Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. september 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212466
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813212466.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovaným: 1. G. X.Í., O.. XX.X.XXXX,
V. X. O. Z., F.. G. XXX/XX, 2. R. X., O.. XX.X.XXXX, V. X. O. Z., F.. G. XXX/XX, t.č. obaja na neznámom
mieste, obaja zastúpený opatrovníkom Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, Námestie
Legionárov5,Prešov,IČO:42176778zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného:Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča č.1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 42
264 154, zast. JUDr. Jozef Kemp, advokát, Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob o zaplatenie

4.808,74 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a zmenu žalobného návrhu tak, že „ žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 4.808,74 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy
3.895,70 eur od 04.04.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.“

Žalovaní v 1. rade a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.361,52
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 04.04.2013 do zaplatenia a to všetko

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov vo vzťahu žalobca a žalovaní v 1. rade a v 2. rade n e m á
p r á v o na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných sa náhrada trov konania

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 4.808,74 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 3.895,70 eur od 13.3.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s., poskytla žalovaným na základe úverovej zmluvy č. 0562659878 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 20.3.2009 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby
15,6% p.a., ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom

splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20.3.2013.

V rozpore so zmluvnými podmienkami žalovaní svoj záväzok voči žalobcovi nesplnili v čase určenom
v úverovej zmluve t.j. v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím nastal prípad porušeniapodmienok úverovej zmluvy podľa ust. čl. 7.6, bod 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných
podmienok úverovej zmluvy a vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaných s platením zmluvne
dohodnutýchsplátokprávnypredchodcažalobculistomzodňa22.2.2013vyhlásil,mimoriadnusplatnosť

poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka z úveru v sume 5.286,79 eur pozostávajúca z istiny nesplatenej
časti úveru v sume 3.895,70 eur, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 1.391,09
eur stala splatnou v celom rozsahu. Právny predchodca súčasne vyzval žalovaných na okamžitú
úhradu dlžnej sumy 5.286,79 eur spolu s príslušenstvom v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia,
ktoré oznámenie bolo žalovaným doručené dňa 2.3.2013, žalovaní svoj záväzok v lehote splatnosti do

12.3.2013 nesplnili a tak sú od 13.3.2013 v omeškaní so zaplatením pohľadávky v sume 5.286,79 eur
pozostávajúcej z istiny nesplatenej časti úveru v sume 3.895,70 eur a nesplatených úrokov a poplatkov
za správu úveru v sume 1.391,09 eur, z čoho riadne zmluvné úroky predstavujú sumu 859,22 eur a
poplatky za správu úveru sumu 53,82 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovaným z titulu nesplateného úveru v sume

4.029,60 eur postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., o čom boli žalovaní upovedomení
písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Podaním doručeným súdu dňa 3.9.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že

opravuje svoj návrh na začatie konania v časti uplatnených úrokov z omeškania tak, že správne znie
úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 3.895,70 eur od 4.4.2013 do zaplatenia.
Podľa § 95 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania so súhlasom
súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných
rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu,

ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd
nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný
súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodom návrhom po právoplatnosti uznesenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Opatrovník žalovaných žiadal, aby súd ex offo skúmal premlčanie nároku. Uviedol, že zmluva
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, avšak jednoznačne ide o zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca
žalobcu vystupoval ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia. S odkazom na smernicu Rady 93/13/

EHS charakter spotrebiteľskej zmluvy nestráca zmluva ani vtedy, keď je uzavretá v zmysle Obchodného
zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ďalej uviedol, že predmetná zmluva obsahuje niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok. Prvou
je spracovateľský poplatok pri uzatvorení zmluvy vo výške 89,95 eur - poskytovanie úveru za stavu,
že si z neho ešte pred jeho poskytovaním dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis

právnej úpravy úveru a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011
s tým, že sumu, ktorú si žalobca započítal v okamihu poskytnutia úveru s odôvodnením, že ide o
spracovateľský poplatok je preto potrebné odpočítať od výšky úveru. Druhou neprijateľnou podmienkou
podľa vyjadrenia opatrovníka je poplatok za správu úveru, ktorý bol zjednaný ustanovením, ktoré
je v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, na ujmu spotrebiteľovi a zakladá značnú nerovnováhu

