Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812225550
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:3812225550.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľov 1/ S.

D., L.. XX. XX. XXXX, J. P. XXXX/XX, J. J., 2/ G. D., L.. XX. XX. XXXX, J. P. XXXX/XX, J. J., zastúpených
advokátkou JUDr. Luciou Fabriciusovou, Kuzmányho 7, Banská Bystrica, proti odporkyni W. I., L.. XX.
XX. XXXX, J. K. X, G., zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Wertlenovou, Predmestská 8537/2B, Žilina,
o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá povinnosťodporkynivydaťnavrhovateľomv1/av2/radedar-bytč.XX,na6.poschodí,
vo vchode č. XX, na ulici P., súpisné číslo XXXX, v J. J., spolu s podielom priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/

XXXXXX-tín, ktorý je vedený pre okres J. J., obec J. J., katastrálne územie O., na LV č. XXXX, v lehote
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania b u d e rozhodnuté v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali vrátenia daru v zmysle § 630 O. z.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, darovacou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi
dňa 15. 12. 2008, spisom Katastrálneho úradu v J. J. E. XXXX/XX, výpisom LV č. XXXX, svedeckou
výpoveďou S. I., O. D., korešpondenciou účastníkov, vyšetrovacím spisom OR PZ Prievidza ČVS:
M.-XXX/OVK-G.-XXXX, spisom OR PZ Prievidza ČVS: M.-XXX/PD-G.-XXXX, spisom OS Prievidza
sp. zn. 12P/46/2013, OS Žilina 21P/32/2012, výzvou na vrátenie daru zo dňa 20. 08. 2012,
výpisom z korešpondencie prostredníctvom SMS medzi účastníkmi, prostredníctvom e-mailu medzi
navrhovateľkou a S. I., rodným listom maloletého S. I., sobášnym listom odporkyne, svedeckou

výpoveďou R. M. S. C. G., potvrdením Materskej školy v G. X. K. XX. XX. XXXX a zistil tento skutkový
stav:

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade darovali svojej dcére odporkyni darovacou zmluvou zo dňa 15. 12. 2008 byt
č. XX, L. A. P. XX E. J. J., ktorý bol zavkladovaný Správou katastra J. J. G. D.. X.. E. XXXX/XXXX.
Podľa tvrdenia navrhovateľov problémy v ich vzťahu s odporkyňou sa v plnom rozsahu prejavili v
januári 2012, kedy odporkyňa prežívala manželskú krízu, ktorá negatívne vplývala na ich vnuka S..

Niekoľkokrát sa dcére pokúšali dohovoriť, čím prejavili ich nesúhlasné stanovisko k jej správaniu voči
svojmu manželovi a synovi. Toto zapríčinilo zvrat v jej správaní voči ich osobám. Začala sa snažiť o to,
aby vzťah medzi nimi - jej rodičmi sa rozpadol. Rozprávala klamstvá o nich svojim známym a zvyšku
rodiny, hlavne pred vnúčatami B. S. C., ktoré sú deťmi ich syna G.. V konaní pred Okresným súdomŽilina sp. zn. 21P/32/2012 v písomnom vyjadrení uviedla, že navrhovateľka v 1/ rade ako jej matka mala
pomer intímneho charakteru s jej manželom. Keďže zistila, že majú vedomosť o tom, že po tom, ako
odišla od svojho manžela, má vzťah s iným mužom, prestala s nimi úplne komunikovať. Nevedeli, ani kde

sa s vnukom nachádza. Jej prejav voči ním je postavený na nenávisti a zlobe, najmä voči navrhovateľke
v 1/ rade. Z uvedených dôvodov sa cítili byť ohrození a neistí, zvlášť preto, že v tomto byte bývajú a
majú zriadené vecné bremeno v ich prospech spočívajúce v práve doživotného bývania. Pri darovaní
bytu sa zaviazala, že sa o nich bude zaujímať a pomáhať im, ale jej správanie tomu nenasvedčuje.
Svojím konaním iba znevažuje ich meno v očiach zvyšku rodiny. Ďalej uviedli, že im bráni v akejkoľvek

forme komunikácie s ich vnukom S.. Boli nútení podať návrh na úpravu styku starých rodičov s vnukom.
Konanie sa viedlo pod sp. zn. 21P/32/2012 na Okresnom súde Žilina. Z uvedených dôvodov mali za to,
že sa k ním správa v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane koná spôsobom, ktorý im veľmi ubližuje.
Jej vyjadrenia, ktoré zazneli v prebiehajúcom súdnom konaní, sa ich nielen dotkli po citovej stránke, ale
ich hrubo urazili, lebo sa jej snažili celý život iba pomáhať. Z jej strany nejde iba o krátkodobý rušivý stav,
resp. krátkodobé nedorozumenie, ale o konanie značnej intenzity, ktoré napriek ich snahám o vyriešenie

celej situácie naďalej graduje.

