Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204062
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114204062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Milana Šebeňa, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 3.11.2014 č. k. 9C/53/2014-41, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania
účastníkov.

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uložení poriadkovej pokuty 820,- eur zástupcovi
žalobcu.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 9C/53/2014-41 žalobu zamietol. Žalovanej sa náhrada trov
konania nepriznáva. Ukladá sa právnemu zástupcovi žalobcu Advokátskej kancelárii Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, poriadkovú pokutu vo výške 820,- eur, ktorú je povinná

zaplatiť Slovenskej republike - Okresnému súdu Prešov v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca si uplatnil právo na náhradu škody 942,85 eur a
nemajetkovú ujmu 188,57 eur z dôvodov, že exekučný Okresný súd Humenné v exekúcii proti povinnej
S. K. nerozhodol o udelení poverenia súdnemu exekútorovi v zákonnej 15-dňovej lehote. Exekučný súd
napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
takúspoluprácusúčastníkmikonania,ktorábymohlamaťsvojoukomplexnosťoupodstatnývplyvnačas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. V súvislosti s porušením práva žalobcu si potom podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárokuje náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Súd konštatoval, že právny zástupca žalobcu sa dopustil klamstva, keď sa ospravedlnil z pojednávania z
dôvodu účasti na pojednávaní na Okresnom súde Topoľčany. Pri preverení tejto informácie bolo zistené,
že zástupca žalobcu sa pojednávania v Topoľčanoch nezúčastnil, kde žiadal takisto ospravedlniť jeho

neúčasť z dôvodu kolízie pojednávaní na Okresnom súde Žilina a Dunajská Streda. Vzhľadom na vyššie
uvedené, keď právny zástupca žalobcu maril súdne konanie, bola mu udelená poriadková pokuta 820,-
eur podľa § 53 ods. 1 O.s.p..Ďalej súd vo veci konal bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučný Okresný súd Humenné pod sp. zn. 10Er/368/2010 viedol exekúciu

žalobcu ako oprávnený proti povinnej žalovanej S. K. na vymoženie 180,- eur s príslušenstvom.
Uznesením z 13.6.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Rozhodnutie
je právoplatné dňom 9.8.2011.

Súd hodnotil nárok žalobcu podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z., že štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1, 2
zákona, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona, uhrádza sa skutočná škoda

a ušlý zisk.

Pri hodnotení rozhodcovského rozsudku súd dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách je
potrebné spotrebiteľom poskytnúť pomoc v duchu Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj podľa nášho platného práva, a to Občianskeho

zákonníka č. 40/1964 Zb., s tým, že neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Pri nároku z predmetu žaloby žalobca poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že súd skúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd pripomína, že so vstupom do Európskej únie musí aj Slovenská republika plniť svoj záväzok
voči Európskej únii a poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v
spotrebiteľských vzťahoch. V exekučnom konaní súdy pred udelením poverenia skúmajú, či sú naplnené
formálne aj materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Podľa názoru Ústavného súdu vo veci č. k. IV.

ÚS60/2011-13zodňa3.3.2011,vnútroštátnysúdmôžeexoffopreskúmaťnekalúpovahurozhodcovskej
doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom
rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho, podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby

spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Keď výkon rozhodnutia je integrovanou súčasťou práva na súdnu ochranu a vzhľadom na zložitosť veci,
význam konania pre oprávneného a povinného, tak potom exekučný súd exekúciu uznesením zamietol.
Zmluva, na podklade ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný nezakladá právomoc rozhodcovského

súdu na prejednávanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, čo zároveň znamená, že neexistuje vykonateľné
rozhodnutie, ktoré by mohlo viesť k exekúcii.

Súd v tejto veci nie je viazaný 15-dňovou lehotou na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na
udelenie poverenia, a to aj vzhľadom na množstvo exekučný konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred

okresnými súdmi.

Súdna prax sa ustálila na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 15-dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora
v prípade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie.Rozhodnutie,ktorýmsazamietlažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieniejerozhodnutím
nezákonným, pretože nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť takéhoto
rozhodnutia.