právach a povinnostiach zmluvných strán. Uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia,
je uhrádzaný za spravovanie úveru, aj keď fakticky k žiadnej správe nedochádza a správa úveru
je len administratívnou činnosťou banky, ktorá súvisí s jej predmetom podnikania a charakterom
uvedeného zmluvného záväzku, poplatok slúži len banke a žalovanému nie je poskytovaná žiadna
služba. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a poukázal na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora v rozsudku sp. zn. XI ZR 388/10. Zo zmluvného
dojednania o predmetnom poplatku nie je zrejmé, čo je obsahom spravovania úveru a za čo je
uhrádzaný, nie je zrejmá jeho funkcia a tak je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným a v zmysle §
37 Občianskeho zákonníka je neplatné. Keďže spotrebiteľovi nie je za uvedený poplatok poskytovaná
žiadne služba, hoci tento dobromyseľne predpokladal, že bude, bol uvedený dodatok dojednaný v

omyle a jeho dojednanie je neplatné podľa § 49a Občianskeho zákonníka a aj v rozpore s dobrými
mravmi podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Treťou neprijateľnou podmienkou v zmysle vyjadrenia
opatrovníka je rozhodcovská doložka, kde poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
s tým, že žalovaný je vystavený rozhodcovskému súdu, ktorý je pre neho netransparentný a tým,že je predtlačený v rozhodcovskej doložke, vyvoláva pochybnosti o jeho objektívnosti. Žalovaný
nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah ani rokovať o rozhodcovskej doložke a ani nerozumel a nebol
upovedomený o možných následkoch. Štvrtou neprijateľnou podmienkou je dojednanie o spravovaní

sa právnych vzťahov medzi zmluvnými stranami príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka
s tým, že niet žiadnych pochybností, že je to spotrebiteľská zmluva o spotrebiteľskom úvere, na
ktorý právny vzťah sa prednostne vzťahuje právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch, teda
špeciálna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch ako aj ust. § 52
a nasl. OZ má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je obchodný zákonník. Favorizovanie

režimu Obchodného zákonníka v predmetných úverových zmluvách pred právnymi predpismi určenými
na ochranu spotrebiteľa neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa. Poslednou uvedenou neprijateľnou
podmienkou je, že pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v
tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát
o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Banka používa fikciu doručenia
charakteristickú pre Občiansky súdny poriadok alebo Správny poriadok. Občiansky súdny poriadok

je procesnoprávny predpis, ktorý upravuje vzťahy medzi súdom a účastníkmi konania, niektoré jeho
ustanovenia majú verejnomocenskú povahu, nakoľko súd tu vystupuje ako nadradený subjekt vo vzťahu
k účastníkom konania, prípadne iným osobám, je právnou normou v oblasti verejného práva, kde vzťahy
orgánom verejnej moci a účastníkmi súdneho konania nie sú založené na princípe rovnosti. Naproti tomu
v prípade zmluvných vzťahov v súkromnom práve vystupujú subjekty týchto vzťahov práva na princípe

rovnosti, rovnoprávneho postavenia, aj keď je tendencia jednej zo zmluvných strán prevziať funkciu
„silnejšieho subjektu“, ktorý je spravidla dodávateľ. Písomností doručované dodávateľom v súvislosti so
zmluvami o úvere spravidla mávajú dôležité hmotnoprávne dôsledky pre spotrebiteľa. Podľa § 45 ods.
1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, teda prejav vôle je účinný
voči adresátovi od okamihu, keď sa dostane do jeho sféry dispozície. Neprítomnej osobe musí prejav

vôle teda dôjsť, aby voči nej začal pôsobiť, do okamihu dôjdenia a tiež ak prejav vôle vôbec nedôjde,
nezačne voči nemu pôsobiť. Oprávnený záujem spotrebiteľa na riadnom doručení zásielky je značne
potlačený záujmami silnejšieho subjektu - banky a preto je potrebné to kvalifikovať v predmetných VOP
ako nedodržanie zákazu upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami.
Opatrovník poukázal na v súvislosti s touto podmienkou aj na rozsudok Okresného súdu v Trenčíne

sp. zn. 17C/5/2011 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo 864/2004 zo dňa
16.3.2005. Poukázal tiež na ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 a § 4 ods. 3 uvedeného zákona.

Vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu dňa
6.6.2014, k žalobe sa nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, vyjadrením žalobcu a opatrovníka
a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.7.2014

uviedol, že pohľadávka žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru
poskytnutého žalovaným právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
0562659878. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovanými a vyčíslenia
dlžnej sumy predložil súdu kompletný položkovitý výpis obratov na uvedenej úverovej zmluve s popisom
všetkých transakcií na úverovom účte. Podľa vyjadrenia žalobcu z predloženého výpisu obratov na

úverovej zmluve a špecifikácie predloženej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu je preukázaná
výška neuhradenej dlžnej sumy 3.895,70 eur s príslušenstvom, riadnymi úrokmi a poplatkami. Ďalej
uviedol dojednania z úverovej zmluvy o výške úveru, počte a výške splátok a ich splatnosti s tým,
že v dôsledku omeškania žalovaných s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny
predchodca žalobcu zúčtoval konečný zostatok úveru ku dňu 30.9.2011 ( účtovný záznam - zmena

stavu úveru s tým, že konečný stav zostatku úveru k uvedenému dňu predstavoval neuhradenú sumu
3.895,70 eur, pričom od tohto dátumu nebola vykonaná žalovanými žiadna úhrada a takto konečný
stav úveru ostal nemenný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 21.2.2013. V konaní si žalobca
uplatňuje zaplatenie sumy 4.808,74 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru v sume 3.895,70 eur,
z nesplatených riadnych úrokov v sume 859,22 eur a z nesplatených poplatkov za správu úveru v sume

53,82 eur. Neuhradená časť úveru v sume 3.895,70 eur pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych
úrokov vyčíslených za obdobie od uzatvorenia zmluvy, t.j. od 20.3.2009 do 30.9.2011, ktoré neboli ku
dňu 30.9.2011 uhradené a z poplatkov vyčíslených za obdobie od uzatvorenia zmluvy do 30.9.2011.
Navýšenie úveru o úroky a poplatky má svoj základ v RPMN vo výške 20,57%, ktorej číselný údaj jeuvedený v čl. I bod 1 úverovej zmluvy a v ročnej úrokovej sadzbe vo výške 15,60% p.a., ktorej číselný
údaj sa nachádza na čl. I úverovej zmluvy. Čo sa týka nesplatených riadnych úrokov v sume 859,22 eur,
tieto predstavujú riadne úroky za obdobie od 1.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j.

do 21.2.2013, ktoré boli vyčíslené z konečného zostatku úveru v súlade s čl. 7 bod 7.4 Všeobecných
obchodných podmienok. Nesplatené poplatky za správu úveru v sume 53,82 eur predstavujú poplatky
za správu úveru za obdobie od 1.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 21.2.2013
účtované v zmysle č. 16.1.1 Všeobecných obchodných podmienok podľa Sadzobníka poplatkov a
náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. platného od 1.10.2010 v sume 2,99 eur.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu 3.9.2014 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu opatrovníka
žalovaného a ním uvádzaným neprijateľným podmienkam. Uviedol, že povinnosť platiť poplatok za
správu úveru, ktorá navyše vyplýva zo základných ustanovení samotnej zmluvy o úvere nemožno v
žiadnom prípade považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalovaní boli o povinnosti uhrádzať
poplatok riadne informovaní a s podmienkami poskytnutia úveru súhlasili, čo potvrdili svojim podpisom

na úverovej zmluve. Poplatok za správu úveru pokrýva náklady spojené s vedením úverového účtu,
ktoré mal počas trvania úverového vzťahu právny predchodca žalobcu ako úverový veriteľ. Poukázal
na nález Najvyššieho ( zrejme malo byť uvedené Ústavného ) súdu ČR sp. zn. III ÚS 3725/2013.
Ďalej uviedol, že správu úveru možno vyložiť ako činnosť úverového veriteľa, ktorá nie je krytá inými
dojednanými platbami a ktorú úverový veriteľ na podklade zmluvy zabezpečuje službami ( poradenstvo

a klientsky servis, informácie o úverovom vzťahu, zmeny zmluvy, vydávanie potvrdení ) úverovému
dlžníkovi po dobu trvania úverového vzťahu, nie je neobvyklé ani nelegitímne, aby náklady úverového
veriteľa na správu úveru kryl príslušný poplatok ako súčasť ceny plnenia. Poplatok je cenou plnenia,
preto sa na dojednanie o ňom nevzťahuje možnosť súdneho prieskumu jeho primeranosti v zmysle
ustanovení o ochrane spotrebiteľa. V čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy bol uvedený spôsob