Navrhovateľka v 1/ rade na pojednávaní uviedla, že predmetný byt nadobudli ako družstevný v roku
1977. Jej vzťahy s odporkyňou boli dobré, resp. normálne. Pri prvom manželstve odporkyne sa trošku
narušili, keďže nesúhlasila s výberom jej partnera. Po uzavretí druhého manželstva jej druhý manžel

sa snažil stmeliť ich rodinné vzťahy s odporkyňou. Nepobadali ani náznak fyzického alebo psychického
útoku z jeho strany voči odporkyni. Odporkyňa trávila materskú dovolenku tak, že bola dlhú dobu aj
v Banskej Bystrici. Chodievali spoločne na chalupu do J. aj s vnukom. Všetky vianočné sviatky trávili
spoločne,rovnakoVeľkúnoc.Chodievalispolunadovolenky.OnasamabolasnimidvakrátvChorvátsku
a pomáhala im, keď potrebovali pomôcť so synom.

Keď navrhovateľ zdedil byt po svojej mame v J. J., previedol ho na ich syna v roku 2003. Z dôvodu,
aby vyrovnali tento dar, v roku 2008 darovali predmetný byt dcére. Táto sa však už v roku 2004 vydala
a odsťahovala za svojím mužom do J., kde si kúpili byt. Uvažovali, že si kúpia dvojgeneračný dom, do
ktorého sa nasťahujú aj oni, s tým, že sa o nich postarajú.
V roku 2011 začala odporkyňa uvažovať o rozvode a v ich vzťahu nastal zlom, keďže jej začali vyčítať

spôsob, akým chcela riešiť rozvod a praktiky, ktoré používala voči svojmu manželovi. Napriek tomu
počítali s tým, že v prípade, ak sa rozvedie, príde bývať k ním do J. J.. Na Vianoce 2011 bola u nich
a začiatkom roku 2012 prestala s nimi komunikovať, hoci mali spoločnú s. r. o. so sídlom v J. J. s
predmetomčinnostiúčtovnépráceatlmočníctvo.Dňa29.02.2012odišlaodporkyňaodmanžela,pričom
nepovedala kde. Zať následne zistil, že je nasťahovaná v G. u priateľa.

V tomto období ju začala ohovárať, posielať osočujúce SMS, zabraňovať jej v styku s vnukom a riešiť
osobné problémy aj prostredníctvom synovca, ktorý mal 13 rokov.
Tvrdenia odporkyne, že udržiavala intímny styk s jej manželom, nie sú pravdivé. Tieto začali z jej strany
až po tom, čo vypracovala na požiadanie zaťa písomné vyjadrenie v rozvodom konaní.
Spúšťačom ich zlých vzťahov bolo toto čestné prehlásenie. Odporkyňa potrebovala zámienku, ako ju

odstaviť od všetkého. Takouto zámienkou bolo tvrdenie, že mala intímny vzťah s jej manželom.

Navrhovateľ v 2/ rade uviedol, že dobrovoľne previedli na dcéru vlastnícke právo k bytu, ktorý nadobudli
vlastnou prácou. V súčasnej dobe sa situácia vyhrotila tak, že sa na staré kolená ocitli vlastne bez
majetku, zadĺžení, pričom odporkyňa neprávom obviňuje navrhovateľku ako matku. Podľa jeho názoru

by sa dieťa malo správať k svojím rodičom tak, že by si ich malo ctiť v dobrom aj zlom. Uviedol, že
s odporkyňou mali dobré vzťahy. Pokiaľ tvrdí, že navrhovateľka - jej matka mala intímny vzťah s jej
manželom, má za to, že si spolu porozprávali rôzne veci a keby niečo také pobadala, bola by mu to
už povedala skôr.
S vnukom sa stýkali veľmi často, najmä navrhovateľka v 1/ rade. Videli ho naposledy v septembri 2012,

aj to len v čase styku s jeho otcom. S dcérou nie je ani v telefonickom kontakte, keďže mu nedvíha mobil.

