Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/939/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217374
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217374.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoačlenovsenátu

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: XXXXXXXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanej Slovenskej republike, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 28.8.2014 č.k. 2C/98/2012-142 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobný návrh zamietol, návrh na prerušenie konania
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca podal dňa 27.9.2012 na Okresný súd Spišská Nová Ves žaloby na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedené pod sp. zn. 2C/160/2012, 2C/172/2012, 2C/148/2012,
2C/234/2012, 2C/281/2012, 2C/140/2012, 2C/284/2012, 2C/239/2012, 2C/296/2012, 2C/137/2012,

2C/179/2012, 2C/184/2012, 2C/181/2012, 2C/317/2012, 2C/211/2012, 2C/167/2012, ktoré uznesením
zo dňa 9.10.2012 č.k. 2C/98/2012-7, poukazom na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., spojil na spoločné
konanie s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 2C/98/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.10.2012.

Ďalej poukázal na tvrdenia žalobcu v žalobách, že žalobcom tvrdená škoda a nemajetková ujma mu
mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v

Spišská Nová Ves v exekučných konaniach, v ktorých na základe jeho návrhu ako oprávneného (veriteľ
zo zmlúv o úvere) súdny exekútor predložil tomuto súdu ako miestne a vecne príslušnému exekučnému
súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že
exekučný súd v žalobcom označených exekučných konaniach zamietol žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15 - dňovej lehote (žaloby označené

NZP), rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15 - dňovej
lehote (žaloby označené NP) alebo rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po
30 -dňovej zákonnej lehote (žaloby označené ZE), čím reálne ohrozil jeho legitímne očakávania na
efektívne a účinné vymoženie jeho pohľadávky a vystavil jeho oprávnené záujmy riziku insolvencie azániku povinného, i zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, čo ovplyvnilo jeho ďalšie
podnikateľsképostupyaspôsobiloneistotuvplánovaníďalšíchrozhodnutí,ktorémoholprijať.Písomnou
žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná na

jeho žiadosť pozitívne nereagovala.

V žalobách označených ako ISTINA RS (vedených pod sp. zn. 2C/98/2012, 2C/167/2012, 2C/172/2012,
2C/148/2012, 2C/234/2012, 2C/181/2012, 2C/140/2012, 2C/239/2012, 2C/179/2012, 2C/184/2012,
2C/211/2012) žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá mu už

viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere, ako i náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, tvrdiac, že exekučný súd v rozpore so zákonom konal nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej
vprávnomvzťahumedzioprávnenýmadlžníkom,čímdošlokzmareniuvymožiteľnostijehomajetkového
práva.

V žalobách označených ako NZP (vedených pod sp. zn. 2C/284/2012, 2C/281/2012, 2C 317/2012) a
tiež v žalobe označenej ako NP (vedenej pod sp. zn. 2C/137/2012) žalobca uplatnil majetkovú škodu
vo výške 125 eur, vyčíslenú ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a tiež primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
V týchto žalobách tvrdil, že v ním označených exekučných veciach neexistovali okolnosti, ktoré by
umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia exekučný súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

V žalobách označených ako ZE (vedených pod sp. zn. 2C/160/2012 a 2C/296/2012) žalobca
uplatnil majetkovú škodu vo výške 175 eur, vyčíslenú ako náhrada účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a

tiež primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučnéhosúdu.Vtýchtožalobáchtvrdil,ževnímoznačenýchexekučnýchveciachkzmeneexekútora
rozhodnutím exekučného súdu v rozpore s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku nedošlo v zákonom
stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, hoci vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves súdu zo
dňa 11.5.2010 sp. zn. 7Er/458/2009-15 (pripojeného k spisu sp. zn. 2C/98/2012 a 2C/281/2012), že
súd exekučné konanie zastavil a oprávnenému zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekučného konania v sume 3,95 eur a náhradu trov exekučného konania povinnému nepriznal. Súd

tak rozhodol na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
doručenej súdu dňa 6.8.2009. Žiadosť súdneho exekútora bola na súde podaná na základe návrhu na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, Z. C., pre vymoženie 1 176,52 eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02304/09,
zo dňa 26.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2009 a vykonateľnosť dňa 11.6.2009.

Pretože exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, súd vyžiadal od oprávneného Zmluvu o úvere.
Oprávnený napriek opakovaným výzvam súdu, zmluvu o úvere nepredložil, preto súd exekučné konanie
zastavil.Oprávnenýprotiuvedenémuuzneseniupodalodvolanie.Odvolacísúd(KrajskýsúdvKošiciach)
citované rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Exekučný súd preto uznesením zo dňa
22.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie

v zákonnej lehote napadol oprávnený a odvolací súd uznesením zo dňa 29.3.2011 prvostupňové
rozhodnutie opäť zrušil. Exekučný súd opätovne rozhodol uznesením zo dňa 3.6.2011 tak, že žiadosť
exekútora na vykonanie exekúcie v časti sumy 1 176,52 eur a v časti úrokov z omeškania nad výšku
10% ročne zo sumy 231,02 eur od 3.2.2009 do 27.2.2009, zo sumy 122,82 eur od 28.2.2009 do
23.4.2009, zo sumy 14,82 eur od 24.4.2009 do 30.5.2009 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 24.10.2011. Následne súd vydal vo zvyšnej časti poverenie na vykonanie exekúcie dňa 3.6.2011.
Uznesením zo dňa 10.2.2014 súd exekúciu zastavil. Oprávnený dňa 28.2.2014 podal odvolanie a spis
bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.Z uznesenia súdu zo dňa 13.4.2007 sp. zn. 7Er/159/2007-10 (pripojeného k sp. zn. 2C/160/2012), ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2007, zistil, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora Ing. Bc.
Radoslava Kešeľáka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia

v exekučnom konaní vo výške 639 Sk, ktorá bola súdu doručená dňa 23.3.2007. Uznesením zo dňa
19.6.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2007 súd exekučné konanie v tejto časti zastavil.
Vo zvyšnej časti vydal dňa 3.4.2007 poverenie na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora
bola súdu podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, V. Ž., a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 6266/06, zo

dňa 1.12.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2007 a vykonateľnosť dňa 6.1.2007. Súdny
exekútor dňa 14.12.2010 podal návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na to, že exekučný titul
je v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený listom zo dňa 1.2.2011 žiadal, aby súd podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol. Súd vyžiadal oprávneného zmluvu o úvere
a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Uznesením zo dňa 7.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.8.2012 súd exekúciu v časti o vymoženie sumy nad 165,97 eur s úrokom z omeškania vo výške

nad 9% ročne od 28.8.2006 do zaplatenia zastavil.

Zo spisu sp. zn. 7Er/204/2007 (pripojeného k sp. zn. 2C/172/2012) zistil, že súdny exekútor, Ing.
Bc. Radoslav Kešeľák podal dňa 12.4.2007 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pre exekučný titul, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, č.k. SR 7026/06, zo dňa 5.1.2007, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2007 a vykonateľnosť dňa 26.1.2007 pre vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 1 857 Sk proti povinnej, H. I.. Súd vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 23.4.2007 v súlade so žiadosťou u delenie poverenia.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/289/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/148/2012) zistil, že dňa 23.4.2009

bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnému,G.W.,prevymoženie476,45eurspríslušenstvomnapodkladeexekučnéhotitulu-rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11955/08, zo dňa 4.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 12.1.2009 a vykonateľnosť dňa 15.1.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 25.5.2009. Súd dňa 3.6.2009 si vyžiadal od súdneho

exekútora predloženie Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania, ktorý reagoval
tak, že urgoval vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a to listom zo dňa 15.6.2009 a následne
dňa 23.9.2009 žiadal informáciu o stave konania. Napriek ďalšej výzve súdu zo dňa 22.10.2009, aby
oprávnený predložil požadované doklady, oznámil že listiny nepredloží. Súd následne uznesením zo
dňa 18.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu

podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 2CoE/92/2010-24, zo dňa 31.5.2010
napadnuté uznesenie potvrdil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 19.8.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/521/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/234/2012) zistil, že dňa 18.7.2009

bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnej U. R., pre vymoženie 138,69 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR 02611/09, zo dňa 27.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 26.8.2009. Súd prípisom zo
dňa 28.8.2009 žiadal súdneho exekútora o predloženie úverovej zmluvy, ktorá ani po opakovaných

urgenciách súdu nebola predložená. Súd uznesením zo dňa 11.5.2010 exekučné konanie zastavil,
zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania v sume 3,95 eur
a náhradu trov exekučného konania povinnému nepriznal. Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v
Košiciach uznesením sp. zn. 4CoE/387/2010-25, zo 29.7.2010 prvostupňové uznesenie zrušil a vrátil.
Súd uznesením zo dňa 22.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Na základe odvolania oprávneného odvolací súd uznesením sp. zn. 14CoE/154/2010-52, zo
dňa 28.2.2011 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučným súdom zamietnutá opätovne uznesením zo dňa19.10.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2011. Exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 1.12.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.12.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/18/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C/181/2012) zistil, že dňa 8.12.2010
bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnej H. Č., pre vymoženie 272 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudkuStáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10338/10, zo dňa 2.11.2010. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 17.1.2011. Súd uznesením zo
dňa 24.1.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 15.2.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 28.2.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/523/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/140/2012) zistil, že dňa 22.7.2009
bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti

povinnej K. K., pre vymoženie 813,90 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02777/09, zo dňa 1.6.2009. Súd listom zo dňa 4.9.2009 žiadal
súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy. Súdny exekútor listom zo dňa 9.9.2009 odstúpil žiadosť
oprávnenému, ktorý listom zo dňa 13.11.2009 žiadal súd o informáciu o stave konania. Na opakovanú
výzvu konajúcemu súdu žiadané podklady nepredložil. Súd uznesením zo dňa 11.5.2010 exekučné
konanie zastavil a rozhodol o trovách exekučného konania. Oprávnený podal odvolanie, o ktorom

rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. 2CoE/388/210-28, zo dňa 30.7.2010 tak, že uznesenie zrušil a
vrátil. Uznesením zo dňa 22.11.2010 súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Oprávnený podal odvolanie, ktorému odvolací súd uznesením sp. zn. 12CoE/120/2010-55,
zo dňa 29.3.2011 vyhovel. Súd uznesením zo dňa 30.5.2011 žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v časti sumy nad 331,94 eur a úrokov z omeškania nad 6,50 % ročne zo sumy

331,94 eur od 1.12.2008 do zaplatenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2011. V
rovnakom rozsahu bolo exekučné konanie zastavené uznesením zo dňa 18.7.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.7.2011. Vo zvyšnej časti bolo dňa 30.5.2011 vydané poverenie na vykonanie
exekúcie.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/522/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/284/2012) zistil, že dňa 21.7.2009
bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému N. Y., pre vymoženie 607,45 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01136/09, zo dňa 19.5.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.6.2009 a vykonateľnosť dňa 18.6.2009. Žiadosť doručil súdny exekútor súdu

dňa 26.8.2009. Súd listom zo dňa 4.9.2009 žiadal súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy.
Exekútor postúpil list oprávnenému, ktorý listom zo dňa 13.11.2009 žiadal informáciu o stave konania a
požadované doklady nepredložil. Súd následne uznesením zo dňa 11.5.2010 exekučné konanie zastavil
a rozhodol o trovách exekúcie. Oprávnený podal odvolanie, ktorému bolo vyhovené uznesením sp.
zn. 4CoE/388/2010-28, zo dňa 29.7.2010. Súd preto uznesením zo dňa 22.11.2010 žiadosť exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal odvolanie a Krajský súd v
Košiciach uznesením sp. zn. 14CoE/155/2010-55, zo dňa 28.2.2011 zrušil a vrátil. Uznesením zo dňa
30.5.2011 súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti sumy nad 331,94
eur a úrokov z omeškania nad 7,50 % ročne zo sumy 331,94 eur od 31.10.2008 do zaplatenia zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2011. Uznesením zo dňa 18.7.2011, právoplatným dňa