úhrady poplatku bežnou bankovou praxou. Čo sa týka námietky týkajúcej sa rozhodcovskej doložky
uviedol, že túto nepovažuje za relevantnú, keďže konanie je vedené na všeobecnom súde žalovaných.
Čo sa týka dojednania o spôsobe doručovania uviedol, že žalovaný v 1. rade oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti prevzal ako to vyplýva z doručenky zo dňa 25.3.2013, zásielka žalovanej v 2.
rade sa z rovnakej adresy vrátila ako neprebratá. Ak sa žalovaná v 2. rade na uvedenej adrese dlhodobo

nezdržiavala, bola povinná právnemu predchodcovi žalobcu oznámiť adresu, na ktorej zásielky preberá
a toto neprebratie žalovanou v 2. rade sa javí ako účelové. Taktiež uviedol, že predmetná úverová
zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase jej uzavretia. Mesačná splátka uvedená v zmluve zahŕňa všetky tri
zložky, teda časť splátky na istinu, časť splátky na zmluvné úroky 15,6% p.a. a časť splátky na poplatok

za správu úveru. Obsahom znenia zákona v § 4 ods. 2 písm. i) spotrebiteľského zákona ako sa
nesprávne domnieva vedľajší účastník nie je založenie povinnosti rozdeliť splátku na tri samostatné
splátky, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj bežná banková prax, keď v drvivej väčšine spotrebiteľských
úverov je dojednaná splátka úveru vždy jednou splátkou, ktorá zahŕňa všetky zložky. Zmluva o úver
bola uzavretá podľa ust. § 497 Obchodného zákona v spojení s ust. § 285 ( zrejem malo byť uvedené )

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka „ touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o úvere“, ktoré ustanovenie je kogentným ustanovením a preto sa účastníci konania nemôžu od
neho odchýliť ani ho vylúčiť ( § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ). Teda záväzkový vzťah z úverovej
zmluvymácharakterabsolútnehoobchodu,t.z.ževždypodlieharežimuObchodnéhozákonníka,pričom

pri tomto posudzovaní je rozhodujúca podstata právneho vzťahu, bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu. K otázke premlčania uviedol, že právna predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
k 21.1.2013 v súlade so Všeobecnými podmienkami, ktoré oznámenie bolo žalovaným doručené dňa
25.3.2013 a keďže títo nesplnili svoj záväzok v poskytnutej lehote - 10 dní od doručenia oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, t.j. do 4.4.2013, odo dňa nasledujúceho o uplynutí tejto lehoty začala

plynúť premlčacia doby na uplatnenie práva, nakoľko právo požadovať vrátenie nesplatenej časti úveru
od žalovaných mohol žalobca vykonať až odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty a poukázal aj
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007.

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžník uzatvorili dňa

20.3.2009zmluvuosplátkovomúvereč.0562659878podľa§497až507Obchodnéhozákonníka.Podľa
článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume,
mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému
poskytnutý úver v sume 3.000 eur, ktorý sa žalovaní ako dlžník zaviazali splácať v mesačných splátkachistiny po 86,33eur a to v 48 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom úroková
sadzba bola fixná do splatnosti vo výške 15,6% p.a. a ročná percentuálna miera nákladov 20,57%.

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil súčasťami Úverovej zmluvy,
ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje.