Podľa zástupkyne navrhovateľov odporkyňa porušuje morálne normy správania, ako sú slušnosť, úcta
k rodičom, uznávanie ich, ktoré k nim neprejavuje. Účelovo zamedzuje ich kontakt s vnukom tak, že v
súčasnej dobe dieťa pociťuje strach k starým rodičom, pričom starí rodičia nespôsobili, že by dieťa s nimi

nechcelo byť. Naposledy v septembri 2013 prišla za ním navrhovateľka v prvý školský deň do Prievidze
a dieťa si zakrývalo pred ňou rukami tvár. Aj z toho vyplýva, že dieťa je zastrašované a nesprávne je mu
vysvetľovaná situácia, čo pre neho znamenajú starí rodičia napriek tomu, že navrhovateľka mala snahu
nájsť cestu k svojej dcére, ale bezvýsledne.Tvrdenie odporkyne voči navrhovateľke, že táto má intímny vzťah s jej manželom, hlboko zasiahlo
oboch navrhovateľov, ktorí nechápu, ako mohla odporkyňa ich takto osočiť, pričom sa nejedná o bežné
osočenie. Jej správanie vnieslo najmä smútok vo vzťahu k navrhovateľom pre odmietanie odporkyne

ich osoby ako aj pre vplyv na ich vnuka voči ním. Využili všetky prostriedky, aby zabezpečili kontakt s
vnukom, ale pre správanie sa vnuka a odporkyne od tohto ustúpili a vzali návrh späť.

Podľa tvrdenia odporkyne k narušeniu jej vzťahov s navrhovateľmi došlo z dôvodov na strane
navrhovateľky v 1/ rade. Táto ju za dva roky vystavila neskutočnému ponižovaniu a stresu. Jej snahou

bolo, aby jej vzali syna. Vyjadrovala sa pred rodinnými príslušníkmi, že je psychicky labilná a ohovárala
ju pred celou rodinou. Bola nápomocná nebezpečnému prenasledovaniu zo strany jej muža. Cez e-
mailovú komunikáciu a telefonáty jej synovca zisťovala, kde sa bude zdržiavať. Jej konanie považovala
za šikanózne a pokiaľ sa k nemu pripojil aj jej otec, navrhovateľ v 2/ rade, bolo to len z dôvodu tlaku
navrhovateľky v 1/ rade na jeho osobu. Matka ju od detstva zaťahovala do jej intímnych známostí, o
ktorých vedel aj otec. O jej intímnej známosti s jej manželom vedela, odkedy sa jej narodil syn (v júli

roku 2007). Túto skutočnosť uviedla v rozvodovom konaní po tom, čo navrhovateľka podala čestné
prehlásenie voči jej osobe vo vzťahu k jej starostlivosti o maloletého syna. V tomto poukázala, aká je
nervovo labilná a ako sa zle správala k svojmu synovi.
Na otázku súdu popísala ako dôkaz intímneho vzťahu navrhovateľky s jej manželom situáciu, keď prišla
na návštevu k navrhovateľom v čase, keď maloletého syna kojila. Následne prišla do miestnosti, kde

sedela v blízkosti jej matka s jej manželom a keď ju zbadali, tak si jej muž začal naprávať nohavice a
matka skríkla. Vysvetľovali jej, že to nie je tak, ako si myslí. Situácia sa už nezopakovala. Tieto okolnosti
však uvádzala len pred orgánmi prejednávajúcimi ich spory. Iným osobám to nerozprávala. Švagrinej
povedala len, že majú spolu nadštandardný vzťah. Nerozprávala jej o iných intímnych známostiach jej
matky v minulosti.

