Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. máj 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7CPr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611218137
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7611218137.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu : O.. Z.

Y., G.. X. X. XXXX, K. F.. G. Č.. XXX/XX, XXX XX A. I., právne zastúpený JUDr. Dušanom Mackom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mnoheľova 840/8, 058 01 Poprad, proti žalovanému:
Reedukačné centrum, so sídlom Osloboditeľov č. 36, 053 02 Spišský Hrhov, IČO: 00163376, právne
zastúpený JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom Advokátska kancelária so sídlom
Južná trieda 28, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

U r č u j e ,že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného vykonané oznámením

o skončení pracovného pomeru dňa 24. 10. 2011 z dôvodu, že sa mal dopustiť hrubého porušenia
pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým:
„.... že dňa 28. 2. 2011 v čase okolo 14.30 hod. v priestoroch Reeedukačného centra v Spišskom Hrhove,
v miestnosti č. 8, 1.B skupiny na prízemí fyzicky napadol žiačku reedukačného centra A. F., G.. XX. X.
XXXX, E. K. A. Č.. XXX, U. Č., O. K. V. V. G., a to tak, že počas toho, ako menovaná bola umiestňovaná
do ochrannej miestnosti potom, čo rozbila okno a odmietla ísť na ochrannú miestnosť, chytil ju a ťahal za
vlasy, v ochrannej miestnosti menovanej žiačke dal zaucho, následkom čoho menovaná žiačka začala

mať závraty, začala odpadávať a dňa 12. 3. 2011 odpadla v kúpeľni a následne bola odvezená na
lekárske ošetrenie bez nutnosti hospitalizácie“
j e n e p l a t n é a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá.

Žalobu v časti o zaplatenie náhrady mzdy súd vylučuje na samostatné konanie.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 30. 11. 2011 domáhal, aby súd určil, že okamžité

skončenie pracovného pomeru žalobcu (ďalej už len OSPP) u žalovaného vykonané oznámením o
skončení pracovného pomeru z dôvodu, že sa mal dopustiť hrubého porušenia pracovnej disciplíny,
ktorého sa mal dopustiť tým:
„... že dňa 28. 2. 2011 v čase okolo 14.30 hod. v priestoroch Reedukačného centra v Spišskom Hrhove,
v miestnosti č. 8, v 1.B skupine, na prízemí ste fyzicky napadol žiačku RC A. F., G.. XX. X. XXXX, K. A.
Č.. XXX, U. Č., prechodne bytom V. V. G., a to tak, že počas toho, ako menovaná bola umiestňovaná do
ochrannej miestnosti po tom, čo rozbila okno a odmietla ísť na ochrannú miestnosť, ste ju chytil a ťahal

za vlasy, v ochrannej miestnosti ste menovanej žiačke dal zaucho, následkom čoho menovaná žiačka
začala mať závraty, začala odpadávať a dňa 12. 3. 2011 odpadla v kúpeľni a následne bola odvezená
na lekárske ošetrenie bez nutnosti hospitalizácie"
je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá.Ďalej sa žalobca domáhal, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške jeho
priemerného zárobku, a to sumu 1.274,- Eur mesačne za dobou odo dňa 18. 11. 2011 až do času, keď

mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Zároveň žiadal náhradu vzniknutých trov konania.

V odôvodnení žaloby uviedol, že OSPP je bez dátumu, pričom pracovný pomer žalovaný skončil so
žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce, ktorá písomnosť bola žalobcovi doručená dňa 24.
10. 2011, a to bez toho, aby ho žalovaný s ním predtým prejednal, či dal mu možnosť vyjadriť sa k nemu.

Nakoľko žalobca považoval OSPP za neplatné s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce
písomne žalovanému dňa 16. 11. 2011 oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, a to pod
následkom podania žaloby pri neakceptovaní jeho výzvy. Žalovaný však na túto výzvu nereagoval, z
čoho vyplýva, že považuje OSPP za platné a nezamestnáva ho, ako vyplýva z odpovedí žalovaného na
výzvu žalobcu. Preto bol žalobca nútený podľa § 77 a nasl. Zákonníka práce podať predmetnú žalobu.

V ďalšej časti odôvodnenia citoval § 68, 70 a 79 Zákonníka práce a poukázal na jednotlivé články
vnútorného poriadku Reedukačného centra Spišský Hrhov (článok 10 bod 9, článok 11, bod 10, článok
19 bod 1, bod 9, článok 19 písm. f/, g/), Metodický pokyn o dôvodoch pobytu a priebehu pobytu v
ochrannej miestnosti, ktorý tvorí prílohu č. 9 Vnútorného poriadku v Reedukačnom centre Spišský Hrhov
a nadväzujúc na tieto vnútorné predpisy v závere vyhodnotil, že žalobca sa skutku uvedeného v OSPP

nedopustil, že jeho skutočný postup voči žiačke A. F. dňa 28. 2. 2011 nie je závažným porušením
pracovnej disciplíny, ktoré by malo zakladať podľa právnych predpisov právo žalovaného na OSPP s ním
a že žalobca nepostupoval pri zisťovaní skutkového stavu a pri prejednávaní veci tak, ako to ukladajú
právne predpisy. Z uvedených troch vymedzených dôvodov žalobca považuje OSPP s ním za neplatné.

Ku skutku, ktorého sa žalobca mal dňa 28. 2. 2011 dopustiť, poukázal na konštatovanie žalovaného v
odôvodnení predmetného OSPP, kde tento uvádza, že skutkový stav je preukázaný vo vyšetrovacom
spise OR PZ v Poprade, Odboru poriadkovej polície OO PZ v Spišskom Podhradí. Žalobca v odôvodnení
žaloby uvádza, že v tomto odôvodnení je popísaný iný skutkový stav, iný popis deja, ako je to uvedené
v špecifikácii hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Nie je tam uvedené, že žalobca dal A. F. zaucho,

po hlave a chrbte ju mal udierať zamestnanec pán O. a nie v ochrannej miestnosti, je tam uvedené, že
sa tak stalo v čase, keď odmietala opustiť miestnosť a odobrať sa do ochrannej miestnosti, v OSPP sa
však uvádza, že sa tak malo stať počas umiestňovania do ochrannej miestnosti. Absentuje dôkaz na
preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a následným odpadávaním žiačky a na takýto
záver nebol vykonaný žiaden dôkaz. Naopak písomné prehlásenie pracovníčky reedukačného centra

O. potvrdzuje, že sama F. jej povedala, že „ona odpadáva hocikedy" a odmietla zdravotné pozorovanie.
V závere teda žalobca uvádza, že z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že sa mal dopustiť skutku takého,
aký je popísaný žalovaným ako dôvod OSPP s ním.

Prehlásenia žiačok tak, ako boli popisované vo vyšetrovacom spise, žalobca hodnotí ako nepravdivé

a nehodnoverné, čo mieni preukázať písomnými potvrdeniami týchto žiačok. Žalobca teda v závere
uvádza, že žiačky nemohli pravdivo potvrdiť a nepotvrdili jeho údajné porušenie pracovnej disciplíny.
Znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, ktorý spomína žalovaný v OSPP, považuje za
dôkaz bez významu pre preukázanie jeho údajného porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko predmetný
posudok mal potvrdiť len charakter zranení, nie však jeho konanie a príčinnú súvislosť medzi jeho

konaním a zraneniami žiačky F., či táto odpadáva. Poukázal na konštatovanie v znaleckom posudku,
kde sa uvádza, že príčinná súvislosť medzi hospitalizáciou F. z 12. 3. 2011 a incidentom z 28. 2. 2011
je vylúčená.

Konštatovanie, že jeho konanie bolo predmetom trestného stíhania, žalobca považuje za skutočnosť

bez dôkazného významu pre preukázanie toho, či sa dopustil, alebo nedopustil porušenia pracovnej
disciplíny, nakoľko trestne stíhanie vecne skončilo konštatovaním, že sa žiadneho trestného činu
nedopustil. Aj ďalšie konštatovanie, a to vyjadrenie Lucie Nicholsonovej, štátnej tajomníčky pre portál
www.aktualne.sk , z ktorého údajne vyplýva, že násilie, resp. niekedy aj
bezdôvodné umiestňovanie žiačok do ochrannej miestnosti bolo za bývalého vedenia bežným javom aj

za bežné delikty, tento dôkaz žalobca hodnotí ako nie spôsobilý preukázať konkrétny skutok, ktorý mu je
kladený za vinu, a pre ktorý bol okamžite prepustený. Navyše uviedol, že uvedená osoba je voči nemu
zaujatá, pretože jej ako redaktorke zabránil v tajnom nahrávaní v Reedukačnom centre v Spišskom
Hrhove.Ďalej žalobca uvádza, že tvrdenie žalovaného, že sa dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu - drobného ublíženia na zdraví podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. je

nepravdivé a difamujúce a nepreukazujúce to, že sa dopustil konania, pre ktoré bol s ním skončený
pracovný pomeru.

Žalobca k žalobe pripojil vyjadrenia zamestnancov Reedukačného centra Spišský Hrhov (ďalej už len
RC Spišský Hrhov) a ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa predmetného „incidentu", ktoré žalovaný nebral

do úvahy, a to svedkov Š., O., W.. Poukázal na písomný záznam o dôvodoch uloženia ochranného
opatrenia - umiestnenia do ochrannej miestnosti žiačky A. F. zo dňa 28. 2. 2011, ktorý vyhotovila
sociálna pracovníčka Q. C., a kde je uvedený priebeh správania žiačky a ako sa podľa § 125 ods. 6
zákona č. 245/2008 Z. z. postupovalo. Poukázal na konštatovanie v danom uznesení, kde sa uvádza:
„Umiestneniebolonutnézdôvoduochranypedagógov,aleajochranysamotnejžiačkyažedoochrannej
miestnosti bola umiestnená za vulgárne vyjadrovanie, rozbitie okna a poškodzovanie majetku zariadenia

a podľa vyjadrenia spoluchovateliek plánovala fyzický útok na osobu pedagóga, so snahou ukradnúť
kľúče a následný útek z RC". Ďalej poukázal na dôkaz, a to „Záznam z pohovoru vedúcej výchovy
so žiačkami A. F. Q. O. A." zo dňa 28. 2. 2011 vyhotovený O.. C., z ktorého nevyplýva, žeby sa on
daného skutku dopustil, ktorý mu je daný za vinu a že z postele ju mal ťahať pán O. a nie on. Z
oboch týchto záznamov nevyplýva, žeby malo byť vykonané nejaké fyzické násilie voči žiačkam a

žeby mali mať nejaké poranenia. Poukazujúc na vyššie uvedené dôkazy žalovaný v odôvodnení žaloby
konštatuje záver, že zo žiadnych dôkazov nevyplýva, žeby on mal pri správaní voči žiačke A. F. dňa 28. 2.
2011 porušiť ktorékoľvek ustanovenie právnych predpisov, práve naopak pripojené dôkazy preukazujú,
že žiačka A. F. porušila povinnosti uložené jej Vnútorným poriadkom, a preto boli voči nej vykonané
ochranné opatrenia vo forme jej umiestnenia do ochrannej miestnosti.

Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 5Cz 29/75 a v súvislosti s
ním, s jeho obsahom, poukázal na to, že žalovaný pred OSPP neoznámil túto skutočnosť Odborovej
organizácií, neprejednal ju s ňou a náležite nezistil dôvody na takéto skončenie pracovného pomeru so
žalobcom, čo vyplýva aj z Pracovného poriadku RC Spišský Hrhov článku 11, v zmysle ktorého je pri

riešení potrebná prítomnosť riaditeľa RC, príslušného vedúceho zamestnanca, zástupcu odborového
zväzu a zamestnanca, ktorý porušil pracovnú disciplínu. Žalovaný však takto nepostupoval a po
postúpení veci z polície ho automaticky „vyhodil" bez toho, aby urobil to, čo mu ukladá aj rozhodnutie o
odložení veci, t. j. aby prejednal konanie žalobcu zákonným spôsobom a až tak rozhodol.

S poukazom na vyššie popísaný skutkový stav sa žalobca domáha s výrokom o určení, že OSPP je
neplatné, podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce aj náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku od 18.
11. 2011, teda odo dňa, keď oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď
mu žalovaný umožní pokračovať v práci.

K žalobe pripojil dôkazné listiny, a to OSPP, ktoré žalobca prevzal dňa 24. 10. 2011, písomné oznámenie
o neplatnosti OSPP a výzva adresovaná žalovanému, aby ho naďalej zamestnával zo dňa 16. 11. 2011,
PracovnýporiadokRCSpišskýHrhov,VnútornýporiadokRCSpišskýHrhov,hodnotenieA.F.azáznamy
o jej priestupkoch a o porušení Vnútorného poriadku RC Bankov, Hrhov, Necpaly, záznamy o dôvodoch
uloženia ochranného opatrenia, záznam z pohovoru výchovnej vedúcej, mzdové listy za obdobie od

januára až októbra 2011, ročné zúčtovanie preddavkov na daň žalobcu za rok 2010 a rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky 5Cz 29/75.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 12. 2012 navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú. Poukázal na ustanovenie § 68 ods. 1 Zákonníka práce, na článok 8 bod 6, článok 11 bod

2 Pracovného poriadku RC Spišský Hrhov platného a účinného od 1. 9. 2011, článok 11 bod 10, článok
16 bod 9 Vnútorného poriadku RC Spišský Hrhov zo dňa 31. 8. 2009 a na článok 19 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa a oznámenie MZV ČSFR č. 104/1991 Zb..

Uviedol, že podľa Pracovného poriadku, ktorý podpísal sám žalobca ako riaditeľ RC Spišský Hrhov dňa

2. 1. 2010 za veľmi závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje také konanie zamestnanca,
ktorým dochádza k porušeniu vnútorného poriadku najmä vo vzťahu k deťom, teda k dievčatám
umiestneným v reedukačnom centre. Veľmi závažným porušením pracovnej disciplíny je fyzické
trestanie dievčat, šikanovanie, týranie (čím je ťahanie za vlasy, kopanie a fackovanie dievčat).K otázke, či žalobca sa dopustil takého skutku, ktorý by mal byť kvalifikovaný za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, uviedol, že štatutárnemu zástupcovi žalovanému bolo dňa 12. 10. 2011 doručené

uznesenie OR PZ Poprad, OO PZ Spišské Podhradie o postúpení veci a zároveň celý vyšetrovací spis,
ktorý mu odstúpil Krajský školský úrad v Prešove. Z predmetného uznesenia sa žalobca dozvedel, že
žalobca okrem iného spolu so zamestnancom Q. O. fyzicky napadli žiačku RC Spišský Hrhov poškodenú
A. F., a to tak, že Z. Y. chytil ju za vlasy a ťahal ju z postele dole, raz ju kopol do brucha a dvakrát do
nohy a následne po príchode do ochrannej miestnosti menovanú vyzval, aby sa postavila k stene a dala

si ruky vedľa tela, pričom jej dal zaucho a následne bola menovaná umiestnená v ochrannej miestnosti.
Na základe týchto zistení, aj ďalších popísaných v predmetnom spise, žalovaný jednoznačne urobil
záver, že žalobca sa dopustil predmetného skutku, teda príslušník PZ dospel k záveru, že skutok sa stal,
avšak konštatoval, že nie je trestným činom, ale môže byť priestupkom a môže byť aj disciplinárnym
previnením. Pokiaľ by poverený príslušník PZ z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že sa skutok
nestal, tak by trestné stíhanie v súlade s trestným poriadkom zastavil. Z takýchto záverov trestného

konania žalovaný teda vychádzal.

Žalovaný po preštudovaní výpovedí svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní a ktorí boli pri
incidente dňa 28. 2. 2011, a to dievčat umiestnených v RC Spišský Hrhov - E., Z., A., C., vyvodil záver,
že žalobca sa naozaj dopustil skutku, ktorý je uvedený v uznesení a ktorý podľa vyššie citovaných

vnútorných predpisov považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň žalovaný bral
do úvahy výpoveď svedkov - pána F., ktorý sa o fyzickom napadnutí A. F. zo strany riaditeľa Y. a
zamestnanca Q. O. dozvedel na druhý deň od dievčat v čase, keď A. F. bola ešte v ochrannej miestnosti
a následne sa o celom incidente dozvedel od A. F., čo potvrdila aj samotná poškodená. To znamená,
že všetky svedkyne opísali udalosť svedkovi F. tak, ako to uviedla samotná poškodená po prepustení z

ochrannej miestnosti, kde žalovaný poukazuje na to, že svedkyne sa nemohli dohodnúť o opise udalosti,
nakoľko A. F. bola v ochrannej miestnosti a nebola v kontakte s ostatnými chovankyňami v čase, keď
tieto popisovali udalosti pánovi F..

Zaďalšiuzávažnúskutočnosťžalovanýpovažujekonaniežalobcu,keďtentozakázal,alebonedalsúhlas

na zdravotné ošetrenie A. F.. Toto sa jej dostalo až po 12-tich dňoch od incidentu, keď odpadla v kúpeľni
dňa 12. 3. 2011, kedy jej bola privolaná vychovávateľom F. rýchla zdravotnícka pomoc. Žalovaný teda
z konania žalobcu vyvodil, že keby nebolo došlo k fyzickému napadnutiu chovankyne, tak by žalobca
nemal problém s jej zdravotným ošetrením a nebol by ho zakázal. Opačným postupom jej uprel ústavné
právo na ochranu zdravia v zmysle článku 40 Ústavy SR.

Ďalším dôkazom pre posúdenie celého prípadu bola výpoveď M.. Z. a znalecký posudok č. 05/2011,
oba dôkazy z predmetného vyšetrovacieho spisu, z ktorých jednoznačne vyplýva záver, že výpoveď
poškodenej A. F. je vieryhodná. Naviac poškodená A. F. popísala skutok M.. Z.Š. ešte v ochrannej
miestnosti a to tak, ako ho na druhý deň popísali svedkyne pánovi F..

Čo sa týka výpovedí žalobcu a ostatných zamestnancov v prípravnom konaní a listinných dôkazov, ktoré
žalobca predkladá k žalobe, žalovaný nemohol brať tieto do úvahy, nakoľko sú dôvodné pochybnosti
o ich pravdivosti. Poukázal na to, že zamestnanci museli vypovedať proti svojmu dlhoročnému
nadriadenému, kde ide o vzťah podriadenosti a nadriadenosti, svedok O. a žalobca sú priamo vinní z

uvedeného skutku, a teda zbavovať sa zodpovednosti môžu aj klamstvom a popieraním skutku. U pani
Š. Q. W. preukázanie skutku by bolo svedectvom ich pracovného a odborného zlyhania. Obe svedkyne
potvrdzujú vo svojich výpovediach minimálne jeden fakt, že žalobca ťahal A. F. z postele za vlasy. Ďalšie
tvrdenia zamestnancov a listy, ktoré vyhotovili a ktoré žalobca predložil k žalobe, žalovaný považuje za
účelovo vyhotovené, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a škandálu.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný skutok, ktorý je opísaný v uznesení OR PZ o
postúpení veci, považuje za preukázaný, že sa stal a že sa ho dopustil žalobca a presne takto je opísaný
aj v písomnom znení OSPP. V súlade so Zákonníkom práce, Pracovným poriadkom a Vnútorným
poriadkom RC Spišský Hrhov platným a účinným v čase spáchania skutku, žalovaný považoval konanie

žalobcu ako také, ktoré je závažným porušením pracovnej disciplíny, a preto pristúpil k OSPP.

V ďalšom vyjadrení uviedol, že závažného porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca dopustil tým, že
fyzickynapadolchovankyňuatelesnejutrestal,atovčase,keďbolvofunkciiriaditeľaRCSpišskýHrhov,teda bol osobou, ktorá má byť príkladom pre zamestnancov a dbá na dodržiavanie pracovnej disciplíny.
Ak sa predmetného konania dopustil riaditeľ, tak podobné konanie mohlo byť tolerované aj zo strany
zamestnancov. Svedčí o tom aj fakt, že A. F. fyzicky napadol žalobca spolu so zamestnancom pánom O.

a žalobca, keď bol ešte vo funkcii riaditeľa nevyvodil z takéhoto správania zamestnanca žiadne dôsledky.
Je si potrebné uvedomiť, že v reedukačnom centre sú umiestnené dievčatá s poruchami správania,
ktoré sa tam dostali len preto, lebo nemali šťastie, aby sa narodili starostlivým rodičom. Ide o dievčatá, s
ktorými sa osud nehrá, ktoré sú životom ťažko skúšané, ktoré i keď sú maloleté a veľmi mladé, zažili už
vo svojom živote týranie, zneužívanie, ktoré nikdy nezažili rodičovskú lásku, nemali svoj domov, stále

žijú na „internáte" a nemajú ani kde ísť. Práve reedukačné centrum slúži na výchovu týchto detí, kde sa
majú naučiť zodpovednosti, empatii, kultúre a sociálnym návykom a vhodnému správaniu. Zažiť bitku
od samotného riaditeľa, alebo vidieť, ako bije riaditeľ bezbranné a opustené dievčatá, spôsobí v detskej
duši ďalšiu traumu na celý život a namiesto výchovy spôsobuje deštrukciu osobnosti a interpersonálnych
vzťahov. Ústav, ktorý má prevychovať a poskytnúť pomoc do života spôsobí takto v detskej duši ďalšiu
jazvu. Násilníckym správaním sa riaditeľa, alebo zamestnancov ústavu dochádza namiesto redukcie k

úplnej deštrukcii osobnosti. Ďalšou skutočnosťou pre OSPP bol fakt, že v danom prípade išlo o útok
muža voči žene, resp. dokonca dvoch mužov, ktorí napadli fyzicky slabšie maloleté a bezbranné dievča,
čo nie je možné spoločnosťou tolerovať.

Žalovaný ďalej uvádza, že ak by sa žalobca nedopustil predmetného skutku, nebál by sa odvolávania z

funkcieriaditeľaRadouškolydňa23.3.2011,kedyžalobca,abypredišielodvolávaniu,satejtofunkciena
predmetnom zasadaní vzdal. K ďalším námietkam žalobcu, že žalovaný pochybil pri podávaní OSPP po
materiálnej stránke, k tejto uvádza, že v žiadnom prípade tomu tak nebolo. Žalovaný zistil, že sa žalobca
dopustil skutku, ktorý je uvedený ako dôvod OSPP. Predmetný skutok posudzoval v súlade s platným
a účinným Zákonníkom práce a Pracovným poriadkom platným k 28. 2. 2011, teda ku dňu spáchania

skutku. Že sa žalovaný skutku dopustil, vyplýva z predmetného uznesenia OR PZ zo dňa 7. 8. 2011 a
preukázali to výpoveďami aj určitý svedkovia - chovankyne reedukačného centra, vychovávateľ M.. F.,
vyplýva to zo záverov znaleckého posudku M.. Z.. Žalovaný pri posudzovaní nerozhodoval o vine, alebo
nevine žalobcu, nerozhodoval v trestnom, ani v priestupkovom konaní. Žalovaný preskúmal skutok ako
zamestnávateľ, teda, či sa žalobca konania, ktorým by závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu,

dopustil, alebo nie. Ak dospel k záveru, že sa takéhoto skutku dopustil, vyvodil z toho sankciu, a to OSPP.

K ďalšej námietke žalobcu, že OSPP bolo podané oneskorene, žalovaný uviedol, že poškodená A. F.
podala trestné oznámenie, čo vyplýva z predmetného vyšetrovacieho spisu. Zároveň bol podaný podnet
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci a poverený príslušník začal trestné stíhanie dňa 13.

5. 2011 voči neznámemu páchateľovi. Uznesením zo dňa 7. 8. 2011 bol predmetný spis postúpený
Krajskému školskému úradu v Prešove, ktorý postúpil celý vyšetrovací spis na vyvodenie disciplinárnej
zodpovednosti. O tom, že sa skutok stal a že sa ho žalobca skutočne dopustil, sa žalovaný dozvedel
dňa 12. 10. 2011. Následne dňa 17. 10. 2011 písomne požiadal Odborový zväz prerokovať OSPP so
žalobcom. K takémuto prerokovaniu došlo na schôdzi ZO OZ pri RC Spišský Hrhov dňa 20. 10. 2011.

Tu žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že od 1. 9. 2011 bol § 74 Zákonníka práce, ktorý takúto
povinnosť stanovoval, zrušený. V súvislosti s tým poukázal na neaktuálnosť rozsudku Najvyššieho súdu
Českej republiky Cz 29/75, nakoľko od roku 1975 došlo ku zmene právnej úpravy, a to hlavne novelou
Zákonníka práce č. 257/2011 Z. z.. Navyše od 1. 9. 2011 platí u žalovaného nový Pracovný poriadok,
ktorýbolprerokovanýaschválenýajZOOZ PŠaVnaSlovensku.VnovomPracovnomporiadkuplatnom

od 1. 9. 2011 už nie sú ustanovenia, ktoré stanovovali oznamovaciu povinnosť voči OZ, taktiež už nie je
stanovená povinnosť, aby pri prerokovaní disciplinárneho previnenia zamestnanca bol prítomný riaditeľ
RC, vedúci zamestnanec, zástupca OZ a zamestnanec, ktorý porušil pracovnú disciplínu. Z uvedeného
teda vyplýva, že predmetné OSPP bolo zo strany žalovaného urobené v písomnej forme, bolo doručené
žalobcovi 24. 10. 2011 na pracovisku, kde ho on odmietol prevziať. Žalovaný teda z formálneho hľadiska,

čo sa týka vyhotovenia, prerokovania a doručenia výpovede postupoval správne.

V závere žalovaný uviedol, že nie je mu zrejmé, z akých listinných podkladov vychádzal žalobca pri
výpočte mesačnej mzdy 1.274,- Eur od 18. 11. 2011. Dodal, že mesačná mzda žalobcu - funkčný plat od
24. 3. 2011 bola vo výške 861,50 Eur v hrubom, mesačná mzda od 1. 9. 2011 bola vo výške 791,50 Eur v

hrubom, teda, ak by žalobca po 21. 11. 2011 bol zamestnaný, tak jeho mesačná hrubá priemerná mzda
by bola vo výške 791,50 Eur. Na základe vyššie popísaného, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný
navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.K písomnému vyjadreniu predložil listinné dôkazy, a to uznesenie OR PZ Poprad, OO PZ Spišské
Podhradie - odstúpenie z 10. 10. 2011 pod č. RD 2011/01066-2, zápisnicu zo zasadania Rady školy
zo dňa 23. 3. 2011, odstúpenie z 10. 10. 2011 Krajským školským úradom žalovanému dňa 12. 10.

2011, žiadosť zo 17. 10. 2011 o prerokovaní OSPP Odborovým zväzom, zápisnica z výboru schôdze
ZO OZ pri RC Spišský Hrhov z 20. 10. 2011, Pracovný poriadok RC Spišský Hrhov platný od 1. 9. 2011,
oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobcu od 24. 3. 2011 a od 1. 9. 2011.

Ako z obsahu žaloby vyplýva, žalobca opiera svoj nárok okrem ďalších bodov o tvrdenie, že skutku tak,

ako je popísaný v OSPP sa nedopustil, že jeho skutočný postup voči žiačke A. F. dňa 28. 2. 2011 nie je
závažným porušením pracovnej disciplíny, a že žalovaný nepostupoval pri zisťovaní skutkového stavu
a pri prejednávaní veci tak, ako mu to ukladajú právne predpisy. Na preukázanie týchto tvrdení, súd
zameral v danej veci rozsiahle dokazovanie.

Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, za použitia dôkazných listín vyššie

popísaných, predložených žalobcom a žalovaným a dodatočne predložených v procese dokazovania,
za použitia dôkazného spisu OR PZ v Poprade, Odboru poriadkovej polície OO PZ v Spišskom Podhradí
pod ČVS: ORP-764/SH-PP-2011 (týkajúci sa skutku zo dňa 28. 2. 2011) a dôkazného spisu OR
PZ, Odboru kriminálnej polície v Poprade ČVS: ORP-1070/1-OVK-PP-2011 (týkajúci sa trestného
oznámenia M. P.), písomnej správy k spisu OR PZ, OKP Poprad, ČVS: ORP-424/2-OVK-PP-2011,

výsluchom svedkov súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 11. 3. 2011 napísala chovankyňa RC Spišský Hrhov A. F., G.. XX. X. XXXX na Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu SR sťažnosť na riaditeľa RC Spišský Hrhov Z. Y., ktorá bola následne
z Krajského školského úradu v Prešove zaslaná Okresnej prokuratúre v Spišskej Novej Vsi dňa 23. 3.

2011,ktorápodľa§198ods.1Trestnéhoporiadkuodovzdalanavybaveniepísomnépodaniemenovanej
chovankyne Obvodnému oddeleniu PZ v Levoči. Písomné podanie sa týkalo podozrenia zo spáchania
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť v objekte
RC Spišský Hrhov, okres Levoča, kde malo byť voči chovankyni A. F. zo strany riaditeľa RC Z. Y. a
údržbára Q. O. použité fyzické násilie so spôsobením zranenia. Zároveň bol predmetnému obvodnému

oddeleniu PZ Okresnou prokuratúrou odstúpený podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci s
písomným vyjadrením A. F. k veci zo dňa 17. 3. 2011, z obsahu ktorého podnetu - trestného oznámenia
súd zistil, že na základe sťažnosti menovanej chovankyne bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v
Čadci vyzvaný k okamžitému premiestneniu menovanej z RC Spišský Hrhov do iného zariadenia. Na
základe rozhodnutia súdu zo dňa 18. 3. 2011 bola A. F. dňa 18. 3. 2011 premiestnená do Detského

domova Necpaly.

Súd sa oboznámil s jednotlivými svedeckými výpoveďami predmetného vyšetrovacieho spisu, z ktorého
je zrejmé, že výpoveď A. F. nie je totožná s výpoveďou Z. Y.. A. F. v zápisnici o výsluchu poškodenej zo
dňa 17. 5. 2011 okrem iného uviedla, že počas jarných prázdnin v RC Spišský Hrhov omylom buchla

rukou do okna, ktoré sa rozbilo a vtedy sa zmienila, že najradšej by zobrala kľúče a išla niekam preč,
čo počula aj vychovávateľka Š., z čoho vyvodila, že ona chce ujsť. Následne jej pani Š. povedala, že
má ísť na izbu č. 24, to je na „basu", čo ona odmietla. Preto vychovávateľka na ňu zavolala riaditeľa -
pána Y., ktorý prišiel spolu s O. a vychovávateľom C.. V miestnosti bola aj chovankyňa O. A. a ďalšia
vychovávateľka W.. Riaditeľ RC ju chytil za vlasy a ťahal ju z postele dole, na čo sa mu ona vytrhla

a z postele zišla sama. O. jej vykrútil ruku, asi 4-5 krát ju udrel po hlave a chrbte, pričom sa pridal aj
riaditeľ. Potom išli na chodbu, pričom O. jej držal za chrbtom vykrútenú ruku a tlačil ju pred sebou a tak
išli do ochrannej miestnosti. Vtedy sa riaditeľ rozhodol, že chce vidieť rozbité okno, pričom sklo už bolo
pozbierané. Otočili sa a pán O. ju potkol a sotil na zem. Následne sa na ňu postavil jednou nohou a
riaditeľ jej kopol do brucha a dvakrát do nohy so slovami, aby sa postavila. Potom išli opäť na izbu, kde

ju riaditeľ chytil za tvár a povedal, že by jej hlavu najradšej otrieskal o rozbité okno. Potom sa presunuli
do ochrannej miestnosti, kde jej riaditeľ kázal postaviť sa ku stene a dať si ruky vedľa tela. Tu jej dal
riaditeľ zaucho. Bolo to za prítomnosti pani W., C., O., Š. Q. chovankyne O. A., ktorú tiež zobrali do
ochrannej miestnosti. Keď odišla do ochrannej miestnosti a zatvárali za ňou mreže, povedala riaditeľovi,
že to takto nenechá a bude sa sťažovať. On jej na to odpovedal, že aj tak nemá ako. Pani W. povedal,

že ak si sadnú aj so A. na postele, tak im má zobrať matrace, preto museli do 23.00 hod. stáť. Na druhý
deň okolo 15.00 hod. ju pustili z „basy" a ona si všimla, že má podliate oko. Keď žiadala zdravotnú
pracovníčku, aby išla na ošetrenie k očnej, odpovedala jej, že riaditeľ to zakázal. Po uvedenom incidentezačala odpadávať, mala závrate, pričom sa jej to predtým nestávalo. V marci 2011 odišla do Detského
domova v Necpaloch.

Žalobca v zápisnici o výsluchu svedka predmetného vyšetrovacieho spisu dňa 18. 5. 2011 vypovedal,
že dňa 28. 2. 2011 o 15.00 hod. mu telefonicky oznámila vychovávateľka Š., že A. F. na jej izbe, kde je
umiestnená, rozbila okno, bola drzá a vulgárna, chcela ju rozbitým sklom napadnúť a zobrať jej kľúče a
utiecť z RC Spišský Hrhov. Menovaná vychovávateľka navrhla umiestniť A. F. do ochrannej miestnosti,
nakoľko bola v zlom psychickom stave a ohrozovala okolie. Žalobca po konzultácii s psychológom

M.. J. Z. súhlas na umiestnenie udelil. Nakoľko vychovávateľka Š. si so A. F. nevedela poradiť pri
umiestňovaní do ochrannej miestnosti, zavolala si na pomoc ďalšiu vychovávateľku pani W., aj pána
C., avšak ani jeden z nich neuspel. Preto požiadali telefonicky o pomoc žalobcu, s čím on súhlasil a
cestou vyzdvihol vodiča a údržbára pána Q. O.. Pri vstupe do miestnosti bola tam aj chovankyňa O.
A., ktorá na výzvu vychovávateľky dobrovoľne do ochrannej miestnosti odišla. A. F. ležala na svojej
posteli, bola vulgárna a nadávala a odmietala zísť z postele. Preto ju žalobca chytil pravou rukou za

jej šiju a vlasy, ona sa mu vytrhla, on zišiel z poschodovej postele dole a F. sama zoskočila do uličky
miestnosti, kde ju chytil pán O., ktorý jej chytil ruku za chrbát a vyviedol von z miestnosti s tým, že
ju umiestnia v ochrannej miestnosti. Keď boli na chodbe, vrátili sa späť do izby, kde F. so zvýšeným
hlasom hovoril, že okno nemohla rozbiť nechtiac, nakoľko je poškodený aj rám a že ho uhradí. Následne
vyšli z izby na chodbu, kde v doprovode pani Š., pána O., ktorý viedol chovankyňu F. a on posledný v

rade na to všetko dohliadal. A. F. sa počas celej cesty trhala, hádzala o steny, i o zem. Do ochrannej
miestnosti ju umiestňovala pani W., na čo dohliadal C.. Pán O. pred dverami ochrannej miestnosti F.
pustil a následne ju pani Š. do ochrannej miestnosti umiestnila. Nočnú kontrolu zabezpečovala nočná
služba, a to pani V. Q., ktorá nezaznamenala žiadne poškodenie zdravia u A. F.G.. Tak isto do doby
12. 3. 2011 nebol zistený zlý zdravotný stav A. F. zdravotnými sestrami O. Q. Š.. Žalobca ako svedok

vtedy uviedol, že z listinných dôkazov vypracovaných z predchádzajúcich zariadení, kde bola A. F.
umiestnená, vyplýva, že dieťa má tendenciu vymýšľať si, samo sa poškodzovať, páchať trestnú činnosť
tak, ako vyplýva zo správy RC Bankov z 24. júna 2010. V závere uviedol, že pri umiestňovaní dieťaťa
- A. F. do ochrannej miestnosti použil primeranú fyzickú silu, a to len v izbe, nakoľko iným spôsobom
sa do ochrannej miestnosti umiestniť nedala.

Súd sa v ďalšom oboznámil s výpoveďami svedkov, ktorý boli konajúcim vyšetrovateľom vo
vyšetrovacom konaní vypočutí. Oboznámil sa so znaleckým posudkom č. 5/2011, ktorý bol pre dané
konanie vypracovaný M.. J. E. (psychologické vyšetrenie A. F.), znaleckým posudkom M.. P. A., znalca
z odvetvia chirurgie a traumatológie (vo veci zranenia, ktoré utrpela poškodená A. F.), písomným

záznamom z pobytu v ochrannej miestnosti RC Spišský Hrhov zo dňa 28. 2. 2011 o 15.00 hod.,
hodnotením zo školy A. F. z RC Spišský Hrhov, psychologickou správou, záverečným komplexným
hodnotením A. F. z RC Košice - Bankov, s rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P 216/2009,
ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť A. F., G.. XX. X. XXXX v Reedukačnom centre Košice -
Horný Bankov, rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P 100/2010, podľa ktorého bola menovaná

odovzdaná do starostlivosti RC Spišský Hrhov dňa 23. 8. 2010, uznesením Okresného súdu Čadca
sp. zn. 5 PPom 3/2011 zo dňa 18. 3. 2011, podľa ktorého bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým
bolo uložené RC Spišský Hrhov odovzdať maloletú A. F. do starostlivosti Detského domova Necpaly. Z
predmetného dôkazného vyšetrovacieho spisu súd sa dostatočne oboznámil s udalosťami, ktoré sa v
RC Spišský Hrhov odohrali dňa 28. 2. 2011 a ktoré mali potom za následok, že žalovaný so žalobcom

okamžite skončil pracovný pomer.

