Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/311/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112224018
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112224018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní práv. zast. Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 125 - Eur z titulu majetkovej
škody a sumy 550,-- Eur z titulu nemajetkovej ujmy, z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur
a nemajetkovej ujmy vo výške 550,-- Eur z titulu nesprávneho úradného postupu tunajšieho súdu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, spisom tunajšieho súdu 6Er/331/2011 a
zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento vykonáva podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti
poskytovania krátkodobých úverov. V pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním podľa ustanovenia § 38 Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu z titulu svojej pohľadávky vzniknutej z neplnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere
dlžníkom P. Š.. Exekútor pridelil exekučnej veci č. EX 6115/2011. Následne predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. O
žiadosti exekútora mal súd v zmysle § 44 Exekučného poriadku rozhodnúť v lehote 15 dní od doručenia
tejto žiadosti. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 26. 01. 2013, t. j. po uplynutí zákonom
stanovenej doby s omeškaním viac ako 10 mesiacov.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu - nečinnosti okresného súdu požadoval náhradu majetkovej
škody predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených vo veci správy a vymáhania

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a
rozhodnutím o nej. Táto majetková škoda predstavovala sumu 125,-- Eur pozostávajúcu z nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému vo výške 70,-- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-- Eur, na administratívnespracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na výdaje spojené s urgenciami,
poštovné a telekomunikačné výdaje spolu 15,-- Eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov s tým, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s pomernými

ťažkosťami.
Čo sa týka požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 550,-- Eur, vychádzal zo sumy 55,--Eur
za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu
v jeho rozhodovacej činnosti, na ktorú poukázal, podľa ktorej vychádzal zo sumy 660,-- Eur za rok (napr.
Nález Ústavného súdu III.ÚS 203/06, III.ÚS 235/04, III.ÚS 347/05. Márnym plynutím času boli reálne

ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky,
pričom vďaka skorému rozhodnutiu súdu v zákonnej lehote mohol včas a efektívne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že
žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukazoval najmä na zmätočnosť návrhu s tým, že navrhovateľ

nepriložil ani jeden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik skutočnej
škody a nemajetkovej ujmy. Ďalej namietal, že návrh podal navrhovateľ na súd pred uplynutím 6-
mesačnej lehoty upravenej v § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z. z. Návrhy na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody doručil navrhovateľ od 23. 04. 2012, pričom žaloby doručil súdu už dňa 27.
09. 2012. Navrhovateľov nárok je tak na súde uplatnený predčasne.

Pokiaľ ide o samotnú lehotu na udelenie poverenia exekútora, prax už dávnejšie ukázala, že lehota je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §
45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázal na

rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj
v exekučnom konaní. Zároveň sám navrhovateľ uvádzal, že podľa § 44 ods. 2 EP účinného od 01.
06. 2011 neplatí lehota 15 dní, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak teda bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01. 06. 2011, nárok je v tejto
časti neopodstatnený. Pred 01. 06. 2011 znelo ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ EP „vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe je k
novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj
Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho, čo
zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d EP sa správne aplikoval na

rozhodcovské rozsudky aj pred dňom 01. 06. 2011.

Ďalej vzniesol odporca námietku premlčania nároku.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu, podľa tvrdenia odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody

a nároky, ktoré si uplatňuje, sú len hypotetické. U navrhovateľa sa jedná o spoločnosť, ktorá sa
zaoberá spotrebiteľskými úvermi. K svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém,
ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Tento systém musel navrhovateľ využívať nielen počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom a to nielen na správu pohľadávok, ktoré
boli predmetom exekúcií. Požadovaná výška nákladov a jej uplatnenie navrhovateľom je len účelové.

Čo sa týka požadovaných nákladov na administratívne spracovanie urgencií, tieto sú požadované v
neprimeranej výške a väčšina zaslaných žiadostí mohla byť zaslaná aj elektronicky, keď samotné návrhy
boli podávané v elektronickej forme.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy, odporca poukázal na tú skutočnosť, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu. Pri rozhodovaní

Ústavný súd vychádza aj z významu sporu pre navrhovateľa a prihliada na to, či sťažnosť predsedovi
súdu viedla k náprave. Pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa mu
priznala náhrada nemajetkovej ujmy. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcom zadosťučinením. Navrhovateľ toto
nepreukázal.

