Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/553/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813203249
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813203249.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa D. H. N., s.r.o. G., K. 5, F.: XXXXXXXX,
zast.M.kancelárouY.H.,s.r.o.G.,K.5,protiodporcom1/Z.G.,2/S.G.,obajabytomK.,U.U.XXXX/XC,
zast. Z.. M. U., advokátom so sídlom X., J.H. č. X/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov
L. J. E. so sídlom K., I. č.XX. F.: XXXXXXXX, zast. Z.. M. U. so sídlom X., J. H. č. X/A, o zaplatenie

811,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
31. marca 2014, č. k. 6C/56/2013-122, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporcom 1/, 2/ zaplatenia istiny 811,46 eur s príslušenstvom. Ďalej rozhodol, že o trovách konania

rozhodne po právoplatnom skončení veci. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania
je nárok zo zmluvy k bežnému účtu, ktorej súčasťou bolo aj dojednanie povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov, ktoré sa považuje za poskytnutie úveru. Odporcovi 1/ bol úver poskytnutý ako
fyzickej osobe - nepodnikateľovi, veriteľom úveru bola banka, a to I. B.. so sídlom G.. Z povahy tohto
vzťahu vyplýva, že ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože odporcovia konali ako fyzické osoby
nepodnikatelia a nie je preukázané, že by použili vyčerpané finančné prostriedky na podnikateľské

účely. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a vznesenej námietky premlčania odporcami
a vedľajším účastníkom na strane odporcov, súd návrh zamietol v celom rozsahu. Je zrejmé, že
navrhovateľ sa domáha plnenia zo zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta I.
N. pôvodne uzavretej so I. B. G., pričom išlo o zmluvu podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného
zákonníka, resp. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb nonstop
banking. Navrhovateľ odvíja svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré je v

zmluve dojednané ako automaticky nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou. V zmluve
sa ďalej uvádza, že banka je oprávnená klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie a vo
Všeobecných obchodných podmienkach I. a.s. pre depozitné produkty v čl. 4.11 je upravené povolené
prečerpanie na bežných účtoch spotrebiteľov zriadených do 10.06.2010 a bližšie oprávnenia banky.
Svojim charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho
zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi,

ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Kritériá banky špecifikované v
zmluve sú upravené tak, že povolené prečerpanie sa nastaví až po splnení kritérií stanovených bankou.
Súd vyslovil názor, že takéto dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru
v zmysle § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním /§ 39 Občianskeho
zákonníka/, pretože je neurčité /§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Zo zmluvy nevyplýva dohoda
účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na zriadenie povoleného prečerpania a toto je

poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním, nie sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti
zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku, súvisiacich poplatkov a podobne. Okrem toho jetakéto dojednanie neplatné /§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka/, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože všetky podmienky poskytnutého prečerpania
určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka a bez naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy. Bez

ohľadu na uvedené sú uvedené poplatky, o ktorých platnom dojednaní navrhovateľ neposkytol súdu
žiadnydôkaz,akojepoplatokvedeniekontaI.N.,kreditnýúrokúčtovnépoložkydebetnýúrokapodobne,
neprimerané, prevyšujú náklady za vykonanie tohto úkonu a spotrebiteľ nemá z neho žiaden prínos a je
zrejmé, že tieto boli stanovené a určené jednostranne len bankou. Z prehľadu histórie transakcií vyplýva,
že žalovaná suma je tvorená práve len týmito poplatkami za zinkasovanie debetného úroku, poplatku

za vedenie konta účtu a podobne. Ide o poplatky, ktoré vznikli a boli účtované počnúc 28.02.2007 až do
13.12.2011.Keďžesúdvyhodnotil plneniezpovolenéhoprečerpaniaakoplneniezneplatnéhoprávneho
úkonu, nemôže navrhovateľ ani v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp.
zmluvné úroky. Navrhovateľovi by vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovateľ vzniesol námietku premlčania
a bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej

subjektívnej premlčacej dobe a s prihliadnutím na to, že navrhovateľ podal návrh na súd až 21.02.
2013 boli by prípadné nároky navrhovateľa premlčané. Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku podpísanú odporkyňou 2/ ako osobou pristupujúcou
podľa názoru súdu, týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej
lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu odporkyne 2/ mal súd za preukázané, že zamestnanec navrhovateľa

oslovil odporkyňu 2/ pred bytom s podpisom tejto formulárovej listiny s tým, že si len predlžujú vymoženie
tohto nároku resp., že listina sa týka splátok. Ani v jednej predloženej dohode o splátkovom kalendári,
nie sú stanovené splátky, odporkyňa 2/ je na dohode z 21.08.2012 označená nie ako dlžníčka, ale ako
osoba pristupujúca k záväzku. V časti uznania záväzku je uvedená suma 690,20 eur a suma nákladov
na konanie, pričom v časti 3 mala dlžníčka zároveň vyhlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho

následkoch. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporkyni
2/ uvedenú listinu, keď táto preukázateľne nemala žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie
záväzku, resp. či tento je alebo nie je premlčaný a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia
odporcov o uznaní záväzku, hodnotil súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných

informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď obaja odporcovia nemali
vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Takéto konania súd považoval za nekalú obchodnú
praktiku v zmysle § 8 ods. 4 cit. zákona, pričom takéto konanie súd považuje za rozporné s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon, teda neplatný v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto je dôvodne

uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov návrh navrhovateľa zamietol.
Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnom skončení veci.

Proti tomuto rozsudku a to v jeho časti, v ktorej súd zamietol návrh navrhovateľa proti odporkyni 2/ podal
v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že dňa 21.08.2012 odporkyňa 2/ podpísala

dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku prostredníctvom, ktorej pristúpila k záväzku
odporcu 1/ a zároveň uznala tento záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o bežnom účte,
uzavretej so I. B. vo výške 690,20 eur s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť
tento záväzok v splátkach uvedených v dohode. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z

nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, zároveň je v dohode
jednoznačne uvedené, že odporkyňa 2/ v zmysle § 533 a násl. Občianskeho zákonníka, pristúpila k
záväzku odporcu 1/. Odporkyňa 2/ potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených.
V tejto súvislosti poukázal na článok 3.1 dohody, v ktorej je jednoznačne a zrozumiteľne uvedené, že
osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody, vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho

následkoch. Mal za to, že podpisom dohody došlo k naplneniu § 533 Občianskeho zákonníka a násl.
§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, to znamená, k prerušeniu plynutia premlčacej doby
a k plynutiu novej 10 ročnej doby, pričom k tomu aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby
dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Dôvodil, že predmetným rozhodnutím súdu a
jeho prístupom k obdobnému riešeniu prípadov, dochádza k prekročeniu hraníc ochrany spotrebiteľa.

Takáto forma dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom, nie je ničím neobvyklým a vôbec ju nie
je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Zastával názor, že odporkyňa 2/, po
tom čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom pristúpila k záväzku odporcu 1/, ktorý uznal
a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Odporkyňa 2/ nebola k podpisu dohody žiadnymspôsobom donútená, navrhovateľ poskytol odporkyni 2/ možnosť splniť, už existujúci splatný záväzok
odporcu 1/ v splátkach. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu
preskúmal a zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu voči odporkyni 2/ v plnom rozsahu, resp. v zmysle ust.

§ 221 ods. 1 a 3 O.s.p. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,39 eur.