Podľa uznesenia OR PZ v Poprade, OO PZ v Spišskom Podhradí zo dňa 7. 8. 2011 súd zistil, že trestná
vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého skutku sa dopustili Z. Y. Q. Q. O., pre skutok, ktorý sa odohral dňa 28. 2. 2011 v RC

Spišský Hrhov (vyššie popísaný vo výpovedi A. F.), bola podľa § 214 ods. 1, 2 Trestného poriadku
postúpená Krajskému školskému úradu Prešov na disciplinárne konanie, pretože výsledky skráteného
vyšetrovaniapreukázali,ženejdeotrestnýčin,aleideoskutok,ktorýbymoholpríslušnýorgánosobného
úradu prejednať ako disciplinárne previnenie.

V odôvodnení predmetného uznesenia poverený príslušník PZ por. Rastislav Srnka konštatoval závery
výsluchov poškodenej a svedkov, a to žiačok v RC Spišský Hrhov, závery výsluchov svedkov Z. Y. Q.
Q. O., pričom z výpovedí A. F. a vypočúvaných žiačok konštatoval, že týmito bolo potvrdené fyzické
napadnutie A. F. zo strany riaditeľa RC Z. Y. a zamestnanca Q. O.. Ďalej konštatoval, že z výpovedi Z.Y. Q. Q. O., a ďalších zamestnancov RC v Spišskom Hrhove, bolo potvrdené, že dňa 28. 2. 2011 A.
F. rozbila okno, pričom chcela sklom napadnúť vychovávateľku a ujsť z RC. Pri premiestňovaní A. F.
do ochrannej miestnosti bola použitá primeraná fyzická sila, pričom k fyzickému napadnutiu menovanej

nedošloanedošloanikjejzraneniu. Zpredmetnéhoodôvodneniajezrejmé,ževýsledkompredmetného
vyšetrovania nebolo zhodnotenie záveru, či teda vyšetrovateľ uveril výpovedi A. F. a žiačok RC v
Spišskom Hrhove, alebo riaditeľa a ďalších zamestnancov RC Spišský Hrhov, čo do intenzity a rozsahu
zákroku. Výpovede svedkov sú len konštatované a nemožno teda z nich vydedukovať konečný záver.
V odôvodnení predmetného uznesenia je ďalej citovaný záver znaleckého posudku M.. J.. E., ktorá

okrem iného uvádza, že poškodená A. F. je schopná prežité udalosti správne vnímať, zapamätať
si ich a následne ich reprodukovať. Zistený stav psychických funkcií a aktuálny stav poškodenej
umožňuje podávať výpoveď dostatočne vierohodnú. Špecifická vierohodnosť výpovedi je skreslená, a
to motiváciou poškodenej vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Výsledkom predmetného vyšetrovania
bolo teda skonštatovanie, že predmetný skutok, ktorý sa dňa 28. 2. 2011 udial, nenaplňoval však
skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, čo však v

žiadnom prípade nepreukazovalo, že by medzi žalobcom a poškodenou A. F. malo dôjsť k fyzickému
napadnutiu. Bolo teda úlohou súdu v tomto konaní zhodnotiť a posúdiť, aká bola miera útoku, resp.
miera fyzického násilia, ktoré musel použiť riaditeľ a jeho zamestnanec pri premiestňovaní chovankyne
do ochrannej miestnosti a či takéto ich konanie bolo dôvodom pre OSPP zo strany zamestnávateľa. Na
preukázanie tejto skutočnosti súd aj v tomto občianskoprávnom konaní opakovane vypočul svedkov,

ktorí boli vypočúvaní v prípravnom konaní a ďalších zamestnancov RC Spišský Hrhov.

Svedkyňa K.. I. Š., vychovávateľka RC Spišský Hrhov, vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 28. 2. 2011
bola privolaná na skupinu, kedy jej žiačky oznámili, že A. F. rozbila okno a že jej chce zobrať kľúče, a
chce ju napadnúť so sklom a utiecť z centra. Po príchode na izbu zistila, že okno je rozbité, A. F. sedela

na zemi a bola v afekte. Bola nervózna a celá sa triasla a okolo nej bolo rozbité sklo. A. F. s ňou odmietla
komunikovať, tak išla za psychológom, ktorému vysvetlila situáciu a navrhla ochrannú miestnosť, s čím
psychológsúhlasil.PriopakovanomvstupedomiestnostiA.F.užležalanaposteliaodmietalaakékoľvek
jej pokyny, že má ísť do ochrannej miestnosti. Preto požiadala vtedajšieho riaditeľa telefonicky o pomoc.
Ten prišiel, vyzýval ju slovne, ona ho však nerešpektovala, a preto ju riaditeľ stiahol z postele, chytil

ju za plece. A. F. bola agresívna, pokračovala vo vulgarizmoch, zvyšovala hlas. Následne prechádzali
chodbou do ochrannej miestnosti a ona zabezpečovala ďalšie dievčatá. Po roku a pol si už podrobnosti
nepamätala. Uviedla, že nevidela, čo sa dialo na chodbe. Ako sa mal vtedy správať O., svedkyňa k
tomu uviedla, že si nepamätá. K výpovediam chránenkýň tak, ako sú uvedené vo vyšetrovacom spise,
uviedla, že nevie, či sú pravdivé a na otázku, či videla, že riaditeľ mal dať facku A. F., uviedla, že je

nižšieho vzrastu a nebola priamo pri A., že to nevidela.

Svedkyňa M. W., ďalšia vychovávateľka prítomná pri incidente, uviedla, že v čase prázdnin mala službu
pri dievčatách. Nastal vtedy problém s rozbitým oknom v súvislosti s chovankyňou F. a následne aj
A.. Potvrdila, že obidve chránenkyne boli agresívne a vulgárne, odmietali ísť na ochrannú miestnosť,

preto privolali pomoc riaditeľa, aby on vyriešil situáciu. S určitosťou potvrdila len to, že riaditeľ pristúpil k
posteli a stiahol A. F. za plece. Presne už nevedela situáciu popísať. Uviedla však, že A. F. bola v zlosti,
nekontrovateľná, fyzicky sa bránila. Ona mala na starosti chovankyňu A., ktorú zobrala do ochrannej
miestnosti a čo sa dialo ďalej v izbe, už nevie. Uviedla, že nevie s určitosťou, či ju riaditeľ v izbe buchol,
či nebuchol, či jej „fukol". Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či útok riaditeľa na osobu A. F.

mohli skôr vidieť ostatné chovankyne ako vychovávateľky, svedkyňa odpovedala áno. V závere uviedla,
že podľa jej názoru by k predmetnému sporu nedošlo, keby bol bývalý riaditeľ milší k zamestnancom a
keby neriešil problémy na pracovisku tak, že on bol „zákonom v zákone".

Svedkyňa U. O., bývalá zdravotná pracovníčka RC Spišský Hrhov, vypovedala, že týždeň po incidente

A. F. bola za ňou, nakoľko mala začervenané oko, na čo jej dala masť a kvapky. V pondelok prišla na
kontrolu a vtedy sa jej stav zlepšil. Niekoľko dní potom odpadla, opäť bola zavolaná k nej na ošetrenie.
Ako bývalá ošetrujúca sestra vyriekla názor, že A. F. si choroby vymýšľala s cieľom dostať sa do
nemocnice, aby si mohla priniesť cigarety. Z predošlých vyšetrovaní zistila, že menovaná mala tendencie
k seba poškodzovaniu, rozbíjala okná, búchala do dverí a podobne. Doporučila jej aj psychiatrické

vyšetrenie. Svedkyňa uviedla, že pri výchove žiačok sa stávalo, že zamestnanci, resp. vychovávatelia im
dali facku. Videla pri tom aj terajšieho riaditeľa. Bývalého riaditeľa nevidela, aby sa tak správal. Uviedla,
že bývalý riaditeľ jej nikdy nedal pokyn, podľa ktorého by zakazoval ošetriť A. F..Svedok Q. O. vypovedal, že v deň incidentu vychovávateľky zavolali riaditeľa a riaditeľ zavolal jeho, aby
pomohli pri riešení problému s chovankyňami, nakoľko na izbe došlo k rozbitiu okna. Už pri vstupe do
izby začul krik a videl, že A. F. ležala na hornej posteli. Tá nereagovala na výzvy riaditeľa, aby zišla

z postele, preto bývalý riaditeľ prišiel k nej, stiahol z nej paplón, kázal jej vstať. Ona na to vyskočila,
kopla do police, ktorá bola pod posteľou, nastal zmätok a krik a žiačka bola na zemi. Vtedy on k nej
priskočil, nakoľko bola nezvládnuteľná. Správala sa ako zmyslov zbavená, kopala a škriabala, tak musel
použiť fyzickú silu. Ležala na zemi, a on jej musel nohou prikľaknúť jej nohy, aby nekopala. Rukami sa
snažil zachytiť jej ruky, aby nemlátila okolo seba. Situácia bola nezvládnuteľná, trebalo konať okamžite,

a potom, čo on fyzicky A. F. držal, riaditeľ oznámil, že majú ju odviesť na samotku. Následne držal
chovankyni jednu ruku za chrbtom a musel ju pred sebou tlačiť a násilným spôsobom ju vyviedol z izby.
Svedok vypovedal, že nevie presne uviesť, či sa žalobca fyzicky dotkol A. F., nevie potvrdiť, ani vyvrátiť,
či sa pri sťahovaní z postele dotkol jej vlasov. Iné fyzické útok z jeho strany a zo strany riaditeľa nevidel,
nevie o tom, aby žalobca mal ju udrieť po tvári, alebo jej dať kopanec.
V závere vypovedal, že za takéto správanie dostal karné opatrenie, ktoré on odmietol podpísať, nakoľko

necítil vinu, resp. nepamätá si, či ho podpísal. V čase incidentu vykonával funkciu údržbára a šoféra
a takáto práca s chovankyňami nespadala do jeho pracovnej náplni. Dodal, že často sa však stávalo,
že musel zasahovať aj fyzicky voči chovankyniam, napríklad vtedy, keď ako šofér vykonával spolu
so sociálnymi pracovníčkami záchyt chovankýň pri úteku a podobne. Svedok opakovane aj v závere
vypovedal, že ani on, ani bývalý riaditeľ A. F.G. neudrel.

Svedkyňa M. Š. v čase incidentu vykonávala funkciu zdravotnej sestry. Uviedla, že 28. 2. 2011 nebola na
pracovisku, do práce nastúpila až na druhý deň, kedy prišla A. F. za ňou na ošetrovňu. Vtedy zistila, že
má zaliate oko a skonštatovala, že je potrebné ísť do nemocnice na očné oddelenie. S touto požiadavkou
zašla za bývalým riaditeľom. Ten jej zakázal, že nemá ísť s F. na žiadne ošetrenie. Tak ju následne

ošetrila ona. Dala jej očnú masť a kvapky. V priebehu týždňa A. F. odpadla a bola hospitalizovaná.
Svedkyňa nevedela potvrdiť, či táto hospitalizácia súvisela s ochorením oka a nemala vedomosť, k
akému incidentu došlo medzi bývalým riaditeľom a A. F..

Svedok M.. O. F., vychovávateľ RC Spišský Hrhov vo svojej výpovedi uviedol, že o incidente bývalého

riaditeľa so A. F. zo dňa 28. 2. 2011 sa dopočul od dievčat, a to chovankýň G.. Z., Q.. C., K.. E. Q. B..
O. a ďalších, ktorých mená si nepamätá. Keď prišiel na skupinu dňa 1. 3. 2011, dievčatá sa ho pýtali,
či má vedomosť, čo sa stalo deň predtým a keď odpovedal, že nevie, popísali mu priebeh. V úvode mu
povedali, že riaditeľ zbil A. F.. Uviedli, že táto odmietla ísť na ochrannú miestnosť kvôli rozbitému oknu,
na čo pani Š. zavolala pána riaditeľa, že odmieta tam ísť a ten prišiel aj s pánom O. a keď aj pred nimi

odmietala ísť, stiahli ju z postele a zbili ju. Keď sa ich pýtal na podrobnosti, odpovedali, že boli tam aj
údery a viac faciek. Po tom, čo A. F. vyšla z ochrannej miestnosti, mal rozhovor s ňou. Aj tá mu popísala
priebeh udalostí totožne s popisom dievčat. Uviedla, že ju stiahli z postele, že ju bili. Potom, že pán O.
ju mal hádzať o skrine na chodbe, že ju zvalil na zem a položil na ňu nohu. Fyzické útoky že pokračovali
v ochrannej miestnosti, kde jej pán riaditeľ dal ďalšie facky. Svedok považoval výpoveď A. F. za veľmi

dôveryhodnú, nakoľko ju poznal ako chovankyňu dostatočne a uveril jej v súvislosti s predchádzajúcimi
výpoveďami ostatných dievčat, a preto to bolo preňho dôveryhodné

Svedok B. J. vo svedeckej výpovedi uviedol, že už v minulosti bol svedkom fyzického napadnutia
chovankýň RC v Spišskom Hrhove zo strany riaditeľa Z. Y.. Bolo to v školskom roku 2008/2009, kde

na chodbe riaditeľ dal facku žiačke A., ktorý na ňu kričal. Bol to jediný prípad, keď videl, že riaditeľ
fyzicky útočí na chovankyňu. Predmetný incident týkajúci sa A. F. on nevidel a nebol jeho svedkom, len
z vyjadrenia zdravotnej sestry Š. sa dopočul, že riaditeľ mal zakázať akékoľvek vyšetrenie A. F., a to asi
týždeň po incidente. V závere uviedol, že nebol v dobrom pracovnom vzťahu s bývalým riaditeľom.

