Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/67/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808208634
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7808208634.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne X. Q., bytom v M. M., X.G. Č.. XX, proti žalovanej
E. D. so sídlom v R., R. Č.. X, o zaplatenie 1.405,26 euro s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 9.12.2010 č.k. 5C/121/2008-274 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 55,67 euro s
8,5% úrokom z omeškania od 3.7.2008 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5% zo sumy
1.349,60 euro od 11.4.2008 do 3.7.2008, zamietol žalobu žalovanej vo výške 404,87 euro a žalovanú
zaviazal nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 1.865,55 euro a trovy štátu v sume 188,52 euro,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne pozostávajúcom z
cestovného v sume 49,-euro, z úroku z omeškania z odmeny zo sumy 1.188,-euro, potom čo uznesením
zo dňa 25.8.2008 konanie o odmene v sume 40.658,-Sk zastavil. Ďalej týmto rozsudkom rozhodol
aj o vzájomnom návrhu žalovanej na zaplatenie poplatku za služby súvisiace so sprostredkovaním
zamestnania v sume 404,87 euro. Nerozhodol však o časti vzájomného návrhu žalovanej ohľadom
uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 1.000,-euro.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili zmluvu o opatrovaní,
na základe ktorej žalovaná sprotredkovala pre žalobkyňu prácu, spočívajúcu v opatrovaní L. X. v
Rakúskej republike za dohodnutú odmenu 54,-euro za jeden deň s tým, že odmena bude vyplácaná
prostredníctvom žalovanej po ukončení práce na 14. (15.deň). V zmluve dohodli, že žalovaná má
nárok na jednorázový poplatok za sprostredkovanie vo výške 30% z mesačného príjmu žalobkyne. Pre

prípad porušenia uvedenej zmluvy dohodli jednorázovú zmluvnú pokutu vo výške 1.000,-euro. Ďalej súd
vychádzal zo zistenia, že žalovaná po začatí konania dňa 3.7.2008 vyplatila žalobkyni odmenu v sume
1.188,-euro, preto v uvedenej časti konanie zastavil.

Na základe uvedených zistení po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že
žalovaná zaplatila žalovanej odmenu po začatí konania až dňa 3.7.2008, preto žalobkyni vznikol nárok

na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto odmeny podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka tak,
ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Ohľadom uplatneného cestovného bol súd toho názoru, že
ohľadom cestovného došlo k uzavretiu ústnej dohody, pričom cestovné na základe vyčíslenia žalovanou
L. X. syn opatrovanej priamo platil žalovanej a ona ho potom vyplatila žalobkyni. Nebolo to však za
posledný turnus, lebo svedok L. X. uviedol, že cestovné žalobkyni nevyplatil, ale vyplatil ho priamo
žalovanej. Žalobkyňa nevedela predložiť doklady o cestovných nákladoch za poslednú cestu, ale

predložila cestovné doklady zo dňa 14.8.2008 vo výške 44,24 euro. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobkyni sumu 55,67 euro, pričom uviedol, že rozdiel činí nedoplatok na odmene. Ohľadom žalovanouvznesenýmprotinávrhomsúdvodôvodnenírozsudkuuviedol,žezvykonanéhodokazovaniavyplýva,že
žalobkyňasíceuzavrelasožalovanoudohodunaneurčitúdobu,ovšemtamnepracovaladlhšiudobuako
6 mesiacov, preto žalovanej by vznikla odmena za sprostredkovanie len vo výške 20% mesačnej mzdy.

Odmena bola síce dohodnutá jednorázovo, ale na druhej strane z dohodnutej odmeny si žalovaná za
každý turnus ponechávala 10% (čo vyplýva z uzavretej zmluvy), čo za obdobie, keď žalobkyňa pracovala
ako opatrovateľka predstavuje ešte vyššiu sumu. Z tohto dôvodu preto súd protinávrh žalovanej v tejto
časti zamietol. Ohľadom zmluvnej pokuty súd konštatoval, že v konaní neboli preukázané skutočnosti,
že žalobkyňa porušila svoje povinnosti v zmysle uzavretej zmluvy tým, že rodina opatrovanej nebola s

jej prácou spokojná, pretože rodina vyslovila spokojnosť s jej prácou, o čom svedčí aj tá skutočnosť,
že po skončení práce žalobkyne s agentúrou, žalobkyňa v nej naďalej pracovala na základe žiadosti
rodiny. Preto rovnako v tejto časti nepovažoval súd protinávrh žalovanej za dôvodný.

