v spotrebiteľských
veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu
spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú
skôr len indikátorom, do akých polôh môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou

stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný záver, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky formou
samostatnej zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná,
ako už bolo vyššie uvedené. Naviac výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
odporuje dobrým mravom, ako i právnej úprave, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že

rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.