Podľa bodu 4. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú

riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Reklamačného poriadku, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným

bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých

bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ

zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po

splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a

príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu. Zánikom pohľadávky zo zmluvy zanikajú aj zmluvné vzťahy uzavreté
medzi bankou a klientom, ktoré upravovali spôsob splácania pohľadávky, ako aj všetky pokyny klienta
voči banke, obsahom ktorých bol spôsob splácania pohľadávky. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov

z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok
prostriedkov na ich úhradu, klient a banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné
úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na
základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené prečerpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať
toto nepovolené prečerpanie.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť nakladať s poukázanou sumou (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo

jednotlivých splátok úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov tiež úroky z
omeškania z dlžnej čiastky.Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako

10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a
klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva

okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,
c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru,
e) zmeniť výšku úrokovej sadzby o výšku určenú zverejnením, ak dôjde počas trvania

úverovéhovzťahukzánikualebočiastočnémuzánikupoistnejzmluvyalebovinkuláciepoistnéhoplnenia
z poistnej udalosti k zálohu v prospech banky.

Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu
osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klinetovi a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné,

splatné, nesplatné, premlčané, nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky
voči klientovi.

Podľa čl. 17 bod 17.4. VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu klienta a banky, až do úplného
vysporiadania ich vzájomných vzťahov.

Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 22.2.2013 označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti adresovaným žalovaným týmto oznámila, že nastal prípad porušenia v zmysle bod 7.6.1 písm.
a) VOP a ku dňu 21.2.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo
zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu s tým, že táto ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

predstavuje sumu 5.286,79 eur a vyzval žalovaných k jej splateniu do 10 dní od prevzatia oznámenia.
Žalovaný v 1. rade oznámenie prevzal dňa 25.3.2013, u žalovanej v 2. rade sa zásielka vrátila ako
nevyzdvihnutá v odbernej lehote.

Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 5.4.2013 spoločnosť Slovenská sporiteľňa ako postupca

oznámil postúpenie pohľadávky voči žalovanému na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako
postupníka, žalovaný v 1. rade oznámenie prevzal dňa 2.5.2013.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými
bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, z ktorej pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou

o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a nakoľko relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávok bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka, má
súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek

zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne

obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s

ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.
Žalobca uviedol, že ním uplatňovaná suma pozostáva z neuhradenej časti úveru v sume 3.895,70 eur, z
nesplatených riadnych úrokov v sume 859,22 eur a z nesplatených poplatkov za správu úveru v sume
53,82 eur. Neuhradená časť úveru v sume 3.895,70 eur pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych
úrokov vyčíslených za obdobie od uzatvorenia zmluvy, t.j. od 20.3.2009 do 30.9.2011, ktoré neboli ku

dňu 30.9.2011 uhradené a z poplatkov vyčíslených za obdobie od uzatvorenia zmluvy do 30.9.2011.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o splátkovom úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 48 mesiacov.
Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní
niektorú zo splátok. Žaloba bola na súde podaná dňa 25.11.2013. Nepremlčanými splátkami tak sú
splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda splátky splatné po 25.11.2010 a takto prvou

nepremlčanou splátkou pri dojednanej dobe splatnosti splátky k 20. dňu v kalendárnom mesiaci bude
splátka splatná dňa 20.12.2010 a spolu to bude 28 nepremlčaných splátok( 1 za rok 2010, 12 za rok
2011, 12 za rok 2012 a 3 za rok 2013 ).
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania a rovnako to uviedol vo svojom vyjadrení aj žalobca,
žalovaní boli povinní uhradiť 48 splátok v sume po 86,33 eur, čo predstavuje sumu 4.143,84 eur, pričom
predmetná suma, ktorú boli žalovaní povinní v splátkach vrátiť, zahŕňala samozrejme aj úrok z úveru, tak

ako to bolo uvedené aj v obchodných podmienkach, kde v článku 7 je výslovne uvedené, že žalovaný
ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Úrok bol v
zmluve dojednaný vo výške 15,60% ročne, pričom úroková miera podobného úveru v bankách v čase
poskytnutia úveru ( marec 2009, spotrebiteľský úver do 5 rokov ) činila úrok 13,18 % ročne. Vzhľadomna vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku
nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi.
V ďalšom žalobca uviedol, že neuhradená časť úveru pozostáva z nesplatenej istiny úveru a z riadnych

