Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/822/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210517
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3512210517.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa X., zastúpeného G. proti odporcovi Q., o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom, č.k. 7C/321/2012-76 zo dňa 26. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom. Súd nerozhodol o opätovnom návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania, nakoľko o tomto návrhu bolo už právoplatne rozhodnuté. Okresný súd mal z vykonaného
dokazovaniazapreukázané,žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciesúdnehoexekútora
P. bola doručená exekučnému súdu dňa 04.12.2008. Dňa 11.12.2008 súd vydal poverenie na vykonanie

exekúcie. Súd po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,
2 zákona č. 514/2003 Z. z. Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. musia
byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou. Navrhovateľ ani v jednom uplatňovanom nároku nepreukázal splnenie ani jedného
zo zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu. V prvom rade súd uviedol,
že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu ochranu, práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s čl. 127 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý

ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu. Súdne, a tým i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní
o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade
ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Navrhovateľ nepodal účinne
ani sťažnosť na prieťahy konaní predsedovi súdu. Uviedol, že zákonom stanovená lehota 15 dní sa
vzťahovala len také rozhodnutie súdu, ktoré malo za následok vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

a nie na rozhodnutie, ktorým bolo exekučné konanie zastavené. Preto zo skutočnosti, že rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia neboli vydané v 15-dňovej lehote, nemožno vyvodiť to, že
by sa Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dopustil protiprávneho konania v tej časti § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z., že by nevydal rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Do úvahy
následne prichádzalo posúdenie dĺžky konania ako nečinnosti alebo zbytočného prieťahu zo
strany súdu. Navrhovateľ tvrdil, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom nerozhodol o žiadosti

o udelenie poverenia v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, pričom o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až po viac ako 193 dňoch. Z vykonaného dokazovania všaksúd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora bola súdu doručená dňa 04.12.2008 a
dňa 11.12.2008 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V danom
prípade tak bolo zistené, že súd vydal v predmetnej veci poverenie na vykonanie exekúcie a súd konal

tak, že medzi doručeným žiadosti o udelenie poverenia a jeho rozhodnutím ubehlo nie viac ako 193
dní, ale 7 dní. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných
v konaní bude o trovách konania rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. sa mu postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v konaní rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.), súd prvého
stupňa nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, postupujúc
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania.
Navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že
sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť,

pričom okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov. Uviedol,
že konečné rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do
úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podľa § 109 ods. 2 O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil
s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o odročenie
nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu,
z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané

lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho práva na kontradiktórne konanie, kedy
navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť
sa k týmto dôkazom o prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie

vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré
súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah
si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu, koncepciu
spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na

oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom,
ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti
boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod
nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené
v exekučnom spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého

obsah a rozsah si určil sám, kedy navrhovateľ žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré
tvoria exekučný spis. Súd navyše nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým
znaleckým posudkom. Okrem toho zdôraznil, že ak bol doručený v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu návrh navrhovateľa na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o
prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného

sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej
republiky, bol súd prvého stupňa povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť, v súvislosti s čím poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
9Co/174/2014. Žiadal preto, aby krajský súd ako súd odvolací zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 125 Eur z titulu majetkovej škody a 356
Eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu na podklade
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ

založil svoj nárok v prejednávanej veci na tom skutkovom základe, že exekučný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 11.12.2008, a to rozhodnutím o
poverení, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 6 mesiacov.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že termín pojednávania bol v prejednávanej
veci vytýčený na 04.11.2013, pričom na tomto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na prerušenie

konania zo dňa 04.11.2013 zamietol. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Trenčíne
uznesením zo dňa 17.02.2014. Následne bol druhý termín pojednávania vytýčený na 26.05.2014, na
ktoréboliodporcaanavrhovateľopäťprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuriadnepredvolaní.Dňa
23.05.2014 bol súdu prvého stupňa doručený opätovne návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
a prerušenie konania v totožnom znení.

Podľa § 115 ods. 1 a 2 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 117 ods. 1 O.s.p. pojednávanie vedie predseda senátu alebo samosudca, a to tak, aby
prispelo k spravodlivému rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene.
Robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov; dbá
pritom aj na to, aby svedkovia, ktorí dosiaľ neboli vyslúchnutí, neboli prítomní na pojednávaní.

Podľa§118ods.1,2,3, a4O.s.p.pozačatípojednávaniaúčastníciprednesúalebodoplniasvojenávrhy
a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania. Po vykonaní úkonov
podľa ods. 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia zostali sporné, a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré dôkazy
súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo
samosudca. Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási
dokazovanie za skončené.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo
samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením
a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 O.s.p. o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie,
spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh
dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie,
musí mať aj jeho náležitosti. Zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a
zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše

ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj prítomní účastníci. Zápisnicu
o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

Náležitosti zápisnice o priebehu procesných úkonov, najmä pojednávania okrem § 40 O.s.p. upravuje aj
§ 52 a nasl. Spravovacieho poriadku. V zápisnici sa musí označiť prejednávaná vec, účastníci, prípadne

iné osoby prítomné na súdnom konaní. Ak ide o zápisnicu o priebehu pojednávania, stručne sa opíše
priebeh dokazovania a uvedie sa podstatný obsah prednesov a znenie výroku rozhodnutia. V zápisnici
o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania. Zápisnicupo skončení pojednávania podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a zapisovateľ,
ktorý zápisnicu spísal. Sudca zodpovedá za vyhotovenie a správnosť zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Zápisnica o priebehu pojednávania, ktorá obsahuje zákonom stanovené náležitosti, je verejnou listinou
(§ 134 O.s.p.) a je treba ju považovať za dôkaz práve o tom, aký bol v skutočnosti priebeh pojednávania.
Zápisnica o priebehu pojednávania musí byť súčasťou spisového materiálu. Spísanie zápisnice o
priebehu pojednávania tak súvisí s princípmi spravodlivého procesu a jej dôsledné plnenie súdom
každého stupňa je spojené nielen s otázkou zákonnosti, ale aj ústavnosti postupu

všeobecného súdu. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom
ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že zápisnica o priebehu pojednávania, ktoré bolo
vytýčené na 26.05.2014, ktorá by osvedčovala priebeh súdneho pojednávania a verejného vyhlásenia
rozsudku, nie je súčasťou súdneho spisu.

V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd vzhliadol v
procesnom postupe súdu prvého stupňa procesné pochybenie, nakoľko pre absenciu
zápisnice o pojednávaní v súdnom spise nie je možné ustáliť, že dňa 26.05.2014 súd prvého stupňa v
danej veci pojednával, vykonal potrebné dokazovanie a verejne vyhlásil rozsudok, ktorý by mal byť v

dôsledku odvolania navrhovateľa odvolacím súdom preskúmaný .
Procesný postup súdu prvého stupňa tak vykazuje nedostatky a v tomto smere nezodpovedá
požiadavkám spravodlivého procesu. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o opätovnom návrhu navrhovateľa na
prerušenie konania, nariadiť vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá obe sporové strany, vec prejednať
a rozhodnúť, a to pri dodržaní všetkých procesných postupov.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .