Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208256
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208256.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom, K červenému dvoru
3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava proti žalovanej: C. P., bytom F.. X. XXX/X, A., o
zaplatenie úroku 0,25% denne zo sumy 594 eur od 20.9.2009 do 11.10.2011 a zmenkového úroku 6%
ročne zo sumy 594 eur od 26.01.2010 do 11.10.2011, bez sumy 541,04 eur a zmenkovej odmeny 1,98

eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbZm/117/2013-39 zo dňa
7. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbZm/117/2013-39 zo dňa
7. novembra 2013 z r u š u j ea vec v r a c i asúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín č.k. 36CbZm/117/2013-39 zo dňa 7. novembra 2013 žalobu, ktorou si žalobca

uplatnil zaplatenie úroku 0,25% denne zo sumy 594,- eur od 20.09.2009 do 11.10.2011 a zmenkového
úroku 6% ročne zo sumy 594,- eur od 26.01.2010 do 11.10.2011, bez sumy 541,04 eur a zmenkovej
odmeny 1,98 eur a náhrady trov konania, na tlačive A, podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len "nariadenia") zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zmysle čl. 3 Nar. č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor,

keďže žalobca má sídlo v Českej republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu
konajúceho vo veci. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná
podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v
občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I.), podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Vecne príslušným súdom
na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a) Nar. č. 861/2007okresný súd,

nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii. Keďže podľa čl. 19 Nar. č. 861/2007 sa predmetné
konanie riadi slovenským procesným právom, žalobca podal svoj návrh na miestne príslušnom súde
podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa určil rozhodné právo podľa čl. 10 ods. 1
(keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by si žalobca so žalovanou zvolili rozhodujúce právo) zák. č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) tak, že danú vec je
potrebné riešiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému

usporiadaniudanéhovzťahu(predchodcažalobcuažalovanápriuzatváranízmluvyoúvere-uzatvorenej
podľa slovenského Obchodného zákonníka a jeho zabezpečení zmenkou postupovali od začiatku
podľa slovenského právneho poriadku a teda ani nepredpokladali iný ako slovenský právny poriadok).
Vzhľadom k tomu, že podľa čl. 5 Nar. č. 861/2007 je dané konanie písomné, pričom žalobca ani
žalovaná netrvali na nariadení ústneho pojednávania, súd pojednávanie v právnej veci nenariadil
a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Súd prvého

stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu z obchodného registra,
plnomocenstvom, vlastnou zmenkou vystavenou žalovanou dňa 20.03.2009, písomným vyjadrenímžalobcu zo dňa 14.06.2013, prehľadom platieb na zmenku č. 3610468, Potvrdením zamestnávateľa
žalovanej -LEONI Slovakia spol. s r.o. o vykonaní zrážok zo mzdy pre spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pod
VS83610468,Dohodouozrážkachzomzdyazinýchpríjmovzodňa20.03.2009,Potvrdenímoprevzatí

finančných prostriedkov, Splátkovým kalendárom, zmluvou o úvere č. 3610468 zo dňa 20.03.2009 a
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

Dňa 20.03.2009 žalovaná uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava (ďalej len POHOTOVOSŤ s.r.o.) formulárovú predtlačenú Zmluvu o úvere č. 3610468,

podľa ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 350,- eur (ktoré v deň podpisu zmluvy aj prevzala), ktorý
sa zaviazala žalovaná vrátiť zvýšený o poplatok
346,- eur (podľa bodu 13 VPPU predstavuje tretina poplatku dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou), teda spolu sa zaviazala vrátiť 696,- eur (198%) v 12 mesačných splátkach po 58 eur
počnúc dňom 15.04.2009. V bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPU)

je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaná ako vystaviteľ zmenky vystavila v prospech
veriteľaPOHOTOVOSŤs.r.o.(remitent)nazabezpečeniepeňažnéhozáväzkuvyplývajúcehozuvedenej
úverovej zmluvy, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa
stane celý dlh splatný okamžite podľa bodu 4 VPPU a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní

na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle bodu 4 VPPU. Zo
zmenky vystavenej žalovanou C. P. (označenej rodným číslom) v G. nad Y. dňa 20.03.2009 na rad
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. bez protestu, súd zistil, že na zmenke je vyznačená zmenková suma
594 eur (zhodne so slovným vyjadrením zmenkovej sumy), zmenkový úrok 0,25% denne od 20.09.2009,
splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkou

na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Na zmenke sa nachádza číslo zmluvy 3610468.
Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
prevedené rubopisom na žalobcu. Z prehľadu platieb na zmenku č. 3610468 predloženého žalobcom
vyplýva, že žalovaná k 31.12.2012 postupne uhradila 1.051,04 eur. Z potvrdenia zamestnávateľa
žalovanej vyplýva, že žalovanej zamestnávateľ vykonal zrážky zo mzdy pre pôvodného remitenta

Pohotovosť, s.r.o. pod VS 83610468 (z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.03.2009 vyplýva, že táto
bola uzatvorená na účely zabezpečenia uspokojenia pohľadávky pôvodného remitenta voči žalovanej
zo zmluvy o úvere č. 3610468, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
350,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok 346,- eur) spolu vo výške 1.423,04 eur (september
- október r. 2011 spolu 232,- eur, január - december r. 2012 spolu 903,04 eur a januára - marec r. 2013

spolu 288 eur). Z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov vyplýva, že žalovaná v hotovosti dňa
06.04.2009 uhradila na zmluvu č. 3610468 sumu 58,- eur.

Právnu vec súd prvého stupňa posúdil podľa príslušných ustanovení slovenského hmotného práva,
Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon (ďalej len ZZŠ), zák. č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len z.č. 258/2001
Z.z.), Obchodného zákonníka.
Predmetom daného konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky, pôvodne vystavenej
vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov žalobcu zo zmluvy o úvere č. 3610468 (číslo zmluvy

sa nachádza aj na zmenke) zo dňa 20.03.2009, v ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi čiastku
696,- eur v 12 mesačných splátkach po 58,- eur. V prvom rade súd prvého stupňa považoval za potrebné
posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda
či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Uvedená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou,
keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v § 52 a nasl. OZ. Ide o predtlačenú formulárovú

(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa
akéhoprávnehopredpisusazmluvauzavrela.ZmluvnýmistranamisúPOHOTOVOSŤs.r.o.(dodávateľ),
ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je tu fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský

úver, na ktorý dopadá aj právna úprava zák. č. 258/2001 Z.z. (za účinnosti ktorého došlo k uzavretiu
zmluvy) a to napriek tomu, že veriteľ v takejto zmluve zaznačil kolónku účelu úveru - na výkon
zamestnania. Z úradnej činnosti sú súdu predmetné zmluvy uvedeného veriteľa známe ( a to v počte
niekoľko desiatok) a keďže v každej takejto zmluve pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, je uvedenýúčel na výkon povolania alebo zamestnania, má súd dôvod pochybovať o skutočnom účele poskytnutia
úveru. Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší, potom súd
musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon

zamestnania (v danom prípade) ťaží toho, kto takúto výnimku tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve (na
výkon zamestnania) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na
súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). Bez ohľadu na
to, že zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere ako absolútny obchod podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou aplikácie príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade je taktiež nepochybné, že sa
jedná o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z.z., keďže je naplnená definícia spotrebiteľského
úveru, zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj definícia veriteľa i spotrebiteľa (uvedené § 2 písm. a/,b/,
§ 3 ods. 1,2), pričom sa nejedná o prípad vymedzený v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.. Zo samotnej
spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že na základe nej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 350,- eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o sumu poplatku vo výške 346,- eur (z ktorého podľa bodu 13.

VPPU predstavuje úrok 1/3 poplatku, t.j. 115,33 eur a zvyšné 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie
zmluvysovšetkouadministratívou,t.j.230,67eur),tedaosumuveľmisapribližujúcusumeposkytnutého
úveru.

Po preskúmaní celej zmluvy vrátane jej všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd prvého

stupňa k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená
rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä ale nielen v ustanoveniach
o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva
koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne
zákonnýmiprostriedkamibrániť.Rovnosťavyváženosťprávapovinnostízmluvnýchstránniejezmluvou

zabezpečená,právenaopak,zmluvaobsahujesamépovinnostidlžníka,sankciezaporušeniepovinností
v neprimeraných výškach - napr. zmluvná pokuta 331,- eur bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru a
pod. a samé práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú
v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a
uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 66% z

celého objemu úveru, sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen obsah zmluvy ale aj samotný
účel zmluvy (získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že sa
zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo žalobcovi,
resp. spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy, vzniknúť ani právo

na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 17 VPPU, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená
bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe nej
úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť ani z toho
dôvodu, že celá dohoda o vyplnení blankozmenky (čl. 17 VPPU - jej obsah a ani konkrétne znenie
nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou podmienkou a z toho dôvodu neplatná.

Dojednanie dohody o vyplnení zmenky považuje súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku podľa
§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ, teda podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa
domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (0,25% úrok denne) ako sankciu
spojenú s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
l/ OZ, nakoľko zabezpečovacím prostriedkom, akým je v danom prípade zmenka, preniesol povinnosť

niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (vidˇ čl. I § 17 ZZŠ). Preto ani vzhľadom na uvedené nevzniklo
pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky a preto ani žalobca nie je oprávnený sa
domáhať akéhokoľvek plnenia na základe predloženej zmenky. Súd prvého stupňa zároveň poukázal na
to, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a následnej nemožnosti vzniku
práva na vyplnenie blankozmenky, plnenie, ktorého sa žalobca domáha voči žalovanej, by nemohol

priznať, nakoľko také rozhodnutie by navodilo stav, že žalovaná by na svoj úver poskytnutý vo výške
350,- eur bola povinná uhradiť spolu 2.118,04 eur
(1.481,04 eur už podľa listinných dôkazov predložených žalovanou, uhradila + 635,02 eur vyčíslené
úroky /už bez sumy 541,04 eur/+1,98 eur zmenková odmena). Vydanie takéhoto absolútne
nespravodlivého rozhodnutia nie je v právnom štáte prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým

súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým
princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Súdne rozhodnutie ( a to
nielen v prípadoch, kde vystupuje spotrebiteľ) musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé.
Úlohou súdu je práve rozpoznať skrze zákon spravodlivosťKeďže sa v danom prípade jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Obč. zák. ale
i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú dopadá i právna úprava zák. č. 258/2001 Z.z., súd

prvého stupňa sa zaoberal aj samotnou zmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a zistil, že
predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. prijať. Čo sa týka času vyplnenia
zmenky, remitent a žalovaná si v bode 17 VPPU dohodli, že remitent túto vyplní najskôr v deň, keď sa
stane splatný celý dlh. "Zmenkový úrok" uvedený na zmenke vo výške 0,25% denne sa má začať úročiť
dňom, kedy sa stane splatný celý dlh (bod 17 VPPU). Na zmenke je za "zmenkovým úrokom" 0,25%

denneuvedenýdátum20.09.2009,pretosúdpodľabodu17VPPUpovažujetentodátumzadeň,kedysa
stal splatný celý dlh. Keďže zo zmenky ani z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy bola zmenka remitentom
vyplnená,súdvychádzaztoho,žeajkebyremitentvyplnilzmenkunajskôrdňa20.09.2009ktomudňuby
mohla byť vyplnená na zmenke zmenková suma max. 350,- eur (nesplatená istina) a príslušenstvo max.
vo výške 105,- eur (30% zo sumy poskytnutého úveru), teda už v prvý deň, kedy bol remitent oprávnený
zmenku vyplniť, mohla byť vyplnená max. na sumu 455,- eur. Zmenka však bola vyplnená na sumu

594,- eur, teda v rozpore s § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. a preto veriteľ nebol oprávnený túto zmenku od
dlžníka vôbec prijať. Pokiaľ by remitent vyplnil zmenku neskôr ako sa stal splatný celý dlh, zmenková
suma mohla byť vyplnená už len v nižšej sume ako 455,- eur, keďže žalovaná postupne uhradila na
svoj dlh 1.481,04 eur. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na to, že i bez ohľadu na to, keby bola
zmenková suma v čase vyplnenia zmenky vyplnená na sumu max. 455,- eur (v danom prípade), veriteľ

bynemoholpodľa§4ods.6z.č.258/2001Z.zvžiadnomprípadetútozmenkuprijaťzdôvoduvyznačenia
astronomickéhoúroku0,25%denne.Uvedenéustanoveniezákona,ktoréstanovuje,žezmenkovásuma
v čase vyplnenia je max. vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, nie je možné obísť tým, že veriteľ vyplní
zmenkovú sumu tak, že táto s príslušenstvom tvorí max. 30% poskytnutého úveru, pričom zároveň

príjme zmenku s takým príslušenstvom, ktoré je v demokratickom právnom štáte neakceptovateľné (tj. s
úrokom 91,25% ročne). Vzhľadom k tomu, že remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, nevzniklo mu z
takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na
ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe
takejto zmenky s úspechom domáhať na dlžníkovi - žalovanej - žiadneho plnenia a právnej ochrany.

Súd prvého stupňa poukázal aj na rozpor uvedeného zmenkového úroku 91,25% ročne so zákonom.
Podľa čl. I § 48 ZZŠ je zákonom stanovená výška zmenkového úroku a to na 6% ročne. Pokiaľ mal
oprávnený zo zmenky na mysli úrokovú doložku podľa čl. I § 5 ZZŠ, (ktorá je u vistazmeniek možná),
muselo by to byť zo zmenky jednoznačne zrejmé, keďže zmenka ako cenný papier je prísne formálna a

teda nemôže pripúšťať rôzne dohady/úvahy o tom, čo sa má daným údajom na zmenke na mysli. Preto
ak uvedený úrok označil ako "zmenkový úrok" , jedná sa o zmenkový úrok upravený v čl. I § 48, ktorého
výška je v rozpore so zákonom. Pokiaľ by súd akceptoval uvedenie zmenkového úroku 0,25% denne
ako úrokovú doložku podľa čl. I § 5, musel by skonštatovať neurčitosť toho údaja, keďže zo zmenky
nevyplýva, z akej sumy sa má tento úrok počítať ani dokedy (pričom v žalobe žiada priznať tieto úroky

do zaplatenia). Aj keď v zmenkovom zákone nie je výslovne uvedené dokedy je možné požadovať úroky
vyplývajúce zo zmenky, výkladom ust. čl. I § 48 ZZŠ možno dôjsť k záveru, že úroky uvedené na zmenke
(podľa čl. I § 5) je možné požadovať iba do splatnosti zmenky a od splatnosti pri nezaplatení zmenky,
kedy pôvodný zmenkový záväzok je nahradený záväzkom postižným, potom je možné požadovať už
zmenkové úroky uvedené v čl. I § 48 v zákonnej výške. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov

súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť a preto
rozhodol tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.. V
odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k
porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.
861/2007 z 11.07.2007, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a

je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v
súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou
zmluvou. Žalobca ani žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli. Okresný súd vykonal nikýmnenavrhnuté dokazovanie a to bez účasti účastníkov konania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných
dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť
sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie.

Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný voči forme a obsahu zmenky
ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutnýchprerozhodnutievoveci.Vdanejvecimoholamalrozhodnúťoprávenaúhraduzmenkovej

sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas
písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania
vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté
dôkazy. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Súd mohol a mal rozhodnúť
o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1,
veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé

súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku
žalobcu nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala, súd sám iniciatívne rozširoval okruh
dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na

spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným

záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými,
ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených
v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval
ust. § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak

v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd.

Rozhodnutie súdu a konanie súdu je podľa názoru žalobcu postihnuté vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia §
5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na

skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Žalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací
súd v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré

v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.

2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je
potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods.
1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa postup v

konaní, ktorý vyplýva najmä z Nariadenia, ale aj z Občianskeho súdneho poriadku nedodržal a v súlade s
§ 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa nepoučil účastníkov konania v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Tým, že neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a to
v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na žalobcom uplatnený nárok napriek tomu, že tobolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. V dôsledku absencie poučenia nedošlo zo
strany žalobcu k uplatneniu procesných práv, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože
žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu

posúdeniu veci, keď okresný súd nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský
bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
je nesprávne aj z toho dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné
a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán.

Podľa čl. 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, sa európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Príprava pojednávania predchádza úkonu vytýčenia pojednávania resp. vytýčenia termínu verejného
vyhlásenia rozhodnutia. Podmienkou na uskutočnenie tohto úkonu je podľa § 114 ods. 2 O.s.p.

doručenie žaloby spolu s prílohami žalovanému na vyjadrenie a poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Súd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania alebo pred rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že v súdom určenej lehote môžu predložiť alebo navrhnúť
dôkazné prostriedky, že v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti sa na neskôr predložené alebo označené

dôkazy a skutočnosti nebude prihliadať a že neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti
môžu byť odvolacím dôvodom len v rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Splnenie
tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť
toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je
významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti,

hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom
na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a
skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú
obranu proti nej. Ak súd prvého stupňa dôjde k záveru, že doterajšie výsledky dokazovania vytvorili taký
skutkový základ súdneho rozhodnutia, ktorý vyžaduje zmenu právneho posúdenia skutkového stavu, o

ktorej však účastníci nevedia alebo ani nemôžu vedieť z objektívnych príčin je povinný o tom účastníkov
poučiť, poskytnúť primeranú lehotu na vyjadrenie sa, čo v danej veci súd prvého stupňa aj urobil, ale
musí zároveň účastníka poučiť v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., čo v danej veci absentuje. V
spise sa na č.l. 22a až 22b nachádza poučenie účastníka, za č.l.19 sa nachádza doručenka od právneho
zástupcu žalobcu, ktorá by mala preukazovať poučenie, avšak na doručenke sa nachádza označenie

spisu (36CbZm/18/2013), ktoré nezodpovedá označeniu predmetného spisu (36CbZm/117/2013). Na
č.l. 19 sa nachádza úprava sudcu, z ktorej nevyplýva, že sa právnemu zástupcovi žalobcu doručovalo
poučenie účastníka z č.l. 22a a 22b.

Žalovanej bolo „tlačivo C“ doručené dňa 04.7.2013, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Následne súd

na úradnej tabuli súdu dňa 16.10.2013 oznámil, že dňa 07.11.2013 bude v predmetnej veci vyhlásený
rozsudok.Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120
ods.1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané

na tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý
uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia žalovaného, ktorý voči
forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov,
ktoré by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Napriek tomu prvostupňový súd vykonal dokazovanie
úverovouzmluvou,ktorúzískalzexekučnéhospisuspolusďalšímilistinnýmidôkazmi,atoVšeobecnými

obchodnými podmienkami, ktoré žiaden z účastníkov nenavrhol vykonať. Rozhodnúť rozsudkom bez
nariadenia pojednávania je možné len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania,
z ktorých ustáli skutkový stav. Je vylúčené, aby rozhodnutie bolo založené na dôkaze, ktorý účastníci
nepredložili. Z obsahu spisu odvolací súd nemal preukázané splnenie poučovacej povinnosti.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola

účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Nesplnenie povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. považuje odvolací súd za vadu konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutievoveciprihliadaodvolacísúdzúradnejpovinnostiajvtedy,akbyvodvolaníneboliuplatnené
(§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania

podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu na ďalšie konanie.

V dôsledku absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k uplatneniu procesných
práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k
inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil
ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky. Súd

prvého stupňa opätovne vec prejedná, účastníkov riadne poučí v zmysle ustanovení O.s.p..

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok
závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.