Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/506/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209204030
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6209204030.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa 1/ C. N., nar.
XX.XX.XXXX a navrhovateľa 2/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. L. XXX/X, R., obaja zast.
advokátom JUDr. Vladimír Zvara, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš proti odporcovi G. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. G. XXXX, M., zast. advokátom JUDr. Emil Vaňko, pracovisko Sládkovičova 2, Zvolen o
zaplatenie sumy 82.984,80 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu

Veľký Krtíš č.k. 7Cb/52/2009-671, IČS: 6209204030 zo dňa 26. marca 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb/52/2009-671, IČS: 6209204030 zo dňa 26. marca 2014
p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa 1/ a 2/, ktorým si uplatnili proti
odporcovi právo na náhradu ujmy vzniknutej im v dôsledku predbežného opatrenia nariadeného súdom,
ktorým im bolo znemožnené ako spoluvlastníkom užívať stavby a pozemky zapísané na LV č. XXX a č.
XXX (areál R.) v sume 82.984,80 Eur (2.500.000,-Sk) s 8% úrokom z omeškania ročne od 11.11.2006
do zaplatenia. (č.l. 60) Navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní tvrdili, že nárok na náhradu ujmy vo výške
82.984,80 Eur si uplatnili v súlade s ust. § 77 ods.3 O.s.p. pôvodne v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb

77/02 na Okresnom súde Veľký Krtíš už podaním zo dňa 20.10.2006, založeným v tomto spise na č.l.
478. Náhradu ujmy požadovali za obdobie od 10.09.2002 do 10.11.2006 po 35.000,-Sk mesačne za
50 mesiacov neužívania nehnuteľností, celkom v sume 58.089,50 Eur (1.750.000,-Sk) a za užívanie
technológií odporcom za 50 mesiacov mesačne po 497,91 Eur, celkom v sume 24.895,50 Eur. Tento ich
návrh bol súdom vylúčený na samostatné konanie, ktorému bolo pridelené č. k. 7Cb/52/2009, v ktorom
vystupujú C. N. a G. N. na strane navrhovateľov ako fyzické osoby a na strane odporcu vystupuje G.

N., ktorého navrhovatelia podaním zo dňa 11.08.2009, doručeným Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa
18.08.2009 (čl. 110 tohto spisu ) označili pôvodne ako fyzickú osobu podnikateľa, avšak v priebehu
konania spresnili jeho označenie len ako fyzickej osoby, pretože podnikanie ukončil dňa 21.10.2006.

Okresný súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na právny názor vyslovený v uznesení
Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43Cob 196/2011 zo dňa 15.05.2012, keď v súvislosti s ust. § 77

ods.3 O.s.p. považoval pre posúdenie práva na nahradenie ujmy za nevyhnutné vychádzať z výsledkov
konania vedeného pod č.k. 3Cb 77/02, predmetom ktorého bolo dosiahnuť rozhodnutie, aby prevádzku
bitúnku, rozrábky a výroby mäsových výrobkov zapísanú ako nehnuteľnosť na LV č. XXX a LV č. XXX bol
oprávnený užívať výlučne G. N., ako fyzická osoba podnikateľ, ktorý cieľ bol dosiahnutý podaním návrhu
v súbežne vedenom konaní pod č.k. 8Cb 14/2002, v ktorom sa G. N. s manželkou domáhali zrušenia a
vysporiadania podielového spoluvlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam a ich prikázaniu do BSM G. N.

a M. N.. Konanie č. 3Cb 77/02 bolo právoplatne skončené vyhovením návrhu za náhradu v prospech C.
N. a G. N. vo výške 1.896.000,- Sk. Zároveň poukázal na to, že podľa § 77 ods.3 O.s.p. zodpovednosťza škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadením predbežného opatrenia nesie ten, kto o jeho nariadenie
požiadal bez zreteľa k tomu, či bolo nariadené predbežné opatrenie v súlade so zákonom alebo nie.
Podstatné je podľa názoru okresného súdu len to, že k zániku predbežného opatrenia došlo preto, že

návrhu navrhovateľov v konaní 8Cb 14/2002 bolo vo veci samej vyhovené, a tým bolo uspokojené aj
ich právo uplatnené v konaní 3Cb 77/2002.

Okresný súd v súvislosti s tvrdením navrhovateľov o tom, že za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia nesie zodpovednosť súd nesúhlasil. Poukázal

na predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a zdôraznil,
že predbežné opatrenie, ktoré malo založiť právo navrhovateľov na náhradu ujmy sa nespája s
nezákonnosťou, ale s tým, či k jeho zániku alebo zrušeniu došlo z iných než v § 77 ods.3 O.s.p.
uvedených príčin. Zároveň poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
19.09.2013 č.k. 43Cob 102/2013, v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, že pokiaľ v konaní 3Cb
77/2002 rozhodol súd o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods.2 OZ tak, že jedného zo

spoluvlastníkov, a to C. N. s manželkou z fyzického užívania veci na dobu určitú vylúčil, v dôsledku
čoho nemohli vec v rámci svojho podielu užívať, šlo o obmedzenie práva, ktoré je dovolené zákonom,
preto by vylúčenému spoluvlastníkovi patrila z užívania náhrada vo výške, ktorá zodpovedá rozsahu
jeho ujmy. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom
jeho spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a spoluvlastníkovi, ktorý nemôže realizovať svoje

spoluvlastnícke právo vzniká právo na náhradu za jeho obmedzenie. Takúto náhradu si navrhovatelia
1/ a 2/ pôvodne uplatnili v konaní 3Cb 77/2002 vo výške 2.500.000,- Sk, avšak súd o ich návrhu
nerozhodoval, pretože ho vzali späť, čím sami svojim konaním zavinili jeho zastavenie.