Žalobca žiadal vydať vo veci medzitýmny rozsudok. Súd takémuto návrhu nevyhovel a ani sa nemusel
s takýmto návrhom v odôvodnení rozhodnutia zaoberať. Preto okresný súd zamietol návrh žalobcu.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá

právo na náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania nežiadala a trovy jej nevznikli, preto
úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnych skutočnosti a založenia zodpovednostného

právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnych skutočností a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu.

Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota
existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru

tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru,
načozozákonanemaloprávnenieaposunultrvanieprávnejneistotydočasu,ktorýjezhľadiskaochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym

aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v súdnom konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka
konania je ovplyvnená mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom
nevybavenej súdnej agendy a pod.. Dohovor ale zaväzuje zmluvné strany, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám čl. 6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie

veci v primeranej lehote.

Žalobca vyčíta súdu, že napriek doloženému Znaleckému posudku č. 1/2014 , ktorý vypracoval Znalecký
ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, súd sa neoboznámil s týmto dôkazom.

Odvolateľ poukazuje na to, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke vo veci porušenia práva žalobcu
na zákonného sudcu a práva na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavný súd SR. Preto mal súd
rozhodnúť o prerušení konania.

Čo sa týka uloženia poriadkovej pokuty 820,- eur, tak súd pri uložení pokuty vychádzal z toho, že

žalobca sa dopustil klamstva, keď 31.10.2014 zaslal súdu podanie obsahujúce ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní a žiadosť o odročenie termínu pojednávania z dôvodu účasti na pojednávaniach
nariadených senátom Okresného súdu Topoľčany. Súd prvého stupňa ale zistil, že na Okresnom súde
Topoľčanysažalobcapojednávanianezúčastnil.Odvolateľjetohonázoru,ženeúčasťounapojednávaní
nebol sťažený postup súdu, pričom ale žalobca predložil a označil všetky dôkazy potrebné na konanie vo

veci. Jeho fyzická účasť na pojednávaní nebola potrebná a súd mohol vec prejednať aj bez jeho účasti,
ak ospravedlneniu neúčasti nevyhovel. Žalobca a jeho právny zástupca sa nedopustili žiadneho marenia
práva odporcom na prejednanie veci v primeranej lehote. Sám žalobca sa nezúčastnil na žiadnom z
viac ako 12 tis. prejednávaných vecí a napriek tomu mu nebola uložená poriadková pokuta. Žiada zrušiť
rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátiť na spätné prejednanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť vo výroku o zamietnutí
žaloby a o trovách konania účastníkov, pričom je potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo
výroku o uložení poriadkovej pokuty zástupcovi žalobcu.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, pokiaľ sa
týka veci samej (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Exekučný súd z
úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku má právo skúmať žiadosti o udelenie poverenia,
čo je limitované 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri bezchybnom
návrhu. Táto lehota platí len pre prípady vyhovenia návrhu a poverenia súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
na udelenie poverenia. Pätnásťdňová lehota nie je stanovená v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu na vykonanie exekúcie, potom nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o
nevyhovení návrhu súdneho exekútora na udelenie poverenia nie je porušením práva oprávneného. Pre
prípad neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie nie je zákonom - Exekučným poriadkom stanovená
lehota, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie

rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia.

Keď lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva, nemôže
dôjsť k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej lehote.
Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Ustanovenie

§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. udelilo právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keďže táto podmienka nároku na
náhradu škody nie je osvedčená žalobcom, nedá sa konštatovať nesprávny úradný postup. Potom
rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ súd žalobu zamietol.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď sa takýto
nesprávny úradný postup preukáže. Ak v Exekučnom poriadku lehota na vydanie rozhodnutia o
neudelení poverenia súdnemu exekútorovi nie je, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody, ak
nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom. Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, pričom uzavrel neplatnú rozhodcovskú zmluvu s dlžníkom ako povinným. Exekučný

súd zistil neplatnú rozhodcovskú doložku a konštatoval nedostatok právomoci rozhodcu rozhodnúť o
nároku žalobcu ako oprávneného. Chyba oprávneného nemôže byť na ťarchu exekučného súdu, ktorý
urobil svoju zákonnú povinnosť a preskúmaval súlad titulu so zákonom.