Výrok o trovách štátu odôvodnil súd s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešnú žalovanú
zaviazal nahradiť trovy svedočného, ktoré boli hradené z finančných prostriedkov štátu.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia,
súdnom poplatku a hotových výdavkov.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, že
nárok žalobkyne na odmenu za opatrovanie v čase od 7.5.2007 do 29.5.2007 nikdy nespochybňovala.
Ako však vyplýva z predsúdnej korešpondencie medzi účastníkmi, vyzvala žalobkyňu na prevzatie
odmeny, pričom tá reagovala s tým, že si ju príde osobne prevziať do kancelárie. K prevzatiu odmeny

z jej strany však neprišlo, a následne s ňou komunikovala iba prostredníctvom splnomocnencov. Má
za to, že žalobkyňa jej neposkytla potrebnú súčinnosť pri prevzatí odmeny za opatrovanie a z tohto
dôvodu jej nevznikol nárok na úrok z omeškania z predmetnej odmeny. Má preto za to, že žaloba bola
podaná predčasne, pretože sama žalobkyňa najskôr neposkytovala potrebnú súčinnosť pri prevzatí
odmeny za opatrovanie a následne žiadala prostredníctvom právneho zástupcu zaplatiť odmenu za

opatrovanie, výška ktorej však bola nesprávne vyčíslená. Nesúhlasila so skutkovým záverom súdu
prvého stupňa, že ohľadom cestovného došlo k uzavretiu ústnej dohody, pretože súd dospel k tomuto
záveru na základe výpovede žalobkyne, čo mala potvrdiť svedecká výpoveď, resp. čestné prehlásenie
L. X. - syna opatrovanej. Uvedená svedecká výpoveď, resp. čestné prehlásenie je však v rozpore
s neskoršou jeho svedeckou výpoveďou zo dňa 24.8.2010, pričom súd túto neskoršiu výpoveď v

odôvodnenínapadnutéhorozsudkuvôbecnezohľadnil.Ztejtosvedeckejvýpovedevšakvyplýva,žebolo
dohodnuté, že opatrovateľke má platiť cestovné a požadované cestovné vo výške 50,-euro žalobkyni
aj zaplatil. Súd sa vôbec nevysporiadal s týmto novým dôkazom a svoje odôvodnenie postavil na
staršej výpovedi tohto svedka. Taktiež poukázala aj na zmluvu o opatrovaní, ktorá neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by pojednávalo o náhrade cestovného. Bola teda toho názoru, že v konaní bolo

preukázané, že cestovné za uvedené obdobie bolo žalobkyni vyplatené pánom X. resp. že nemala
povinnosť platiť žalobkyni cestovné.

Taktiež za nesprávne považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku spočívajúce v tvrdení, že povinnosť
žalobkyne uhradiť jej poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania podľa § 25 ods.

3 zák.č. 5/2004 Z.z. bola splnená tým, že pán X. jej platil úhradu za sprotredkovanie zamestnania
podľa § 25 ods. 2 zák.č. 5/2004 Z.z. medzi nimi v dojednanej výške 6,-euro za deň opatrovania, lebo
tento záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže ide o dve rôzne povinnosti resp.
dva rôzne nároky. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie o jej nároku ohľadom uplatnenej zmluvnej
pokute, pretože v konaní podľa jej názoru bolo preukázané, že žalobkyňa pracovala v danej rodine aj

po ukončení spolupráce medzi danou rodinou a agentúrou žalovanej, čím porušila článok IX zmluvy na
opatrovanie a teda jej vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu 1.000,-euro, keďže už nepracovala v
danej rodine prostredníctvom agentúry, ale odmenu dostala priamo od rodiny kde opatrovala. Žalobu v
častiuplatnenejistiny1.349,60europovažujezapredčasnú,pretovtejtočastižiadapriznaťnáhradutrov
konania. Náhradu trov konania ktoré vznikli po zaplatení časti istiny 1.349,60 euro rovnako žiada priznať,

keďže v konaní o zaplatenie zvyšnej časti istiny 55,67 euro žalovaná nebola pasívne legitimovaná.Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil
vo vzťahu k žalovanej uplatnenému vzájomnému návrhu a to v dôsledku nesprávnej interpretácie ust.
§ 25 ods. 2,3 zák. č. 5/2004 Z.z. a dopustil sa aj viacerých procesných pochybení v dôsledku čoho

nemožno považovať jeho rozhodnutie za správne.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako
mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci síce správne pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu žalovanej
vychádzal zo správneho právneho predpisu § 25 ods. 2,3 zák.č. 5/2004 Z.z. tento však nesprávne
interpretoval, ak vychádzal z názoru, že žalovanej síce vznikol nárok na dohodnutú jednorázovú odmenu
za sprostredkovanie zamestnania, avšak žalovaná tým, že za každý turnus si ponechávala 10% z

odmeny žalobkyne, obdržala sumu vyššiu než ňou požadovanú vo výške 30% mesačnej odmeny.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať
právnickáosobaalebofyzickáosobazapodmienokustanovenýchtýmtozákonom,akmánatútočinnosť
povolenie vydané ústredím (ďalej len „sprostredkovateľ“).

Podľa§25ods.2výškuúhradyzasprostredkovaniezamestnaniazaúhradudojednávasprostredkovateľ
s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca.

Podľa § 25 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. od fyzickej osoby môže sprostredkovateľ vyberať poplatok za

služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy; tento poplatok sprostredkovateľ
vyberá až po sprostredkovaní zamestnania.

Podľa § 25 ods. 4 písm. f/ zák. č. 5/2004 Z.z. sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za
úhradu v zahraničí, uzatvorí s občanom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu.

Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje najmä výšku úhrady za sprostredkovanie
zamestnania za úhradu podľa ods. 3.

Podľa § 2 vyhl. č. 31/2004 Z.z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie
zamestnania za úhradu, môže vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovanie zamestnania

za úhradu podľa § 25 ods. 3 zákona ako jednorázovú platbu najviac
a) 20% z mesačnej mzdy alebo z mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej
zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie najviac na obdobie 6 mesiacov,

b) 30% z mesačnej mzdy alebo z mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej

zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie na obdobie dlhšie ako 6 mesiacov.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 25 vyplýva, že sprostredkovateľ za sprostredkovanie
zamestnania má nárok jednak na úhradu za sprostredkovanie zamestnania (§ 25 ods. 2) a jednak
nárok na poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania (§ 25 ods. 3). Jedná sa o

samostatné na sebe nezávislé nároky. Rozdiel medzi týmito nárokmi je v tom, že povinnosť platiť ich
sprostredkovateľovi majú rozdielne subjekty. Kým úhradu za sprostredkovanie zamestnania má uhradiť
sprostredkovateľovi subjekt (právnická alebo fyzická osoba) pre ktorý zamestnanca sprostredkúva,
poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania uhrádza sprostredkovateľovi fyzická
osoba pre ktorú zamestnanie sprostredkoval. Keďže sa jedná o samostatné nároky sprostredkovateľa

voči rozdielnym subjektom, nemožno ich navzájom zamieňať - započítavať.

V prejednávanej veci žalovaná v rámci vzájomného návrhu uplatnila vo vzťahu k žalobkyni okrem
zmluvnej pokuty aj poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania podľa § 25 ods. 3.Súd síce vychádzal z názoru, že odmena pre žalovanú bola jednorázovo dohodnutá, avšak mal za to,
že žalovaná tým, že za každý turnus si ponechávala 10% z odmeny žalobkyne získala odmenu vyššiu,
než požadovanú vzájomným návrhom.

Tento názor je nesprávny jednak z dôvodu nesprávnej interpretácie ust. § 25 ods. 2,3 keď
súd nerozlišoval medzi nárokmi žalovanej ako sprostredkovateľa na úhradu za sprostredkovanie
zamestnania a na poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania a jednak z dôvodu,
že vychádza z nesprávneho skutkového zistenia - súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov nevyplynuli - lebo ako vyplýva z účastníkmi uzavretej dohody „na opatrovanie“ účastníci dohodli
pre žalobkyňu odmenu v sume 54,-euro na deň, a odmenu v dohodnutej výške žalovaná žalobkyni aj
vyplácala a to bez vykonávania zrážok vo výške 10%. Ak teda osoba pre ktorú žalovaná sprostredkovala
zamestnanca-L.X.vyplácalažalovanejzakaždýdeňodpracovanýžalobkyňousumu6,-euro,nejednalo
sa o poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania (ktorý má uhradiť žalobkyňa §
25 ods. 3) ale o úhradu za sprostredkovanie zamestnania (§ 25 ods. 2), ktorú sprostredkovateľovi -

žalovanej uhrádza osoba, pre ktorú bol sprostredkovaný zamestnanec - L. X.. Ak súd prvého stupňa
vychádzal z iného právneho názoru vec nesprávne právne posúdil.

Súdprvéhostupňavedenýnesprávnymprávnymnázoromvdôsledkunesprávnejinterpretácieprávneho
predpisu a nesprávne zisteného skutkového stavu nezisťoval rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie

žalovanou uplatneného vzájomného návrhu ohľadom poplatku za služby súvisiace so sprostredkovaním
zamestnania, a toto pochybenie bolo aj dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa sa však dopustil aj procesného pochybenia, ak nerozhodol o časti žalovanou
uplatnenom nároku ohľadom zmluvnej pokuty.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná v rámci vzájomného návrhu uplatnila vo vzťahu k žalobkyni aj
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.000,-euro. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku síce
vyplýva, že súd nárok žalovanej ohľadom zmluvnej pokuty nepovažoval za dôvodný, uvedený záver do
výroku rozsudku však nepremietol.

Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovanej proti „rozhodnutiu“ o zmluvnej
pokute za odvolanie, lebo pokiaľ súd prvého stupňa nerozhodol o časti predmetu konania, nemožno
podanie žalovanej posudzovať ako opravný prostriedok, ale v súlade s ust. § 41 ods. 2 O.s.p. treba ho
považovať za návrh na doplnenie rozhodnutia podľa ust. § 166 O.s.p.. Úprava § 166 vylučuje možnosť

napadnúť odvolaním to, že súd nerozhodol o časti predmetu konania, teda „nevydanie“ príslušného
rozhodnutia vo výroku rozsudku. Už pojmove teda nemožno podať odvolanie proti výroku, ktorý nebol
vydaný. Takúto procesnú vadu spočívajúcu v nevyčerpaní celého predmetu konania nemožno uplatniť
cestou odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, ak chýba príslušný výrok. Z uvedeného dôvodu bude
preto úlohou súdu v ďalšom konaní rozhodnúť aj o tejto časti vzájomného návrhu žalovanej.

Za nepreskúmateľný považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 55,67 euro s prísl.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
uvedená suma pozostáva z cestovného v sume 44,24 euro a z nedoplatku na odmene. Z odôvodnenia
rozsudkuvšakniejezrejmenazákladeakýchvykonanýchdôkazovdospelsúdkskutkovémuzisteniu,že

ohľadom cestovného došlo medzi účastníkmi k uzavretiu ústnej dohody a neuvádza ani obsah prípadnej
ústnej dohody.

Súd v odôvodnení rozsudku síce popisuje vykonanie jednotlivých dôkazov a to najmä výsluchom
svedkov L. X., L. G. a zmluvou o opatrovaní, tieto však nevyhodnotil v súlade so zásadou voľného

hodnotenia dôkazov, to znamená každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
(§ 132 O.s.p.) a teda nevedno, aké dielčie skutkové zistenia z nich vyvodil, akými úlohami sa pri ich
hodnotení riadil, preto uvedený skutkový záver považuje odvolací súd za nepreskúmateľný.

Rovnako je nepreskúmateľné rozhodnutie aj v časti priznaného nedoplatku na odmene t.j. rozdiel medzi

priznaným cestovným v sume 44,24 euro a sumou 55,67 euro. Žalobkyňa v konaní uplatnila peňažný
nárok v sume 1.237,-euro, ktorý zahŕňal odmenu za prácu v sume 1.188,-eur a 49,-euro cestovné.
Následne žalobkyňa vzala čiastočne späť svoj návrh ohľadom zaplatenia odmeny v sume 1.188,-euroa teda predmetom konania zo strany žalobkyne zostalo cestovné v sume 49,-euro. Z odôvodnenia
rozhodnutia preto nie je zrejmé, aký nedoplatok na odmene zaviazal súd zaplatiť žalovanú žalobkyni.

V rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. rozhodol súd prvého stupňa o uplatnenom nároku, ak priznal
žalobkyni úrok z omeškania od 3.7.2008, i keď žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania až od
4.7.2008.

Možno preto konštatovať, že žalovanou uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom

posúdení veci súdom prvého stupňa je daný a v takom prípade nie sú splnené predpoklady
pre opakovanie dokazovania, alebo jeho doplnenie odvolacím súdom s ohľadom na požiadavku
dvojinštančnosti konania, t.j. aby podstatné právne otázky ktorých riešenie je rozhodujúce pre výsledok
sporu, neboli posudzované až v odvolacom konaní bez možnosti riadneho opravného prostriedku proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa, preto odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 221 ods. 1
písm. h/ ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení vecí bude úlohou súdu prvého stupňa vyjasniť si, čo je predmetom konania zo strany
žalobkyne, teda či v konaní uplatňuje cestovné, alebo aj nedoplatok na odmene a následne vykoná
účastníkom a navrhnuté dokazovanie ohľadom uplatneného nároku. Vo vzťahu k žalovanej posúdi
právne významnú skutočnosť či žalovaná v čase uzavretia dohody o opatrovaní mala povolenie

na sprostredkovanie zamestnania vydané ústredím (§ 25 ods. 1) a následne posúdi dôvodnosť jej
vzájomného návrhu. Vykonané dôkazy náležite vyhodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov (§ 132 O.s.p.), prihliadne pritom aj na námietky žalovanej v odvolaní a rozhodnutie riadne
odôvodní podľa zásad uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.