Žiadal tiež prihliadnuť na aspekt dobrých mravov v súvislosti s nemajetkovou ujmou na strane
navrhovateľa vzhľadom k jeho praktikám, ohľadom ktorých pripojil list Európskej komisie Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť, adresovaný Stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej
únii.Zo spisu 6Er/331/2011 tunajšieho súdu bolo zistené, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia
tunajší súd dňa 23. 05. 2011. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zmluvy

o úvere, zmenky. Dňa 06. 06. 2011 urobil súd dotaz na povinného, na aký účel mu bol poskytnutý úver.
Povinný neprevzal zásielku. Dňa 26. 09. 2011 oznámil poverený súdny exekútor JUDr. Krutý predsedovi
súdu v zmysle § 30 Exekučného poriadku skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť potencionálne
vylúčený z vykonávania exekúcie v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu III.ÚS 322/2010. Následne
oprávnený - navrhovateľ podal vyjadrenie dňa 06. 10. 2011, v ktorom žiadal, aby súd nekonal s vedľajším

účastníkom - Združením na ochranu spotrebiteľa. Súd 29. 09. 2011 urgoval povinného na oznámenie, na
aký účel bol poskytnutý úver. Opätovne zásielka nebola doručená. Dňa 26. 01. 2012 súd vydal poverenie
vo veci.

Navrhovateľ ani odporca sa pojednávania nezúčastnili. Navrhovateľ svoju neprítomnosť neospravedlnil,
odporca ju ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 101 ods. 2

OSP vec prejednal v ich neprítomnosti.

Predmetom sporu bol nárok navrhovateľa na náhradu škody v zmysle špeciálnej právne úpravy zákona
514/2003 Z. z.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. za nesprávny úradný postup sa považuje, okrem iného

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

V danom prípade odporca namietal, že navrhovateľ doručil na súd návrh na začatie konanie predčasne,
pred uplynutím 6-mesačnej lehoty ustanovenej § 16 ods. 1 citovaného zákona, v ktorej sa má nárok
predbežne prerokovať.

Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu táto lehota márne uplynula, súd nepovažoval tento
argument za dôvod pre zamietnutie návrhu pre predčasnosť.

Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu vo vzťahu k uplatnenému

nároku. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Lehota však neplynie počas predbežného prerokovania
nároku, najdlhšie počas 6 mesiacov (19 ods. 3 citovaného zákona).

V danom prípade mohla začať plynúť 3-ročná premlčacia lehota odo dňa, kedy márne uplynula 15-dňová

lehota na vydanie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle § 44 Exekučného poriadku, t. j. odo dňa 08.
06. 2011. Márne by uplynula 08. 06. 2014. Návrh na tunajší súd došiel dňa 27. 09. 2012, t. j. v rámci
tejto lehoty. Súd z týchto dôvodov nepovažoval námietku premlčania zo strany odporcu za dôvodnú.

Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou samotného žalobného návrhu.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom je preukázanie základných predpokladov, ktorými sú:
1. porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe
2. vznik škody

3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je objektívna, preto zavinenie nie je
pre vznik škody nevyhnutným predpokladom.Ad 1/
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonných zásad do práv, právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb.

Lehota 15 dní na vydanie poverenia uvedená v ust. § 44 ods. 2 EP je procesnou a zákonnou lehotou.
Zámerom tejto lehoty bolo zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie

na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu. Exekučný poriadok však
neuvádza sankciu za jej prekročenie, a preto ju treba považovať za poriadkovú lehotu.

V danom prípade žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 23. 05. 2011. V tej dobe účinné
znenie ustanovenia § 44 Exekučného poriadku (po novelizácii zákonom č. 144/2010 Z. z.) v ods. 2
odkazovalo na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, keď pre exekučné tituly

uvedené v citovanom ustanovení lehota 15 pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi neplatí.