Odvolací súd prisvedčuje názoru žalovanej, že nie sú splnené podmienky na vyvodenie zodpovednosti

za nesprávny úradný postup zadefinovaný v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak nebolo konštatované
porušenieprávažalobcomvdôsledkuprieťahuvsúdnomkonaní,očomjeoprávnenýrozhodnúťÚstavný
súd. O prieťahoch v súdnom konaní nemôže rozhodovať všeobecný súd. Ak neexistuje rozhodnutie
Ústavného súdu či konštatovanie prieťahov v súdnom konaní pred súdom prvého stupňa, potom
neexistuje rozhodnutie týkajúce sa preukázania prieťahu v súdnom konaní exekučným súdom. Novela

§ 9 zákona č. 514 len bližšie definuje podmienky pre konštatovanie prieťahu v súdnom konaní ako
predpokladu na uplatnenie nároku na náhradu škody nesprávneho úradného postupu. Ak kompetentný
orgán nezistí nesprávny úradný postup, potom nie je možné vyvodiť zodpovednosť z nesprávneho
úradného postupu aj vo forme náhrady škody či nemateriálnej ujmy.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody a nemateriálnej ujmy. Žalobca nepreukázal
vznik škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nepreukázaného nesprávneho úradného postupu, resp.
nepreukázanie takého ohrozenia legitímnych očakávaní či ohrozenia podnikateľských aktivít žalobcu,
ktoré by viedli v stratu dôvery v spravodlivosť v súdnictve. Ide len o hypotetické úvahy žalobcu bez
preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Preto odvolací súd nevidí dôvod na priznanie

náhrady škody či nemajetkovej ujmy.

Žalobca v konaní poukázal na Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý súd môže posudzovať len ako ďalší
dôkaz predkladaný žalobcom, pretože údaje z tvrdeného znaleckého posudku nie sú verifikovateľné,
kde znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých žalobcom. Znalecký posudok je aj tak bez

významu, keď sám žalobca si zapríčinil neúspech v exekučnom konaní, ak viedol exekúciu na základe
nevykonateľného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom bez platnej rozhodcovskej
doložky. Uplatnená náhrada škody vyjadruje len paušálne náklady, pričom znalecké dokazovanienenariadil súd. Nároky na náhradu škody sú skôr hypotetické. Nie je preukázaná ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným, a vznikom konkrétnej škody.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., tak odvolací
súd konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný
postup a ods. 2, ktorý je účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného
postupu súdom, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy, prípadne na disciplinárne konanie, ktoré
konštatoval Ústavný súd. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v

sporových veciach, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný
postup, ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ustanovenie
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu,
ale definovanie nesprávneho úradného postupu je stále uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného aj pred 1.1.2013. Aj táto námietka žalobcu v odvolaní nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí
dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pokiaľ sa týka veci samej.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania účastníkov.
Neúspešný žalobca podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má nahradiť úspešnej žalovanej trovy konania. Keďže
si žalovaná náhradu trov konania nežiadala, úspešnej žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov
prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca má nahradiť úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania. Žalovaná si náhradu
trov odvolacieho konania nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania.

Žalobca v konaní vytýka neprerušenie konania pre položenie prejudiciálnej otázky. V súdnom spise sa
nenachádza návrh na prerušenie konania, preto o neexistujúcom návrhu žalobcu nemohol rozhodovať
ani okresný súd. Odvolací súd nevidí dôvod na porušenie práva žalobcu v tom, že okresný súd neprerušil
konanie do doby rozhodnutia o prejudiciálnej otázke.

Právnemu zástupcovi žalobcu bola uložená poriadková pokuta pre klamanie súdu. Zástupca žalobcu
sa ospravedlnil z pojednávania na Okresnom súde Prešov dňa 3.11.2014, keď zdôvodňoval svoju
neprítomnosť na pojednávaní účasťou na pojednávaní na Okresnom súde Topoľčany. Okresný súd
Prešov telefonicky zistil, že ani tohto súdneho pojednávania na Okresnom súde Topoľčany sa zástupca