úrokov a poplatkov vyčíslených v súlade s čl. 1 bod 1. zmluvy o úvere od 1.10.2011 do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. V zmysle zmluvy mal žalovaný uhradiť celkovo v splátkach sumu 4.143,84
eur, ktorá suma zahŕňala aj úrok z úveru a aj poplatok za správu úveru. Potom splátka istiny a úroku
z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru v sume 1,99 eur, ktorý bol účtovaný ako to vyplýva z
výpisu obratov na úverovej zmluve, predstavuje sumu 84,34 eur ( výška splátky 86,33 eur - poplatok

1,99 eur ) a keďže súd ustálil, že nepremlčaných bolo 28 splátok, zaviazal žalovaných na zaplatenie
sumy 2.361,52 eur ( 28 x 84,34 eur ) a čo do zvyšku žalobu zamietol a to čo do nároku na poplatok za
správu úveru, ktorým sa bude zaoberať nižšie ako aj v časti, v ktorej prihliadol na premlčanie. Tu súd ešte
poznamenáva, že žalovaní uhradili sumu 608,08 eur, čo pri výške splátky bez poplatku za správu úveru
predstavuje 7,2 splátky, a keďže práv splátka bola splatná dňa 20.4.2009, jednalo sa teda o splátky za
mesiace apríl až júl-august 2009,z ktorých nárok nebol predmetom konania.

Keďže žalovaní sa s peňažným plnením dostali do omeškania, zaviazal ich súd aj na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 8,75% ročne, ktorá výška je v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády a to dňom 4.4.2013, teda dňom nasledujúcim po uplynutí desaťdňovej
lehoty na plnenie poskytnutej v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ale len zo sumy súdom
priznanej a čo do zvyšku v tejto časti nárok zamietol.

Čo sa týka poplatku za správu úveru, tak v zmysle bodu 16.1.1 čl. 16 VOP klient je povinný
platiť banke poplatky za služby poskytované bankou podľa Sadzobníka platného v deň uskutočnenia
spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve. v 4l. I. zmluvy bol medzi základnými
podmienky zmluvy uvedený aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur. Tento nárok bol namietaný

aj opatrovníkom žalovaných.

Ako vyplýva z § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo

vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo

inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013

od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania
o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaní ako
klienti a dlžníci z úverového vzťahu boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru.
Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaní boli povinní platiť
žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverovéhoúčtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď
žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne
predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako

spotrebitelia, ktorí predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako
veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaných ako spotrebiteľov a dlžníkov nemožno
prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov akéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no nemožno prijať
záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom

predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré
spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovaným zrejme nebol poskytovaný výpis
z predmetného úverového účtu a ani nemali prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda
jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného
potom súd nárok žalobcu na zaplatenie tejto časti nároku tak ako je uvedené vyššie zamietol.

Ohľadom spracovateľského poplatku súd uvádza, že má za to, že spracovateľský poplatok je suma,
ktorú klient platí finančnej spoločnosti na začiatku úverového vzťahu. Predstavuje poplatok spojený s
uzatvorením úverovej zmluvy. Je určený ako percento z výšky úveru alebo je fixne stanovený. Tak tomu
bolo aj v danej právnej veci, keď predmetný poplatok bol v úverovej zmluve dojednaný a predstavoval
2,98% z poskytnutej sumy úveru. Ak žalovaní mali záujem o poskytnutie úveru a nedisponovali sumou

na úhradu spracovateľského poplatku, nemožno následne po jeho uhradení z poskytnutej sumy úveru
hovoriť o neprijateľnej podmienke a to len preto, že žalobca si ho priamo zrazil z poskytnutej sumy.
Zmenilo by to celú situáciu, keby poskytol celú sumu žalovaným a títo by po poukázaní tejto sumy
poplatok následne uhradili? Ako už súd uviedol vyššie, poplatok bol jednoznačne a zrozumiteľne
dojednaný a predstavoval percento z poskytnutej sumy a preto má za to, že zrejme na daný stav ani

nemožno odkazovať na citované rozhodnutie krajského súdu, ktorý pojednával o poplatku 871 eur.

Pokiaľ sa týka namietanej rozhodcovskej doložky, tu sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcu a teda, že
túto námietku nepovažuje za dôvodnú, nakoľko konanie je vedené na všeobecnom súde.