Čo sa týka styku navrhovateľov s jej synom, tento styk odmieta z dôvodu nevraživého a osočujúceho
správania sa navrhovateľky voči jej osobe. Navrhovateľovi túto možnosť navrhla, ale on ju nevyužil.
Potvrdila, že spolu trávili s navrhovateľkou aj so synom dovolenky. Kontakt s dieťaťom však bol vždy
za jej prítomnosti.
Uviedla, že sa nikdy nechovala neúctivo k svojim rodičom. Títo ju nepožiadali o pomoc v starobe a

chorobe. Bola to ona, ktorá sa na rozdiel od svojho brata o nich vždy starala a bola im nápomocná.
Navrhovateľka ako jej matka sa postavila nekriticky na stranu jej manžela, ktorý ju dlhodobo osočoval.
Styk k jej synovi im nebol nikdy zakázaný. Nevidí potom dôvod na vrátenie daru, keďže nemá za to, že
by sa správala k navrhovateľom akokoľvek nemorálne.

Zástupkyňa odporkyne uviedla, že v danom prípade nie sú splnené zákonné dôvody uvedené v § 630
O. z. pre vyhovenie návrhu. Navrhovateľka sama potvrdila, že spúšťačom narušených vzťahov bolo
jej správanie, keď predložila v rozvodom konaní odporkyne čestné prehlásenie, v ktorom navrhla, aby
dieťa odporkyne bolo zverené do opatery otca. Pokiaľ potom odporkyňa mala snahu sa navrhovateľke
vyhýbať, bol to len dôsledok tohto jej správania. Odporkyňa nikdy nepovedala, že medzi navrhovateľkou

ajejbývalýmmanželomboliintímnevzťahy.Uviedlalen,žesajednáonadštandardnévzťahy.Zincidentu
v roku 2007 odporkyňa nevyvodzovala žiadne závery a sám navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na
druhý deň bol pokoj. Vzhľadom k správaniu sa navrhovateľky v čase, keď odporkyňa podala návrh na
rozvod, možno dovodzovať, že si ju táto neváži ako matka. Odporkyňa nikdy nebránila navrhovateľom
v užívaní bytu. Poukázala tiež na to, že súčasťou darovacej zmluvy je aj zmluva o zriadení vecného

bremena - práva doživotného bývania a užívania bytu v prospech navrhovateľov.

Navrhovateľ poprel, že by ho odporkyňa pozývala na návštevu. Raz mu telefonicky povedala, že môže
prísť kedykoľvek. Neoznámila im, ani kde býva. Čo sa týka nevery jeho manželky za trvania manželstva,
uviedol, že sú veci, ku ktorým sa nebude vyjadrovať, je to vec dvoch ľudí. Ohľadom situácie, ktorú

popisovala odporkyňa vo vzťahu k jej manželovi, vie len, že ona plakala na chodbe, ale nepamätá si, čo
tam povedala. Na druhý deň bol pokoj. Ak by k niečomu zlému došlo, tak by asi odišli preč. Čo sa týka
vzťahu matky a dcéry, má za to, že matka jej pomáhala a odporkyňa sa u nich nemala zle.

Svedok S. I., bývalý manžel odporkyne uviedol, že ich vzťahy s navrhovateľmi boli veľmi dobré. Trávili

spolu s odporkyňou všetok svoj voľný čas s nimi, väčšinou na chalupe. K zhoršeniu vzťahu došlo na
Veľkú noc v roku 2011. Predmetný byt prepísali navrhovatelia na odporkyňu s tým, že sa určite na staré
kolená o navrhovateľov postarajú. Plánovali zakúpiť dvojdom na tento účel.Odporkyňa mu povedala niekedy na jeseň 2011 v súvislosti s tým, že sa chce rozviesť, že mal intímny
styk s navrhovateľkou. Toto tvrdenie je nepravdivé. Je pravdou však, že mal veľmi priateľský vzťah k
navrhovateľke. Rovnako má priateľský vzťah aj k svojim rodičom.

Svedkyňa O. D., nevesta navrhovateľov, uviedla, že sa päť rokov s odporkyňou nestretávala. Začali sa
stretávať od marca roku 2012, keď spolu denno-denne v telefonickom kontakte. Rozprávala jej zlé veci
na navrhovateľku, napr. že spávala so zaťom. Predtým jej nič také nespomenula a podľa jej vedomostí
účastnícimaliveľmidobrývzťah.Ďalejsvedkyňauviedla,žejejodporkyňatvrdila,ženavrhovateľkamala

aj predtým vzťahy s inými mužmi. Podľa jej skúsenosti takéto tvrdenia neboli pravdivé. Navrhovatelia
mali dobrý vzťah s odporkyňou. Nezhody začali až v januári 2012.

