Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/69/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811204649
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7811204649.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci navrhovateľa Q. E., H.. XX.

XX. XXXX, C. Q., Q. Č.. X, proti odporkyni D. E., Q.. N., H.. XX. XX. XXXX, C. Q., O. XXXX/XX, za
účasti maloletých detí Q. E., H.. XX. XX. XXXX a Q. K. E., H.. XX. XX. XXXX, zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa Q. E., H.. XX. XX. XXXX a odporkyne D. E.E., Q.. N., H.. XX. XX.
XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, pred Matričným úradom v Rožňave, zapísané v knihe manželstiev
uvedeného matričného úradu vo zväzku 13, ročník 1997, strana 140, por. číslo 19, rozvádza.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa mal. Q. E.Á., H.. XX. XX. XXXX zveruje na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Mal. Q. K. E., H.. XX. XX. XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa,
ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Navrhovateľ sa zaväzuje prispievať na výživu mal. Q. E. mesačne sumou 200,- Eur, vždy do 15.-teho
dňa v mesiaci vopred, do rúk odporkyne, odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa sa zaväzuje prispievať na výživu mal. Q. K. E. mesačne sumou 150,- Eur, vždy do 15.-
teho dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľa, odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd určuje, že styky maloletých detí, Q. E., H.. XX. XX. XXXX a Q. K. E., H.. XX. XX. XXXX, s tým z
rodičov, ktorému mu neboli zverené do osobnej starostlivosti, budú bez obmedzenia.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd rozviedol ich manželstvo s odporkyňou, pretože
ich manželstvo neplní svoje funkcie. Navrhol zveriť maloleté deti, Q. E., H.. XX. XX. XXXX a Q. K. E.,
H.. XX. XX. XXXX, do jeho osobnej výchovy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, výsluchom
maloletých detí, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX pred Matričným úradom, Okresným úradom
v Rožňave. O oboch manželov išlo o prvé manželstvo v poradí. Z manželstva pochádzajú dve maloleté
deti, Q. E., H.. XX.XX.XXXX a Q. K. E., H.. XX.XX.XXXX. Obaja účastníci sú občanmi Slovenskej
republiky.Navrhovateľ trval na podanom návrhu, pretože s odporkyňou nežijú manželským životom dlhšiu dobu a
manželstvo je len formálne. Odporkyňa nadviazala známosť s iným mužom v októbri 2008. Do februára

2010 žili v spoločnej domácnosti. V tomto období odporkyňa ostala bývať v ich spoločnom dome na
O. ulici aj s deťmi, kde bývala do apríla 2011, kedy sa odsťahovala do R.. Od apríla 2011 boli obidve
dcéry v jeho starostlivosti a odporkyňa chodievala do Q. každý týždeň a tiež aj počas letných prázdnin
boli s určitými prestávkami obidve dcéry u odporkyne. Pôvodný návrh na zverenie oboch dcér na
zverenie do svojej starostlivosti prehodnotil, pretože staršia dcéra Q. sa rozhodla, že odíde za matkou

do R., kde očakávala iné študijné možnosti a predovšetkým zlepšenie učebných výsledkov, keďže
mala v Q. dosť problémov, jej učebné výsledky boli zlé. Na základe toho navrhol zveriť obe dcéry do
oddelenej starostlivosti, staršiu Q. matke a mladšiu Q. jemu. Q. odmietla odísť do R.Í., pretože v Q. má
väčšie zázemie, keďže tu má obe staré matky a sesternicu, s ktorou maloletá Q. navštevuje rovnakú
školu. Podľa názoru navrhovateľa, oddelená výchova oboch dcér, ktoré budú aj tak v častom kontakte,
nebude na ich ujmu, pretože vzťah medzi dcérami, vzhľadom na väčší vekový rozdiel, je dosť povrchný.

Starostlivosť o deti zabezpečovali navrhovateľ aj odporkyňa, podľa toho u koho boli deti. Výživné si
neplatili, nakoľko v čase keď boli deti u niektorého z nich, ten rodič platil všetky náklady zo svojich
prostriedkov. Uviedol, že starostlivosť o maloletú Q. vie plne zabezpečiť, a to aj za pomoci svojej
partnerky N. K.T.V., s ktorou nadviazal vzťah od 24. 02. 2010.

Odporkyňa súhlasila s rozvodom manželstva, pretože má totožný názor ako navrhovateľ, že manželstvo
neplní už žiadnu zo svojich funkcií. Navrhla, aby obe deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti.
Oddelenie sestier v takomto veku by mohlo mať nepriaznivé následky, mohlo by sa to prejaviť v narušení
súrodeneckých vzťahov oboch dievčat, ktoré práve v tomto veku potrebujú viac matku. Pripustila,
že obaja rodičia majú predpoklady pre výchovu detí, ale nesúhlasila s tým, aby maloletá Q. bola

vychovávanástarýmimamami,tetou,sesternicami.Potvrdila,žezQ.odišlavapríli2011,pretožesinašla
zamestnanievMerckSharp&Dohmes.r.o.,BratislavaaodsťahovalasadoR.kpriateľovi.Staršiadcéra
Q.X.C. sa rozhodla odísť s ňou do R., kde sa musela podrobiť novým pravidlám, ktoré boli nastavené
odporkyňou, v záujme zlepšenia jej prospechu. Maloletá Q. spočiatku prejavovala záujem ostať s ňou, aj
bola s ňou v R., avšak po letných prázdninách, zrejme pod vplyvom ostatného príbuzenstva, sa rozhodla

ostať v Q.. Nastúpila do 1. ročníka ZŠ do Rožňavy, s čím v tom čase súhlasila odporkyňa. Odporkyňa
sa domnievala, že pokiaľ by súd zveril maloletú Q. do jej výchovy, určite by sa v krátkom čase dokázala
adaptovať na nové prostredie v R., našla by si aj tam priateľov. Potvrdila, že výživné na deti si navzájom
neplatili. V prípade, že súd rozhodne, navrhla výživné na každé dieťa osobitne, po 150,- Eur.

Súd konal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, na základe jeho písomných vyjadrení.

Účastníci konania zaujali zásadné odlišné stanovisko k osobnej starostlivosti voči maloletým deťom
na čas po rozvode. Nevedeli sa dohodnúť na tom, ktorý z rodičov sa bude o deti osobne starať, či
budú vychovávané oddelene alebo spoločne. Z toho dôvodu súd nariadil na návrh odporkyne znalecké

dokazovanie z odboru klinickej psychológie detí.

Zo záveru znaleckého posudku č. 2/12 zo dňa 05. 01. 2012, S.. M. D., znalkyne z odboru psychológie,
odvetvia klinickej psychológie detí, vyplynulo, že vykonala pohovor s rodičmi a maloletými dcérami,
za účelom zistenia vzťahov medzi deťmi navzájom a deťmi a rodičmi. Konštatovala, že obe maloleté

dievčatá majú pozitívny citový vzťah k obom rodičom. Na nevedomej úrovni v projekcii manifestujú
silnejšiu citovú väzbu na otca. Medzi deťmi existuje plytkejší citový vzťah, pretože staršia sestra
neakceptuje mladšiu, nevytvorila si k nej vzťah staršieho, zodpovednejšieho a ochraňujúceho
súrodenca, v čom zohráva svoju úlohu zrejme aj vekový rozdiel medzi deťmi. Od odchodu do R., nejaví
staršia sestra záujem o mladšiu sestru. Keď príde navštíviť otca, mladšiu sestru prakticky nevidí, lebo

tá je u matky v druhom dome. Stretnú sa len u starých rodičov. Negatívne ovplyvňovanie maloletých
detí rodičmi vo veci výberu možnosti, s ktorým z rodičov ostanú po rozvode, nebolo zistené. Maloletá
Q. sa rozhodla pre odchod do R.B.. Na základe jej prezentácie, bývanie s matkou považovala za
menšie zlo. Q. je citovo nevyrovnané, temperamentovo nekľudné dieťa, ktoré sa nedokázalo vyrovnať
so situáciou rozpadu rodiny, zle znášala hádky medzi rodičmi. V čase rozpadu rodiny sa identifikovala s

emóciami, postojmi a názormi otca na matkino správanie. Podľa názoru znalkyne, u otca sú lepšie citové
a osobnostné predpoklady na výchovu detí, pretože dokáže deťom poskytnúť kľudnejšie a stabilnejšie
rodinné prostredie. Aj keď nie je v záujme súrodencov ich oddelená výchova, v tomto prípade vzhľadom
navekovýrozdielaexistujúcuplytkúcitovúväzbumedzisestrami,oddelenávýchovaprichádzadoúvahyako riešenie. Maloletú Q. navrhla zveriť do starostlivosti matky a maloletú Q. do starostlivosti otca, s
tým, že navrhla neobmedzené styky rodičov s deťmi.