Podľa tvrdenia navrhovateľa v tomto období znenie ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku malo na mysli rozhodnutia rozhodcovských komisií v pracovných sporoch vydaných v
rozhodcovskom konaní podľa § 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/75 Zb. o prejednávaní a

rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami. Rozhodnutia rozhodcovských komisií a
rozhodcovských súdov považoval za 2 úplne odlišné pojmy a veci. Svoj názor opieral aj o odbornú
literatúru.
Na druhej strane odporca vyvracal toto tvrdenie opierajúc sa o dôvodovú správu k novelizovanému
zneniu Exekučného poriadku, podľa ktorej sa dotknuté ustanovenie aplikuje aj na rozhodcovský

rozsudok.

Podľa prílohy k uzneseniu Ústavnoprávneho výboru NR SR č. 820 z 23. 02. 2010 bola potreba prijatia
novely(144/2010Z.z.)odôvodnenátak,že„praxukázala,želehotanapoverenieexekútoravprípadoch,
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, bola výraznou prekážkou

na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom
počte nezákonných exekúcií, zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý
rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v
exekučnom konaní. Negatívny dopad na štátny rozpočet to malo aj v súvislosti s podanými žiadosťami o

náhraduškody,zdôvodužesavsúdnejexekúciivymohliplneniazneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,
najmä neprimeraných sankcií. Súdy nemali časový priestor ani na vyžiadanie napr. spotrebiteľskej
zmluvy.“ Na základe uvedeného potom vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo neaplikovať 15 dňovú
lehotu pri poverení exekútora aj v prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, aj keď
to nebolo výslovne v Exekučnom poriadku upravené.

Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 243/07 vyjadril, že v prípade výkladu právneho predpisu platí,
že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikácii právnej normy. Je východiskom na
objasnenie a ujasnenie si jej obsahu, zmyslu a účelu. Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením
zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a musí odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje

účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj
základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Vyššie uvedený zámer
zákonodarcu nemožno nahrádzať neautentickým výkladom v odbornej literatúre.

Súd sa prikláňa k výkladu citovaného ustanovenia účinného ku dňu 23. 05. 2011, ako ho vyložil a

argumentoval odporca. Samotný zákonodarca opravil legislatívnu nepresnosť, keď s účinnosťou od 01.
06. 2011 v znení § 41 ods. 2 písm. d) sa za slovo rozhodnutí vložili slová „rozhodcovských súdov.“
V dôvodovej správe k uvedenej novele je konštatované, že „rozhodcovský rozsudok je exekučným
titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila v ostatnom období svojím autentickým výkladom

aj Národná rada Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať
určité pochybnosti, navrhuje sa výslovne upraviť, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských súdov a zmieri nimi schválené.“
K tejto právnej úprave došlo 8 dní po podaní návrhu na vydanie poverenia.Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nedošlo k porušeniu povinnosti zo strany exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní,

keďže takáto povinnosť v danom prípade pre súd ku dňu 23. 05. 2011, ani po 01. 06. 2011 nebola
stanovená, vzhľadom k tomu, že exekučným titulom bol v danom prípade rozhodcovský rozsudok.
Súd má za to, že vzhľadom k vykonaným úkonom v tomto období nemožno hovoriť o neprimeraných
prieťahoch v konaní, keď v tomto období súd skúmal okolnosti relevantné pre rozhodnutie o návrhu na
vydanie poverenia.

Keďže súd nemal za preukázanú existenciu nesprávneho úradného postupu ako prvého predpokladu
vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovanej špeciálnej právnej úpravy, existenciu ďalších
predpokladov neskúmal. Zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov.

Súd ešte poznamenáva, že pokiaľ odporca poukazoval na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona

514/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2013, toto ustanovenie má hmotnoprávny charakter. Nemá však
retroaktívne účinky, aj preto nemohlo byť aplikované na prejednávaný prípad. Navrhovateľ podal návrh
na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody ešte v roku 2012, kedy sa takýto postup
nevyžadoval.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods.1 OSP. Úspešná žalovaná si uplatnila
náhradu trov konania, ale trovy konania nevyčíslila. Zo spisu jej nevyplývajú žiadne trovy konania. Z
týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.