Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/412/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221659
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214221659.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Quantum Credit, a. s., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní zastúpeného
PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporcovi:
I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. V. č. XXX, o zaplatenie 235,36 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 187,56 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 75,50 € od 4.12.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 29,51 € od 4.1.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
11,90€od4.2.2012dozaplatenia,úrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy67,15€od4.3.2012

do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 € od 4.4.2012 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku vo výške
9,80 € a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 42,23 €, to všetko v mesačných splátkach po 15,- €
splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudkuaždoúplnéhovyrovnaniastým,žeomeškaniesplnenímčoilenjednejsplátkymázanásledok
zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konanie doručeným súdu dňa 3.12.2014 domáhal uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 235,36 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že odporca neuhradil cenu za služby poskytnuté jej jeho právnym predchodcom, preto
sa zaplatenia tejto sumy domáha súdnou cestou. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok
z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm za poskytnuté služby až do zaplatenia ako aj zmluvnú
pokutu a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa,
ktorý sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu zmluvy o
pripojení, dodatkov k zmluve o pripojení, oznámenia o postúpení pohľadávky, faktúr, zmluvy o postúpení
pohľadávok spolu s prílohou a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je
predmetom tohto konania zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa. Postúpená bola
pohľadávka voči odporcovi celkove vo výške 235,36 €.Dňa 16.9.2011 uzatvoril odporca so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení a dodatok
k tejto zmluve. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie služby „Relax 60+ (120)“. Podľa bodu 2
dodatku k zmluve sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti zmluvy nepožiada

o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konania, na
základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať
zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka. V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti
uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. všeobecných podmienok alebo
čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu

SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 zmluvy, bol účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
v sume 47,80 €.

Právny predchodca navrhovateľa následne v období mesiacov október 2011 až marec 2012 vyúčtoval
odporcovi poplatky za poskytnuté služby a to nasledovne:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 75,50 €, splatnou dňa 3.12.2011,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 29,51 €, splatnou dňa 3.1.2012,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 11,90 €, splatnou dňa 3.2.2012,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 67,15 €, splatnou dňa 3.3.2012,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 3,50 €, splatnou dňa 3.4.2012.
Vyúčtovanú sumu odporca v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil. Túto sumu neuhradil ani na

výzvu navrhovateľa.

Dňa 15.12.2012 vystavil právny predchodca navrhovateľa odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu
na sumu 47,80 € s dátumom splatnosti dňa 3.1.2013. Predmetnou faktúrou bola vyúčtovaná zmluvná
pokuta v zmysle bodu 3 zmluvy o pripojení.

Odporca v priebehu konania potvrdil uzavretie zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa
ako i skutočnosť, že dlžnú sumu vyúčtovanú právnym predchodcom navrhovateľa v spornom období
neuhradil. Doplnil, že dlžnú vyfakturovanú sumu nevedel uhradiť z dôvodu, že bol nezamestnaný.
Neskôr, keď peniaze mal, nevedel na aké číslo účtu má dlžnú sumu uhradiť. Dlžnú sumu však neuhradil

ani v hotovosti v pobočke navrhovateľa. K svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom doplnil,
že je nezamestnaný evidovaný na úrade práce. Rovnako jeho manželka je nezamestnaná evidovaná
na úrade práce. Od štátu nedostávajú žiadnu dávku z dôvodu, že na adrese ich trvalého pobytu má
evidovaný trvalý pobyt aj ich dcéra, ktorá je zamestnaná s príjmom 500,- až 600,- € mesačne. Ich
dcéra však s nimi nebýva, táto je ubytovaná na ubytovni v M., kde je zamestnaná. On bol naposledy

zamestnaný v období od septembra 2014 do apríla 2015. Obaja, on i manželka, si privyrábajú sezónnymi
prácami,mesačnesidokážuzarobiťsumucca.150,-€mesačne.Rodinnýdom,vktorombývajú,jevjeho
podielovom spoluvlastníctve. Ostatnými spoluvlastníkmi je jeho matka a sestra. Tiež vlastní podiel na
rodinnom dome jeho starých rodičov vo veľkosti 1/4 k celku. Motorové vozidlo nevlastní. Jeho manželka
vlastní spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome po jej starých rodičoch vo veľkosti 1/3 k celku. V

súvislosti s bývaním uhrádzajú zálohovú platbu za elektrinu. Tiež spláca pohľadávku vymáhanú v rámci
exekúcie sumou 10,- až 12,- € mesačne. Má neuhradený záväzok voči zdravotnej poisťovni vo výške
300,- €, ktorý doposiaľ neuhradil. Občas im finančne vypomáha ich dcéra, a to podľa svojich možností
sumou 50,- až 80,- € mesačne. Pokiaľ ho súd zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy, požiadal o povolenie
možnosti túto uhradiť v mesačných splátkach po 15,- € splatných vždy ku koncu mesiaca.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa
tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osobaaleboprávnickáosoba,ktoránakupujevýrobyalebopoužívaslužbypreosobnúpotrebu,alebopre
potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo
predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu

určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom platne vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o

pripojení a jej dodatku uzavretých v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov. Titulom tohto zmluvného vzťahu boli odporcovi poskytnuté služby, ktorú
skutočnosť odporca v priebehu konania nepopieral. Odporca tiež nepopieral, že v období mesiacov
október 2011 až marec 2012 využíval služby poskytované mu právnym predchodcom navrhovateľaavšak za tieto neuhradil vyúčtovanú sumu celkove vo výške 187,56 €. Odporca tiež v priebehu
konania nepreukázal, že by dlžnú sumu titulom poskytnutých služieb uhradil, resp. že by pohľadávka
navrhovateľa zanikla inak. Súd preto považoval návrh na začatie konania v tejto časti za dôvodný

a návrhu v tejto časti vyhovel. Súd tiež vyhovel návrhu na začatie konania v časti uplatneného
úroku z omeškania, ktorý bol zo strany navrhovateľa uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ však ide o uplatnený
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 € s príslušenstvom, súd návrh v tejto časti
vyhodnotil ako nedôvodný a tento zamietol. Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

odvodzuje od zmluvy o pripojení a jej dodatku. Zmluvu, ktorú odporca uzavrel s právnym predchodcom
navrhovateľa je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o pripojení je svojím charakterom
občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je
nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ
vzhľadom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom
postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť
zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad. Súd je toho názoru, že
v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne

sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto
skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako
sankcionovanývsúvislostisprípadnýmnesplnenímpovinností.Významnéjepritomposúdeniezmluvnej
pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,

ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o
takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a

povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplneniapovinnostínastraneobochúčastníkovzmluvy.Právnypredchodcanavrhovateľaprizmluvnej
pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu
zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po
uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne,

pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve.
Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny
predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých obdobných
zmluvách. Odporca mal možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť,

preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd nespochybňuje právo
poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej
pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti.
Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a
rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri

takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu
vo výške uvedenej v zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti z čoho je zrejmé, že môže
žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie
predstavujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachúčastníkovpredmetnéhozmluvnéhovzťahu
v neprospech spotrebiteľa.

Dojednanie o zmluvnej pokute súd preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď zo
strany navrhovateľa nebolo v konaní ničím preukázané, že takáto zmluvná podmienka bola dojednaná
individuálne.Neprijateľnázmluvnápodmienkajeneplatná,najejzákladenevznikádodávateľovi(vtomto
prípade jeho právnemu nástupcovi) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dojednanie zmluvnej pokuty

súd považoval za neprijateľnú podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým i preto,
že toto dojednanie nezohľadňuje celú dĺžku obdobia, po ktorú spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti zo
zmluvyaniinýmhľadiskomneodstupňujevýškuzmluvnejpokuty(napr.výškounedoplatkuzaposkytnuté
služby), ale od odporcu, ako aj od ostatných spotrebiteľov v prípade porušenia zmluvných povinností vobdobí trvania viazanosti sa požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Pri uzatváraní zmlúv bol
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom použitý štandardný formulár s vopred určenými
podmienkami a obsahom, ktoré odporca ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, mohol ich len prijať,

inak by s ním právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvný vzťah neuzavrel. Súd tiež
poukazuje na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ používa nevýrazné malé písmo na
predtlači zmluvy o pripojení ako aj dodatku, pričom ide o obsahovo rozsiahly text, s ktorým podľa názoru
súdu nie je možné v čase uzavretia zmluvy sa podrobne oboznámiť.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute
je neprijateľnou podmienkou a preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39
Občianskeho zákonníka je takáto zmluvná podmienka neplatná. Na základe neplatného zmluvného
dojednania právnemu predchodcovi navrhovateľa a teda ani navrhovateľovi nevznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, preto súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty i s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, keď v konaní prihliadnuc
na čiastočný úspech oboch účastníkov konania priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov konania
sumu rovnajúcu sa rozdielu jeho úspechu a neúspechu v konaní, čo predstavuje 59,40 % trov konania
(navrhovateľ mal úspech v rozsahu 79,70 % a neúspech v rozsahu 20,30 %, t.j. 79,70 - 20,30 = 59,40).

Preto mu priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku sumu vo výške 9,80 €
(59,40 % zo sumy 16,50 €) a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 42,23 € (odmena za
2 úkony právnej služby po 21,58 € - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x
režijný paušál po 8,04 € (rok 2014) a náhrada DPH, celkove vo výške 71,09 €, z toho 59,40 %). Súd
v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám

právneho zástupcu navrhovateľa.

Vychádzajúc zo žiadosti odporcu o umožnenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach súd aplikujúc § 160
ods. 1 O.s.p. umožnil odporcovi zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 15,- € splatných
vždy do posledného kalendárneho dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až

do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Výšku určenej mesačnej splátky
súd považoval za primeranú pomerom odporcu ako aj výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom
uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej
spoločnosti navrhovateľa na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani
vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.