Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114208196
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114208196.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX a Y. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. P. č. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12. februára 2015, č.k. 16P/20/2014-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného m e n í tak, že otec
je povinný prispievať na výživu maloletej Q., nar. XX.XX.XXXX, sumou 250 eur mesačne s účinnosťou

od 01.01.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

Nedoplatoknazročnomvýživnom zaobdobieod01.01.2013do02.12.2015vovýške8.350eursaotcovi
povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 233 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletú Q., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej

starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň určil otcovi povinnosť
prispievaťnavýživumaloletejQ.sumou170eurmesačnevždydo15.dňavmesiacivopreddorúkmatky
s účinnosťou od 01.01.2013 a určil zameškané výživné za obdobie od 01.01.2013 do 12.02.2015 vo
výške 4.020 eur, ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po 120 eur mesačne spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok. Styk otca s maloletou neupravoval a o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka maloletej
sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného

otcovi v sume 300 eur (najmenej 200 eur) mesačne od 01.01.2013 z dôvodu, že s otcom maloletej od
tejto doby nežijú v spoločnej domácnosti. Spolu s maloletou sa presťahovali do domácnosti matkiných
rodičov. Od apríla 2014 je bez zamestnania, poberá rodinné prídavky, občas brigáduje. Rodičov má na
dôchodku, na domácnosť im prispieva, keď má peniaze. Otec maloletej na výživu dcéry neprispieva, od
januára 2013 prispel sumou 400 eur. Maloletá chodí do škôlky, za ktorú platí 50 eur mesačne. Maloletá
nemá zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom. Nie je evidovaná na úrade práce, využíva
predĺženú materskú dovolenku do šesť rokov veku dieťaťa. Maloletá chodí do škôlky. Otec uviedol že

je ochotný platiť na výživu dcéry sumu 150 eur mesačne, dosahuje zárobok asi 1.900 eur, z terajšieho
vzťahu očakáva narodenie dieťaťa, priateľka je t.č. na materskej dovolenke. Právne súd prvého stupňa
vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 65 ods. 1 Zákona o rodine a maloletú zveril do osobnej starostlivosti
matky, ktorá sa o ňu riadne stará, otcovi určil primerané výživné. Matka nemá príjem, nie je evidovanáako uchádzačka o zamestnanie, je na predĺženej materskej dovolenke. Otec dosahuje príjem 1.985 eur,
z terajšieho vzťahu sa mu narodí dieťa. Maloletá navštevuje celodennú materskú škôlku, teda v tom
čase matka nezabezpečuje jej osobnú starostlivosť a má možnosť sa riadne zamestnať. Skutočnosť že

matka je bez zamestnania nemôže byť na ťarchu povinnej osoby, teda otca. Na strane otca je potrebné
prihliadnuť na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu v krátkom čase pribudne. Na strane maloletej nie
sú dané zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom alebo aktivitami. Obvyklá výška výživného
sa pohybuje v rozpätí 20 - 30 % príjmu povinnej osoby. Vzhľadom na vek maloletej má súd za to, že
výživné nie je možné priznať v požadovanej výške, keď otcovi v krátkom čase pribudne vyživovacia

povinnosť a na strane maloletej je predpoklad zvýšenia výživného zvyšovaním jej nákladov nástupcom
do školy, teda určené výživné sa javí primerané jej veku a potrebám. Počiatok vyživovacej povinnosti súd
určil od ukončenia spolužitia rodičov v zmysle návrhu matky, zameškané výživné súd určil po odrátaní
čiastky 400 eur, ktorú mal otec na výživu maloletej uhradiť. Styk otca s maloletou súd neupravoval.
Pokiaľ otec vo svojom vyjadrení žiadal upraviť nepravidelný styk podľa jeho možností, tomuto nie je
možné vyhovieť, nakoľko by sa jednalo o nevykonateľné rozhodnutie. Toto rozhodnutie však nebráni

úpravestykuaknedôjdekdohoderodičovvprípade,žepracovnépovinnostiotcamuumožniapravidelné
stretávanie sa s maloletou. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka maloletej.
Uviedla, že nesúhlasí s výškou výživného určenou súdom prvého stupňa. Má za to, že pri príjme

povinného 1.900 eur je stanovená suma 170 eur mesačne nízka. Dôvod, že povinný očakáva narodenie
dieťaťa nie je z pohľadu maloletej Q. podľa nej až tak podstatné, aby súd stanovil tak nízke výživné.
Súd uvádza, že pokiaľ aj matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, túto nezabezpečuje
celodenne, má sa možnosť zamestnať, preto suma stanovená súdom postačuje na krytie nákladov. Celé
odôvodnenie súdu sa nesie aj v línii, že vyživovacia povinnosť je aj na strane matky, s čím súhlasí,

avšak povinnosť otca je daná jednoznačne. Taktiež nesúhlasí so stanoviskom súdu, že keďže uviedla,
že prispieva rodičom príležitostne to znamená, že neprispieva. To, že jej rodičia pomáhajú dobrovoľne,
súd chápe ako to, že nemá nutnosť im prispievať. Rodičia jej pomáhajú, aj svojej vnučke, keďže povinný
otec to nerieši. Je stredoškoláčka so zameraním vychovávateľstvo. Jej možnosti nájsť si adekvátne
zamestnanie sú minimálne, preto využila zákonnú možnosť materskej dovolenky, aby sa dcére mohla

venovať sama a nie využívať rodičov a iné tretie osoby. Navrhla určiť výšku výživného sumou 300 eur
mesačne.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporúča odvolaniu matky vyhovieť a
výšku výživného určiť primerane finančným možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom otca

Y. K., berúc do úvahy potreby maloletej Q..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania podľa § 212 ods. 2 písm a) O.s.p. a postupom

podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. , keď pojednával v neprítomnosti otca, ktorého ospravedlnenie neúčasti
považoval za nedôvodné, nakoľko skutočnosti v ospravedlnení neboli preukázané, a dospel k záveru,
že odvolanie matky maloletej je čiastočne dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 16P/20/2014 je úprava rodičovských

práv a povinností k maloletej Q. K., nar. XX.XX.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo potom, ako bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky určené otcovi výživné
v sume 170 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2013 a zároveň bol určený nedoplatok na zročnom

výživnom za obdobie od 01.01.2013 do 12.02.2015 vo výške 4.020 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať
po 120 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutnévynaložiť. Konkrétne výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočne odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa ale
sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku a zdravotného stavu dieťaťa. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti,

situáciu na trhu práce a okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť majetkové pomery oboch rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem toho na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností.

V predmetnej veci obaja rodičia maloletej od januára 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka
s maloletou žije u svojich rodičov, maloletá navštevuje škôlku. Od 01.09.2015 je matka maloletej
zamestnaná, dovtedy bola na materskej dovolenke. Dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 350
eur mesačne, pracuje ako asistent učiteľa na základnej škole. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec
maloletej je zamestnaný v spoločnosti Q. X., a.s.. Súd prvého stupňa zistil jeho priemerný čistý mesačný

zárobok v sume 1.985 eur a to za obdobie od septembra 2013 do konca augusta 2014. Odvolací súd
doplnil dokazovanie za účelom zistenia priemerného čistého mesačného príjmu otca, z ktorého zistil, že
za obdobie od 01.01.2015 do 01.10.2015 otec dosiahol čistý mesačný príjem 3.645 eur. Zamestnávateľ
oznámil, že z tohto príjmu sú realizované zrážky zo mzdy formou exekúcie za uvedené obdobie v sume
8.618 eur a na základe dohody v sume 4.246,15 eur. Okrem maloletej Q. má otec jednu vyživovaciu

povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré pochádza z jeho terajšieho partnerského vzťahu, s ktorým je
matka dieťaťa na materskej dovolenke. Podľa udania matky otec sa o maloletú absolútne nezaujíma,
na túto od odchodu zo spoločnej domácnosti a ani po rozhodnutí súdu prvého stupňa napadnutým
odvolaním žiadnym spôsobom neprispieva, neplatí na ňu pravidelne žiadne finančné čiastky. Pred
súdom prvého stupňa matka uviedla, že za obdobie odkedy prestali viesť spoločnú domácnosť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa zaplatil na výživu dcéry sumu 400 eur.

Vzhľadom k takto zistenému skutkovému stavu odvolací súd dospel k záveru, že suma výživného určená
súdom prvého stupňa 170 eur mesačne nie je primeraná a správna. Vzhľadom na príjem otca, ktorý
bol v čase rozhodovania súdu prvého stupňa 1.900 eur, v čase rozhodovania odvolacieho súdu 3.645

eur, pričom sa jedná o priemerný čistý mesačný príjem za obdobie deväť mesiacov mal odvolací súd
za to, že je dôvodné priznať výživné vo vyššej výške, keď za primeranú považoval sumu 250 eur
mesačne. Maloletá má päť rokov, navštevuje materskú škôlku. Matka je v súčasnosti už zamestnaná,
dosahuje však nízky príjem 350 eur mesačne, pracuje vo svojom odbore ako asistent učiteľa základnej
školy. Svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej si vzhľadom na nízky vek maloletej z väčšej časti plní

svojou osobnou starostlivosťou. Sumu 250 eur mesačne považoval súd za primeranú aj vzhľadom na
skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa mal nižší príjem a nemal žiadnu vyživovaciu povinnosť okrem maloletej Q., v súčasnosti má
vyšší príjem a pribudla mu vyživovacia povinnosť. Takže uvedená suma je primeraná aj odôvodneným
potrebám maloletej,ktorá má výdavky len bežné, matka neprezentovala zvýšenie výdavkov v dôsledku

zdravotného stavu dieťaťa alebo nejakých mimoriadnych aktivít dieťaťa. Maloleté dieťa sa má podieľať
na životnej úrovni svojich rodičov a preto, keďže otec dosahuje príjem vo výške 3.645 eur a vyživovacia
povinnosť je prvoradá, takže aj v prípade keď je jeho príjem postihnutý zrážkami a to aj formou exekúcie,
odvolací súd mal za to, že treba prihliadať na prvoradosť výživného a navyše, ak by aj súd odrátal
uvedenézrážkyzomzdy,otcovizostanedostatokfinančnýchprostriedkovnaúhraduvýživnéhovurčenej

výške.

Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletej Q. viacmenej neprispieva, matka priznala, že uhradil na
výživu maloletej sumu 400 eur do rozhodnutia súdu prvého stupňa, od rozhodnutia súdu prvého stupňa
neuhradil žiadnu sumu, takže mu vznikol na výživnom nedoplatok vo výške 8.350 eur a to za obdobie

od 01.01.2013 do 02.12.2015 (35 mesiacov po 250 eur mínus 400 eur). Uvedený nedoplatok povolil
súd uhradiť otcovi v mesačných splátkach podľa § 160 ods. 1 O.s.p. a to v sume 233 eur mesačne
s prihliadnutím na výšku nedoplatku a aj na skutočnosť, že je potrebné, aby uvedený nedoplatok bol
splatený najneskôr v lehote do troch rokov.Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti určenia výšky výživného zmenil podľa § 220 O.s.p. a určil výživné otca na maloletú Q.

v sume 250 eur mesačne od 01.01.2013 a zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 01.01.2013 do 02.12.2015 v sume 8.350 eur, ktorý mu povolil uhradiť v mesačných splátkach po 233
eur spolu s bežným výživným tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia

ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.