So znaleckým posudkom S.. M. D. nesúhlasila odporkyňa. Namietala postup pri vyšetrení, pretože
navrhovateľ bol s maloletou Q. vypočutý osobitne, pričom znalkyňa riadne nedoručila odporkyni
predvolanie na vyšetrenie, aj keď bola adresa odporkyne v spise uvedená. Ďalším dôvodom nesúhlasu
sozáveromznalkynebolaskutočnosť,ževzťahymedzisestramisazlepšili,staršiaQ.užinýmspôsobom
komunikovala s Q., dovolila Q. brať si jej veci, na čo bola v minulosti citlivá. Situácia s Q. sa postupne

stabilizuje, pretože je už zameraná iným smerom, mierne si zlepšila prospech v škole, spolu s matkou
chodí športovať. Matka sa snaží korigovať jej správanie, v súlade s návodmi psychologičky Z.. C.,
ktorú v minulosti spolu s Q. navštevovali v E.. Nesúhlasila s názorom znalkyne, že bude v záujme oboch
maloletých detí, pokiaľ budú vychovávané oddelene. Domnievala, že pokiaľ bude poskytnutý dostatočný
časový priestor obom sestrám, vzťahová situácia sa určite zlepší, aj po postupnej stabilizácii v novom
prostredí. Pokiaľ by existovali plytké citové väzby medzi sestrami, je nebezpečenstvo ich prehĺbenia.

Kolízny opatrovník na základe záverov znaleckého posudku navrhol zveriť maloletú Q. do osobnej
starostlivosti matky - odporkyne a maloletú Q. do osobnej starostlivosti otca - navrhovateľa.

V súlade s návrhom odporkyne, súd poskytol časový priestor na zastabilizovanie vzťahov medzi deťmi

a vzťahov medzi deťmi a rodičmi, a to na asi 5 mesiace.

Po uplynutí uvedenej lehoty, navrhovateľ trval naďalej na podanom návrhu, a to na oddelenej výchove
a aj na tom, že vzťahy medzi oboma sestrami sa zásadným spôsobom nezmenili, napriek tomu, že
medzitým sa mali možnosť kontaktovať v priebehu jarných a letných prázdnin a spoločných letných

dovoleniek.

Odporkyňa nesúhlasila s návrhom žalobcu na oddelenú výchovu detí, ani s tým, aby mu boli zverené
obe dcéry do starostlivosti. Navrhla výsluch staršej dcéry Q., ktorá vzhľadom k veku už vie vyjadriť svoje
názory a postoje aj k týmto veciam.

Výsluchom maloletej Q. E., dcéry účastníkov konania, súd zistil, že nemá žiaden problém so sestrou,
aj keď je tam určitý vekový rozdiel. Nedá sa s ňou síce porozprávať o všetkom, no do budúcna by sa
to mohlo zlepšiť, keď bude staršia. So sestrou sa vídava často, pretože spolu s matkou prichádzajú
pravidelne a často do Q.. Pripustila, že v tom čase sa spravidla stretávajú pri spoločnom jedle, pretože

ona ide k otcovi a Q. k mame. Uviedla, že spoločne s Q., mamou a maminým priateľom, s ujom U.,
boli v R. na dovolenke, kde sa im mama aj ujo venovali. Keď je Q. v R., tak chodia spoločne s Q. aj s
mamou do kina, alebo si urobia nejaký program. Nemajú ako sestry žiadne zásadné konflikty, chcela by
bývať spoločne s Q. v R.. Na druhej strane uviedla , že chápe Q., ktorá je zvyknutá na prostredie v Q.,
na svoju sesternicu, staré mamy a na otca. Je ešte v takom veku, že sa nevie zásadne rozhodnúť, ku

ktorému z rodičov by chcela ísť, pretože podľa jej názoru, ona má obidvoch rodičov veľmi rada. Vie, že
má veľmi rada aj otcovu priateľku, tetu N., s ktorou je denne. K ujovi U. nemá až taký vzťah, pretože s
ním nie je tak často v kontakte. Q. je veľmi naviazaná na otca. Na súčasný stav si už Q.C. zvykla, keďže
sa stretávajú najmenej každé dva týždne, v Q.. Bývanie s mamou v R. je pre ňu vyhovujúcejšie, je tam
kľudnejšie a pokojnejšie prostredie, v dôsledku čoho si aj zlepšila prospech.

Ani po výsluchu maloletej svedkyne Q. E. nedospeli rodičia maloletých detí k žiadnej dohode vo
veci výchovy detí a na základe toho bolo navrhnuté nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania,
znalcom S.. Ľ. C..

Zo záverov znaleckého posudku č. 23/2010 znalca S.. Ľ. C. vyplynulo, že pri výbere z možností, u
ktorého z rodičov deti majú ostať na čas po rozvode, považoval ovplyvňovanie maloletej Q. rodičmi
za nepravdepodobné. V prípade maloletej Q. K. takúto možnosť nevylúčil. Obaja rodičia sú adekvátne
uspôsobení a schopní dať to najlepšie prostredie pre ich psychosomatický rast. Z hľadiska osobitosti
dospievania maloletých dievčat, patrí nezastupiteľná pozícia osobnosti matky. Pri zodpovedaní otázky,

či znalec odporúča oddelenú výchovu maloletých detí, zvlášť pokiaľ by žili v inom meste, v inom
prostredí, znalec konštatoval, že z pedopsychologického hľadiska, je oddelenie maloletých súrodencov
nevhodným riešením. V tomto špecifickom prípade je však už situácia pevne štrukturovaná, maloleté
deti vykazujú zmierenie s touto verziou, bude však nevyhnutné a prioritne žiaduce, aby sa sestrystretávali v čo najvyššej frekvencii, za podmienok nezasahovania oboch rodičov a iných osôb do ich
vzájomnej komunikácie. Doporučil zhodne so znalkyňou oddelenú výchovu, pretože v prípade tejto
rodiny sa spontánne vytvorilo fungujúce riešenie umiestnenia maloletých, aj frekvencie ich stretávania,

čorešpektujeobjektívnyfaktvzdialenostimedzibydliskommatkyaotca.Zdôraznilvšakaktívnejšiuúlohu
pri stretávaní sa detí s rodičmi.

Navrhovateľ na základe záverov znaleckého posudku trval na tom, aby boli maloleté dcéry zverené do
oddelenej starostlivosti rodičov, tak, že staršia maloletá Q. do osobnej starostlivosti matky a maloletá

Q. do jeho osobnej starostlivosti. Trval na tom, že vzťahy medzi oboma deťmi nie sú také ideálne, ako
to vyplynulo z kontrolného znaleckého posudku. Pripustil, že postupom času nie je vylúčené, aby sa
zmenilo prípadne výchovné prostredie maloletej Q., pokiaľ by to skutočne chcela, ale v súčasnosti je
viacej citovo inklinuje k navrhovateľovi, niekedy má tendencie vyhnúť sa stretnutia s odporkyňou.

Po oboznámení sa s kontrolným znaleckým posudkom, odporkyňa akceptovala to, že kontrolný znalec

vyslovil určitý záver v tom smere, že oddelenie maloletých súrodencov nepovažuje za najvhodnejšie
riešenie. Z toho vyvodila, že návrh na zverenie oboch maloletých dcér do jej výchovy, by mal byť
akceptovaný, zvlášť pokiaľ znalec konštatoval určitú pozitívnu zmenu vzájomných citových väzieb u
oboch sestier. Odporkyňa svoj návrh odôvodňovala tým, že po rozhovore s triednou učiteľkou maloletej
Q., táto konštatovala, že Q. je pomalšia a neistejšia ako v minulosti, zrejme jej teda neprospieval tento

stav.

Obaja rodičia súhlasili s tým, aby bola v danej veci vypočutá aj maloletá Q., primerane svojmu veku, s
cieľom zistiť postoj maloletej a jej vôľu, s ktorým z rodičov po rozvode by chcela bývať.

Súd vypočul maloletú Q. K. dňa 15. 03. 2013, v kabinete Základnej školy na Sídlisku JUH v Rožňave,
za prítomnosti jej učiteľky, Z..C.Ž. D.. Z výsluchu maloletej, ktorej sudkyňa kládla otázky primerane jej
veku a rozumovej úrovni, súd zistil, že maloletá má veľmi dobrý a blízky citový vzťah k obom rodičom.
Jednoznačne však preferovala možnosť zostať bývať u otca v Q.. Dôvodom bol nielen veľmi blízky
vzťah k otcovi, ale vybudované rodinné zázemie, vzťah k obom starým mamám, k sesternici, ktorú