Odporca 1/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odporkyňa 2/ a vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je po právnej i skutkovej stránke vecne správne a náležite odôvodnené. Mali za to, že dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.08.2012 je formulár, ktorý vopred pripravil
navrhovateľ pre odporcu spotrebiteľa ako dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník
nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý
bezpochyby v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v právnom postavení dodávateľa
s dlžníkom v postavení spotrebiteľa. Navrhovateľ je pri uzatváraní dohody bez akýchkoľvek pochybností
v postavení dodávateľa a preto zastávali názor, že súd musí každú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvára
navrhovateľ podrobiť kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. pri náležitej aplikácii spotrebiteľských

predpisov. Iniciatíva k podpisu tejto dohody nikdy nevychádza od dlžníkov, pričom sa jedná o vopred
vytlačený formulár, ktorého obsah dlžník nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Poukázali na
skutočnosť, že odporkyňa 2/ v čase, keď podpisovala dohodu nemala vedomosť o tom, čo v skutočnosti
podpisuje a aké právne dôsledky má podpísanie uvedenej dohody. Poukázali na rozpor vôle odporkyne
2/ s jej prejavom vôle, pretože uvedenú dohodu podpísala v domnienke resp. v omyle, že podpisuje

len splátkový kalendár, a teda nevedela čo v skutočnosti podpisuje a aké právne následky podpísania
uvedenej dohody bude mať. Zdôraznili, že odporkyňa 2/ podpísala túto dohodu ako osoba pristupujúca
k záväzku odporcu 1/. V bode 1.3 je síce odporkyňa 2/ uvedená ako osoba pristupujúca k záväzku,
avšak v predmetnej dohode nikde nie je uvedené výslovné prehlásenie odporkyne 2/ o pristúpení k
záväzku odporcu 1/, z čoho vyplýva, že odporkyňa 2/ nepristúpila platne k záväzku odporcu 1/. Z týchto

dôvodov považoval dohodu za neurčitú, nezrozumiteľnú a pre rozpor s dobrými mravmi za neplatný
právny úkon, ktorý nemôže mať za následok predĺženie premlčacej doby a ďalšie právne následky s
tým spojené. Stotožnili sa s názorom súdu prvého stupňa, ktorý posúdil predmetnú dohodu za neplatnú,
a teda nemohlo dôjsť k platnému uznaniu záväzku. Poukázali na tom, že navrhovateľ pri uzatváraní
formulárovej dohody zjavne ignoruje a porušuje predpisy spotrebiteľského práva, a pokiaľ sa aj pokúša

za každú cenu dať svojmu protiprávnemu konaniu plášť vo forme uznania práva resp. dohody o uznaní
dlhu, je to iba snaha o zahmlievanie skutočnej podstaty, pretože pod týmto pláštikom sa nachádzajú
neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške
35,70 eur a vedľajšiemu účastníkovi vo výške 35,70 eur za predmetné vyjadrenie k odvolaniu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporkyne 2/ a vedľajšieho účastníka uviedol, že trvá
na podanom odvolaní a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu
voči odporkyni 2/ v plnom rozsahu a vedľajšiemu účastníkovi a odporcom neprizná trovy konania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
celom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. c), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v danej veci dostatočne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke

a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti
týchto dôvodov ak odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Predmetom konania je návrh navrhovateľa podaný na súde prvého stupňa dňa 21.02.2013, ktorým sa

domáhal proti odporcom 1/ a 2/ uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 811,46 eur s príslušenstvom.
Nárok uplatňoval zo zmluvy, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca I. B.. G. s odporcom 1/ a to zo
zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta I. N., predmetom ktorej bolo otvorenie
a vedenie bežného účtu, možnosť zriadenia a používania produktov služieb nonstop banking a vrámci nich i povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených I., a.s. a iných
služieb. Odporcovi 1/ bol úver poskytnutý ako fyzickej osobe nepodnikateľovi, veriteľom úveru bola
banka, preto súd prvého stupňa z povahy tohto vzťahu konštatoval, že ide o vzťah zo spotrebiteľskej

zmluvy. Navrhovateľ odvíjal svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré je v zmluve
dojednané ako automaticky nastavené plnenie, pri splnení kritérií stanovených bankou. Súd prvého
stupňa dospel k názoru, že dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v
zmysle § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním ( § 39 Občianskeho
zákonníka), pretože je neurčité ( § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Konštatoval, že zo zmluvy

nevplýva dohoda účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov ani právo na zriadenie povoleného
prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním, nie sú vzájomne dohodnuté
podstatné náležitosti zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku, súvisiacich poplatkov a
podobne. Okrem toho takéto dojednanie považoval za neplatné, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne. Keďže plnenie z povoleného prečerpania vyhodnotil
ako plnenie z neplatného právneho úkonu, nemôže sa navrhovateľ ani v súvislosti s týmto neplatným

dojednaním domáhať zaplatenia poplatkov resp. zmluvných úrokov. Dospel k záveru, že navrhovateľovi
by vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, § 457 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom k tomu, že odporcovia 1/, 2/ a vedľajší účastník na strane odporcov vzniesli
námietku premlčania a bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a s prihliadnutím na to, že navrhovateľ podal návrh

na súd až dňa 21.03.2013 dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Pokiaľ ide o dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú odporkyňou 2/ ako osobou pristupujúcou,
podľa názoru súdu, týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej
lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností za akých navrhovateľ dával podpisovať
odporkyni 2/ uvedenú dohodu, keď táto preukázateľne nemala žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj

uznanie záväzku resp. či tento je alebo nie je premlčaný, nedostala žiadne vyhotovenie tejto listiny a
navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcov o uznaní záväzku, hodnotil súd takéto
konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Takéto konanie považoval súd za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 cit. zákona
a predmetný právny úkon za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožňuje v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov a k odvolacím námietkam navrhovateľa
uvádza nasledovné:

Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis
spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s tým, že pri vyhodnocovaní praktiky
veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa, kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide o nekalú obchodnú
praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa. V tomto prípade dohodu o uzavretí splátkového

kalendára a uznanie záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť
ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania
záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný
veriteľom a nie dlžníkom, keďže ide o predformulované tlačivo, ktoré dlžník pri uzatváraní dohody
nemôže ovplyvniť.

Odporkyňa 2/ v danej veci podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako
pristupujúca osoba podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Aj odvolací súd zdieľa právny názor súdu
prvého stupňa, že odporkyňa 2/ platne k záväzku odporcu 1/ nepristúpila a nestala sa tak dlžníkom
popri pôvodnom dlžníkovi odporcovi 1/. Dohoda neobsahuje žiadne vyhlásenie odporkyne 2/ o tom,

že pristupuje k záväzku odporcu 1/. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ
používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto
dohodu nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie
záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemohol ovplyvniť jeho obsah. Dohoda o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní dlhu, v ktorej je uvedené, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch
je považovaná za rozpornú s dobrými mravmi. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za
ktorých tento právny úkon vznikol. Dohoda týkajúca sa uznania dlhu nebola iniciovaná odporkyňou
2/, ktorá jej uzavretím nič nezískala, ale naopak zhoršilo sa jej postavenie. Z výsluchu odporkyne 2/nepochybne vyplýva, že pri podpise dohody nemala žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie
záväzku resp. či tento je alebo nie je premlčaný, nedostala žiadne vyhotovenie tejto listiny a navrhovateľ
mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcov o uznaní záväzku. Vychádzajúc zo zásady ochrany

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3
dohody, obsahovo vyznačené ako „forma splatenia záväzku“ zavádzajúce, a preto napĺňa kritériá nekalej
obchodnej praktiky. Správne preto súd prvého stupňa dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 21.08.2012 považoval za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, z
ktorého dôvodu nedošlo k platnému uznaniu dlhu a plynutiu novej 10 ročnej premlčacej doby. Za daných

okolností boli preto odvolacie námietky navrhovateľa o platnosti uvedenej dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku nedôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko súd prvého stupňa si vyhradil
o trovách konania rozhodnúť po právoplatnom skončení veci samej postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., preto súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .