Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/207/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111215870
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5111215870.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:
ALMEDIA spol. s r.o., so sídlom M.R. Štefánika 3504, Trebišov, IČO: 31 658 393, proti žalovanému:
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151,
o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 65,64 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 44,87 EUR spolu s 9,25 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 44,87 EUR od 16.4.2011 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 11,30 EUR,
všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 16.5.2011 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 65,64 EUR spolu s 10,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto
sumy od 16.4.2011 až do zaplatenia, ako i na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej
pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých prenajal nájomnou zmluvou v znení jej dodatkov
č. 1 a č. 2 uzatvorenou so žalovaným tomuto nebytový priestor na X. R. XX, Y. B.. Podľa tejto zmluvy
vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX žalovanému doplatok na nájomnom zvýšenie o mieru inflácie za rok
2010 a faktúrou č. XXXXXXX nájomné za prvý kvartál roku 2011. Faktúry boli žalovanému doručené
8.4.2011, avšak žalovaný ich v lehote splatnosti nezaplatil. Vrátil ich žalobcovi listom z 15.4.2011 s
odôvodnením, že nie sú v súlade s uzatvorenou zmluvou. Následne žalovaný 4.5.2011 uhradil na účet
žalobcu sumu 641,02 EUR, čím sa jeho záväzok znížil na sumu 65,64 EUR, ktorá zo strany žalovaného
doposiaľ žalobcovi zaplatená nebola.

Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný
v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu uviedol
tvrdenia, podľa obsahu ktorých faktúry č. XXXXXXX a č. XXXXXXX žalovaný vrátil žalobcovi z dôvodu
nesprávnosti vypočítanej sumy spolu s výzvou na vykonanie nápravy a s predložením dodatkov k
nájomnej zmluve, ktoré by upravovali zvýšenie nájomného o mieru inflácie. Konkrétne vo vzťahu ku
faktúre č. XXXXXXX uviedol, že nesprávne určuje mieru inflácie za rok 2009 sadzbou 1,5 %, pričom
správne mala byť stanovená miera inflácie SR v roku 2009 v sadzbe 1,6 %. Vo vzťahu ku faktúre č.
XXXXXXX /podľa vyjadrenia sa žalovaného v znení odporu proti platobnému rozkazu vzťahuje na
obdobie od 1.4.2011 do 30.6.2011/ a vyúčtováva nájomné za toto obdobie, žalovaný uviedol, že rozdiel v
sume 27,18 EUR nebol žalobcovi uhradený z dôvodu nesprávneho stanovenia miery inflácie za rok 2010,
ktorá bola 1 %. Žalobca nekonal v súlade s obvyklými obchodnými vzťahmi s poukazom na skutočnosť,
že v čase, keď zo strany SSE-D, a.s. bol oboznámený s dôvodom, pre ktorý nebolo možné plnenie, podal
návrh na vydanie platobného rozkazu na príslušný súd. Nárokovaná pohľadávka nie je v uplatnenej

výške opodstatnená. V priebehu konania žalovaný uviedol, že žalobcom predložené faktúry neuhradil v
rozsahu uplatnenej inflácie, pretože sa nepodarilo uzatvoriť dodatok, ktorý by za príslušné roky infláciu,
resp. navýšenie nájomného o infláciu riešil. Potvrdil, že je právnym nástupcom subjektu nájomcu podľa
pôvodnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 20.3.1996.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zamestnanca žalovaného a oboznámením listinných
dôkazov: Zmluvou o užívaní nebytových priestorov v objekte na X. R. XX, B., parc. č. XXXX z 20.3.1996 /
ďalej už len Zmluva/, Dodatkom č. 1 ku Zmluve z 19.2.2004, Dodatkom č. 2 ku Zmluve zo 4.9.2009 a
celým spisovým materiálom, pričom zistil následovný skutkový stav:

Podľa písomného vyhotovenia Zmluvy o užívaní nebytových priestorov v objekte na X. R. XX, B.,
parc.č. XXXX z 20.3.1996 prenajal žalobca ako prenajímateľ právnemu predchodcovi žalovaného
Stredoslovenským energetickým závodom, štátny podnik, Žilina predmet nájmu - stavebnú časť
trafostanice v objekte na X. R. XX, B., parc.č. XXXX, a to na účely prevádzky technologickej časti
trafostanice v nej umiestnenej o výmere 43,40 m2. V časti označenej ako cena nájmu si zmluvné
strany dohodli úhradu nájomného 32.000,- Sk ročne splatnú v štvrťročných splátkach po 8.000,- Sk.
Prenajímateľ nebude vystavovať účtovné doklady na jednotlivé splátky, nájomca je povinný uhrádzať
dohodnuté splátky v termínoch podľa tejto zmluvy. Prenajímateľ si vyhradzuje právo zvýšenia ceny
úmerne výške inflácie.