20.7.2011 súd exekučné konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti vydal dňa 30.5.2011 poverenie
na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/144/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C/239/2012) zistil, že dňa 24.2.2011
bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti

povinnému I. H., pre vymoženie 522 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12170/10, zo dňa 17.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 7.2.2011 a vykonateľnosť dňa 10.2.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 16.3.2011. Súd uznesením zo dňa 24.3.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2011, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a

exekučné konanie zastavil uznesením zo dňa 27.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/150/2003 (pripojeného k sp. zn. 2C/296/2012) zistil, že dňa 28.10.2003
podal súdny exekútor Ing. JUDr. Karol Mihal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja

Ďuriača so sídlom v Partizánskom pod sp. zn. N949/2003, NZ48437/2003, zo dňa 16.6.2003, proti
povinnému, Slavomírovi Bartošovi, pre vymoženie 9 080 Sk eur s príslušenstvom. Súd vydal poverenie
dňa 12.11.2003. Oprávnený listom zo dňa 18.11.2010 podal návrh na zmenu exekútora a žiadal poveriť
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd dňa 3.3.2011 vyzval exekútoraJUDr. Ing. Karola Mihala, aby sa k návrhu vyjadril. Ten predložil vyčíslenie trov exekúcie 14.3.2011.
Súd uznesením zo dňa 1.4.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh na zmenu
súdneho exekútora zamietol a rozhodol o trovách exekúcie. Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd

v Košiciach uznesením sp. zn. 11CoE/149/2011-34, zo dňa 31.8.2011 uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil, toto nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/101/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/137/2012) zistil, že dňa 12.2.2009
bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti

povinnej Q. W., pre vymoženie 182,57 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11060/08, zo dňa 12.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 1.12.2008 a vykonateľnosť dňa 4.12.2008. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 9.3.2009. Súd dňa 12.3.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Z uznesenia exekučného súdu zo dňa 27.4.2010 sp. zn. 7Er/117/2010-11 (pripojeného k spisu

2C/179/2012) zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v
časti sumy 531,10 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 651 eur od 21.10.2009 do
19.11.2009, zo sumy 581,56 eur od 20.11.2009 do 21.12.2009 a zo sumy 551,56 eur od 22.12.2009 do
zaplatenia zamietnutá. Súd rozhodol na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 19.2.2010, ktorá bola podaná na základe návrhu na vykonanie

exekúcieoprávnenéhoprotipovinnej,K.D.,prevymoženie765,59eurspríslušenstvomatonapodklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 21801/09, zo dňa 14.12.2009,
ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa4.1.2010avykonateľnosťdňa7.1.2010.Oprávnenýprotiuvedenému
uzneseniu podal odvolanie. Krajský súd citované rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd
uznesením zo dňa 6.12.2010 rozhodol tak, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v časti vymoženia istiny 531,10 eur, úrokov z omeškania 0,25% denne zo sumy 651 eur od
21.10.2009 do 19.11.2009, zo sumy 581,56 eur od 20.11.2009 do 21.12.2009, zo sumy 551,56 eur
od 22.12.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania nad 9% ročne zo sumy 234,49 eur od 21.10.2009
do zaplatenia zamietol. Rozhodnutie v zákonnej lehote napadol oprávnený a odvolací súd uznesením
zo dňa 25.8.2011 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil. Súd opätovne rozhodol uznesením zo dňa