Podľa čestného prehlásenia O. D. S. G. D. z 26. 10. 2012 vyhotoveného pre účely konania o úprave
styku starých rodičov s maloletým S., odporkyňa začala riešiť svoje manželské problémy s ich synom,
ktorý mal 14 rokov, čo sa odrazilo na jeho správaní k navrhovateľom ako starým rodičom. Navštívili s ním

psychologickú poradňu, kde im bolo doporučené obmedziť stretávanie syna s odporkyňou. Následne sa
jeho vzťah k starým rodičom upravil. Ďalej uviedli, že navrhovatelia majú s maloletým S. dobrý vzťah.
Nechápu, prečo sa im odporkyňa snaží brániť v stretávaní s ním. Rovnako má dobrý vzťah aj maloletý
k ním.

Podľa§630O.z.,darcasamôžedomáhaťvráteniadaru,aksaobdarovanýsprávaknemualebočlenom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Ku zániku darovacieho vzťahu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému za podmienky, že obdarovaný hrubo porušil

dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Za hrubé porušenie dobrých
mravov judikatúra považuje porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie, ktoré však v
dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu
hrubého porušenia dobrých mravov. Možnosť domáhania sa vrátenia daru nie je zákonodarcom časovo
obmedzená.

Navrhovatelia považovali za dôvod vrátenia daru správanie sa odporkyne voči ich osobám, najmä
navrhovateľke v 1/ rade, tvrdeniami, že má intímny vzťah s jej manželom a tým, že svojím vplyvom
vyprovokovala strach vnuka voči ich osobám, hoci do jeho veku 5 rokov sa jednalo medzi nimi o vzťah
blízkych osôb. Tým zabraňuje ich styku s vnukom.

Z vykonaného dokazovania (výsluchu účastníkov, svedkov O. D., S. I., čestného prehlásenia G. D.) mal
súd za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi boli dobré. O tom svedčí aj samotná skutočnosť, že
dňa 15. 12. 2008 previedli na ňu darovacou zmluvou byt, v ktorom sami bývali. Tiež nebolo sporné, že
navrhovateľka spolu s odporkyňou podnikali v s. r. o. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že napriek tomu,

že maloletý syn odporkyne S. bol od malička fixovaný na matku, mal dobrý vzťah so starými rodičmi -
navrhovateľmi, s ktorými sa stretával. Spoločne trávili sviatky, dovolenky, najmä s navrhovateľkou v 1/
rade a to až do začiatku roku 2012.

K nezhodám medzi účastníkmi začalo dochádzať až začiatkom roku 2012 v súvislosti s manželskými

nezhodami odporkyne a následne rozvodovým konaním spojeným s konaním o úpravu práv a povinností
k maloletému.

V konaní bolo zistené, že odporkyňa sa začiatkom roka 2012 odsťahovala s maloletým synom, pričom
o mieste jej pobytu nemal vedomosť nielen jej manžel ale ani navrhovatelia.

Navrhovatelia podali návrh na úpravu styku starých rodičov s maloletým synom odporkyne dňa 18. 07.
2012 z dôvodu, že odporkyňa im začala brániť stýkať s maloletým a neumožňovala im ani telefonický
kontakt.

Z vyjadrenia odporkyne k tomuto návrhu v konaní 21P/32/2012 zo dňa 22. 09. 2012 (č. l. 16
spisu) vyplýva, že s návrhom na styk starých rodičov s maloletým nesúhlasí, keďže má maloletý k
navrhovateľke veľmi negatívny postoj, má obavu zo stretnutia s ňou a neprejavuje voči nej žiadne
pozitívne emócie. Bol niekoľkokrát svedkom útokov na svoju matku, z čoho má dodnes stres a obavu. Vprítomnosti maloletého sa navrhovateľka k matke maloletého viackrát správala nevraživo a osočujúco,
vyjadrovala sa arogantne.