Podľa Dodatku č. 1 ku Zmluve, ktorý je zo dňa 19.2.2004, si zmluvné strany dohodli počnúc od 1.1.2004
záväzok právneho predchodcu žalovaného ako nájomcu uhrádzať dohodnutú cenu nájmu vo výške
55.780,- Sk v pravidelných štvrťročných splátkach po 13.945,- Sk. Dodatok č. 1 ku Zmluve nadobudol
účinnosť 1.1.2004. Ako nájomca je v Dodatku č. 1 uvedený subjekt Stredoslovenská energetika, a.s.,
Žilina, IČO: 36 403 008.
Podľa Dodatku č. 2 ku Zmluve, ktorý dodatok je zo 4.9.2009, si žalobca ako prenajímateľ so žalovaným
ako nájomcom dohodli zmenu zmluvy v časti vymedzenia predmetu nájmu /článok I./ a v časti výšky
nájomného /článok II./. V článku II. Dodatku č. 2 si zmluvné strany podrobne vyčíslili výšku nájomného za
rok 2007, 2008 a 2009 pri zohľadnení miery inflácie a vo väzbe na to doplatok ku nájomnému . Zároveň
si dohodli, že od 1.7.2009 bude prenajímateľ nájomcovi fakturovať štvrťročne nájomné do 10. dňa po
ukončení štvrťroku v sume 534,18 EUR bez DPH. Podľa článku IV. Dodatku č. 2 ku Zmluve ostávajú
ostatné ustanovenia zmluvy nezmenené.

Na č.l. 11 spisu sa nachádza faktúra č. XXXXXXX splatná 15.4.2011, ktorou vyúčtoval žalobca
žalovanému doplatok nájomného zvýšeného o infláciu podľa zverejneného indexu spotrebiteľských cien
za rok 2009, pričom ide o doplatok nájomného za rok 2010 vo výške 38,46 EUR.

Faktúrou č. XXXXXXX splatnou 14.4.2011 vyúčtoval žalobca žalovanému podľa Dodatku č. 2 k Nájomnej
zmluve za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2011 nájomné za prenajaté nebytové priestory na X. R. XX, B.
vo výške 668,20 EUR vrátane DPH.

Na č.l. 56 spisu sa nachádza potvrdenie Štatistického úradu Slovenskej republiky, Oddelenia analýz
a poskytovania informácií, zo dňa 13.1.2010 o výške miery inflácie meranej indexom spotrebiteľských
cien, ktorá dosiahla v roku 2009 oproti predchádzajúcemu roku v priemere 1,6 %.

Na č.l. 30 spisu sa nachádza potvrdenie Štatistického úradu Slovenskej republiky, Odbor poskytovania
informácií a marketingu, zo 14.1.2011 o potvrdení miery inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien,
ktorá dosiahla v roku 2010 oproti predchádzajúcemu roku v priemere 1,0 %.

Podľa § 3 ods. 1, 3 veta prvá Zákona č. 116/1990 Zb. O nájme a podnájme nebytových priestorov /ďalej
už len Zákon/: Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať k užívaniu inému /ďalej len „nájomca“/
zmluvou o nájme /ďalej len „zmluva“/.
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platby a pokiaľ nejde o nájom na dobu neurčitú, dobu, na ktorú sa nájom uzatvára.

