Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/367/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204741
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204741.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej:
Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, o 4.869,59 eur, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava z 23. júla 2014 sp. zn. 8C/213/2013 (správne „č. k. 8C/213/2013-53") takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením (do ktorého úvodnej časti bolo pojaté vadné označenie žalovanej v podobe
„Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR“) súd prvého stupňa uložil žalobkyni, aby do 10
dní od doručenia uznesenia zaplatila „v kolkoch na rube tohto tlačiva alebo príkazom na úhradu“ súdny
poplatok za odvolanie 20 eur. Takéto rozhodnutie (vyhotovené - ako je zrejmé z už uvedeného vyššie -

len za pomoci zaužívanej predtlače vz. O. s. p. č. 4) neodôvodnil (ničím).

Toto uznesenie napadla žalobkyňa včasným odvolaním a navrhla ho jednoducho zrušiť, vytýkajúc mu (a
súdu prvého stupňa) jednak absenciu odôvodnenia (jednej zo zákonom predpísaných náležitostí), ako
aj nesprávnosť právneho posúdenia veci, keďže tu zákon (SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „Z. s. p.“) účinný

v čase začatia konania uznesením ukladanú poplatkovú povinnosť nepoznal, analogické rozširovanie
úkonov podliehajúcich poplatkom i so zreteľom k príkazu z čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR neprichádza
do úvahy a aj na základe ust. § 18ca Z. s. p. (ako jedného z prechodných ustanovení v takomto
zákone) možno podľa predpisov účinných od 1. októbra 2012 (teda podľa Z. s. p. v znení zákona č.
286/2012 Z. z.) vyberať poplatky len v konaniach začatých po takomto čase, o taký prípad tu však (v
dôsledku podania žaloby ešte v septembri 2012) taktiež nešlo.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99 /1963 Zb.
v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania celú vec (poplatkovej povinnosti) a to
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zo zákonom

ustanovených prípadov potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel
k záveru, že okrem nevypravenia napadnutého uznesenia žiadnym (tobôž nie zákonu zodpovedajúcim)
odôvodnením (pre ktoré bola opodstatnenou odvolacia námietka nepreskúmateľnosťou rozhodnutia)
a zanesenia doň tiež neakceptovateľnej podoby označenia žalovanej, teda už dvoch samostatných
dôvodov na zrušenie uznesenia (legitimizujúcich takýto spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu i
samostatne) toto nie je správnym ani pre dôvodne vytýkané nesprávne posúdenie veci súdom prvého

stupňa po právnej stránke.Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Z. s. p. v znení platnom a účinnom do 30. septembra 2012 (teda aj v čase
začatia konania v prejednávanej veci dňom 27. septembra 2012 - pozn. odvolacieho súdu) od poplatku
je oslobodené (o. i.) súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

S účinnosťou od 1. októbra 2012 bolo práve odcitované ustanovenie zo zákona (i tu rozumej zo Z. s. p.)
vypustené a zároveň bol Sadzobník súdnych poplatkov, tvoriaci prílohu zákona (ďalej len „sadzobník“)
doplnený tak, že sa v ňom bola za položku 7 vložená položka 7a, podľa ktorej poplatok zo žaloby na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je 20 eur (v tejto súv. por. čl. II body 3 a 14 a čl. VII zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

Podľa § 6 ods. 2 prvých dvoch viet Z. s. p. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa

tým konanie na jednom stupni a poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo
veci samej.

Podľa § 18ca Z. s. p. (inak ustanovenia nadpísaného marginálnou rubrikou „Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. októbra 2012“ a do Z. s. p. vloženého práve zákonom č. 286/2012 Z. z., tu

por. i čl. II bod 12 takéhoto zákona) z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

V prejednávanej veci nemohlo byť absolútne žiadnej pochybnosti o tom, že konanie (ako celok) tu začalo

ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona, vyjadrujúceho úmysel tuzemského zákonodarcu opustiť u
konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej tiež „konania o zodpovednostných nárokoch voči štátu“)
inštitút vecného oslobodenia od súdnych poplatkov. Pominúc faktor zmeny zákona aj v tomto prípade
uplatnením opakovane (zjavne však bezvýsledne) kritizovanej praxe pokútneho menenia viacerých

zákonov v rámci zákona primárne prijímaného za celkom iným účelom však pri posudzovaní legitimity
zámerusúduprvéhostupňazaťažiťžalobkyňupoplatkovoupovinnosťouzaodvolaniebolorozhodujúcim
to, že aj pri uzákoňovaní vypustenia ustanovenia, oslobodzujúceho od súdnych poplatkov konania o
zodpovednostných nárokoch voči štátu, bola príslušná úprava sprevádzaná štandardným prechodným
ustanovením, zakotvujúcim zjednodušene to, že po začatí hry sa jej pravidlá nemajú meniť. Z pohľadu

existencie či neexistencie poplatkovej povinnosti pritom význam mal len stav v čase začatia konania
(opäť rozumej ako celku), pretože opak (úmysel vyberať v konaniach začatých pred nadobudnutím
účinnosti diskutovanej právnej úpravy „aspoň“ poplatky za odvolacie konania, začaté až po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z.) mal byť vyjadrený presne a nedostatok takéhoto presného vyjadrenia
bolo treba vyložiť na ťarchu štátu (disponujúceho prostriedkami spôsobilými prípadný neželaný výklad

zmeniťavtejtokonkrétnejvecidokoncastojacehonajednejstranesporu)aniepotenciálnehopoplatníka
(ktorý je len „konzumentom“ právnych predpisov „produkovaných“ orgánmi štátu). To musí platiť tým
skôr, ak pomôcť si tu nejde ani pokusmi odvolávať sa na úpravu z taktiež vyššie citovaného § 6 ods. 2 Z.
s. p., použiteľného len v prípadoch ustanovenia poplatku za konanie (o aký prípad tu pre spoplatnenie
iba žaloby - na rozdiel od iných prípadov uvedených v položkách 5 písm. a/ - d/, 9a, 10 písm. e/ - h/

a 18a sadzobníka - nejde) a predpokladajúceho v odvolacom konaní vo veci samej (o aké by zhodou
okolností v tejto konkrétnej veci šlo) poplatky rovnakou sadzbou ako v konaní na súde prvého stupňa
(ktorou argumentáciou by aj v prejednávanej veci šlo dospieť iba k záveru o nulovej sadzbe poplatku,
čiže o nemožnosti jeho vyrubenia).

Uloženie poplatkovej povinnosti preto nemohlo obstáť a odvolaciemu súdu tak neostalo iné, než
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (práve uvedené nerešpektujúce) podľa § 221 ods. 1 písm. h/
aj i/ O. s. p. i s použitím ustanovenia § 12 ods. 3 Z. s. p. zrušiť (s nutnosťou suplovania tým pasivity súdu
prvého stupňa, ktorý za vyššie opísaného stavu vecí aj podľa § 210a O. s. p. mal odvolanie vybaviť tak,
že mu plne vyhovie sám, ale tak neurobil).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.