5.4.2012 tak, že exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.5.2012.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/143/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C/184/2012) zistil, že dňa 22.2.2011
bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnej I. T., pre vymoženie 192 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13006/10, zo dňa 30.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 7.2.2011 a vykonateľnosť dňa 10.2.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa
16.3.2011. Súd uznesením zo dňa 24.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2011 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a uznesením zo dňa 27.4.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 2.5.2011 exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/759/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/317/2012) zistil, že u súdneho
exekútora bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej B. Y., pre vymoženie
246,24 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 11939/09 zo dňa 22.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2009 a vykonateľnosť

dňa 13.8.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 28.10.2009. Súd uznesením
zo dňa 10.5.2010 exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách. Oprávnený podal odvolanie, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.6.2010 tak, že rozhodnutie exekučného
súdu zrušil a vrátil. Uznesením zo dňa 19.11.2010 prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, s čím sa nestotožnil oprávnený a odvolací súd uznesením

zo dňa 24.2.2011 odvolaniu vyhovel. Uznesením zo dňa 25.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
15.6.2011 exekučný súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie opäť zamietol.
Exekučné konanie zastavil uznesením zo dňa 21.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/774/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/211/2012) zistil, že u súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnému C. T., pre vymoženie 445,47 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05255/09, zo dňa 22.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa27.7.2009avykonateľnosťdňa30.7.2009.Žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieboladoručená súdu dňa 1.10.2009. Uznesením 7Er/774/2009-18, zo dňa 10.5.2010 súd exekučné konanie
zastavil a rozhodol o trovách, pretože oprávnený na výzvu súdu nepredložil úverovú zmluvu č. 7450775
zo dňa 7.2.2008. Na základe odvolania oprávneného, bolo uznesenie odvolacím súdom zrušené dňa

19.7.2010. Súd opätovne rozhodol uznesením zo dňa 18.11.2010 tak, že žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené uznesením zo dňa
21.1.2011. Súd uznesením zo dňa 29.4.2011 exekučné konanie v časti vymoženia istiny nad sumu
114,20 eur a v časti úrokov z omeškania nad výšku 6,50% ročne od 18.11.2008 do zaplatenia zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011. Vo zvyšnej časti bolo vydané poverenie na vykonanie

exekúcie dňa 11.3.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/521/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C/167/2012) zistil, že dňa 26.5.2011
bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnej, V. C., pre vymoženie 308 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 20210/09, zo dňa 26.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 9.5.2011 a vykonateľnosť dňa 12.5.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa
3.8.2011.
Súd uznesením zo dňa 17.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2011. Uznesením zo dňa 28.9.2011 súd exekučné
konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2011.

Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odôvodnil použitím ust. § 109 ods. 1, 2 O.s.p. a
skutočnosťou, že o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd bolo
právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 3NcC/46/2012
- 15, proti ktorému bola síce zo strany žalobcu podaná sťažnosť na Ústavnom súdu SR, o nej však

Ústavný súd SR rozhodol uznesením zo dňa 12.12.2013 sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11 tak, že sťažnosť
žalobcu odmietol.

Po právnom posúdení merita veci podľa ust. § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, §
15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, podľa § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c/, d/, § 44 ods. 8 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že ani jedna z prejednávaných žalôb nie
je dôvodná. Uzavrel pritom, že k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku došlo v troch prípadoch,
a to sp. zn. 2C/160/2012 (žaloba označená ako ZE), 2C/137/2012 (žaloba označená ako NP) a

2C/172/2012 (žaloba označená ako ISTINA RS), ostatné žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia
3-ročnej premlčacej doby. K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy uviedol, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
je súčasné splnenie troch podmienok, a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp.
nesprávneho úradného postupu, existencia škody, t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp.

nemajetkovejujmyapreukázaniepríčinnejsúvislostimedzinezákonnýmrozhodnutímresp.nesprávnym
úradným postupom a škodou. Následne vyvodil záver, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný
postup exekučného súdu v označených exekučných konaniach, ani nezákonnosť žalobcom označených
rozhodnutí exekučného súdu a ani výška žalobcom uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy.
Uzavrel,ženemožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduposudzovaniezákonnosti

exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v rámci exekučného konania (v exekučných konaniach označených v žalobách
ISTINA RS). Uviedol, že v týchto žalobách uvedených exekučných veciach nie je možné konštatovať
nezákonnosť rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko ani
jedno žalobcom označené rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť.

S prihliadnutím na skutočnosť, že v žalobcom označených exekučných veciach boli exekučnými
titulmi rozsudky rozhodcovského súdu, kde sa exekučný súd zaoberal aj zmluvami o úvere a
všeobecnými zmluvnými podmienkami oprávneného žalobcu a vec posudzoval nielen podľa ustanovení

Exekučného poriadku, ale aj podľa zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa, i Smernice č. 93/13/EHS, ako nedôvodné vyhodnotil i žaloby označené ako NZP, majúc
pritom pripojenými exekučnými spismi za preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdnehoexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietnuté. Zdôraznil skutočnosť,
že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde bolo potrebné,
aby sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu,

pred rozhodnutím zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu resp.
zmenkami a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na základe
ktorých bol vydaný exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení Exekučného poriadku, bolo potrebné
posúdiť aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných

ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/
EHS. Dôvodil ďalej, že vo všetkých uvedených exekučných konaniach po podaní žiadosti o udelenie
poverenia boli súdom žiadané správy resp. podklady od oprávneného, ktoré museli byť súdom aj
urgované a ktorých vyžiadanie a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Doplnil, že sťažnosti žalobcu na prieťahy v
konaní, podané na súde dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011, boli v zmysle odpovede Spr č. 22/2010,

č. 34/2010 a č. 12/2011 vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené.

Vychádzajúc zo záveru, že poverenie bol v žalobcom označenom prípade (v žalobe označenej ako NP)
vydané exekučným súdom v 15 - dňovej lehote od doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému
súdu, i žalobu označenú ako NP vyhodnotil ako nedôvodnú.

Z exekučného spisu sp. zn. 7Er/101/2009 (2C/137/2012) mal totiž za preukázané, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.3.2009 a poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 12.3.2009. Napokon uzavrel, že sú nedôvodné i žaloby
označené ZE, pretože v exekučnej veci sp. zn. 7Er/159/2007 (2C/160/2012) zo strany oprávneného
nebol podaný návrh na zmenu súdneho exekútora a v konaní sp. zn. 7Er/150/2003 (2C/296/2012) súd

žiadosti o zmenu súdneho exekútora nevyhovel, čo bolo potvrdené odvolacím súdom.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p. tak, že procesne úspešnej
žalovanej ich náhradu nepriznal, nakoľko v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy
konania nevyčíslila a zo spisu žiadne jej trovy nevyplývali.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c),
d), e) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať

pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Citoval ust. § 15 O.s.p.,
poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo
veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté rozhodnutie označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak

ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo
právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak žalovaná nereagovala na výzvu súdu písomne sa vyjadriť
k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre
zmeškanie,ktoréhoskutkovýmzákladomsamalstaťnímtvrdenýskutkovýstav.Vzáveresúduvytkol,že

nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom a ignoroval
všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode. Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutýrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo všetkých jeho napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vo vzťahu k preskúmavanému výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania odvolací
súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú irelevantné, a to predovšetkým z nasledujúcich

dôvodov:

Žalobcanavrholprerušiťkonaniezdôvodu,ženaÚstavnýsúdSRpodalsťažnosť,týkajúcusaporušenia
jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd z dôvodu, že v konaní vykonával úkony
a rozhodoval vylúčený sudca. Uviedol, že rozhodnutie v predmetnej veci závisí od otázky, ktorú nie je
možné vyriešiť v tomto konaní, a ktorá musí byť rozhodnutá Ústavným súdom SR, preto sú v danom

prípade splnené podmienky pre prerušenie konania, a to až do doby vydania rozhodnutia ústavného
súdu o podanej sťažnosti.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Rovnako nie je dôvod ani na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)

O.s.p. Podanie ústavnej sťažnosti navrhovateľom na ústavnom súde totiž nie je dôvodom na prerušenie
konania v danej veci, pretože výsledok konania na ústavnom súde nemôže ovplyvniť toto konanie.

Odvolaciemu súdu z jeho činnosti je známe, že Ústavný súd SR vo viacerých svojich uzneseniach
obdobné sťažnosti v skutkovo rovnakých veciach odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu SR na ich prerokovanie. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že sťažovateľ (v našom prípade
žalobca) sa v ďalšom konaní o merite veci pred všeobecnými súdmi môže domáhať ochrany svojich
práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne aj dovolaniami proti
rozhodnutiam odvolacieho súdu, preto nie je daná právomoc ústavného súdu o týchto sťažnostiach
rozhodnúť (por. napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 521/2013-10 zo dňa 22. augusta

2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 518/2013 - 10 zo dňa 22. augusta 2013 a iné).
Rovnako ústavný súd uznesením zo dňa 12.12.2013 sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11 odmietol sťažnosť
žalobcu pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie, preto ani z tohto dôvodu návrh
žalobcu na prerušenie konania neobstojí.

Vodvolanížalobcanamietal,žemupostupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesúd
pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazovtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretože

sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo

všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejednáa rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 16.5.2013,
31.5.2013 a následne na termín 28.8.2014 na ktorom vo veci súd rozhodol.

Pojednávanie nariadené na deň 16.5.2013 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej
sudkyne,potomčožalovanásvojuúčasťnatomtopojednávaníospravedlnilapodanímzodňa10.5.2013.

Uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia vo veci a žiadala o zaslanie zápisnice z pojednávania.
Žalobca podaním zo dňa 9.5.2013 navrhol pojednávanie zrušiť z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu. Pojednávanie nariadené na deň 31.5.2013 bolo odročené za
účelom rozhodnutia o návrhu žalobcu na prerušenie konania, potom čo sa žalovaná z neúčasti na
pojednávaní ospravedlnila a žalobca podal návrh na prerušenie konania doručený súdu dňa 23.5.2013.
Na pojednávaní konanom dňa 28.8.2014 súd rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa § 101 ods. 2 .O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa§115ods.2O.s.p.predvolanienapojednávaniesamusíúčastníkomdoručiťtak,abymalidostatok

času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a
rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 28.8.2014 bolo dňa 5.6.2014 doručené právnemu
zástupcovi žalobcu ako i žalovanej /č.l. 131/. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v
podľa citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p..

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
28.8.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 22.8.2014 /č.l. 140/. Uviedla

že sa pridržiava svojho vyjadrenia a z dôvodu hospodárnosti sa tohto pojednávania nezúčastní.
Žiada o zaslanie zápisnice z pojednávania. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.8.2014 žiadal
pojednávanie zrušiť z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Opätovne
navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd,

ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci.

Súd prvého stupňa prejednal vec dňa 28.8.2014 v neprítomnosti účastníkov. Na tomto pojednávaní
vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, obsiahnutých v

spisoch sp. zn. 2C/160/2012, 2C/172/2012, 2C/148/2012, 2C/234/2012, 2C/281/2012, 2C/140/2012,
2C/284/2012, 2C/239/2012, 2C/296/2012, 2C/137/2012, 2C/179/2012, 2C/184/2012, 2C/181/2012,
2C/317/2012, 2C/211/2012 a 2C/167/2012, ako aj oboznámením obsahu pripojených exekučných
spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves. Po vyhlásení dokazovania vo veci za skončené, vo veci
vyhlásil rozsudok.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobcu,nebolamuodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožepretentopostupbolisplnenépodmienky
v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa JUDr. Viera
Dubovinská nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne
rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 3NcC/46/2012-15. Toto

uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej dňa 17.1.2013. Za situácie, že
bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach podľa ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom,
že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je náležitá námietka
žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), d),
e) a f) O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p..

Z dôvodov prvostupňového rozsudku je totiž zrejmé, že nečinnosť v konaní sám aj vyhodnocoval, keď

s poukazom na znenie § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) konštatoval, že zákonná
lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. d/ citovaného zákona, teda v prípadoch, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. V zmysle ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení do 31.12.2014 je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať takýto rozhodcovský

rozsudok aj z hľadiska toho, či tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Jenesporné,ževsúvislosti s
takýmto postupom musí exekučný súd vykonať viacero úkonov na základe ktorých môže uvedený záver
vyhodnotiť a je nesporné, že to nie je reálne spôsobilý vykonať v lehote 15 dní. Súd prvého stupňa sa
oboznámil s obsahom všetkých exekučných spisov, z ktorých žalobca odvodzuje svoje nároky a v každej

veci vyhodnocoval konkrétne úkony vykonané exekučným súdom pri posudzovaní rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu a v nadväznosti na to vyhodnocoval aj lehoty, v ktorých bolo o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul tiež záver, že Okresný súd Spišská Nová Ves sa

v preskúmavaných exekučných konaniach nedopustil nesprávneho úradného postupu ani tým, že o
zmene súdneho exekútora nerozhodol do 30 dní od doručenia návrhu oprávnenej na zmenu exekútora
v súlade s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.

Odvolací súd sa zhoduje so závermi prvostupňového súdu v tom, že ani v jednom z posudzovaných

prípadov sa nejedná o situáciu, aby exekučný súd naplnil zákonnú podmienku takých prieťahov v
súdnom konaní, ktoré by zakladali nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup. K tejto otázke
pre úplnosť poukazuje na závery Ústavného súdu Českej republiky, ktorý opakovane konštatoval, že
aj právo na prístup k súdu je možné zneužiť (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
27.10.2011 sp. zn. III ÚS 2791/08, uznesenie zo dňa 13.3.2012 sp. zn. III. ÚS 696/2012).

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p.,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto jeho rozsudok ako vecne správny

podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Spišská nová Ves v označených exekučných konaniach vedených na tomto súde (ďalej
len preskúmavané exekučné konania) a nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého
dôvodu základ nároku nie je daný.Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves v preskúmavaných exekučných konaniach, aj s
poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a nenáležitá je preto
námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil

svoje rozhodnutie.

Záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na
náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia je vecne správny.

Za správny považuje odvolací súd aj postup súdu prvého stupňa, ktorý nárok žalobcu odvodzovaný

od tvrdenia o vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok odvodený od tvrdenia,
že exekučný súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovne posúdenie práva žalobcu, ktoré mu
už bolo priznané právoplatným rozhodcovským rozsudkom právne kvalifikoval ako nárok na náhradu
škody z titulu nesprávneho úradného rozhodnutia aj napriek tomu, že žalobca tento nárok zakladal na
zodpovednosti za nesprávne úradné rozhodnutie. Je totiž zrejmé, že žalobcom konštatovaný postup

vyústil do vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda aj takto
tvrdené porušenie možno posudzovať iba v rámci nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V preskúmavaných exekučných konaniach zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu (ako
exekučného súdu), preukázané neboli a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je
skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady
vzniku práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ
pritom súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo jeho povinnosťou

skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá je preto
odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a nemajetkovej
ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky.

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd vychádzal

pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej mu nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne dňa 4.2.2013, toto svoje písomné
vyjadrenie súdu prvého stupňa doručila dňa 6.2.2013 /č.l. 29/, ktorý uvedené vyjadrenie žalovanej
doručil žalobcovi dňa 25.2.2013, čo vyplýva z doručenky na č.l. 37. Za tejto situácie mal žalobca
dostatok času na to, aby sa vyjadril k argumentom žalovanej a prípadne navrhol vykonať dôkazy na

ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobil, sám sa vzdal tohto procesného práva, ktorého realizácia mu však
nebola znemožnená postupom súdu.

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na

pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú
obsiahnutévspiseapokiaľbysažalobcaboltohtopojednávaniazúčastnil,malmožnosťsakvykonaným
dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane
možnostivyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.

Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené
neboli.Nenáležitá je námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ako aj
ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalobcovi, trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a žalobca nemá právo na ich
náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.