Okresný súd dospel rovnako, ako aj súd odvolací na str. 11 svojho rozhodnutia č.k. 43Cob 196/2011

zo dňa 15.05.2012 k záveru, že právo navrhovateľov na náhradu ujmy zaniklo, keďže výsledky konania
3Cb 77/2002, predmetom ktorého bolo dosiahnuť rozhodnutie, aby prevádzku bitúnku, rozrábky a
výroby mäsových výrobkov zapísanú ako nehnuteľnosť na LV č. XXX a LV č. XXX bol oprávnený
užívať výlučne G. N. ako fyzická osoba podnikateľ, ktorý bol v tomto konaní navrhovateľom, skončilo v
prospech neho. Cieľ, ktorý sledoval G. N. podaním návrhu v konaní 3Cb 77/2002 bol dosiahnutý tým,

že v ním súbežne vedenom konaní pod sp.zn. 8Cb 14/2002, v ktorom sa domáhal G. N. s manželkou
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam tak, aby ich im súd
prikázal do BSM bolo právoplatne rozhodnuté vyhovením ich návrhu za náhradu v prospech C. N.
s manželkou vo výške 1.896.000,- Sk. Právo navrhovateľa tak bolo uspokojené vtedy, keď došlo k
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva účastníkov k týmto nehnuteľnostiam, t.j. keď tieto

boli prikázané do BSM G. N. a M. N. a keď toto rozhodnutie nadobudlo dňom 31.05.2006 právoplatnosť.
Keďže právo G. N. s manželkou bolo uspokojené, nie sú splnené predpoklady preto, aby bola C. N. a
manželke priznaná majetková ujma na základe § 77 ods.3 O.s.p..

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal navrhovateľ 1/ a 2/ odvolanie. V odvolaní poukázali na to, že

sú splnené predpoklady podľa § 205 ods.2 pod písm.a/ - f/ O.s.p. pre zrušenie rozhodnutia okresného
súdu, ktorý neúplne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza preto z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhovateľom nie je známe, na základe akých dôvodov a skutočností súd rozhodol,
keď na jednej strane uviedol, že právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a tomu spoluvlastníkovi,

ktorý nemôže realizovať svoje vlastnícke právo, vzniká právo na náhradu za jeho obmedzenie, ktorú si aj
navrhovatelia pôvodne v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb 77/2002 vo výške 2.500.000,- Sk uplatnili, aj
keď tento návrh vzali svojim zavinením späť a v druhej časti odôvodnenia rozhodnutia argumentuje tým,
že ak užíva spoluvlastník spoločnú vec nad rámec spoluvlastníckeho podielu bez právneho dôvodu, a
teda bez dohody alebo bez rozhodnutia súdu je povinný podľa § 451 a nasl. OZ vydať to, o čo sa obohatil.

Okresný súd bližšie nedefinoval dôvod, prečo právo navrhovateľa 1/ a 2/ na náhradu ujmy zaniklo, aj keď
z obsahu odôvodnenia je podľa ich názoru možné vyvodiť, že návrhu navrhovateľov nebolo vyhovené
preto, lebo ich právo bolo uspokojené a v takom prípade im právo na náhradu ujmy nevzniklo. Nesúhlasil
s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v tej časti, v ktorej uviedol, že cieľ, ktorý sledoval G. N. s

manž. podaním návrhu v konaní č. 3Cb 77/2002 bol dosiahnutý tým, že v nimi súbežne vedenom konaní
pod sp.zn. 8Cb 14/2002, v ktorom sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
tým istým nehnuteľnostiam tak, aby im ju súd prikázal do BSM, bolo právoplatne rozhodnuté vyhovením
ich návrhu za náhradu. Podľa názoru navrhovateľov je to mylná argumentácia, pretože v tomto konanínadobudol vlastnícke právo G. N. a jeho manželka - čl. 683 a C. N. s manželkou mali právo na užívanie
priestorov ako primárne právo. Okresný súd výsledky dokazovania oprel o výsledky konania č. 8Cb
14/2002 napriek tomu, že odvolací súd výslovne uviedol, že na tieto nemá prihliadať. Zdôraznil, že v

spore č. 8Cb 14/2002 bola účastníkom konania aj manželka G. N., pričom v konaní č. 3Cb 77/2002
a ani v prejednávanej veci manželka G. N. nie je účastníkom konania, preto nemôže ísť o absolútne
totožné konanie.

Nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, že podľa § 77 ods.3 O.s.p. nemohlo vzniknúť

navrhovateľom právo na náhradu ujmy z dôvodu, že právo G. N. bolo uspokojené, pretože až okamihom
právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
tým, že celú nehnuteľnosť prikázal súd do vlastníctva G. N. s manželkou, existovalo podielové
spoluvlastníctvo oboch spoluvlastníkov navrhovateľa a odporcu, preto bolo potrebné vychádzať z režimu
§ 139 a § 137 OZ a len po skončení konania č. 8Cb 14/2002 je dané právo užívania podľa § 139 OZ.
Uviedol tiež, že v konaní, ktoré sa vedie podľa § 139 OZ, o ktoré ustanovenie opieral svoje požiadavky

G. N. súd rozhoduje len o užívaní, ktoré je dané na roveň hospodárenia. Analogicky s § 140 OZ súd
pri rozhodovaní o hospodárení veci pri rovnosti podielov v prvom rade rozdelí vec medzi podielových
spoluvlastníkov a ak to nie je možné, až potom ju pridelí do užívania jednému z nich a priamo zo zákona
musí explicitne rozhodnúť o výške náhrady, preto nie je rozhodujúca suma, ktorú navrhol ako náhradu
G. N. s manželkou. Aj keď podali navrhovatelia v tejto veci vzájomný návrh v konaní 3Cb 77/2002, ten

smeroval k tomu, aby súd rozhodol, že nehnuteľnosti prikáže do ich užívania im s tým, že oni uhradia
G. N. s manž. primeranú náhradu za užívanie.

Vyslovil tiež právny názor, že návrhu účastníka nie je vyhovené nielen zamietajúcim návrhom súdu vo
veci samej, ale aj tým, že navrhovateľ vezme návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a súd

konanie zastaví a pod. V prejednávanej veci nastali podmienky § 77 ods.3 O.s.p. preto, že predbežné
opatrenie zaniklo z dôvodu, že návrhu vo veci samej nebolo vyhovené, čomu na roveň je dané aj
rozhodnutie súdu o zastavení konania. V tejto súvislosti poukázal na komentár JUDr. J. Mazáka k § 77
O.s.p., ako aj k Občanský soudní řád, Komentář I, díl Panoráma Praha 1985, str. 343. Zdôraznil tiež,
že pôvodne bol vedený spor zo strany G. N., ktorý svoje nároky opieral o § 139 ods.2 OZ a v tejto

súvislosti poukázal na § 137 OZ, ktoré priamo vyvoláva právo na náhradu každému spoluvlastníkovi
v rozsahu jeho podielu, pretože podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Takýto pomer medzi spoluvlastníkmi
platí však len dovtedy, kým nenastane zmena pomerov. G. N. chcel pôvodne užívať nehnuteľnosť na
základe práva, ktoré mu súd pririekne so zameraním na účelné využitie veci, ktoré však nebolo nikdy

uspokojené, pretože v inom konaní došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, že
mu vzniklo vlastnícke právo aj k druhej polovici a nehnuteľnosť užíva ako výlučný vlastník. Podľa názoru
navrhovateľov nie je preto možné stotožňovať tieto dve konania a nie je možné v prejednávanej veci
uznať Miroslavovi N., že jeho právo bolo uspokojené. Zotrvali preto na svojom názore, že podmienky
ust. § 77 ods.3 O.s.p. na poskytnutie ujmy, ktorá im vznikla predbežným opatrením sú dané.

Nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu v tej časti, v ktorej odkázal na rozhodnutie odvolacieho
súdu č.k. 43Cob 102/2013, že pokiaľ boli navrhovatelia fyzicky z užívania veci na určitú dobu
vylúčení v dôsledku predbežného opatrenia, že by šlo o zákonom dovolené obmedzenie práva formou
predbežného opatrenia, resp. aj konečným rozsudkom. Podľa § 139 ods.2 C. N. s manželkou chceli

náhradu za to, že neužívali spoločnú vec v tej časti podielu, ktorý im spoluvlastnícky patril, pretože takúto
náhradu si v konaní uplatnili a takýto návrh nikdy nevzali späť. Podľa názoru navrhovateľov akékoľvek
právo na náhradu za užívanie, o ktorej hovoril aj odvolací súd v predchádzajúcich rozhodnutiach zaniklo,
pretože nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.

V konaní č. 3Cb 77/2002 boli predmetom sporu iné okolnosti, výsledkom ktorých nemal byť vznik
výlučného vlastníctva, ale právo vyplývajúce z užívania hospodárenia s vecou v dôsledku rozhodnutia
súdu. V tejto súvislosti odkázal na zápisnicu zo dňa 24.04.2007 pôvodného konania, ako aj na zápisnicu
zo dňa 15.05.2008, kde je zaprotokolované, že nesúhlasili so zastavením konania, ani so späťvzatím
návrhu v navrhovateľov v tejto veci, a teda chceli, aby súd rozhodol o náhrade za užívanie veci v

čase od 10.09.2002 do 16.04.2007 napriek tomu, že sa stali G. N. s manželkou výlučnými vlastníkmi
nehnuteľností v užívaní BSM, kedy by bol súd zlegalizoval užívanie za dobu, kedy nároky G. N. s
manželkou týkajúce sa vzniku ich vlastníctva v podiele 1/1 ešte neboli uspokojené, pretože tieto mohli
byť splnené až od 17.04.2007. Práve preto si navrhovatelia uplatnili nároky vo veci vedenej pod č.k. 3Cb11/2002, zrejme 3Cb 77/2002 vyplývajúce z § 77 ods.3 O.s.p. na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa
18.09.2008 a toto vyjadrenie je podľa názoru navrhovateľov potrebné považovať za návrh, na základe
ktorého mal súd rozhodovať.

Tvrdil tiež, že zásadné procesné pochybenie súdu nastalo v konaní 3Cb 11/2002, ktorý bol preznačený
a vedený pod 3Cb 77/2002, keď súd na pojednávaní dňa 30.07.2009 rozhodol za prítomnosti zástupcov,
že sa konanie v tejto veci zastavuje. Rovnako súd zastavil aj konanie o vzájomnom návrhu a rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a vec, ktorá sa týkala rozhodnutia podľa §

77 ods.3 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie. Účastníci konania nemajú právo podať odvolanie proti
rozhodnutiu o vylúčení veci na samostatné konanie, preto rozhodnutie okresného súdu v prejednávanej
veci považujú navrhovatelia za diskriminačné.

Opakovane zdôraznil, že zo strany súdov došlo k pochybeniu, keď nemala byť vec vyčlenená na
samostatné konanie v zmysle § 112 O.s.p., pokiaľ súd rozhodoval o návrhu navrhovateľov na priznanie

ujmy a že nikdy nevzal návrh na úhradu ujmy späť. Späť vzali navrhovatelia len vzájomný návrh, ktorým
žiadali, aby súd prikázal nehnuteľnosti do ich užívania a v čase, keď súd konanie zastavoval, mal už
k dispozícii návrh navrhovateľov podľa § 77 ods.3 O.s.p., pretože o ňom rozhodol tak, že ho vyčlenil
na samostatné konanie.

Ak by takýto návrh bol vzatý späť, ako to konštatuje súd prvého stupňa, nebol dôvod otvárať nový spis.
Podľa názoru navrhovateľov je sporná aj otázka výkladu ujmy, škody a bezdôvodného obohatenia a
nesúhlasili ani s rozhodnutím o trovách konania. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok NS ČR 22Cdo
2624/2003.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.08.2014,
v ktorom uviedol, že stanovisko navrhovateľov je jednoznačné a rovnaké ako v celom doterajšom
konaní, ktoré zosumarizoval. Zotrval však na svojom doterajšom tvrdení, že nárok podľa § 77 ods.3
OZ nie je daný a nie sú ani splnené podmienky pre takéto konanie. Navrhovatelia žiadajú skutočnú
škodu, ktorá neexistuje, pretože majetok navrhovateľov sa nijako nezmenšil, ale sa zväčšil o sumu

náhrady za pririeknutie vlastníctva G. N., ktorá bola vyplatená zo skutočnej hodnoty bitúnku ku dňu
nadobudnutia jeho vlastníckeho práva v roku 2007 s jeho investíciami, takže tvrdenie o skutočnej
škode, ktorá navrhovateľom vznikla, je nepravdivé. Z tohto dôvodu navrhol rozhodnutie okresného súdu
potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je
dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľov 1/ a 2/ na

náhradu ujmy vo výške 82.984,80 Eur (2.5000.000,-Sk) s prísl., ktoré si pôvodne uplatnili v konaní sp.zn.
3Cb 11/2002, resp. 77/02 vedenom navrhovateľom G. N. a odporcami, C. N. a manž., ktorí sú v tejto
veci navrhovateľmi.

V konaní, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 3Cb 77/2002, označovaného aj

ako č.k. 3Cb 11/2002 si navrhovateľ G. N. ako fyzická osoba podnikateľ uplatnil proti odporcovi 1/ C. N.,
rovnako fyzická osoba podnikateľ a voči odporcovi 2/ G. N. právo na určenie, že je oprávnený výlučne
užívaťnebytovépriestory„R.“,rozrábkaavýrobamäsovýchvýrobkovnaM.ul.č.XX,R.,nachádzajúcich
sa v k. ú. R., zapísané na LV č. XXX ako pozemok na KN parc. č. 1986 - zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 742 m2 a stavby na parc. č. 1986 - dom ako nadstavba súp. č. XX, na KN parc. č. 1987-

dom ako nadstavba súp. č. XXX, na parc. č. 1988 - dom súp. č. XXX a na LV č. XXX ako KN parc. č.
1987 - zastavaná plocha o výmere 240 m2, parc. č. 1988 - zastavaná plocha o výmere 1293 m2 a parc.
č. 2167 o zastavanej ploche vo výmere 25 m2, a to spolu s prísl. drobných stavieb, plotov, vonkajších
úprav. Navrhovateľ tiež v návrhu žiadal, aby mu úd určil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ nájomné
za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo výške jednej polovice v sume celkom 5.000 Sk mesačne a

aby súd nariadil voči odporcom predbežné opatrenie, ktorým by im uložiť povinnosť strpieť, aby mohol
výlučne užívať vyššie uvedené nebytové priestory sám, a to až do právoplatného skončenia konania sp.
zn. 3Cb 77/2002. Návrh G. N. na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd zamietol. V odvolacom
konaní sp. zn. 41Cob 224/02 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie okresného súdu zmenil tak, žepredbežné opatrenie v znení návrhu navrhovateľa dňa 10. 09. 2002 nariadil. Rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 15. 10. 2002. Od 16. 10. 2002 boli
preto odporcovia 1/ a 2/ C. N. s manž. v konaní sp. zn. 3Cb 77/2002 povinní strpieť, aby navrhovateľ sám

výlučne užíval nebytové priestory tak, ako sú špecifikované vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu
až do právoplatného rozhodnutia vo veci o práve užívania spoločných nebytových priestorov, ktorá sa
viedla pod č. k. 3Cb77/02.

V konaní sp. zn. 3Cb 11/2002, neskôr označeného ako č.k. 3Cb 77/2002 si navrhovatelia 1/ a 2/ v tomto

konaní, ktorí vystupovali v konaní č.k. 3Cb 77/2002 na strane odporcov 1/ a 2/ uplatnili vzájomným
návrhom zo dňa 02. 01. 2006 (č.l. 442) voči G. N., okrem priznania práva na určenie užívať nebytové
priestory na M. XX v R. - R. s príslušenstvom im, aj nárok na zaplatenie mesačnej úhrady 10.000,- Sk
za užívanie všetkých nehnuteľností G. N.. Výšku náhrady špecifikovali odporcovia 1/ a 2/ v podaní zo
dňa 20. 10. 2006 tak, že ju chcú priznať za obdobie 50 mesiacov, a to od 10. 09. 2002 do 10. 11. 2006 a
za užívanie nehnuteľností si nárokovali mesačne sumu 35.000,- Sk, spolu 1.750.000,- Sk a za užívanie

technológie za rovnaké obdobie si nárokovali 50 x 15.000,- Sk, spolu 750.000,- Sk s 8%-ným úrokom
z omeškania od 11.11.2006.

Konanie vedené pod sp. zn. 3Cb 77/2002 skončilo rozhodnutím súdu o zastavení konania, a to na
základe späťvzatia návrhu G. N., ktorý bol už v tom čase výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností

spolu s manželkou na základe rozhodnutia súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cb 14/2002 a rovnako
zastavil súd aj konanie o vzájomnom návrhu odporcov 1/ a 2/, ktorým si uplatňovali právo na užívanie
tých istých nehnuteľností, ktorý vzali späť na pojednávaní (č.l. 582 - rub), na ktorom tiež vyslovili súhlas
so späťvzatím návrhu G. N.. Sám právny zástupca prehlásil, že vzájomný návrh berú odporcovia späť
len preto, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo ukončené. (č. l. 669

spisu 3Cb 77/2002).

Písomným podaním doručeným okresnému súdu v konaní 3Cb 77/2002 dňa 04. 11. 2008 (č.l. 595) si
odporcovia 1/ a 2/ - C. N. s manž. uplatnili právo na náhradu ujmy podľa § 77 ods. 3 OSP. Výšku náhrady
za užívanie priestorov odporcovia 1/ a 2/ v tomto podaní špecifikovali za obdobie od 10. 09. 2002 do

10.11.2006 s odkazom na ich podanie zo dňa 20. 10. 2006 ( č. l. 480 spisu 3Cb 77/02), ktorý Okresný
súd Veľký Krtíš v konaní 3Cb 11/02, resp. 3Cb77/2002 vylúčil dňa 30.07.2009 na samostatné konanie.
Toto podanie navrhovateľ spresnil podaním založeným na čl. 61 spisu zo dňa 12.03.2009, doručenom
Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 13.03.2009.

Z obsahu spisu v konaní, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 8Cb 14/2002 a ktoré začalo prv, než konanie
3Cb 77/2002 vyplýva, že jeho predmetom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
navrhovateľa G. N. s manž. a odporcu C. N. s manž., ku ktorému došlo na základe rozhodnutia
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši dňa 05.04.2006 tak, že súd zrušil podielové vlastníctvo oboch
účastníkov konania v jednej polovici v režime BSM k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a všetky vo

výroku uvedené nehnuteľnosti prikázal navrhovateľovi s manž. za náhradu 1.896.000,-Sk v prospech
odporcov 1/ a 2/, a to spoločne a nerozdielne.

O odvolaniach účastníkov rozhodol Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. 15Co 213/06
- 562 dňa 21.03.2007, ktorým odvolacie konanie pre späťvzatie odvolaní oboch účastníkov zastavil.

Rozhodnutie prvostupňového súdu sp. zn. 8Cb 14/02 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2006, t. j.
uplynutím lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu, v nadväznosti na § 207 ods.
3 a § 222 ods. 1 O.s.p., čo okresný súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu opravil.

Podľa názoru okresného súdu právoplatnosťou rozhodnutia sp. zn. 8Cb 14/02 odpadol dôvod

pokračovať v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb 77/2002, v ktorom sa riešilo užívanie tých istých
nehnuteľností, ktoré boli za náhradu pridelené do výlučného vlastníctva G. N. a manželke. Práve z tohto
dôvodu vzal G. N. a manželka návrh v konaní 3Cb 77/02 v celom rozsahu späť. Späť vzali vzájomný
návrh, ktorým si uplatnili nielen právo užívania tých istých vecí, ktoré boli prikázané G. N. do výlučného
vlastníctva, ale aj právo na zaplatenie finančnej protihodnoty uplatnenej podľa § 137 OZ vyčíslenej v

ich podaní zo dňa 20.10.2006 aj odporcovia C. N. a manž., v dôsledku čoho súd zastavil uznesením zo
dňa 30.07.2009 aj konanie o vzájomnom návrhu C. N. a manž.. V ten istý deň vyčlenil na samostatné
konanie iný návrh C. N. a manž., a to návrh na priznanie majetkovej ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p., ktorým
si síce uplatnili rovnakú výšku pohľadávky voči G. Drugdovi ako predtým vzájomným návrhom, avšakna inom skutkovom základe a z nimi presne stanoveného titulu limitovaného obsahom ustanovenia §
77 ods. 3 O.s.p., a nie § 137 OZ .

Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. v znení ku dňu podania návrhu na náhradu ujmy predbežné opatrenie zanikne,
ak
a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;
b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul

určený čas, po ktorý malo trvať.

Podľa ods.2 cit. ust. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa ods. 3 cit. ust., ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že
sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je

povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý
nariadil predbežné opatrenie.

Podľa § 137 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z. Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) v znení ku dňu 02.01.2006
podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo

spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ods.2 cit. ust., ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú
podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 139 ods. 1 cit. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa ods.2 cit. ust. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne

na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
správne právne posúdil, keď návrh navrhovateľov na zaplatenie majetkovej ujmy, ktorú vyčíslili na
sumu 82.984,80 Eur s 8% úrokom z omeškania od ročne od 11.11.2006 do zaplatenia podľa § 77

ods. 3 O.s.p. pre nepreukázanie základných predpokladov na jej priznanie zamietol. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, ktoré je vecne správne v celom rozsahu a len
na zdôraznenie správnosti, a to aj s prihliadnutím na dôvody uvádzané navrhovateľmi v odvolaní dopĺňa
nasledovné skutočnosti.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na jeho prv vydané rozhodnutia, v ktorých preskumával
správnosť rozhodnutí okresného súdu v celej šírke skutkových a právnych skutočností, vyplývajúcich
nielen z rozsahu predmetu tohoto konania, ale aj v širokých súvislostiach s ďalšími súdnymi konaniami,
ktoré účastníci tohoto konania medzi sebou viedli, a to najmä konanie č.k. 3 Cb 77/2002 a č.k 8Cb
14/2002, pretože s prejednávanou vecou bezprostredne súviseli a účastníci konania dokazovanie ich

obsahom navrhli. Ohľadom podstatných skutkových okolností, ktoré okresný, ale aj odvolací súd mali
z vykonaného dokazovania za preukázané odvolací súd odkazuje na odôvodnenie jeho rozhodnutí č.k.
169/2011 zo dňa 15. mája 2012 a č.k. 43Cob 102/2013 zo dňa 19.09.2013.

V prejednávanej veci namietajú navrhovatelia v nimi podanom odvolaní, že napadnutým rozhodnutím

bol porušený zákon, a to konkrétne § 152 a § 167 O.s.p., keď o ich nároku nerozhodol súd rozsudkom,
ale uznesením. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zdôvodnenie v rozhodnutí 43 Cob 167/2011
zo dňa 15. mája 2012, str. 11 a 12, v ktorom uviedol, že o nároku podľa § 77 ods. 3 O.s.p. je potrebné
rozhodnúť uznesením. Od tohto právneho názoru nemá odvolací súd dôvod sa odkláňať, pretože sa
jedná o rozhodnutie vo veci samej napriek tomu, že konanie o takomto nároku je súčasťou konania o

nariadení predbežného opatrenia, ktoré konaním vo veci samej nie je. (porovnaj Uznesenie Nejvyššího
soudu ČR ze dne 22. 01. 2002, sp. zn. 26 Cdo 1533/2001, publikované pod č. 62 ve Sbírce soudních
rozhodnutí a stanovisek, ročník 2002) Za rozhodnutie ve veci samej sa považuje preto, lebo se ním rieši
spor o právo medzi účastníkmi, ktorí vystupujú proti sebe v postavení navrhovateľ a odporca v konaní,ktoré má charakter sporového konania, v ktorom sa na základe návrhu mali určiť ich konkrétne práva a
povinnosti, vyplývajúce z návrhom uplatneného právneho vzťahu. Nárok na náhradu ujmy, a to či už vo
forme škody alebo inej ujmy musí poškodený uplatniť žalobou na súde, pričom príslušným je súd, ktorý

rozhodoval v prvom stupni o predbežnom opatrení, a to aj vtedy, ak o nariadení predbežného opatrenia
rozhodol až odvolací súd.

K nesprávnosti právneho posúdenia nároku uplatneného navrhovateľmi odvolací súd uvádza, že právne
posúdenie navrhovateľmi uplatneného nároku nie je závislé na tom, z akého titulu si navrhovateľ tento

uplatnílenzapredpokladu,akskutkovýstavzistenýkonajúcimsúdomavýsledkydokazovaniaumožňujú
podriadiť uplatnený peňažný nárok napr. buď ako nárok z bezdôvodného obohatenia alebo nárok na
náhradu škody. Ak sa však navrhovateľ domáha niečoho iného než v pôvodnom návrhu alebo ak naďalej
žiada rovnaké plnenie, rovnakej kvality a rozsahu, ale na základe iného skutkového stavu, než uviedol v
návrhu, ide podľa názoru odvolacieho súdu buď o zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p. alebo o nový
návrh. Z § 153 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, že základom pre rozhodnutie súdu o veci samej je dokazovaním

zistený skutkový stav veci. V spornom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je
návrhom viazaný. Znamená to, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac než požadoval v petite a
nemôže mu priznať ani niečo iné než žiadal.

Je nesporné, že navrhovatelia si vzájomným návrhom zo dňa 02.01.2006 (č.l. 442), uplatnili v konaní

3Cb 77/2002 právo na peňažné plnenie, ktoré vychádzalo z ust. § 137 a 139 Občianskeho zákonníka,
a nie z § 77 ods. 3 O.s.p.. V tomto časovom období boli účastníci sporu podielovými spoluvlastníkmi
k nehnuteľnostiam, ktoré nad rozsah svojho podielu užívali len G. N. s manželkou. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že G. N. s manželkou navrhovateľom náhradu vo forme peňažného plnenia
neposkytli, pretože v konaní 3Cb 77/2002 vzali svoj návrh v celom rozsahu späť. Navrhovatelia

sa v konaní 3Cb 77/2002 domáhali voči G. N. s manželkou, okrem určenia užívacieho práva, aj
peňažného plnenia, a to z titulu ich práva vyplývajúceho z podielového spoluvlastníctva podľa ust. §
137 ods.1 OZ. Toto právo ma majetkovú povahu a premlčuje sa v 3-ročnej všeobecnej premlčacej
dobe podľa § 101 OZ (uznesenie NS SR 4Cdo 277/2009 zo dňa 24.11.2009). Právo spoluvlastníka na
náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu

je dané priamo zákonom, t.j. § 137 ods.1 OZ. Jedná sa o špecifickú právnu úpravu vo vzťahu medzi
spoluvlastníkmi navzájom, pri ktorej sa uplatňuje princíp vzájomného vysporiadania. Je treba uviesť,
že podiel nevymedzuje určitú časť veci, ku ktorému by bol spoluvlastník oprávnený vykonávať svoje
vlastnícke právo, ale vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a určuje,
ako sa spoluvlastníci podieľajú na úžitkoch z vecí a aké nesú náklady a pod..