Podľa § 7 Zákona: Ak nie je výška nájomného alebo úhrada za podnájom upravená všeobecne
záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka : Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 120 ods. 1, 3 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalovaný užíval formou nájmu stavebnú časť trafostanice
nachádzajúcu sa v objekte na Námestí SNP 71, vo Zvolene, parc.č. 1256 i v období roku 2010 a v
prvom štvrťroku roku 2011 /od 1.1.2011 do 31.3.2011/, všetko na základe Zmluvy o užívaní nebytových
priestorov v objekte na X. R. XX, B., parc.č. XXXX z 20.3.1996 v znení Dodatkov č. 1 a č. 2 k tejto
Zmluve. Zároveň nebolo medzi účastníkmi sporné a v konaní to potvrdil i samotný žalovaný, že je
právnym nástupcom subjektu nájomcu podľa Zmluvy z 20.3.1996 a podľa Dodatku č. 1. Spornou
skutkovou otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť, bola existencia zmluvného základu a
spôsob určenia výšky pohľadávky žalobcu z titulu úmerného zvýšenia nájomného o mieru inflácie . Z
vykonaného dokazovania oboznámením Zmluvy z 20.3.1996 v znení Dodatkov č. 1 a č. 2 jednoznačne
vyplýva, že za relevantné obdobie a teda za obdobie celého roku 2010 a za prvý štvrťrok roku 2011
bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného ako nájomcu platiť nájomné vo výške 534,18 EUR plus DPH.
Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva z článku II. prvá veta posledného odseku Dodatku č. 2 ku
Zmluve . Spôsob určenia zvýšenia nájomného o mieru inflácie / konkrétne sadzby miery inflácie a
konkrétne výšky základov v podobe ročného nájomného/ za rok 2007, 2008 a 2009 explicitne rieši článok
II. Dodatku č. 2 ku Zmluve . Rovnako je spôsob zvýšenia nájomného pri zohľadnení výšky miery inflácie
v roku 1996 až 2003 vysporiadaný prostredníctvom cenovej dohody obsiahnutej v článku III. Dodatku
č. 1 ku Zmluve . Pokiaľ ide o relevantné obdobie roku 2010 a prvý štvrťrok roku 2011, nie je zvýšenie
nájomného v zmysle dojednania konkrétneho mechanizmu určenia výšky nájomného zvýšeného o mieru
inflácie predmetom osobitnej dohody medzi účastníkmi. Na strane žalobcu existuje zmluvný základ pre
uplatnenie práva na nájomné zvýšené úmerne miere inflácie, ktorý zmluvný základ je predstavovaný
dojednaním obsiahnutým v časti „cena“ už priamo v Zmluve z 20.3.1996. Vzhľadom na to je procesná
obrana žalovaného, ktorý poukazoval na svoju snahu dosiahnuť dohodu medzi účastníkmi formou
dodatku ku príslušnej zmluve avšak bez zamýšľaného výsledku , irelevantná. Z potvrdení Štatistického
úradu Slovenskej republiky mal súd preukázané, že miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských
cien dosiahla v roku 2009 oproti predchádzajúcemu roku v priemere 1,6 % a v roku 2010 oproti
predchádzajúcemu roku v priemere 1,0 %. Vo väzbe na uvedené vzniklo žalobcovi ako prenajímateľovi
právo na zaplatenie :
- zvýšenia nájomného v rozsahu miery inflácie za rok 2010 vo výške 48,41 EUR / 40,68 EUR čo je 1,6
% zo základu predstavovaného nájomným vrátane 19 % DPH za rok 2010 v sume 2.542,70 EUR plus
19% DPH zo základu predstavovaného samotnou sumou inflácie vo výške tejto DPH 7,73 EUR/
- nájomného za prvý štvrťrok roku 2011, teda za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2011 vo výške 648,71
EUR /dojednané štvrťročné nájomné 534,18 EUR plus 20 % DPH v sume 106,84 EUR plus 1 %-ná miera
inflácie z dohodnutého nájomného, teda zo základu 641,02 EUR, ktorá miera inflácie predstavuje 6,41
EUR plus 1,28 EUR, čo je 20 % DPH zo sumy zodpovedajúcej miere inflácie za prvý štvrťrok roku 2011/.

Z titulu doplatku zvýšenia nájomného v rozsahu miery inflácie za rok 2010 a z titulu nájomného za prvý
štvrťrok roku 2011 zvýšeného o už známu mieru inflácie vzniklo potom žalobcovi ako prenajímateľovi
celkom právo na zaplatenie 697,12 EUR. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný zrealizoval
úhradu 641,02 EUR v prospech žalobcu vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu, ktoré boli vyúčtované
faktúrou č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Vo väzbe na to dospel súd k záveru o dôvodnosti žalovanej
peňažnej pohľadávky v rozsahu 56,10 EUR /697,12 EUR mínus 641,02 EUR/. Súd zdôrazňuje, že z
obsahu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným Zmluvou uzatvorenou ešte právnym

predchodcom žalovaného ako nájomcom z 20.3.1996 v znení Dodatkov č. 1 a č. 2, nevyplýva pre
relevantnú dobu, teda pre obdobie roku 2010 a prvý štvrťrok roku 2011 dohoda zmluvných strán, podľa
obsahu ktorej by si zmluvné strany dojednali navýšenie nájomného za rok 2011 a teda i za prvý štvrťrok
roku 2011 o infláciu počítanú zo základu, ktorý by zodpovedal nájomnému a miere inflácie za rok 2010.
Základom pre určenie zvýšenia nájomného o mieru inflácie za prvý štvrťrok roka 2011 preto môže byť
len suma zodpovedajúca štvrťročnému nájomnému a DPH / 534,18 EUR plus 106,84 EUR teda suma
641,02 EUR/. Uvedené konštatovanie však nič nemení na jednoznačnom závere súdu, podľa ktorého
medzi zmluvnými stranami už priamo v Zmluve z 20.3.1996 bolo dojednané oprávnenie žalobcu ako
prenajímateľa zvýšiť cenu úmerne výške miery inflácie a ktoré oprávnenie čo do výšky vo vzťahu k rokom
1996 až 2003 a 2007 až 2009 bolo predmetom osobitnej dohody zmluvných strán podľa Dodatkov č. 1 a 2
ku Zmluve. Vo vzťahu k uplatneniu DPH, či už zo základu predstavovaného samotným nájomným, ktoré
za relevantnú dobu prvého štvrťroku 2011 a za rok 2010 zodpovedalo sume 534,18 EUR štvrťročne /
bez DPH/, ako i zo základu, ktorý zodpovedal miere inflácie za relevantné obdobie, poukazuje súd na
ustanovenie § 3 ods. 3 veta druhá Zákona č. 18/1996 Z.z. O cenách v znení zmien a doplnkov, podľa
ktorého: Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z
pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci
uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. Na základe uvedeného súd
žalobe vyhovel v rozsahu uplatnenej istiny v sume 48,72 EUR a vo zvyšnej časti rozhodol o zamietnutí
istiny.

Žalovaný je v omeškaní so splnením svojich peňažných záväzkov voči žalobcovi. V Dodatku č. 2
zo 4.9.2009 je obsiahnutá dohoda o spôsobe platenia, ako i o splatnosti pohľadávok žalobcu ako
prenajímateľa, vo väzbe na ktorú žalobca vystavil faktúry č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, ktoré sa
nesporne, ako to vyplýva z predsúdnej komunikácie medzi účastníkmi /napr. č.l. 13 - list žalovaného z
15.4.2011/, dostali do dispozičnej sféry žalovaného. V nadväznosti na to žalobca dôvodne uplatnil úrok z
omeškania odo dňa následujúceho po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXX, ktorá bola splatná 15.4.2011.
Vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky v časti sadzby uplatneného úroku z omeškania vychádzal
súd zo svojej vedomosti z inej rozhodovacej činnosti /§ 121 OSP/. Žalobcovi ako dôvodne uplatnenú
priznal len zákonnú sadzbu úroku z omeškania ku dňu vzniku omeškania sa žalovaného na základe
aplikácie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vyššie citovanom znení v spojení s § 768f Obchodného
zákonníka a pokiaľ uplatnil žalobca úrok z omeškania nad zákonnú sadzbu , rozhodol súd o zamietnutí
žaloby. V tejto časti zároveň zobral súd do úvahy znenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka /znenie
tohto zákonného ustanovenia platné a účinné k 20.3.1996, čo je deň uzatvorenia Zmluvy/ v spojení so
skutočnosťou, že zmluva o nájme nebytových priestorov nie je zmluvným typom upraveným priamo v
Občianskom zákonníku, ale v špeciálnej právnej úprave, na ktorú Občiansky zákonník odkazuje, a to v
Zákone č. 116/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov /Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov/.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia:
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Účastníkom v konaní úspešným vo väčšom rozsahu bol žalobca, ktorý učinil návrh na rozhodnutie o
náhrade trov konania. Žalobca celkom žiadal žalobou priznať pohľadávku na istine v sume 65,64 EUR
a právo na zaplatenie 10,5 %-ného úroku z omeškania ročne zo žalovanej istiny od 16.4.2011 až do
zaplatenia, ktorý úrok z omeškania vyčíslil súd ku dňu rozhodnutia vo veci, teda k 31.7.2012 v sume
8,91 EUR. Celkom teda žalobca žiadal 74,55 EUR, oproti čomu súd žalobe vyhovel v rozsahu istiny v
sume 56,10 EUR a zároveň priznal 9,25 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 56,10 EUR od 16.4.2011
až do zaplatenia, ktorý pre potreby rozhodnutia o náhrade trov konania vyčíslil k 31.7.2012, kedy vo
veci meritórne rozhodol v sume 6,71 EUR. Ako dôvodne bola teda žalobcovi priznaná pohľadávka v
sume 62,81 EUR /6,71 EUR plus 56,10 EUR/. Pomerom pohľadávky žalobcom uplatnenej k pohľadávke,
ktorá mu bola priznaná v rozhodnutí súdu ako skutkovo a právne dôvodná, dospel súd k vyjadreniu
úspechu žalobcu v konaní, ktorý predstavuje 84,25 %, k vyjadreniu jeho neúspechu, ktorý predstavuje
15,75 % /100 % mínus 84,25 %/ a k percentuálnemu vyjadreniu čistého úspechu žalobcu v konaní, ktorý
predstavuje 68,50 % / 84,25% mínus 15,75%/. Žalobcovi vznikli v konaní trovy z titulu zaplateného
súdneho poplatku za žalobu v sume 16,50 EUR, z ktorej sumy 68,50 % predstavuje 11,30 EUR, ktorá
suma bola žalobcovi priznaná, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.