Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210200304
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8210200304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Z. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. č. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Šturákom, advokátom so sídlom v Krajnej Poľane 58, proti
žalovanému MAKOS, a.s., so sídlom Mičkova 31, Bardejov, o zaplatenie 644,28 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C 35/2010 zo dňa 7.5.2012
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu594,28
Eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 1.11.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania vrátane trov štátu rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalobca so žalovaným dňa 20.7.2009 uzatvorili
pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou
3 mesiace. Pracovný pomer účastníkov bol ukončený v skúšobnej dobe ku dňu 18.9.2009, pričom

žalobca dňa 29.7.2009 spolu s ostatnými zamestnancami išiel pracovať do O., a to do spoločnosti
KARAD.Žalovanýakozamestnávateľvyslalžalobcunazahraničnúpracovnúcestuvzmysleuzatvorenej
pracovnej zmluvy s tým, že už 30.7.2009 žalobca nastúpil do práce a začal prácu vykonávať na
popoludňajšej a nočnej zmene do dňa 31.7.2009. Žalobca odpracoval za tento čas 22 hodín. Uvedené
potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia. V žiadnom prípade sa v tomto smere nemohlo jednať len o
zaškolenie, toto by nemohlo trvať celé dve pracovné zmeny a dokonca aj nočné. Podľa súdu prvého
stupňa tak aj napriek písomne dohodnutému dňu nástupu do práce došlo k tomu, že na základe dohody

účastníkov žalobca začal pracovať už 29.7.2009, tento deň sa považuje aj za deň vzniku pracovného
pomeru a za tento deň patrí žalobcovi mzda v rozsahu 100 Eur, ktorá mu žalovaným vyplatená
nebola. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že žalobcovi na pracovisku v O. nebola vytknutá nekvalitná
práca, nízka produktivita práce, či nedodržiavanie denných noriem. Toto bolo oznámené až listami
pri výplate mzdy. Žalobca pritom pracoval v O. až do skončenia týchto prác na základe rozhodnutia
žalovaného, resp. O. partnera. Z toho vyplýva, že zamestnávateľ s ním musel byť spokojný, aj s celou
jeho pracovnou skupinou. Žalovaný zamestnávateľ nepreukázal teda prerokovanie nekvalitnej práce,

nízkej produktivity práce či nedodržiavanie denných noriem, ktoré by mohli mať za následok vykonanie
akýchkoľvek zrážok zo mzdy, samozrejme len po dohode so zamestnancom, ako to vyplýva z § 131
Zákonníka práce. Taktiež neprerokoval a nepreukázal spôsobenú škodu na ubytovni, ktorú žalovanému
vyčíslila spoločnosť poskytujúca ubytovanie. Spôsobená škoda ani nekvalitná práca nebola žalobcomžiadnym relevantným dôkazom preukázaná. Fakturácia škody ubytovateľom a znížená úhrada faktúr
od obchodného partnera v O. nemôže založiť zodpovednosť zamestnanca za uvedené skutočnosti. Z
dokazovania vyplynulo, že ubytovanie malo byť zabezpečené žalovaným bezplatne. Súd prvého stupňa

zdôraznil, že zamestnávateľ nemôže svojvoľne zamestnancovi vykonať akékoľvek zrážky zo mzdy, čo
plynie z § 131 Zákonníka práce. Z tohto ustanovenia nevyplýva zamestnávateľovi ani možnosť vykonať
zrážku zo mzdy napr. pre nekvalitnú prácu, ktorú samozrejme ani žalobcovi nevytkol. Iné ako povinné
zrážky možno vykonať len po dohode so zamestnancom a k tomuto v danom prípade nedošlo. Preto
súd prvého stupňa okrem už spomínanej sumy 100 Eur za prácu v mesiaci júl 2009 priznal žalobcovi

aj nevyplatenú mzdu za mesiac august vo výške 257,10 Eur titulom vykonaných zrážok, za september
v sume 28,43 Eur a suma 23,75 Eur titulom údajne spôsobenej škody na ubytovni. Žalobcovi patrí tiež
suma 85 Eur za zrážku vykonanú titulom ubytovania za september 2009, keď ubytovanie malo byť
poskytované zdarma. Súd prvého stupňa napokon priznal žalobcovi aj náhradu za odvoz pracovníkov v
O. z ubytovne do práce a späť v sume 100 Eur, keď tieto odvozy žalobca zabezpečoval, a to dopravným
prostriedkom žalovaného, keď na takejto odmene sa žalobca so žalovaným dohodol. Celkovo tak

priznal žalobcovi 594,28 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Konkrétne išlo
o úhradu sumy 50 Eur s príslušenstvom, ktorú žalobca uplatňoval ako tvrdenú odmenu za odvoz ľudí
- zamestnancov žalovaného z O. na F. v septembri 2009, keď takáto dohoda hodnoverne preukázaná
nebola.

O trovách konania účastníkov a trovách konania štátu súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť po
právoplatnom rozhodnutí o veci samej podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP).

Proti tomuto rozsudku okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom
stanovenejlehoteodvolaniežalovaný,ktorýnavrholvtejtočastirozsudokzmeniťtak,abyžalobažalobcu
bola v celom rozsahu zamietnutá, keď tvrdí, že vyplatil žalobcovi celkovú mzdu v zmysle uzatvorenej
pracovnej zmluvy. Žalovaný zdôrazňuje, že spoločnosti MAKOS, a.s. uzatvorila pracovnú zmluvu so
žalobcom s nástupom do práce 1.8.2009 a v tomto smere bola dohodnutá zákonná minimálna mzda

mesačne. Na základe tejto pracovnej zmluvy žalovaný vyplatil žalobcovi za august sumu 256,08 Eur,
dňa 18.8.2009 bola vyplatená čiastka 200 Eur, mzda za september 2009 bola vyplatená v sume 89,57
Eur, 16.9.2009 bola žalobcovi vyplatená čiastka 50 Eur v hotovosti a 25.9.2009 bola žalobcovi vyplatená
čiastka 571,30 Eur.

Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že ním podaná
žaloba sa týkala iba neoprávnene a protizákonne vykonaných zrážok zo mzdy žalovaným, keď tieto
zrážky žalovaný vykonal svojvoľne po vyplatení a zúčtovaní jeho mzdy takmer o mesiac neskôr po
zúčtovaní. Mzdové náležitosti mu boli žalovaným vyplatené a zúčtované dávno pred vykonanými

neoprávnenými zrážkami v mesiaci október 2009, o čom svedčia predložené výplatné pásky a výpisy z
účtuzo14.9.2009znejúcichnasumu256,08Eur,18.8.2009nasumu200Eur,16.9.2009nasumu50Eur
a dňa 25.9.2009 na sumu 571,30 Eur, teda čiastky, ktoré nemajú nič spoločné so zrážkami označenými
žalovaným ako náhrada škody na ubytovni, za ubytovanie, neplnenie dennej normy, produktivita a
nekvalitná práca.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku, ktorým bolo v žalobe
vyhovené v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 OSP spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a zistil, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

Výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania nebol dotknutý odvolaním
účastníkom a preto nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 veta prvá OSP).

Podľa § 18 Zákonníka práce v znení platnom k 30.9.2009, zmluva podľa tohto zákona alebo iných
pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.Podľa § 42 ods. 1 cit. zákona, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná
charakteristika; miesto výkonu práce; deň nástupu do práce; mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté

v kolektívnej zmluve.

Podľa § 131 ods. 1 - 3 cit. zákona, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky
poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z
ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane,

nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na
preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na
daň z príjmov zo závislej činnosti.

Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len preddavok na mzdu,
ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy; sumy
postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom; peňažné tresty a pokuty,
ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov; neprávom
prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich

preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je
zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu;
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad; náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol; náhradu

mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol; sumu
odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3.

Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ

vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť
zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu

mzdu.

Žalobca v tomto konaní uplatňoval vo vzťahu k žalovanému nevyplatenú časť mzdy, z ktorej žalovaný
podľa jeho názoru vykonal neoprávnené zrážky v priebehu trvania pracovného pomeru účastníkov.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej účastníkmi dňa 20.7.2009. Podľa tejto zmluvy žalobca vykonával prácu ako balič
mäsa a mäsových výrobkov podľa požiadaviek zamestnávateľa s dohodnutým miestom výkonu práce

V. s tým, že žalobca súhlasil s vyslaním na pracovnú cestu do iného členského štátu EÚ na nevyhnutne
potrebné obdobie. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k dohodnutej zákonom určenej minimálnej
mzde bude zamestnancovi patriť po dobu prvých troch mesiacov trvania pracovného pomeru odmena
v rozsahu 5,10 Eur za hodinu práce a v ďalšom mesiaci táto odmena mala predstavovať 5,30 Eur za
hodinu. Po uzavretí tejto zmluvy žalobca spolu s ostatnými zamestnancami už 29.7.2009 vycestoval do

O. za účelom výkonu dohodnutej pracovnej činnosti v spoločnosti KARAD.V konaní vypočutí svedkovia potvrdili, že žalobca následne dňa 30.7.2009 po absolvovaní vstupnej
lekárskej prehliadky nastúpil na výkon práce v popoludňajšej a nočnej smene a dňa 31.7.2009 pracoval
opäť v nočnej smene, a teda už pred 1.8.2009 odpracoval v prospech svojho zamestnávateľa 22 hodín.

Za túto pracovnú činnosť preto patrí žalobcovi mzda vo výške 100 Eur (22 hodín x 5 Eur dohodnutých
účastníkmi konania), čo správne v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotil aj prvostupňový súd.

Sú ďalej správne skutkové zistenia súdu prvého stupňa o neoprávnenom vykonaní zrážok žalovaným

zo mzdy žalobcu v období mesiacov august a september 2009. Ako potvrdzujú predložené listinné
dôkazy, žalovaný v auguste 2009 vykonal žalobcovi zrážku zo mzdy v sume 257,10 Eur z dôvodu nízkej
produktivity práce, neplnenia dennej normy, nekvalitnej práce, v septembri 2009 bola vykonaná opäť
zrážka zo mzdy v sume 28,43 Eur z dôvodu nekvalitnej práce, zrážka v sume 85 Eur predstavovala
náklady za ubytovanie za polovicu mesiaca a zrážka v sume 23,75 Eur v tomto období pozostávala
z nákladov za poškodenie ubytovne. Uvádzané zrážky zo mzdy žalobcu boli vykonané v rozpore s

citovaným ust. § 131 Zákonníka práce bez existencie dohody so zamestnancom, keďže v prípade
týchto zrážok nešlo o jednostranné taxatívne zákonom určené dôvody, ktoré by žalovaný bol oprávnený
vykonať. Navyše vykonané dokazovanie nepotvrdilo, žeby žalobca v dobe trvania pracovného pomeru
vykonával pracovnú činnosť nekvalitne, nebolo zistené, žeby žalobca spôsobil akékoľvek poškodenie
ubytovne a ani žalovaný v tomto smere dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neprodukoval. V zmysle

dohody účastníkov náklady na ubytovanie zamestnanca, a teda aj žalobcu, mal uhrádzať výlučne iba
žalovaný. Rovnako sa účastníci dohodli aj na odmene žalobcu v sume 100 Eur za rozvoz jednotlivých
zamestnancov v O. z ubytovne do práce a späť, ktorý v rozhodnej dobe zabezpečoval žalobca
prostredníctvom dopravného prostriedku žalovaného a opäť túto sumu žalovaný nevyplatil.

So zreteľom na uvedené je nepochybne daná povinnosť žalovaného uhradiť z uvádzaných dôvodov
nevyplatenú mzdu žalobcu v celkovej výške 594,28 Eur s príslušenstvom, čo správnym spôsobom
vyhodnotil aj súd prvého stupňa.

Odvolací súd preto rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, potvrdil postupom
podľa § 219 OSP.

Z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania po právoplatnom rozhodnutí o
veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP, rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania
v súlade s ust. § 224 ods. 4 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.