Čo sa týka námietky ohľadom dojednania o spravovaní vzájomných vzťahov účastníkov zmluvy podľa
§ 262 Obchodného zákonníka, tu súd odkazuje na vyššie uvedené ohľadom posúdenia zmluvy
o splátkovom úvere ako zmluve spotrebiteľskej a o aplikácii príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Poslednou dojednaním, na ktoré poukázal opatrovník žalovaných je fikcia doručenia dojednaná vo VOP.
Na úvod súd poznamenáva ako už uviedol vyššie a ako na to poukázal aj žalobca, že čo sa týka
žalovaného v 1. rade, tomuto boli predmetné písomností doručované právnym predchodcom žalobcu
riadne doručené. Čo sa týka však samotného dojednania, súd sa nestotožňuje s názorom opatrovníka,
nakoľko má za to, že napriek skutočností, že žalovaní v danom právnom vzťahu vystupovali ako

spotrebitelia, sama táto skutočnosť nemôže viesť k stavu, že im bude poskytnutá akoby bezhraničná
ochrana neberúc do úvahy, že aj žalovaným ako dlžníkom vznikli z daného právneho vzťahu založeného
zmluvou o úvere s právnym predchodcom žalobcu určité povinnosti. V prípade, žeby súd uznal
argumentáciu opatrovníka o nemožnosti účinkov fikcie doručenia, podľa súdu by daná situácia mohla
viesť v krajnom prípade vo všeobecnosti k tomu, že akýkoľvek dlžník, ktorý nie je ochotný a nemožno

ani nemal úmysel úver splácať už v čase uzavretia zmluvy, by celkom jednoduchým spôsobom zamedzil
akémukoľvek výkonu práva veriteľa len tým, že by si nepreberal zásielky ním odoslané a následne
by poukazoval na svoje postavenie ako spotrebiteľa a slabšej strany. Aj keď žalovaní vystupovali ako
spotrebitelia, nič to nemení na tom, že boli dlžníkmi, že im bola poskytnutá určitá suma finančných
prostriedkov, ktoré vyčerpali a spotrebovali a to zrejme bez akejkoľvek zodpovednosti vo vzťahu k

veriteľovi. Ak by žalovaní, resp. v danom prípade žalovaná v 2. rade mala oprávnený záujem na riadnom
doručovaní písomností, ktoré ako uviedol opatrovník mávajú dôležité hmotnoprávne dôsledky pre ňu
ako spotrebiteľa, prečo nevykonala potrebné opatrenia na zabezpečenie riadneho doručovania ako
napr. ohlásenie zmeny adresy priamo veriteľovi, či doposielanie zásielok prostredníctvom pošta na
aktuálnuadresujejpobytu?Aždopostúpeniapohľadávkyboližalovanívzmluvnomvzťahuspostupcom,

pôvodným veriteľom, ktorého vedeli vyhľadať v čase, keď mali záujem o úver, no nie už v čase, keď
tento nesplácali. To, že žalovaní si svoje povinnosti o hlásení trvalého bydliska neplnia ani v súčasnej
dobe a to aj vo vzťahu k orgánom verejného práva či samosprávy preukazuje aj samotná skutočnosť,
že v tomto konaní sú v dôsledku ich neznámeho pobytu zastúpení opatrovníkom.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny
2.361,52 eur, čo predstavuje 49% zo žalovanej sumy a neúspech v časti, v ktorej súd žalobu zamietol,
teda 51%, čo predstavuje úspech žalovaných, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov vo vzťah

žalobca a žalovaní v 1. a a2. rade nemá právo na náhradu trov konania.

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaných, jeho nárok na náhradu trov
konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Súd
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si jednak náhradu trov konania
neuplatnil a taktiež bral zreteľ na to, že mimo oznámenia o vstupe do konania nevykonal vo veci žiadne

iné úkony, nevyjadril sa k veci ani po doručení žaloby a príloh a nezúčastnil sa ani pojednávania a teda
možno konštatovať, že mu ani nevznikli trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nie je prípustné proti tej časti rozhodnutia, ktorým súd pripustil zmenu návrhu na začatie

konania ( § 202 ods. 3 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku ).