Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. júl 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/301/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223909
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112223909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní práv. zast.
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi
Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva
navrhovateľa na zákonného sudcu a nestranný súd, z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--
Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 Eur, z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od odporcu zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške
175,-- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu
tunajšieho súdu v exekučnom konaní 4Er/117/2007.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, exekučným spisom 4Er/117/2007
tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento je právnickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť v

prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Ako oprávnený veriteľ zo zmluvy o
úvere navrhol postupom podľa § 38 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému.
Súdny exekútor predložil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie a požiadal o
udelenie poverenia na jej vykonanie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky požiadal dňa 09. 02. 2010 okresný súd o
zmenu exekútora v súlade s ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Legitímne očakával, že

súd mu poskytne ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a že dôjde ku reálnej zmene exekútora v
zákonom stanovenej lehote 30 dní podľa § 44 Exekučného poriadku. Okresný súd nerozhodol o návrhu
v zákonom stanovenom čase, pričom neexistovala okolnosť, ktorá by mu umožňovala postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore sozákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 01. 12. 2006, s § 44 ods.
8 Exekučného poriadku.
Zdôvodovuvedenéhonesprávnehoúradnéhopostupupožadovalododporcunáhradumajetkovejškody

ako aj nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou odporcovi podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Majetková škoda vo výške 175,-- Eur predstavovala:
1. Náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou

informačného systému vo výške 70,-- Eur.
2. Na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,-- Eur.
3. Na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50,- Eur.
4. Na spracovanie textov urgencii súdu a na výdaje spojené s vyhotovením a zaslaním urgencií súdu
spolu vo výške 15,-- Eur.

Ďalej požadoval náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňoval vo výške 331,92 Eur, keď poukázal
na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu v konaniach napr. III.ÚS 203/2003, III.ÚS 235/2004, III.ÚS
347/2005.
Mal za to, že nepostačuje samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe a takéto konštatovanie nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú týmto postupom. Nesprávny úradný postup bol
následkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávanie navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8
Exekučného poriadku, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávok. V tejto

súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súru IV.ÚS 77/02 a III.ÚS 120/2010, tiež III.ÚS 271/05.

Navrhovateľ ďalej vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom k tomu, že vecne aj
miestne príslušným vo veci konať je súd, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva
uplatňované touto žalobou.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Návrh považoval za zmätočný, keď v ňom nie je uvedená spisová
značka príslušného exekučného konania. Ďalej uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Zo znenia ustanovenia § 15 a § 16 zákona 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa

práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh na súd
všaknavrhovateľpodaleštepreduplynutímtejtolehoty,keďv žiadostiopredbežnéprerokovanienároku
boli mu doručené dňa 23. 04. 2012. Navrhovateľ neposkytol súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu na
predbežné prerokovanie nároku, keď nereagoval na výzvu na doplnenie tejto žiadosti. Z týchto dôvodov

nárok navrhovateľa odporca nepovažoval za predbežne prerokovaný.

Ku samotnému nároku na náhradu škody uviedol, že predpokladá preukázanie nesprávneho úradného
postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi.
Čo sa týka nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, v praxi je zaužívaný model, v zmysle

ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na
vyjadrenie a na vyčíslenie jeho doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho
exekútora exekučný súd rozhodne aj o trovách doterajšieho exekučného konania. Tiež je potrebné
zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému
súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, keď po rozhodnutí o zmene exekútora má súd

vec tomuto postúpiť rozhodnutie spolu s exekučným spisom pôvodne povereného exekútora. Pokiaľ
pôvodný exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, mohlo sa stať, že exekučný súd
objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa.
Poukázal tiež na ustanovenie § 3 ods. 7 a § 62 a nasledujúcich zákona 757/2004 Z. z. o súdoch v
súvislosti s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ zanedbal svoju všeobecnú

preventívnu povinnosť podať sťažnosť predsedovi príslušného súdu pre porušovanie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Nedodržanie lehôt stanovených v zákone samo osebe nemusí byť považované automaticky za
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tento pojem nemožno vykladať len sohľadom na lehoty uvedené v zákone. V tomto smere odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu I.ÚS
16/02 a I.ÚS 63/00.
Z ustanovenia § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku vyplýva, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony

exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do jeho doručenia
pôvodnému exekútorovi. Z týchto dôvodov nemohlo v tejto lehote dôjsť ku vzniku žiadnej materiálnej
škody, keď pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal
poverenie.
Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.vzneníúčinnomod01.01.2013,priposudzovanínesprávneho

úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, v ktorom bolo
rozhodnuté o tom, že sa sudca dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní.
Navrhovateľ nepreukázal, že by podal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť, alebo že by
existovalo také právoplatné rozhodnutie v disciplinárnom konaní alebo rozhodnutie Ústavného súdu,

ktoré by konštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Z uvedených dôvodov mal za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený navrhovateľom
v návrhu.

Zároveňvzniesolnámietkupremlčaniavsúvislostisoznením§19ods.1zákona514/2003Z.z.ohľadom

tohto nároku. Trojročná premlčacia lehota v zmysle citovaného zákonného ustanovenia uplynula po 3
rokoch od uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Čo sa týka požadovanej materiálnej škody vo výške 175,-- Eur, navrhovateľ nepreukázal jej existenciu
a nároky, ktoré si uplatňuje, považoval len hypotetické. Škoda je vyčíslená ako paušálna, pričom

administratívne spracovanie urgencií a publikačné výdaje sú neprimerane vysoké. Dôkazné bremeno
na preukázaní existencie a výšky škody je na navrhovateľovi. Nepreukázal ani príčinnú súvislosť so
vznikom tejto škody vo vzťahu ku konkrétnemu exekučnému konaniu.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, podľa tvrdenia odporcu navrhovateľ nepreukázal jej vznik ani dôvod,

pre ktorý by mala byť poskytnutá v peniazoch. Predmetné konanie sa týkalo výkonu rozhodnutia
rozhodcovského rozsudku o nároku zo spotrebiteľského úveru. Poukázal na list Európskej komisie
adresovaný predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorej Európska komisia poukázala
na sťažnosti spotrebiteľov na praktiky navrhovateľa, keď v takom prípade aj súdna moc musí pozornejšie
skúmať podania navrhovateľa, najmä v prípadoch návrhov na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Predmetom sporu boli nároky navrhovateľa v zmysle zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od 01. 07. 2004.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Odporca je orgánom konajúcim v mene štátu v zmysle § 4 citovaného zákona ods. 1 písm. a).

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, za nesprávny úradný postup sa považuje, okrem iného, porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.
V danom prípade odporca nenamietal, že takýto návrh na predbežné prerokovanie bol podaný
odporcom, pričom nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa v zmysle jeho návrhu. Namietal
predčasnosť podaného návrhu na súd, keď tento návrh bol doručený súdu pred uplynutím 6-mesačnej
lehoty v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona.

Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu márne uplynula táto lehota, súd nepovažoval tento
argument za dôvod pre zamietnutie návrhu pre predčasnosť.Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu vo vzťahu k uplatneným
nárokom.
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvedel o škode.
V zmysle ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie počas 6 mesiacov.

V danom prípade sa navrhovateľ mohol dozvedieť o škode uplynutím 30 dní od podania návrhu na
zmenu exekútora, t. j. 02. 11. 2010. Trojročná premlčacia lehota by uplynula 02. 11. 2013. Návrh na súd

bol doručený 27. 09. 2012, t. j. v rámci tejto lehoty. Námietka premlčania teda nebola vznesená zo strany
odporcu dôvodne a nároky boli uplatnené včas.

Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom je preukázanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za
vzniknutú škodu a to:

1. porušenia právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe
2. vznik škody
3. príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
V danom prípade sa nepreukazuje zavinenie, keďže citovaná špeciálna právna úprava predpokladá
objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Tvrdeným porušením povinnosti na strane odporcu bolo nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote o
návrhu na zmenu exekútora v zmysle § 44 Exekučného poriadku.

Zo spisu 4Er/117/2007 tunajšieho súdu bolo zistené, že na návrh oprávneného súd vydal poverenie pre

Mgr. Jána Debnára, exekútora dňa 19. 02. 2007 pre vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26. 10. 2006. Oprávnený podal návrh na zmenu súdneho
exekútora dňa 02. 09. 2010, pričom potvrdenia o prijatí tohto podania bola zo dňa 06. 09. 2010. Súd
vyzval doterajšieho súdneho exekútora dňa 27. 12. 2010 na vyčíslenie trov exekúcie. Následne zastavil
exekúciu dňa 16. 03. 2011 pre jej neprípustnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil toto rozhodnutie

dňa 21. 06. 2012. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, pričom sa jednalo o spotrebiteľský právny
vzťah, keď rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Jednalo sa potom o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 O. z. Z týchto dôvodov okresný súd ako exekučný
postupoval správne, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že titul nebol vykonateľný po stránke formálnej

ani materiálnej.

Súd sa zaoberal existenciou uvedených základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.

