Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214210098
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214210098.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II. sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu: F. U., A.. X.X.XXXX, W.

O., Ž. XX, právne zastúpeného JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice,
proti žalovanej: B. U., A.. XX.X.XXXX, A. W. O., O. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenej
opatrovníčkou Q. M., pracovníčkou Okresného súdu Košice II, v konaní o určenie vlastníckeho práva
takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou súdu 9.4.2014 žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

- zapísanej ako parcela registra „I., F. Č. XXXX/X, N. E. Q. XXX P.X N. A. D. Č.. XXX X. O. O., E. O. G.,
E. O. - Š., O. Ú.N. Š.. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalovaná je v katastri nehnuteľností zapísaná
ako vlastníčka parcely, parcelné číslo XXXX/X, N. E. Q. XXX P.X N. A. D. Č.. XXX X. O. O.. Predmetnú
nehnuteľnosť nadobudli účastníci darovacou zmluvou od matky žalobcu Y. U., ktorú dohodu uzavreli
na notárskom úrade dňa X.XX.XXXX.. Dňa 1X.XX.XXX0 bolo rozsudkom Mestského súdu v Košiciach
manželstvo účastníkov, ktoré uzavreli XX.X.XXXX rozvedené. XX.XX.XXXX J. účastníci dohodu o
vyporiadaní BSM v zmysle článku 2 bodu 1 dohody sa stal žalobca vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti

a podľa článku 3 dohody sa zaviazal vyplatiť žalovanej sumu 5.000,-Sk do konca roku 1991 a túto
sumu aj vyplatil. Žalovaná naďalej napriek uzatvoreniu tejto dohody figuruje ako vlastníčka predmetnej
nehnuteľnosti, nakoľko nebol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností. O tejto skutočnosti
sa žalobca dozvedel, keď chcel nehnuteľnosť darovať svojej dcére Y. Š.. Predmetnú nehnuteľnosť
dobromyseľne užíval 23 rokov, staral sa o ňu a zveľaďoval ju, preto mal za to, že sú splnené podmienky
nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním.

Súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil žalovanej, ktorej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť
opatrovníčku.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti opatrovníčky žalovanej.

Na základe vykonaného dokazovania výpoveďou žalobcu, listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Mestského súdu v Košiciach č.k. 22C 580/90-13 právoplatným 31.1.1991 bolo manželstvo
účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXX8 rozvedené.V notárskej zápisnici napísanej na Štátnom notárstve Košice - Mesto č. A. XX/XX, A. XX/XX N. T.
X.X.XXXX vyplýva, že darkyňa Y. U., H.. Q., A.. XX.X.XXXX darovala do podielového spoluvlastníctva
v rovnakom pomere po jednej polovici žalobcovi a žalovanej nehnuteľnosť, ktorá bola vedená u X. O.

- P., F. F. Č.Í. B. XXXX/X - N. E. Q. XXX P.X.

Z výpisu N. D. Č.. XXX Správy katastra Košice vyplýva, že vlastníkom parcely č. XXXX/X E. Q. XXX
P.X vedenej ako záhrada na Správe katastra v O., O. Ú. Š., E. O. - Š., E. O. G. sú evidovaní účastníci
konania v spoluvlastníkom podiele 1/1.

Žalobca v konaní predložil dohodu o vyporiadaní BSM účastníkov konania spísanou 17.12.1990, v
zmysle ktorej účastníci konania vyhlásili, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom
Mestského súdu Košice č.k. 22C 580/90 zo dňa 23.10.1990 a na čas po rozvode manželstva
vyporiadavajú BSM tak, že vo vlastníctve žalobcu ostáva nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v
katastrálnom území Š. - záhrada nadobudnutá na základe kúpnej zmluvy od rodičov žalobcu, a ktorá je

v prírode oplotená, o čom bude vyhotovená samostatná dohoda pre zápis do EN, Strediska geodézie O.
- P.. V zmysle článku III predmetnej dohody sa žalobca zaviazal vyplatiť pri podpísaní dohody žalovanej
15.000,-Kč na vyporiadanie jej podielu BSM, s tým, že ďalších 5.000,-Kč vyplatí žalovanej do konca roku
1991. Žalobca v konaní predložil peňažný poštový poukaz, z ktorého vyplýva, že uhradil dňa 28.11.1991
sumu 5.000,-Sk žalovanej.

Z výpovede žalobcu vyplýva, že uzatvoril manželstvo so žalovanou v roku XXXX. Počas trvania
manželstva od matky žalobcu nadobudli účastníci do bezpodielového spoluvlastníctva záhradu
nachádzajúcu sa v Š., ktorá je predmetom tohto konania. Manželstvo so žalovanou bolo právoplatne
rozvedené v U. H. XXXX. Následne účastníci uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM v decembri 1999,

ktorú spísala advokátka JUDr. M.. V rámci tejto dohody mala byť vyporiadaná záhrada, ktorá je
predmetom tohto konania nachádzajúca sa v Š.. Na základe dohody o vyporiadaní BSM vyplatil žalobca
žalovanej 15.000,-Sk, a to 10.000,-Sk hneď a 5.000,-Sk následne poštovým peňažným poukazom
cez poštu. Návrh na vklad dohody resp. zápis do evidencie nehnuteľností nedával, myslel si, že to
urobí advokátka, ktorá spisovala dohodu. Zároveň sa domnieval, že je výlučným vlastníkom tejto

nehnuteľnosti. O tom, že ním nie je, sa dozvedel v marci 2004, kedy potreboval list vlastníctva, keďže
chcel nehnuteľnosť darovať svojej dcére. Celú nehnuteľnosť užíval a staral sa o ňu len sám žalobca. Na
preukázanie tejto skutočnosti navrhol vysluchnuť svedka, svoju dcéru.

Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vydržaním je oprávnená (dobromyseľná) držba po dobu desiatich rokov.

Posúdenie toho, či držiteľ nehnuteľností so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí,

teda že jej vlastníkom nemôže vychádzať z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera
držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať mal,
alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený o
svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobre viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť

známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom
práva, o ktorého vydržanie ide. Dobrá viera držiteľa sa posudzuje objektívne, t.j. so zreteľom na
konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa. Oprávnená držba nemôže spočívať
v takom omyle držiteľa, ktorému sa tento mohol pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Omyl držiteľa musí byťospravedlniteľný, t.j. taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať.

Z vykonaného dokazovania v danom prípade súd dospel k záveru, že účastníci konania nadobudli na
základe darovacej zmluvy zo dňa X.X.XXXX do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť - záhradu
parcelné číslo XXXX/X N. A. D. Č.. XXX, A. X. Q. O. Ú. Š., E. O. - Š., E. O. G.. Manželstvo
účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené XX.X.XXXX a pred právoplatnosťou rozsudku o
rozvode manželstva účastníkov konania, títo dňa XX.XX.XXXX X. dohodu o vyporiadaní BSM, ktorej

súčasťou bola aj nehnuteľnosť - záhrada v katastrálnom území Q., ktorá je predmetom tohto konania.
V danom prípade súd dospel k záveru, že uvedená dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná, nakoľko bola
uzatváraná jednak pred zánikom BSM, t.j. pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o rozvode manželstva
účastníkovkonaniaajednaknehnuteľnosť-záhradu,ktorájepredmetomkonaniaourčenievlastníckeho
práva v rámci tohto konania. Účastníci do uvedenej dohody nehnuteľnosť zahrnuli len všeobecne a
zo samotného obsahu predmetnej dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že pre účely zápisu vlastníctva

žalobcu k uvedenej nehnuteľnosti do evidencie nehnuteľností sa uzatvorí nová dohoda. Už z uvedeného
obsahu tejto dohody o vyporiadaní BSM je zrejmé, že žalobca si musel byť vedomý skutočnosti, že
pre účely evidencie nehnuteľnosti je potrebné uzatvorenie novej dohody a na základe takejto neuplnej
dohody sa nemôže stať vlastníkom nehnuteľnosti.
Zároveň súd je toho názoru, že žalobca pri zachovaní náležitej starostlivosti a bežnej opatrnosti, pri

preverení si zápisu svojho vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností sa mohol vyhnúť svojmu omylu
ohľadne domnienky, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej určenia vlastníckeho práva sa v tomto konaní
domáha.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom konania zo strany žalobcu nebol splnený zákonný predpoklad v zmysle ust. § 134 ods. 1

Občianskeho zákonníka, t.j., že žalobca bol dobromyseľným oprávneným držiteľom nehnuteľnosti po
dobu 10 rokov, a to konkrétne z dôvodu chýbajúcej podmienky dobromyseľnosti, ktorú pri objektívnom
posúdení vzhľadom na okolnosti nespĺňa.
Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak ,že žalobcovi ako neúspešnému
v konaní súd ich náhradu nepriznal, žalovanej úspešnej v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).