žalobcu nezúčastnil. Preto mu s poukazom na § 53 ods. 1 O.s.p. za hrubé sťaženie postupu súdu uložil
poriadkovú pokutu 820,- eur. Keď sa právny zástupca žalobcu odvolal proti uloženiu poriadkovej pokuty,
že nemal v úmysle sťažovať postup súdu prvého stupňa a ani svojou neúčasťou na pojednávaní nesťažil
postup súdu, je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že nebol dôvod na uloženie poriadkovej pokuty.
Keď okresný súd vytýčil na deň 3.11.2014 pojednávanie o 8.30 hod., tak zástupca žalobcu ospravedlnil

svoju neprítomnosť na pojednávaní a prípadné odročenie pojednávania z dôvodov, že v uvedenom
čase bol vytýčený termín pojednávania aj na Okresnom súde Topoľčany. Klient pritom trvá na účasti
splnomocneného zástupcu a vylučuje substitúciu. Súčasne žiada súd, aby nekonal v jeho neprítomnosti.

Zástupca žalobcu sa podaním 30.10.2014 (č. l. 36 spisu) ospravedlnil z pojednávania na Okresnom

súde Topoľčany z dôvodov ďalších súdnych konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda a Okresným
súdom Žilina. Podľa § 53 ods. 1 O.s.p., za hrubé sťaženie postupu súdneho konania je možné uložiť
poriadkovú pokutu až do výšky 820,- eur, tak je otázne, či oznámením Okresnému súdu Prešov, že sa
nezúčastní pojednávania, pretože v tom istom čase bolo vytýčené pojednávanie na Okresnom súde
Topoľčany, znamená hrubé sťaženie súdneho konania, keď aj na Okresnom súde Topoľčany sa žalobca

ospravedlnil z dôvodov kolízie s ďalšími pojednávaniami na Okresnom súde Žilina a na Okresnom
súde Dunajská Streda. V ospravedlní z 31.10.2014 sa priamo neuvádza, že žalobca, resp. jeho
právny zástupca sa zúčastní pojednávania na Okresnom súde Topoľčany, len touto skutočnosťou žiadal
ospravedlniťneprítomnosťnakonanípredOkresnýmsúdomPrešov.Ajkeďprávnyzástupcažalovaného
sa nekorektne ospravedlňoval zo všetkých súdnych pojednávaní s odkazom na iné súdne konanie, tak

tieto ospravedlnenia a vyhýbania sa účasti na súdnom pojednávaní neznamenali v konečnom dôsledku
hrubésťaženiesúdnehokonania,resp.klamstvožalobcu,žepreúčasťnasúdnomkonanívTopoľčanoch
sa nezúčastní pojednávania v Prešove. Len to objasnilo prax právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa
nezúčastňuje súdnych pojednávaní na okresných súdov s odvolávkou na kolízie pojednávania s inýmipojednávaniami na iných súdov. Nedá sa priamo potvrdiť, že zástupca žalobcu sa dopustil klamstva
tvrdením, že bude na súdnom pojednávaní na Okresnom súde Topoľčany, len oznamoval, že aj na tomto
súde má predvolanie v rovnakom čase. Preto odvolací súd ruší rozhodnutie súdu prvého stupňa vo

výroku o uložení poriadkovej pokuty zástupcovi žalobcu vo výške 820,- eur.

Ak právny zástupca žalobcu vytýka súdu prvého stupňa, že na pojednávaní dňa 3.11.2014 bol vyhlásený
rozsudok o zamietnutí žaloby a nepriznaní náhrady trov konania odporcovi, pričom vo výroku rozsudku
je doplnený výrok o uložení poriadkovej pokuty, pričom súd má byť viazaný výrokom rozhodnutia z

3.11.2014, tak odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že výrok rozsudku vo veci samej o zamietnutí
žaloby a o nepriznaní náhrady trov odporcovi je ten istý, ako bol vyhlásený na pojednávaní dňa
3.11.2014. Keď súd sa rozhodol uložiť poriadkovú pokutu zástupcovi žalobcu, mohol to včleniť aj
do výroku rozsudku vo veci samej, pretože o uložení poriadkovej pokuty je možné rozhodnúť síce
samostatným uznesením, ale to môže byť obsiahnuté vo výrokovej časti písomného vyhotovenia
rozsudku s tým, že odôvodnenie uznesenia o uložení poriadkovej pokuty bude obsahom odôvodnenia

rozhodnutia súdu. Preto odvolací súd nevidí pochybenie v tom, pokiaľ súd zvolil túto formu a včlenil do
výroku rozsudku uznesenie o uložení poriadkovej pokuty.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.