Svedok M. M., majster odborného výcviku vo svojej výpovedi uviedol, že asi v roku 2001 až 2002 videl,
ako bývalý riaditeľ - žalobca, surovo bil a kopal žiačku N. V., čo bolo preňho veľmi šokujúce. Bolo to
niekedy v máji 2001, alebo 2002. Chovankyňa mala vtedy 17 rokov a bola to Rómka. Svedkom tohto
incidentu bol aj terajší riaditeľ RC Spišský Hrhov. Ďalej uviedol, že videl aj iné fyzické útoky zo strany
bývalého riaditeľa, keď dával zaucho žiačkam. Bolo to hlavne po príchode nových žiačok. Ani tento

svedok nebol priamym svedkom udalosti zo dňa 28. 2. 2011.

Žalobca v účastníckej výpovedi uviedol, že dňa 28. 2. 2011 mu bolo vychovávateľkou W. oznámené
telefonicky, že chovankyňa A. F. by mala byť po konzultácii so psychológom umiestnená do ochrannejmiestnosti, k čomu on dal súhlas. Chovankyňa však odmietla ísť do ochrannej miestnosti a odmietla
pokyny vychovávateliek Š. Q. W.. Preto na požiadanie staršej vychovávateľky W. prišiel aj so šoférom
pánom O. do miestnosti, kde na hornej posteli ležala A. F., ktorá naďalej odmietala nastúpiť výkon

izolácie, teda výkon umiestnenia do ochrannej miestnosti. Žalobca poukázal na správanie A. F. v
predošlom období, u ktorej už išlo v poradí štvrtýkrát o rozbité okno. V predchádzajúcom zariadení mala
desať útekov, kde sa snažila opustiť zariadenia aj s ostatnými chovancami rozbitím okna. Už v minulosti
táto chovankyňa napádala vychovávateľky, odcudzila kľúče násilím a v Reedukačnom centre Košice -
Bankov sa pokúsila otráviť vychovávateľku. Všetky tieto snaženia A. F. smerovali k tomu, aby sa vyhla

pobytu v zariadení. V deň incidentu, keď A. F. odmietala ísť do ochrannej miestnosti, on pristúpil k posteli
po rebríku. Vtedy A. F. začala kopať, tak zišiel dole, pristúpil k poschodovej posteli tak, že stúpil na
spodnú priečku a chytil A. F. za rameno. Žalobca uvádzal aj televízny šot, v ktorom mal vypovedať,
že chytil chovankyňu za vlasy, avšak toto tvrdenie vyvrátil výpoveďou, že chytil ju len za rameno. Toto
bol jediný kontakt s menovanou chovankyňou, ktorý trval asi sekundu a pol. Následne A. F. zoskočila z
postele, pričom neskôr spozoroval, že kopla do poličky a ona sa pri tomto náraze mohla udrieť, resp. sa

udrela o posteľ. Následne pán O. A. F. zobral, otočil a smerovali do ochrannej miestnosti. Prvá kráčala
pani Š., potom žiačka s pánom O. a následne on. Takto ju priviedli ku dverám ochrannej miestnosti,
nakoľko dovnútra už oni nevstupovali. Poprel výpovede svedkýň - chovankýň, ktoré uvádzali, že mal
biť A. F. v ochrannej miestnosti. Čo sa už ďalej dialo v tejto ochrannej miestnosti, to už nevedel uviesť,
chovankyni sa venovali ďalší pracovníci - psychológ, vedúca výchovy a vychovávatelia.

Žalobca v závere svojej výpovede uviedol, že celú situáciu zinscenoval pán J. Q. O. F., preto súd vypočul
aj týchto svedkov, ktorí neboli pri incidente osobne prítomní, ktorých výpovede súd už vyššie popísal.

Ďalej súd vypočul chovankyne, ktoré boli pri incidente osobne prítomné a tie, ktoré sa o ňom mali

dozvedieť sprostredkovane.

Svedkyňa G. Z. na pojednávaní dňa 25. 4. 2012 uviedla, že pod vplyvom zamestnancov RC Spišský
Hrhov M.. Z. Y. M.. Q. M. Y. - syna a manželky žalobcu napísala s prísľubom, že žalobca stiahne voči
nej trestné oznámenie, list, v ktorom poprela to, čo vypovedala pred vyšetrovacím policajtom, teda, žeby

žalobca mal fyzicky napadnúť A. F.. Syn a manželka žalobcu toto tvrdenie vo svedeckých výpovediach
popreli. Svedkyňa G. Z. dňa 19. 11. 2012 uviedla, že ona videla tú situáciu, keď bývalý riaditeľ ťahal A.
F. za vlasy pri sťahovaní z postele. A. F. bola v tom čase hysterická, kričala, bola v afekte. Po tom, čo
zišla A. z postele sama dole, bývalý riaditeľ ju držal dozadu za ruky, resp. za ruky ju mal držať aj pán
O., a potom svedkyňa videla, ako bývalý riaditeľ ju udrel po tvári. A. F. bola tvárou dole a on ju udrel po

hlave smerom k uchu. Trvala aj na ďalšej svojej výpovedi, ktorú uviedla pred vyšetrovateľom, že pán
O. ju kopol do chrbta a pán riaditeľ ju kopol do lýtka. Bolo to vtedy, keď A. F. bola v afekte a trhala sa.
Svedkyňa v závere uviedla, že chovankyňa bola v hroznom afekte, vychovávateľky si s ňou nevedeli
poradiť, a preto bolo potrebné zavolať riaditeľa a pána O..

Svedkyňa P. K. uviedla, že v deň incidentu stála so spolužiačkou na chodbe a videla, ako pán O. aj s
bývalým riaditeľom vedú A. F. na samotku. O. ju držal za ruku, ona kričala a hádzala sa. Nevidela, aby
počas tohto prechodu cez chodbu niekto z prítomných fyzicky A. F. ublížil. Dodala, že chovankyne A.
F. Q. O. A. boli za ňou, aby podpísala papier, ona to však odmietla so slovami, že nič nevidela, a preto
odmietla niečo podpisovať.

Svedkyňa Q. V., chovankyňa RC Spišský Hrhov uviedla, že v deň incidentu nevidela, čo sa dialo na izbe.
Videla, ako O. viedol za ruku A. F.Á. po chodbe na samotku, nevidela, žeby mal niekto na ňu fyzicky
zaútočiť.

Žalobca predložil súdu list G. Z., v ktorom sa mu táto ospravedlňuje za nepravdivú výpoveď na polícii,
ďalej list K. E. obdobného znenia, ktorú súd nemohol vypočuť, nakoľko táto v čase vykonávania dôkazov
bola na úteku. Súd nepristúpil k výsluchu O. A., nakoľko táto bola na ochrannú miestnosť odvedená
skôr, ako malo dôjsť k fyzickým útokom na A. F..

Štatutárny zástupca žalovaného T.. M. M. vo svojej výpovedi uviedol, že do funkcie riaditeľa bol
vymenovaný dňa 1. 7. 2011 a od 24. 3. 2011 bol poverený dočasne vykonávať túto funkciu. V marci
2011 po predmetnom incidente dňa 28. 2. 2011 prednosta Krajského školského úradu pán C. poveril
predsedu Rady školy pána K., aby zvolal Radu. Dňa 23. 3. 2011 predseda Rady školy RC Spišský Hrhov,pán K. z poverenia prednostu Krajského školského úradu, pána C., zvolal zasadanie Rady školy, kde
sa preberalo fyzické napadnutie žiačky zo strany riaditeľa školy dňa 28. 2. 2011, ako aj iné problémy
týkajúce sa vzťahu medzi bývalým riaditeľom a zamestnancami, čo bolo uvedené aj v zápisnici a kde

bol prítomný aj predseda Krajského školského úradu pán C. a celá Rada školy. On členom Rady nebol,
takže na tomto zasadaní nebol prítomný. Následne po skončení zasadania a po rozhovore s riaditeľom
Krajského školského úradu prijal funkciu povereného riaditeľa školy. O tom, čo sa udialo dňa 28. 2. 2011
podrobnosti nevedel, ani sa o to nezaujímal, pretože mal informáciu, že celá vec bola postúpená na
políciu. Až 12. 10. 2011 obdržal od Krajského školského úradu príslušný vyšetrovací spis s písomným

oznámením, že vec sa má riešiť v rámci disciplinárneho konania, takže vtedy sa tomu začal venovať, a
to na základe poverenia Krajského školského úradu Prešov. Predmetný spis si dôkladne preštudoval a
na základe výpovedí svedkov, lekárskych správ a predmetného uznesenia, ako aj na základe vlastných
skúseností a poznania osoby bývalého riaditeľa dospel k záveru, že v danom prípade došlo k porušeniu
Pracovného a Vnútorného poriadku reedukačného centra, nakoľko zo strany žalobcu došlo k fyzickému
napadnutiu chovankyne. K takémuto záveru dospel aj z toho dôvodu, že už v minulosti bývalý riaditeľ mal

agresívne správanie voči žiačkam a došlo aj k fyzickému napadnutiu. Z uvedeného dospel k záveru, že
došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny, pričom z predmetného uznesenia vyvodil, že skutok sa
stal, a preto ďalšie dokazovanie a vyšetrovanie už nevykonával. Jeho samotného zarazilo, akého skutku
sa vlastne riaditeľ dopustil. Nasledovne na pracovisku v jeho kancelárii, za prítomnosti personálnej
pracovníčky a terajšej zástupkyne oznámil žalobcovi, prečo takto postupuje a odovzdal mu predmetné

OSPP. V uvedený deň bola na pracovisku oslava, takže dedukuje, že sa tam požívali alkoholické nápoje
a riaditeľ bol k odvádzaniu A. F. do ochrannej miestnosti zavolaný z tejto oslavy. Dodal, že v minulosti bol
sám svedkom fyzického napadnutia žiačky V. bývalým riaditeľom a v septembri 2011 riešil prípad, keď
žalobca dal na hodine Občianskej náuky facku žiačke K., o čom predložil dodatočne písomný záznam. Aj
pri tejto situácii boli rozporuplné tvrdenia žiačok a bývalého riaditeľa. Išlo o triedu mentálne postihnutých

detí. V čase incidentu on vykonával funkciu zástupcu riaditeľa, takže v tom čase nebol poverený riešením
tohto problému.
K osobe Q. O. vypočúvaný uviedol, že tento konal na podnet riaditeľa ako podriadený, a preto mu
bolo dané písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a bol mu odobratý osobný príplatok
na dobu pol roka. Rozhodol tak aj z toho dôvodu, že Q. O. konal na pokyn riaditeľa, nie samovoľne

a tento nie je pedagogický pracovník. Podľa jeho názoru bol riaditeľom zneužitý. Menovaný pracuje
vo funkcii údržbár - vodič a nemá pedagogické vzdelanie, a preto by ani nemal mať priamy prístup k
pedagogickému procesu. Podľa jeho úsudku tento pracovník pri danom riešení problému so A. F. nemal
byť.

Po opakovaných predvolaniach sa na výsluch svedkyne dostavila A. F., z výpovede ktorej súd zistil,
že táto od augusta 2012 už vedie samostatný život. Naposledy bola umiestnená v Detskom domove v
Necpaloch. Svedkyňa uviedla, že dňa 28. 2. 2011 v RC Spišský Hrhov zoskakovala z postele v izbe,
kde bola ubytovaná a pri zoskoku nechtiac rozbila jedno okno, ktoré bolo otvorené, nakoľko vonku bolo
teplo. Vychovávateľka jej preto nariadila, že má ísť na samotku a že je to rozhodnutie riaditeľa. Ona

však s týmto rozhodnutím nesúhlasila, javilo sa jej to nespravodlivé. Preto ho odmietla. Vychovávateľka
následne prišla s bývalým riaditeľom Z. Y., aj s pánom O.. Ona vtedy ležala na posteli, nakoľko sa
necítila dobre. Následne bývalý riaditeľ sa postavil na spodnú posteľ, rukou ju chytil za vlasy a ťahal ju
z postele bočnou stranou dole. Ona na to zoskočila z postele a vtedy ju začali biť. Najprv pán riaditeľ.
Bil ju po tvári a po zadnej časti hlavy a O. sa pridal k nemu. Keď zoskočila, chytil ju O. za ruku a vytočil

jej ju dozadu. Svedkyňa uviedla, že na všetky tieto udalosti sa veľmi dobre pamätá, nedá sa na nich
zabudnúť. Vtedy sa jej zastala O. A., a preto riaditeľ rozhodol, že aj ona pôjde na samotku. Pán O. ju
potom držal za ruku a tlačil ju pred sebou. Tak prešli z izby smerom na chodbu. Ona sa pri tom bránila
a trhala a on do nej strkal. Následne pred skupinou 1.C ju riaditeľ vyzval, aby išla ukázať okno, ktoré
rozbila a že sa má vrátiť do izby. Následne pán O. ju hodil na zem a nohou ju pritlačil a pán riaditeľ

začal do nej kopať, akoby bola špinavá handra. To všetko sa udialo pred miestnosťou 1.C. Riaditeľ na
ňu kričal, aby sa postavila a ona mu odpovedala: „Ako sa mám postaviť, keď pán O. na mne stojí?".
Následne pán O. z nej zliezol, vydvihol ju hore a išli na skupinu ukázať okno. Okno bolo rozbité len
kúsok. Riaditeľ jej vtedy povedal, že by jej najradšej hlavu otrieskal o okno (použil pri tom aj vulgárny
výraz). Následne sa vrátili na samotku. O. A. uzavreli do jednej cely a ju na druhú. Ani tentoraz nešla

na samotku dobrovoľne a O. ju opäť musel posúvať. Následne ju riaditeľ postavil do cely a prikázal jej,
aby si dala ruky vedľa tela. Ona poslúchla až na tretíkrát. Potom ju riaditeľ začal biť do tváre a ona sa
kryla rukami. Uviedla, že nevie prečo ju riaditeľ začal biť. V ten deň bol agresívny, mal vypité. Po tom
všetkom odišiel z cely, zamkol mreže a povedal, že ak uvidí jednu z chránenkýň sedieť na posteli, vezmeim matrace. Následne ona v cele dostala psychický záchvat, veľmi plakala. Spozorovala, že riaditeľ ich
prišiel opakovane skontrolovať so slovami, že ich vidí na kamere a podobne. Svedkyňa dodala, že v
deň incidentu, keď ju umiestňovali do ochrannej miestnosti, sa neprezliekla tak, ako to býva pri vstupe

na samotku. Tento postup nebol dodržaný. V závere svojej svedeckej výpovede A. F. uviedla, že dva
mesiace po tom, ako odišla z RC Spišský Hrhov mala anonymný telefonát, kedy jej mužský hlas mal
povedať, že pokiaľ nestiahne trestné oznámenie voči pánovi Y., bude mať zvyšok života peklo. Potom
mala ešte dva až trikrát podobné telefonáty. Naposledy mala anonymný telefonát pred tri a pol týždňami,
pri ktorom spozorovala ten istý hlas. Malo jej byť navrhnuté, že vec sa dá riešiť iným spôsobom. Podobné

skúsenosti mala aj chovankyňa K. E., ktorá jej mala povedať, že tiež jej niekto vyvolával a žiadal od nej,
aby vypovedala, že incident si vymysleli, aby pána riaditeľa dostali z roboty, o tomto tvrdení nepredložila
a nenavrhla žiadne dôkazy.

Podľa správy Detského domova v Necpaloch súd zistil, že A. F. bola do ich zariadenia umiestnená
od 18. 3. 2011 do 27. 8. 2012 na základe rozsudku Okresného súdu Čadca č. 16P 91/2011, kde

bola predbežným opatrením nariadená ústavná starostlivosť, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 20. 6. 2011. Menovaná bola premiestnená z RC Spišský Hrhov. Po umiestnení bola zo začiatku
priateľská, poriadkumilovná a ochotná pomáhať. Postupne dochádzalo k výraznému zhoršeniu jej
správania, záškoláctvu, útekom, neprimeraným reakciám, skratovému konaniu, náhlym a častým
zmenám a výkyvu nálad depresívneho charakteru. Prestala rešpektovať pravidlá zariadenia, ako

aj autoritu vychovávateľov. Odmietala spoluprácu a pomoc. Problémy boli pravidelne riešené
napomenutiami a pokarhaniami zo strany vychovávateľov a riaditeľa DeD, ako aj školy, v spolupráci
s odborným týmom DeD, pedopsychiatrom a opakovanými hospitalizáciami na psychiatrii (počas leta
od 18. 8. do 26. 8. 2012 UNM). Od 31. 10. 2011 do 25. 11. 2011 absolvovala pobyt v Detskej
psychiatrickej liečebni Hraň, kde bola privezená z psychiatrického oddelenia Univerzitnej nemocnice

Martin. Na psychiatrickú kliniku bola privezená RZP-čkou za asistencie polície, hospitalizovaná bola
od 20. 10. do 31. 10. 2012. DeD Necpaly sa snažil mladistvej v mesiaci november zabezpečiť na
odporúčanie pedopsychiatra odbornú špecializovanú starostlivosť, čo však bolo bezúspešné. Nakoľko
chovankyňa nedokázala fungovať v zariadení, od 1. 12. 2011 ju umiestnili do profesionálnej rodiny
DeD v okrese Žilina do 28. 5. 2012, na vlastnú žiadosť sa vrátila na samostatnú výchovnú skupinu.

V profesionálnej rodine sa jej správanie stabilizovalo, bola spokojná a obnovila aj kontakt so svojou
sestrou M.. Dovŕšením 18.-tého roku veku v mesiaci júl 2012, ako mladá dospelá požiadala detský
domov o poskytnutie ďalšej starostlivosti z dôvodu štúdia na strednej škole, čo bolo prijaté a písomne
dohodnuté. Následne v školskom roku 2011/2012 začala navštevovať 1. ročník Spojenej školy v Martine
s priemernými vzdelávacími výsledkami. Pred ukončením školského roka prestúpila do Martina, kde

2. ročník neukončila, nakoľko v auguste 2012 sa rázne rozhodla pre okamžitý odchod zo zariadenia s
cieľom viesť samostatný život.

Podľa správy Reedukačného centra v Košiciach - Bankov 15, súd zistil, že A. F. bola v ich centre
umiestnená od 25. 8. 2009 do 8. 9. 2010. Bola hodnotená ako podpriemerná žiačka, ktorá pracovala

výrazne pod svoje možnosti a schopnosti. V kolektíve bola známa nevhodným správaním, ktorým
sa snažila na seba upútať pozornosť. Bola verbálne fyzicky agresívna. Školský poriadok porušila
opakovanými útekmi zo zariadenia. Mimo vyučovania bola hodnotená tak, že na pobyt v zariadení sa
adaptovala bezproblémovo, nemala však osvojené základy slušného správania, nepoznala hranice a
nestotožnila sa s tým, že bola umiestnená v reedukačnom zariadení, čo dávala za vinu všetkým okolo a

hlavne otcovi. Pri komunikácii často fabulovala, aby zaujala ostatných. Takto sa dostávala do klamstiev
a výmyslov a pri opakovaní toho istého príbehu bol z toho iný príbeh. Bola náladová, v hneve často
vulgárna a afektívna. Svoje emócie dávala najavo len zriedkavo, držala ich v sebe, čo raz vyústilo do
pokusu o samovraždu uškrtením, po čom bola následne hospitalizovaná na psychiatrii. Aktívna bola pri
športových činnostiach. Jej hodnotenia boli pre ňu ľahostajné. Domnievala sa, že svojím zlým správaním

ubližuje otcovi a jeho družke.

Za celý pobyt v zariadení mala osem mimoriadnych udalostí, a to agresiu voči pedagógovi,
sebapoškodzovanie (tetovanie), verbálny a fyzický útok voči vychovávateľke, fyzický útok na
vychovávateľke a odcudzenie kľúčov, pokus o útek, sebapoškodzovanie, fyzická agresia voči inému

dievčaťu, pokus o otrávenie vychovávateľky liekmi (to všetko v priebehu od septembra 2009 do mája
2010). Útekov z centra mala spolu desať, boli podané na ňu trestné oznámenia dvakrát za fyzický útok
na vychovávateľku a jedenkrát za pokus o otrávenie vychovávateľky liekmi. Menovaná nemala vlastný
názor na nič, nedokázala sa vyjadriť sama za seba. V skupine bola skôr obetným baránkom. Tá juvnímala ako ľahkú obeť a posluhovača. Pri výbere priateľov sa orientovala na vodcu skupiny a potom na
problémové deti, hlavne utekáčov. K dospelým bola nedôverčivá a zo začiatku aj agresívna, táto agresia
však neskôr ustúpila. Ale nevraživosť na niektorých pedagogických pracovníkov u nej pretrvávala do

konca pobytu v zariadení.

V závere hodnotenia sa uvádza, že u A. F. je zjavný regres a prevýchovný proces nebol
úspešný. Kedykoľvek sa môže vrátiť k agresívnej forme správania voči pedagogickým pracovníkom
a predpokladajú sa aj časté úteky zo zariadenia, kde bude následne umiestnená. V závere bolo

doporučené pokračovať v prevýchovnom procese.

Podľa§68ods.1,2Zákonníkaprácezamestnávateľmôžeokamžiteskončiťpracovnýpomervýnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 63 ods. 4, 5 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý

možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny
v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa,
keď dôvod výpovede vznikol.
Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno

vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte
do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.

Žalobca v záverečnom prejave okrem iného uviedol, že z dokazovania nevyplynulo, žeby sa dopustil
skutku tak, ako to bolo uvedené v rozhodnutí o OSPP, pre ktorý bol s ním pracovný pomer ukončený.

Dodal, že bolo dôkazmi preukázané, že sa ho nedopustil.

Na ustálenie predmetného skutku súd vykonal rozsiahle dokazovanie, z výsledkov ktorého vzal za
preukázané, že v čase umiestňovania A. F.G. do ochrannej miestnosti, táto bola veľmi agresívna,
v afekte, nekontrovateľná, atď. Jej správanie bolo nezvládnuteľné pre vychovávateľku Š., neskôr aj

privolanú W. a vychovávateľa C., preto na odporúčanie psychológa tieto vychovávateľky požiadali
o pomoc vtedajšieho riaditeľa RC Spišský Hrhov, ktorý prišiel na pomoc aj so zamestnancom O..
Súd má zato, že všetci zamestnanci RC Spišský Hrhov, ako aj samotný riaditeľ postupovali podľa
Metodického usmernenia č. 16/2006 R z 28. 6. 2008 k zákonu č. 279/1993 Z. z. v súlade s internými
predpismi článkom 19 bod 5 a 6 Vnútorného poriadku RC Spišský Hrhov, ktoré umožňujú použitie

primeranej sily voči dieťaťu, čo potvrdil aj vyšetrujúci policajt v uznesení o postúpení veci. Rozporné boli
výpovede dospelých, zamestnancov RC Spišský Hrhov v porovnaní s výpoveďami chovankýň, ktoré boli
priamo prítomné pri incidente, aj tých, ktoré sa o skutku mali dozvedieť sprostredkovane. Ani jeden zo
zamestnancov - vychovávateľky Š., W., C., M.. Z., O., nepotvrdili, žeby žalobca mal A. F. udrieť, dať
jej facku, kopať ju, alebo inak fyzicky napadnúť. Nepotvrdili takéto útoky ani v priamych svedeckých

výpovediach pred súdom, čo bolo už v čase, keď neboli podriadenými žalobcu, takže nemusela im
vznikať obava o zamestnanie a podobne. Súd preto nemal dôvod neuveriť ich tvrdeniu a ich svedecké
výpovede o priebehu zákroku prevodu chovankyne na ochrannú miestnosť sa zhodujú. Pri hodnotení
výpovedí zamestnancov RC Spišský Hrhov súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že na pracovisku
už dlhšiu dobu pretrvávali horšie pracovné vzťahy (ako vyplývalo z hodnotenia vtedajšieho riaditeľa

Krajského školského úradu Prešova vyústilo do abdikácie riaditeľa) a niektorí zamestnanci (hlavne
nepriami svedkovia navrhnutí žalovaným) sa so žalobcom dostávali do konfliktu, čo mohlo ovplyvniť
ich svedecké výpovede. Svedkovia F., J. Q. M. uvádzali dej sprostredkovane, a to len podľa výpovedí
chovankýň.