má veľmi rada a chodí s ňou do školy. Uviedla, že do R. chodieva k mamke, ale bývať tam nechce.
Dôvodom je skutočnosť, že v domácnosti mamy a uja U. je často sama, pretože obaja pracujú, sestra C.
(oslovenie Q.C.) je s ňou minimálne. Nemá vytvorené nejaké kamarátske vzťahy, keďže v R. sa zdržuje
len sporadicky, počas prázdnin alebo víkendov. Súd pri výsluchu zisťoval aj názor triednej učiteľky, ktorá
sa vyjadrila, že maloletá Q. je uzavretý typ dieťaťa, má rada istotu, neznáša dobre, pokiaľ sa naruší jej

určitá sféra, ťažšie znáša stres. Jej vyhovuje stereotyp, ktorý zrejme v súčasnosti má a za obdobie, od
kedy ju učí, z vlastných pozorovaní vie povedať, že je viac citovo napojená na otca a na obe staré mamy.
V škole s ňou nie je žiadny problém, je vždy pripravená, spolupráca s rodičmi je dobrá. Pre maloletú
chodia do školy otec, jeho partnerka, ktorá sa podľa poznatkov triednej učiteľky veľmi venuje maloletej
Q.. Maloletá je v rodine otca plne akceptovaná, jej rozhodnutia sa rešpektujú, čo mala možnosť zistiť

pri práci s Q..

Na základe vykonaného dokazovania, zjavne po výpovedi maloletej Q., rodičia uzavreli rodičovskú
dohodu, v zmysle ktorej sa dohodli na tom, že na čas po rozvode bude maloletá Q. zverená do osobnej
starostlivosti odporkyne a maloletá. Q. K. do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Dohodu uzavreli aj v

časti výživného tak, že navrhovateľ bude prispievať na výživu maloletej Q. sumou po 200,- Eur mesačne
a odporkyňa na výživu maloletej Q. K. sumou po 150,- Eur mesačne. Styky maloletých detí s oboma
rodičmi boli ponechané bez obmedzenia, akceptujúc vzdialenosť súčasného bydliska oboch detí a
pracovné povinnosti rodičov, školské povinnosti a záujmové aktivity oboch detí.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX.
Manželstvo plnilo svoje funkcie do roku 2008, kedy odporkyňa nadviazala známosť s iným mužom.
Po zistení tejto skutočnosti, ešte zotrvali manželia v spoločnej domácnosti, do februára 2010, kedy

odporkyňa ostala bývať v ich spoločnom dome aj s dcérami a navrhovateľ odišiel do novopostaveného
rodinného domu. V apríli 2011 sa odporkyňa odsťahovala do R.Í.. Navrhovateľ tiež nadviazal
mimomanželský partnerský vzťah vo februári 2010, s p. N. K.T.V.. Od uvedeného obdobia manželia
neprejavili záujem o obnovenie manželského spolužitia a v kontakte boli výlučne pri vykonávaní
svojich rodičovských povinností. Z prejavu oboch manželov je nepochybné, aj v dôsledku ich nových

partnerských vzťahov, že nie je priestor na obnovenie manželského spolužitia. Ich vzťahy sú hlboko a
vážne narušené. Je preukázané, že manželia spolu nehospodária, každý zabezpečuje svoje náklady
a náklady dieťaťa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, osobitne. Intímne sa nestýkajú zjavne od
prerušenia spolužitia, tzn. od februára 2010. Manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich
funkcií, stratilo opodstatnenie pre svoju ďalšiu existenciu a nie je ani predpoklad obnovenia manželských
vzťahov na kvalitatívne inej úrovni.

Súd konštatuje, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva v zmysle ust. § 23 Zákona
č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine (ďalej ZoR), nakoľko manželstvo je trvale a hlboko rozvrátené.
Príčina rozvratu manželstva spočívala v nadviazaní mimomanželských partnerských vzťahov, spočiatku
na strane odporkyne, neskôr aj navrhovateľa, čo v konečnom dôsledku privodilo problémy a následný

rozvrat manželstva.

Podľa ust. § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Súd schválil rodičovskú dohodu , v zmysle ktorej sa zverili maloleté deti do oddelenej osobnej
starostlivosti rodičov. Súčasne vytvorené vzťahy detí s rodičmi a detí navzájom, odôvodňujú takúto
dohodu, čo vyplynulo zo záverov oboch znaleckých posudkov, rešpektujúc aj vyjadrenia maloletých
detí. Výška dohodnutého výživného je v súlade s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov a tiež so
súčasnými potrebami maloletých detí.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie výlučne kolízny opatrovník v lehote do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku, pretože navrhovateľka a odporca sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku
do zápisnice o pojednávaní.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.