Pokiaľ potom došlo k takejto výraznej zmene postoja maloletého vnuka k navrhovateľke za tak krátke
obdobie v čase krízy manželstva odporkyne, svedčí to o tom, že odporkyňa v dôsledku svojich nezhôd
s manželom v súvislosti s nesúhlasom navrhovateľov s takýmto riešením jej manželskej krízy začala
ovplyvňovať svojho syna vo vzťahu k navrhovateľom, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že v
súčasnej dobe sa skutočne maloletý syn odporkyne bráni styku s navrhovateľmi. Tvrdenia odporkyne,

že navrhovateľka sa voči nej v prítomnosti maloletého správala nevraživo, osočujúco a arogantne, z
čoho bol maloletý zaskočený a vystrašený, nepreukázala. Navrhovateľka túto skutočnosť poprela.
Maloleté dieťa má právo nielen na styk s rodičmi ale aj so širšou rodinou, t. j. aj starými rodičmi.
Je povinnosťou rodiča mu zabezpečiť aj v takomto širšom zmysle rodinné zázemie a dobré vzťahy s
rodinou.
Odporkyňa sa rovnako správa aj vo vzťahu k styku maloletého s jeho otcom, čo jej bolo vytknuté aj

Okresným súdom v Prievidzi v uznesení XEm/X/XXXX zo dňa 25. 05. 2013 (č. l. 172 spisu):
„Je v záujme zdravého psychického fyzického vývinu maloletého, aby matka, ktorej je maloletý dočasne
zverený do osobnej starostlivosti, svojou pasivitou neprehlbovala negatívny vzťah maloletého k otcovi,
ale naopak, aby svojím pôsobením prispievala k vytváraniu pozitívnych väzieb medzi nimi. Matka však
maloletého na stretnutie pozitívne psychicky nepripravuje, svojím postojom negatívny vzťah dieťaťa ku

vzájomným stretnutiam a odmietanie otca toleruje, čím nepriamo dieťa v jeho postojoch utvrdzuje a
podporuje.“

Súd potom považoval takéto správanie sa odporkyne za také závažné a v rozpore s dobrými mravmi,
že mal za to, že je dôvodom pre vyhovenie návrhu v zmysle § 630 O. z.

Druhý dôvod, na základe ktorého navrhovatelia požadovali od odporkyne vrátenie daru, boli nepravdivé
a osočujúce tvrdenia pred orgánmi konajúcimi vo veciach rozvodu manželstva odporkyne a starostlivosti
o maloletého syna odporkyne, ako v trestných veciach a pred príbuznými. Jednalo sa o tvrdenie, že
navrhovateľka v 1/ rade mala intímny pomer s jej manželom.

Podľa odporkyne tvrdenia o intímnom vzťahu jej matky ku jej manželovi začala uvádzať pred orgánmi
prejednávajúcimi jej spory ako obranu voči tvrdeniam jej matky v rozvodovom konaní v čestnom
prehlásení, v ktorom sa postavila na stranu jej manžela vo veci starostlivosti o ich maloletého syna.
Z obsahu tohto podania mal súd za to, že sa nejednalo o vyjadrenie navrhovateľky, ktoré by malo za cieľ

vykresliť odporkyňu ako neschopnú matku a labilnú osobu, ale vyjadriť svoj názor na správanie zaťa k
synovi aj k odporkyni. Popísala priebeh krízy v ich manželstve, ako to videla svojimi očami na základe
informácií aj od odporkyne. Z obsahu celého tohto podania vyplýva, že navrhovateľka ho píše z dôvodov
obáv o maloletého vnuka, ktorý danou situáciou trpel, pričom nepoužila urážlivé alebo dehonestujúce
výroky voči odporkyni.

Z tohto písomného vyjadrenia, ani z iných vyjadrení, či už v tomto konaní alebo v ostatných
prebiehajúcich konaniach medzi účastníkmi, nemal súd za to, že by sa navrhovateľka vyjadrovala voči
odporkyni arogantne, osočujúco a chladnokrvne, alebo že by ju stavala do polohy nervovo labilnej osoby,
ktorá sa nevie postarať o svojho syna.
Naopak z podaní odporkyne je cítiť nevraživosť voči navrhovateľke, pričom sa nejedná len o krátkodobý

postoj, ale postoj, ktorý prejavuje v priebehu takmer dvoch rokov vo svojich písomných aj ústnych
podaniach.

Čo sa týka samotného tvrdenia o intímnom vzťahu navrhovateľky s jej manželom, aj súdu sa javí
nepravdepodobné, že by za okolností popísaných odporkyňou, ku ktorým malo dôjsť koncom roka 2007,

vprípade,akbymalazato,žesajednáointímnyvzťahjejmatkysjejmužom,saakorodinynavštevovali,
trávili spolu dovolenky, pomáhali si (napr. aj darom nehnuteľnosti) a spoločne podnikali.

Vo všeobecnosti sa považuje za intímny vzťah medzi mužom a ženou vzťah, ktorý v sebe zahŕňa aj
sexuálne styky.

Napriek odporkyňou popísanej situácii v roku 2007, z ktorej odvodzovala tento záver a ktorá sa
už následne nezopakovala, po tom, čo navrhovateľka napísala čestné prehlásenie pre účely jej
rozvodového konania, sa odporkyňa vyjadrovala pred svedkyňou O. D., že navrhovateľka „spávala so
zaťom,“ že „mala aj predtým vzťahy s inými mužmi.“V znaleckom posudku znalkyne C.. T.j z odboru psychológia vypracovanom pre účely konania pred
Okresným súdom v Žilina 21P/32/2012 vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému S. I.
je citované vyjadrenie odporkyne o tom, že jej „matka mala mimomanželské vzťahy a že mala aj intímny

vzťah s I. (č. l. 289 a 290 spisu).
Vo výpovedi v konaní Č. G. XXX/PD-G.-XXXX zo dňa 22. 05. 2012 uviedla, že „moja matka, ktorá udržuje
intímny pomer s mojím manželom.“
Pre účely znaleckého posudku vypracovaného pre účely konania M. G. XXX/OVK-G.-XX E. G. bolo
zistené, že odporkyňa uviedla, že „matka mala ľúbostné aféry, vodila si domov chlapov, bola zameraná

len na seba, nestarala sa o deti,“ „má intímny pomer s jej manželom“ (č. l. 132, 133 spisu).
Vo vyjadrení v konaní XXP/XX/XXXX M. Ž. zo dňa 22. 09. 2012 uviedla, že „jej matka ju neustále
zaťahovaladosvojichmimomanželskýchznámostí,ktoréudržujedodnes.Vočinejsaeštepredpodaním
návrhu na rozvod začala správať „arogantne, osočujúco a chladnokrvne, bez akéhokoľvek záujmu a
zábran, jej postoj a vyjadrenia sú aj v súčasnosti plné žlče a nenávisti v snahe ublížiť jej nepravdivými
tvrdeniamiojejzlejvýchovemaloletéhosyna.“„Jejvyjadrenialenpoukazujúnajejnevraživosťabezcitný

postoj voči jej osobe.“ „S otcom maloletého má vzťahy, ktoré nie sú vzťahmi spoločenskými, zaťa a
svokry a nejedná sa o bežné vzťahy medzi mužom a ženou.“

Uvedené tvrdenia odporkyne, ktoré uvádzala o navrhovateľke pred orgánmi v konaniach, súd potom
považoval za účelové, slúžiace k zníženiu vážnosti navrhovateľky a s cieľom jej ublížiť. Ublížila nimi aj

navrhovateľovi v 2/ rade.
Vyjadrenia navrhovateľky v konaniach pred vyšetrovacími orgánmi ako aj súdom neboli primerané
cieľu, ktorý v týchto konaniach sledovala (spochybniť dôveryhodnosť čestného vyhlásenia a svedeckých
výpovedí navrhovateľky). Práve jej vyjadrenia na rozdiel od vyjadrení navrhovateľky v tomto konaní, ako
aj v iných konaniach boli plné nenávisti v snahe ublížiť navrhovateľke, pričom pravdivosť týchto tvrdení

nebola ničím preukázaná ani v tomto konaní.
Správanie sa odporkyne sa vymyká bežnému riešeniu sporov a konfliktov v rodine a je v rozpore s
ustanovením § 3 ods. 1 O. z.
Jedná sa vzhľadom k ich charakteru o výroky závažným spôsobom urážlivé, a teda rovnako spôsobilé
byť dôvodom pre požadovanie vrátenia daru v zmysle ustanovenie § 630 O. z.

Pokiaľ odporkyňa ako obranu uviedla, že navrhovatelia od nej nepožadovali pomoc v chorobe, starobe,
z jej vyjadrení v priebehu konania, ako aj z dôkazov - korešpondencie prostredníctvom SMS a e-mailov
je zrejmé, že jej vzťah k navrhovateľom je tak vážne narušený, že ani v prípade choroby a staroby u
navrhovateľov neexistuje záruka, že by im poskytla pomoc.

Je potom v rozpore s dobrými mravmi, aby zostalo zachované jej vlastnícke právo k bytu.

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.