Pod nesprávny úradný postup v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. možno

zahrnúť širokú oblasť postupov orgánov mimo vydávania rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup
možno považovať aj nečinnosť alebo nekonanie orgánu v určitej lehote. V každom konkrétnom prípade
však treba skúmať, či je daná nečinnosť ako znak zodpovednostnej skutkovej podstaty so zreteľom na
okolnosti prípadu, najmä či konkrétny orgán mal alebo mohol konať.

V tomto smere súd odkazuje aj na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri posúdení, či došlo
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku
48 ods. 2 Ústavy SR, prihliada Ústavný súd SR síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone, ale ich
nedodržiavanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (porovnaj I. ÚS 16/02).

Najmä však okresný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 70/02, z ktorého
odôvodnenia vyplýva, že ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými
lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže mať za následok
porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho

základného práva a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v
ustanoveniach 7. oddielu druhej hlavy Ústavy SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských
právach. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivé proces nemožno
stavať proti sebe, ani ich oddeľovať.V zmysle citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 70/02, ktoré odkazovalo na iné rozhodnutie
I. ÚS 86/02 Ústavného súdu SR, sa exekučný súd musel predovšetkým zaoberať otázkou prípustnosti

exekúcie a nie návrhom na zmenu exekútora, ktorý návrh sa stal bezpredmetným po zistení, že
nariadená exekúcia je neprípustná. Nie je potom rozhodujúce, či a v akej lehote bolo rozhodnuté
o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, keď samotné exekučné konanie bolo zastavené pre
neprípustnosť spôsobenú na strane samotného oprávneného.

Súd tiež poukazuje na znenie ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku v súvislosti s ustanovením
§ 46 ods. 1 EP účinného v tej dobe, z ktorého vyplýva, že až do poverenia vykonaním exekúcie nového
exekútora ostáva v účinnosti poverenie pôvodného exekútora, ktorý je nielen oprávnený ale aj povinný
vykonávať exekúcie v prospech oprávneného.

Z uvedeného vyplýva, že ani v prípadoch prekročenia 30-dňovej lehoty nemohlo dôjsť k nesprávnemu

úradnémupostupuaanivpríčinnejsúvislostisprekročenímtejtolehoty nemohlodôjsťkuvznikutvrdenej
škody, ktorej výšku navrhovateľ riadne nepreukázal. Neuniesol potom dôkazné bremeno ohľadom
tvrdenej existencie všetkých 3 predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu na strane odporcu,
pričom v tomto smere súd odkazuje aj na všetky argumenty uvádzané odporcom v jeho písomnom
vyjadrení.

Súd ešte poznamenáva, že aj keď odporca poukazoval na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2013 (že navrhovateľ mal preukázať podanie sťažnosti na prieťahy,
resp. prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatné rozhodnutie ESĽP či Ústavného súdu SR), toto
ustanovenie má hmotnoprávny charakter. Nemá však retroaktívne účinky, preto nemohlo byť aplikované

na prejednávané prípady. Navrhovateľ podal návrh na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu
škody ešte v roku 2012, kedy sa takýto postup nevyžadoval.

Navrhovateľ v návrhu vzniesol námietku zaujatosti sudcov tunajšieho súdu, o ktorej rozhodoval krajský
súd tak, že konajúcu sudkyňu z prejednávania predmetnej veci nevylúčil.

Pokiaľ potom navrhovateľ z tohto dôvodu žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR
o jeho sťažnosti voči rozhodnutiu krajského súdu, súd návrhu navrhovateľa na prerušenie konania z
dôvodu rozhodovania Ústavného súdu SR o tejto otázke nevyhovel, keďže sa nejedná o dôvody, pre
ktoré súd v zmysle § 109 ods. 1 OSP je povinný obligatórne prerušiť konanie. Súd môže prerušiť konanie

z dôvodov uvedených v § 109 ods. 2 písm. c) OSP, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS/21/00 v súvislosti aj s rozhodnutím Krajského súdu v
Banskej Bystrici v konaní 16Co/198/2013-465, podľa ktorých nie je dôvodom na prerušenie v zmysle §
109 ods. 2 písm. c) OSP tá skutočnosť, že prebieha konanie na Ústavnom súde o porušení základných

práv postupom, ktorý sa týkal rozhodovania o námietke zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie
v konaní nebude závisieť od rozhodnutia Ústavného súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať
ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez zbytočných prieťahov.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods.1 OSP. Úspešný odporca si uplatnil

náhradu trov konania, ale trovy konania nevyčíslil. Zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania. Z
týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanietreba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.