Svedkyňa A. F. trvala na svojej výpovedi tak, ako ju uviedla na polícií, dokonca pred súdom ju doplnila
o ďalšie podrobnosti (napríklad o tvrdenie, že žalobca mal byť „ožratý“, autenticky a bez pochybenia
popísala pred súdom obšírne celý priebeh udalosti zo dňa 28. 2. 2011, aj keď od týchto a svedeckej
výpovede bol časový rozdiel viac ako dva roky. Ostatné chovankyne svoje svedecké výpovede na políciidementovali dopismi so slovami, že tieto boli písané pod nátlakom, neskôr však na pojednávaní pred
súdom opäť tvrdili, že trvajú na pôvodnej verzii. Výpovede svedkýň - chovankýň O. Q. C. boli rozporuplné
už pri policajnom vyšetrovaní (O. uvádzala, že bola na izbe č. 8, pričom A. F. uviedla, že na izbe bola

len ona a O. A.) a C. uvádzala, že Y. držal A. F. za ruky a O. jej dal facku. Pri hodnotení výpovede A.
F. súd vychádzal z komplexného hodnotenia chovankyne, z jej osobnostného a charakterového profilu,
na základe ktorého sa súdu jej výpoveď nejaví dostatočne vierohodná. Aj z celej situácie vyplýva, že
A. F. cítila veľkú nespravodlivosť, že bola odvedená, resp. potrestaná ochrannou miestnosťou, a preto
urobila všetko, aby túto frustráciu neskôr prejavila. Pod takýmto silným emočným tlakom súd dospel k

záveru,ženiejemožnéjejvýpoveďpovažovaťzadostatočnevierohodnú.Okremhodnoteniamenovanej
z RC Bankov a DED Necpaly súd vychádzal z komplexného hodnotenia pedagógov RC Spišský
Hrhov, podľa ktorého A. F. sa zamotáva do klamstiev, často pri rozprávaní fabuluje, často zavádza
a klame do očí, prikrášľuje zážitky s cieľom zaujať a podobne. Ako vyplýva zo záverov policajného
vyšetrovania, u menovanej neboli zistené žiadne zdravotné následky bezprostredne po odvedení do
ochrannej miestnosti, čo vyplýva aj z výpovede psychológa M.. Z.. Neskoršie zdravotné prejavy nemali

súvis s udalosťami zo dňa 28. 2. 2011, čo vyplýva zo znaleckých posudkov, ktoré boli vyhotovené v
rámcipolicajnéhovyšetrovania.Nazákladepredmetnéhodokazovaniaaposúdeniadôkazov,súddospel
k záveru, že tvrdenie žalovaného o dôvode OSPP v časti, že došlo k fyzickému napadnutiu takého
rozsahu, ako uvádzala A. F.G., nebolo preukázané, a teda súd má zato, že žalovaný nemal dôvod na
OSPP so žalobcom pre jeho hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedeného dôvodu súd v závere

rozhodol tak, ako uvádza enunciát predmetného rozsudku.

K námietke žalobcu, že postupom žalovaného nebola dodržaná prekluzívna lehota, súd okrem
oboznámenia sa s dôkaznými listinami, a to OSPP dané žalovaným žalobcovi dňa 24. 10. 2011,
zápisnice o prerokovaní sťažnosti zo zasadania Rady školy, žiadosti adresovanej Odborovému zväzu

o prerokovanie OSPP zo dňa 17. 10. 2011, zápisnici zo dňa 20. 10. 2011 o schôdzi ZO OZ pri RC
Spišský Hrhov o prerokovaní OSPP, súd vypočul svedka M.. Z. C., ktorý v čase skutku bol prednostom
Krajského školského úradu v Prešove. Vo svedeckej výpovedi uviedol, že v marci 2011 Ministerstvo
školstva SR odstúpilo sťažnosť chovankyne RC Spišský Hrhov A. F., na základe ktorej on aj s ďalšími
spolupracovníkmi zisťovali úroveň vedeckoorganizačnej a riadiacej práce a výchovný systém v RC

Spišský Hrhov, o čom však nebol robený písomný záznam. Osobne sa zúčastnil zasadania Rady
školy, snažil sa prešetriť sťažnosť čo najefektívnejšie, už aj vzhľadom na to, že osobu vtedajšieho
riaditeľa dobre poznal, preto požiadal Centrum poradensko-psychologického poradenstva v Bardejove o
prešetrenie chovankyne, ako aj ďalších piatich chovankýň - svedkýň predmetného incidentu. Dňa 21. 3.
2011 priosobnejnávšteveRCSpišskýHrhovsadozvedeli,žeA.F.bolapreradenádoDetskéhodomova

Necpaly. K tejto udalosti sa však oni nevyjadrovali. Písomný záver prešetrenia sťažnosti, ako uviedol
svedok, nebol urobený, nakoľko sa dozvedel, že v stredu uvedeného týždňa je plánované zasadanie
Rady školy, ktorého sa zúčastnil. Predmetná sťažnosť bola ním interpretovaná ústne na zasadaní Rady
školy, pričom svedok dodal, že predmetné zasadanie nesúviselo s riešením predmetnej sťažnosti z
jeho strany, nakoľko toto zasadanie bolo zvolané ešte pred týmito udalosťami. Predmetom zasadania

Rady školy bolo dlhodobé neriešenie zlých interpersonálnych vzťahov v zariadení na úseku výchovy
mimo vyučovania, ktoré sa prenášali aj medzi chovankyne, ďalej opakujúce sa sťažnosti na nevhodné
správanie riaditeľa Z. Y. voči chovankyniam aj zamestnancom. Na ďalší deň robil anonymný dotazník so
zamestnancami, ktorým zisťoval pracovnú klímu v zariadení, z ktorého vydedukoval, že bývalý riaditeľ
využíva a robí organizačné zmeny v zariadení tak, aby mohol robiť postihy voči určitým zamestnancom,

v práci nepoužíva rovnaký meter, správa sa príliš direktívne a autoritatívne. Svedok v ďalšej výpovedi
uviedol, že pred sťažnosťou A. F. obdržal ešte ďalšie tri, alebo štyri sťažnosti zo strany chovankýň a
zamestnancov z roku 2010, ktoré boli Krajským školským úradom v Prešove riešené ešte pred jeho
nástupom dňa 3. 12. 2010. Na zasadaní Rady školy dňa 23. 3. 2011 bol osobne prítomný bývalý riaditeľ,
ktorýpočul,žeriešisaajsťažnosťA.F.vočijehoosobe.Potom,čobolinaRadeurobenézáveryohľadom

vykonanej kontroly, riaditeľ O.. Y. odstúpil z funkcie riaditeľa. Oznámil to v priebehu zasadania, avšak
bol prítomný až do jeho ukončenia. Po ukončení osobne mu priniesol abdikáciu z funkcie riaditeľa. Pri
rozhovore medzi štyrmi očami mu žalobca povedal, že so A. F. pri incidente sa udialo to, že táto nechcela
zísť z postele, preto ju musel fyzicky chytiť, pričom ju potiahol za ruku a rameno. Potom, keď sa mu
fyzicky vyšmykla, musel mu pomôcť pán O.. Žalobca svedkovi situáciu popísal tak, že musel zakročiť,

lebo si to situácia vyžadovala. Svedok na otázku súdu, či riaditeľ vo svojej funkcii môže použiť fyzickú silu
v obdobných situáciách, ako to bolo so A. F., odpovedal, že áno, avšak záleží na stupni intenzity tohto
zákroku. On pri riešení sťažnosti stupeň intenzity tohto zákroku nevedel posúdiť. Predmetnú sťažnosť
odstúpil na políciu, nakoľko nebolo v kompetencii Krajského školského úradu rozhodovať o tom, či jeskutok trestným činom, alebo prečinom. Po ukončení vyšetrovania a predložení vyšetrovacieho spisu,
po tom, čo bývalý riaditeľ z funkcie abdikoval, vec museli odstúpiť štatutárnemu orgánu, a to riaditeľstvu
RC Spišský Hrhov, nakoľko už nebolo v kompetencii Krajského školského úradu Prešov rozhodovať o

disciplinárnom konaní, ktoré sa týkalo funkcie bývalého riaditeľa, terajšieho učiteľa. Pokiaľ by bývalý
riaditeľ z funkcie neabdikoval, disciplinárne konanie by viedol Krajský školský úrad Prešov, avšak na
základe prerokovania s Radou školy. K otázke, či sťažnosť nemala byť prejednávaná, resp. disciplinárne
konanie nemalo byť vedené Štátnou školskou inšpekciou, odpovedal, že bolo by to v tom prípade,
ak by sa jednalo o porušenie vo výchovno-vzdelávacom procese. Vec odstúpil na políciu, nakoľko v

sťažnosti sa konštatovalo, že chovankyni bolo fyzicky ublížené na zdraví zo strany riaditeľa. V závere
uviedol, že postup terajšieho riaditeľa pri riešení disciplinárneho konania voči žalobcovi považuje za
adekvátny, nakoľko už aj v predchádzajúcom období boli podávané opakované sťažnosti na osobu
bývalého riaditeľa a takéto rozhodnutie bolo adekvátne pomerom, aké vládli v RC Spišský Hrhov v čase,
keď vykonával funkciu riaditeľa.

Súd sa oboznámil so zápisnicou zo zasadnutia Rady školy pri RC Spišský Hrhov zo dňa 23. 3. 2011,
v ktorej okrem iného v bode 6 - „Rôzne" sa uvádza, že M.. Z.Í. C. informoval o sťažnosti žiačky A. F.
o nevhodnom správaní riaditeľa RC, ktorú prejednal v dňoch 21. - 22. 3. 2011, osobne sa zúčastnil
pohovorov so zamestnancami a v záverečnej reči navrhol hlasovať o vyslovení nedôvery riaditeľovi.
Podľa bodu 7 - „Diskusia" vystúpila M.. Y. Q. T.. E. a v závere vystúpil riaditeľ, ktorý celú svoju reč venoval

podrobnému popisu incidentu, ktorý mal so žiačkou A. F., avšak popis výpovedí tohto incidentu zápisnica
neobsahuje. V závere riaditeľ prehlásil, že nie je potrebné hlasovať o jeho odvolaní, nakoľko podáva
okamžitú abdikáciu, ktorú M.. Z. C. zobral na vedomie. Preto sa hlasovanie o vyjadrení nedôvery voči
riaditeľovi neuskutočnilo. Žalobca k predmetnej zápisnici predložil žiadosť o doplnenie jej údajov dňa
14. 4. 2011, kde žiadal, aby do zápisnice boli doplnené diskusné príspevky pani G. Q. I. a predovšetkým

jeho vyjadrenie, podľa ktorého abdikoval z funkcie riaditeľa nie z dôvodu, že sa skutok stal, ale aby
ako riaditeľ RC neovplyvňoval dievčatá, nakoľko podal trestné oznámenie. So závermi, ktoré vyjadril
prednosta Krajského školského úradu Prešov vyjadril nesúhlas, ale zobral ich na vedomie. Rada školy
predmetnú žiadosť zaevidovala.

Z dokazovania súd vzal za preukázané, že v čase spáchania skutku vykonával žalobca funkciu
riaditeľa RC Spišský Hrhov a jeho zamestnávateľom bol Krajský školský úrad Prešov, ako to vyplýva z
článku 3 ods. 2 Pracovného poriadku, pričom právne úkony voči zamestnancovi robí štatutárny orgán
zriaďovateľa. Žalobca tvrdí a má zato, že za začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na OSPP je potrebné
považovať dobu, kedy sa o skutku, ktorý mal spáchať ako riaditeľ, dozvedel Krajský školský úrad Prešov.

Nakoľko sťažnosť A. F. bola Krajskému školskému úradu odstúpená z Ministerstva školstva SR dňa 15.
3. 2011, žalobca tvrdí, že od uvedeného dátumu začala plynúť 2-mesačná lehota a uplynutie tejto lehoty
nastalo dňa 15. 5. 2011. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné pracovný pomer okamžite skončiť.
Spoukazomnaustanovenie§63ods.5Zákonníkaprácestvrdením,žezvýsledkovšetreniapolicajného
orgánu nevyplynula skutočnosť popísaná v § 68 ods. 1 písm. a/ (teda, že sa jedná o trestný čin) a z

dôvodu, že v danom prípade bol so žalobcom skončený pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/,
žalobcatvrdí,ženebolopotrebnérozhodnutiepolicajnéhoorgánu,ažetedavdanomprípadepredmetná
2-mesačná lehota sa nemala rátať odo dňa predloženia spisu políciou RC Spišský Hrhov, teda odo dňa
12. 10. 2011. Z vyššie uvedeného žalobca vyvodil, že nakoľko sa žalovaný dozvedel o hrubom porušení
pracovnej disciplíny už 1. 3. 2011, tak k OSPP došlo po uplynutí zákonnej prekluzívnej 2-mesačnej

lehoty, teda nezákonne.
Súd sa s takýmto záverom a námietkou vznesenou žalobcom nestotožňuje. Takéto právne postúpenie
plynutia prekluzívnej lehoty považuje za tendenčné, len aby bolo v prospech žalobcu.

Súd z dokazovania zistil, že žalobca sa dopustil skutku, ktorý je považovaný za závažné porušenie

pracovnejdisciplínydňa28.2.2011o14.30hod..Vtomčaseboljehonadriadenýmštatutárnymorgánom
zriaďovateľ, teda Krajský školský úrad v Prešove. Z výpovede svedka M.. C. je zrejmé, že tento prevzal
sťažnosť A. F., ktorá mu bola odstúpená z Ministerstva školstva SR dňa 15. 3. 2011, ktorú z dôvodu,
že z nej vyplývalo podozrenie zo spáchania trestného činu riaditeľom RC Spišský Hrhov, príslušný
štatutár odstúpil dňa 25. 3. 2011 predmetnú sťažnosť Obvodnému oddeleniu PZ v Levoči a o výsledkoch

predmetného policajného vyšetrovania sa RC Spišský Hrhov dozvedelo až dňa 12. 10. 2011, kedy
mu bol odstúpený spis Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, Odbor poriadkovej polície Obvodného
oddelenia PZ v Spišskom Podhradí č. ORP-764/SH-PP-2011 pre účely disciplinárneho konania. Tým,
že žalobca dňa 23. 3. 2011 abdikoval z funkcie riaditeľa, ostal vo funkcii učiteľa - vychovávateľom, jehonovým štatutárom sa stal poverený a neskôr vymenovaný riaditeľ RC v Spišskom Podhradí. Tento nový
štatutár žalovaného mohol okamžite skončiť pracovný pomer až keď sa o dôvode na OSPP dozvedel,
nestačilo iba podozrenie. V tomto sa súd stotožňuje s právnym hodnotením žalovaného, ktorý poukázal

na doterajšiu judikatúru NS SR (rozhodnutie NS SR R 17/1977), podľa ktorého predtým, ako dôjde k
OSPP so zamestnancom, organizácia musí mať zistený dôvod OSPP, nestačí len podozrenie. Ako už
bolo vyššie uvedené, žalovaný obdržal vyšetrovací spisový materiál, ktorý mu bol doručený Krajským
školským úradom dňa 12. 10. 2011. Až následne z výsledkov vyšetrovania sa dozvedel, že skutok sa
stal, teda už nemal len podozrenie, ale mal zistený dôvod. Žalovaný nekonal a ani nemohol konať v

čase, keď bolo len podozrenie. Z vyšetrovacieho spisu žalovaný zistil, že sa skutok stal, oboznámil sa
s výpoveďami svedkov a samotného žalobcu, s listinnými dôkazmi a mohol začať konať. Dňa 17. 10.
2011 písomne požiadal Odborový zväz o prerokovanie OSPP so žalobcom, ku ktorému došlo na schôdzi
ZO OZ pri RC Spišský Hrhov dňa 20. 10. 2011. Následne bolo dňa 24. 10. 2011 doručené žalobcovi
na pracovisku OSPP v písomnej forme. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade bola dodržaná
objektívna aj subjektívna lehota podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 63 ods. 5

Zákonníka práce, nakoľko v čase, keď konanie žalobcu, ktorým mal hrubo porušiť pracovnú disciplínu,
bolo predmetom konania iného orgánu a počas tejto doby sa prerušilo plynutie prekluzívnej lehoty na
podanie OSPP.

Podľa § 74 ods. 1 Zákonníka práce platného a účinného do 1. 9. 2011 výpoveď alebo okamžité

skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
s príslušným odborovým orgánom, inak sú neplatné.

Žalobca ako ďalší dôvod neplatnosti OSPP uviedol, že sa nemal možnosť vyjadriť k OSPP, ktoré mu
bolo zamestnávateľom dané dňa 24. 10. 2011 s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie,

ako aj na ustanovenie článku 4 Základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanci sa
môžu vyjadrovať a predkladať svoje návrhy k pripravovaným rozhodnutiam zamestnávateľa, ktoré môžu
ovplyvniť ich postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch.

Žalovaný predložil súdu písomné dôkazy, a to žiadosť o prerokovanie OSPP zamestnanca RC O.. Z.

Y., ktorá bola podľa § 74 Zákonníka práce vedením RC v Spišskom Hrhove predložená ZO OZ pri RC
Spišský Hrhov zo dňa 17. 10. 2011 o prerokovanie OSPP u žalobcu, pričom k žiadosti boli predložené
dôkazy týkajúce sa vyšetrovania vo veci drobného ublíženia na zdraví. Ďalej predložil zápisnicu z
výborovej schôdze ZO OZ pri RC Spišský Hrhov, ktorá sa konala dňa 20. 10. 2011, na ktorej boli
prítomní členovia výboru I. E., B. E., M. C. Q. B. J.. Programom výborovej schôdze bolo prerokovanie

OSPP so zamestnancom RC Spišský Hrhov O.. Z. Y. na základe žiadosti, ktorá bola daná vedením
RC Spišský Hrhov, ktorú výbor v zložení vyššie popísaných členov na svojom zasadaní prerokoval.
Žalovaný dal súdu do pozornosti, že od 1. 9. 2011 bol § 74 Zákonníka práce zrušený a v súvislosti
s tým poukázal na neaktuálnosť rozsudku NS ČR Cz 29/75, o ktorý žalobca opiera svoj ďalší dôvod
na vyslovenie neplatnosti OSPP. Zároveň poukázal na nový Pracovný poriadok platný od 1. 9. 2011, v

ktorom okrem iného obsahuje zmenu v zmysle § 74 Zákonníka práce, podľa ktorej už nie je stanovená
povinnosť, aby pri prerokovávaní disciplinárneho previnenia zamestnanca bol prítomný riaditeľ RC,
vedúci zamestnanec, zástupca odborového zväzu a zamestnanec, ktorý porušil pracovnú disciplínu.

Súd vzal za preukázané, že skutok, ktorý zakladá dôvodnosť daného OSPP sa stal dňa 28. 2. 2011,

teda v čase platnosti § 74 ods. 1 Zákonníka práce platného a účinného do 1. 9. 2011. Predmetný skutok
a veci s ním súvisiace teda je potrebné hodnotiť podľa právneho predpisu platného a účinného v čase,
kedy k nemu došlo.

Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že správne postupoval už podľa novelizovaného

§ 74 ods. 1 Zákonníka práce. V čase skutku, ktorý zakladá dôvod na OSPP, bol zamestnávateľ povinný
prerokovať vec s príslušným odborovým orgánom, čo žalovaný aj podľa písomných dôkazov zo dňa 17.
10. 2011 a 20. 10. 2011 aj dodržal. Tu súd poukazuje na znenie článku 8 bodu 6 Pracovného poriadku
RC Spišský Hrhov, podľa ktorého zamestnávateľ výpoveď, alebo OSPP oznámiť Odborovému zväzu, a
to ak sa jedná o veľmi závažné porušenie pracovnej disciplíny voči vnútornému poriadku (vo vzťahu k

deťom) pri preukázaní priestupku, ktorý je písomne zdokumentovaný.

V danom prípade z dokazovania súdu nevyplynulo a súd nezistil, na základe akých právne relevantných
dôkazov zamestnávateľ vyvodil, že žalobca sa mal dňa 28. 2. 2011 dopustiť preukázateľne takéhoskutku, aký je popísaný v OSPP. Závery vyšetrovacieho orgánu tomu nenasvedčujú. Predmetné
vyšetrovanie bolo ukončené doporučením, podľa ktorého vec by mohol príslušný orgán prejednať v
disciplinárnom konaní, takže slovom „mohol“ je vyjadrené, že takáto možnosť tu je. Z uvedeného teda

jasne vyplynula povinnosť skutok v disciplinárnom konaní, ak sa vôbec uskutoční, prejednať. Bez
takéhoto postupu zamestnávateľ nemohol urobiť záver, či je dôvod na OSPP. Svedok M.. M. vypovedal,
že k predmetnému záveru dospel „po prečítaní spisu a potom, čo uveril dievčatám“. Predmetné OSPP
bolo dňa 24. 10. 2011 M.. M., teda novým riaditeľom RC Spišský Hrhov žalobcovi už len doručené bez
akéhokoľvek predbežného preskúmania a možnosti vyjadrenia sa k nemu. Súd v súvislosti s takýmto

postupom dáva do pozornosti text písomného postúpenia vyšetrovacieho spisu z Krajského školského
úradu v Prešove zo dňa 10. 10. 2011, v ktorom predmetný úrad uvádza, že Krajský školský úrad nie je
zamestnávateľom O.. Y. Q. O., a preto predmetná vec, ktorá bola odstúpená na disciplinárne konanie
z OR PZ, Odboru poriadkovej polície OO PZ v Spišskom Podhradní pod č.: ORP-764/SH-PP-2011 zo
dňa 7. 8. 2011, bola odstúpená na ďalšie konanie. V nasledujúcom konaní je potrebné preukázať, či zo
strany uvedených zamestnancov došlo k porušeniu pracovnej disciplíny v zmysle Pracovného poriadku,

resp. k porušovaniu povinností vedúceho pracovníka (týka sa O.. Y.) v zmysle § 81 a 82 Zákonníka
práce. V ďalšom znení textu sa uvádza, že Krajský školský úrad v Prešove je toho názoru, že konanie
zamestnancov tak, ako je uvádzané v uznesení citovaného vyšetrovacieho spisu je možné kvalifikovať
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré prejednáva obvodný úrad, v obvode ktorého
bol priestupok spáchaný.

Tvrdenie žalovaného, že disciplinárne konanie prebehlo, a to tak, že žalobca sa vyjadril k veci na
Zasadaní Rady školy dňa 23. 3. 2011, je tendenčné a zavádzajúce, nakoľko, ako už bolo vyššie
popísané, predmetné zasadanie Rady školy bolo zvolané z iného dôvodu a k abdikácii vtedajšieho
riaditeľa došlo po prehodnocovaní predagogicko-organizačného riadenia po zistení, že v riadení sa

využívajú represívne metódy. Z obsahu zápisnice z 23. 3. 2011, ako aj z výpovedí svedkov (M.. C.)
nevyplynulo, žeby predmetom tohto zasadania bolo jeho prerokovávanie OSPP žalobcu.

Súd má zato a považuje za potrebné poukázať na to, že RC Spišský Hrhov je výchovným ústavom
so zvýšenou výchovnou starostlivosťou a umiestňujú sa v ňom deti s ťažkým stupňom postihnutia -

porúch správania, a preto aj postavenie a ochrana pedagogických pracovníkov musí tomu zodpovedať.
Aj keď ustanovenie článku 4 Základných zásad Zákonníka práce hovorí len o možnosti vyjadrovať sa
a predkladať svoje návrhy k pripravovaným rozhodnutiam zamestnávateľa, ktoré môžu ovplyvniť ich
postavenie v pracovno-právnych vzťahoch, súd má zato, že práve daný prípad bol nepochybne takéhoto
charakteru, keď zamestnávateľ mal túto možnosť zamestnancovi dať. Dôkazmi jasne preukázali, že

žalovaný tak nepostupoval, rozhodol ako zamestnávateľ tzv. „od stola“, čo bolo okrem iného v rozpore
s článkom 4 Základných zásad Zákonníka práce.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobe vyhovel aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu, že predmetná
sťažnosť žiačky A. F.G. nebola so zamestnancom riadne prešetrená, a teda zamestnávateľ v

disciplinárnom konaní nepostupoval podľa zákonných ustanovení a interných predpisov RC Spišský
Hrhov.

Na základe vyššie uvedeného, popísania a právneho zhodnotenia jednotlivých dôkazov, po zistení, že
žalobca uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia uvedeného v 1. časti výroku žaloby súd rozhodol tak,

ako uvádza výrok tohto rozsudku.

Nakoľko rozhodnutie o mzdových nárokov žalobcu by bolo nad rámec doterajšieho súdom vykonaného
dokazovania, súd podľa ustanovení § 112 ods. 2 O.s.p. vylúčil tento nárok na samostatné konanie a
vyriekol, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.