Podaním zo dňa 20.10.2006 (č.l. 480 spisu 3Cb 77/2002) zotrvali navrhovatelia na právnej kvalifikácii
nimi uplatneného nároku na zaplatenie náhrady za hospodárenie s ich vecou vo výške 2.500.000,-
Sk za obdobie od 10.09.2002 do 11.10.2006, pretože v tom čase už bolo vo veci 8Cb 14/2002
rozhodnutéavšetkynehnuteľnostidovtedypatriacedopodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkovkonania

boli prikázané do výlučného spoluvlastníctva G. N. s manželkou. Uviedli v ňom, že si túto sumu uplatňujú
podľa § 139 ods. 2 a žiadali ju priznať za obdobie 50 mesiacov, a to od 10. 09. 2002 do 10. 11. 2006
mesačne sumou 35.000,- Sk, spolu 1.750.000,- Sk a za užívanie technológie za rovnaké obdobie si
nárokovali 50 x 15.000,- Sk, spolu 750.000,- Sk s 8%-ným úrokom z omeškania od 11.11.2006.

Z obsahu spisového materiálu v konaní, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom vo Veľkom Krtíši č.k. 3Cb
77/2002, označovaného aj ako č. k. 3Cb 11/2002, ktorý s prejednávanou vecou bezprostredne súvisí a
v ktorom bol navrhovateľom G. N. ako fyzická osoba podnikateľ proti odporcovi 1/ C. N., rovnako fyzická
osoba podnikateľ a voči odporcovi 2/ G. N. vyplýva, že okresný súd toto konanie o návrhu navrhovateľa,
G.N.naurčenie,ževýlučneonjeoprávnenýužívaťnebytovépriestory„R.“,rozrábkaavýrobamäsových

výrobkov na M. ul. č. XX, R., nachádzajúcich sa v k. ú. R., zapísané na LV č. XXX ako pozemok na
KN parc. č. 1986 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 742 m2 a stavby na parc. č. 1986 - dom ako
nadstavba súp. č. XX, na KN parc. č. 1987- dom ako nadstavba súp. č. XXX, na parc. č. 1988 - dom
súp. č. XXX a na LV č. XXX ako KN parc. č. 1987 - zastavaná plocha o výmere 240 m2, parc. č. 1988 -
zastavaná plocha o výmere 1293 m2 a parc. č. 2167 o zastavanej ploche vo výmere 25 m2, a to spolu

s prísl. drobných stavieb, plotov, vonkajších úprav, ako aj o určenie povinnosti, aby zaplatil odporcom
1/ a 2/ nájomné za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo výške polovice v sume celkom 5.000 Sk
mesačne, na základe späťvzatia návrhu navrhovateľov v tejto veci, s ktorým odporcovia 1/ a 2/ vyjadrili
súhlas, zastavil. Okresný súd zastavil aj konanie o vzájomnom návrhu odporcov v konaní 3Cb 77/2002,ktorí sú v prejednávanej veci navrhovateľmi uplatňujúcimi si však právo na inom skutkovom základe,
ako vo vzájomnom návrhu z 02.01.2006, a to z titulu práva na náhradu ujmy podľa § 77 ods. 3 O.s.p..

Je treba uviesť, že podstatné pre rozhodnutie v tejto veci je tá skutočnosť, že G. N. podal v konaní
č.k. 3Cb 77/2002 aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložiť odporcovi 1/, 2/
povinnosť strpieť, aby mohol výlučne užívať vyššie uvedené nebytové priestory sám, ktorý okresný
súd zamietol. V odvolacom konaní sp. zn. 41Cob 224/02 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie
okresného súdu zmenil tak, že predbežné opatrenie v znení návrhu navrhovateľa dňa 10. 09. 2002

nariadil. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa
15. 10. 2002. Od 16. 02. 2002 boli preto odporcovia 1/ a 2/ C. N. s manželkou v konaní sp. zn. 3Cb
77/2002 povinní strpieť, aby navrhovateľ sám výlučne užíval vyššie uvedené nebytové priestory tak,
ako sú špecifikované vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej, ktorá sa viedla pod č. k. 3Cb77/02, v ktorej malo byť s definitívnou platnosťou rozhodnuté o práve
užívania spoločných nebytových priestorov.

V tom istom konaní sp. zn. 3Cb 77/2002, vedenom pôvodne pod č. k. 3Cb 11/2002 si odporcovia
C. N. s manž. uplatnili podaním zo dňa 02. 01. 2006 proti navrhovateľovi, okrem rovnakého práva
na určenie výlučného užívania nebytových priestorov na Lučeneckej XX v R. - R. s príslušenstvom,
ako si uplatnil navrhovateľ, aj nárok na zaplatenie mesačnej úhrady 10.000,- Sk za užívanie všetkých

nehnuteľností navrhovateľom s odkazom na nemožnosť užívať svoju polovicu nehnuteľností z dôvodu
súdom nariadeného predbežného opatrenie v konaní 3Cb 77/2002. Sami navrhovatelia v tomto ich
podaní uviedli, že si náhradu za užívanie nehnuteľností G. N. uplatňujú až do právoplatnosti rozhodnutia
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, t.j. dovtedy, kým sa v konaní vedenom pod sp.
zn. 8Cb 14/2002 nerozhodne o tom, kto sa stane výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností.

Aj výsledky ďalšieho konania vedeného pod č. k. 8Cb 14/2002 mali bezprostredný vplyv nielen na
konanie č. k. 3Cb 11/2002, ale aj na prejednávanú vec, pretože sa v ňom postavili vlastnícke vzťahy
medzi účastníkmi, ktorí sú rovnakí aj v tomto spore na isto. Rozhodnutím Okresného súdu Veľký
Krtíš zo dňa 05.04.2006 došlo totiž k zrušeniu podielového vlastníctva oboch účastníkov konania v

jednej polovici v režime BSM k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a súd všetky nehnuteľnosti prikázal
do podielového spoluvlastníctva G. N. s manželkou za náhradu 1.896.000,-Sk v prospech C. N. s
manželkou. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2006 potom, ako Krajský súd v Banskej
Bystrici odvolacie konanie rozhodnutím sp. zn. 15Co 213/06 - 562 dňa 21.03.2007 pre späťvzatie
odvolaní oboch účastníkov zastavil. Právoplatnosťou rozhodnutia v tejto veci odpadol právny dôvod pre

to, aby G. N. pokračoval v neskôr začatom konaní 3Cb 77/2002 o určenie užívacích práv k tým veciam,
ku ktorým medzitým nadobudol spoluvlastnícke práva.

Aj to bol dôvod, prečo došlo zo strany C. N. s manželkou v konaní 3Cb 77/2002 najskôr k späťvzatiu
ich návrhu v časti určenia užívania a neskôr v celom rozsahu, na základe čoho okresný súd konanie

o ich vzájomnom návrhu zastavil. Je pravdivé tvrdenie C. N. s manželkou, že so späťvzatím návrhu
G. N. vo veci 3Cb 77/2002 pôvodne nesúhlasili, pretože trvali na zaplatení sumy náhrady za užívanie
nehnuteľností, ktorej úhradu si pôvodne v konaní 3Cb 77/2002 uplatnili v sume 2.500.000 Sk z dôvodu,
že počas trvania predbežného opatrenia nemohli svoju polovicu nehnuteľností užívať, avšak následne
tento prekvalifikovali na návrh na zaplatenie sumy 2.500.000 Sk ako ujmy, ktorú žiadali priznať na

základe § 77 ods. 3 O.s.p. a súd ho vyčlenil na samostatné konanie.

V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia č.k. 43Cob 102/2013 zo
dňa 19.09.2013, str. 10 a 11, v ktorom zdôraznil, že C. N. s manž. nesporne vzniklo podľa § 137 OZ
právo na úhradu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach G. N., pretože boli

ako spoluvlastníci z fyzického užívania veci na určitú dobu vylúčení, v dôsledku čoho nemohli vec v
rámci svojho ideálneho podielu užívať. K obmedzeniu ich spoluvlastníckeho práva došlo však legálnym
spôsobom, a to na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení predbežného opatrenia, ktoré
bolipovinnírešpektovaťanazákladektoréhoneboloužívaniespornýchnehnuteľnostíG.N.bezdôvodné
a ani protiprávne, a teda bolo dovolené zákonom. G. N. ako spoluvlastník nemohol preto užívaním veci

nad rámec svojho podielu získať bezdôvodné obohatenie, pretože žiadna skutková podstata uvedená v
§ 451 OZ na takýto prípad nedopadá. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec
v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a spoluvlastníkovi, ktorý
nemôže realizovať svoje spoluvlastnícke právo vzniká právo len na náhradu za jeho obmedzenie.S takouto situáciou počíta aj právna úprava obsiahnutá v § 137 a § 139 ods.2 OZ, a preto tomu
spoluvlastníkovi, ktorý nemohol užívať vec na základe súdneho rozhodnutia a bol z užívania vylúčený,

priznáva náhradu vo výške, ktorá zodpovedá rozsahu jeho ujmy. Pre posúdenie výšky ujmy ako náhrady
pre vylúčeného spoluvlastníka nie je rozhodujúce to, čo spoluvlastník užívajúci vec nad rámec podielu
získal, t.j. to, o čo sa obohatil, ale podstatná je ujma, ktorá vznikne vylúčenému spoluvlastníkovi,
ktorú musí súd stanoviť na základe úvahy vychádzajúcej zo skutkových zistení ohľadom toho, čo
by spoluvlastník pri obvyklom užívaní veci v rámci svojho podielu získal. Takúto náhradu si síce

navrhovatelia 1/ a 2/ pôvodne v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb 77/02 vo výške 2.500.000,-Sk uplatnili,
avšak tento návrh vzali späť. Proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania o vzájomnom návrhu
odvolanie nepodali.

Odvolací súd považuje za potrebné spresniť tú právnu argumentáciu okresného súdu, na ktorú
poukázali v odvolaní aj odvolatelia tak, že len vtedy, ak užíva spoluvlastník spoločnú vec nad rámec

svojho spoluvlastníckeho podielu bez právneho dôvodu, a teda bez dohody spoluvlastníkov alebo bez
rozhodnutia súdu, by bol povinný podľa § 451 a nasl. OZ vydať ostatným spoluvlastníkom to, o čo by
sa takýmto užívaním obohatil, pretože by inak u neho vzniklo bezdôvodné obohatenie. V prejednávanej
veci sa však o takýto prípad práve z dôvodu, že vec užíval Miroslav N. zrejme s manželkou podľa § 139
ods.2 OZ na základe rozhodnutia súdu, a teda legálne, nie protiprávne, ako aj preto, že medzi nimi a C.

N. s manželkou k žiadnej dohode o užívaní vecí nedošlo, nejedná.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľov 1/ a 2/ obsiahnutým v odvolaní o tom, že pokiaľ
G. N. v konaní 3Cb 77/2002 nepristúpil k späťvzatiu návrhu, nevzniklo im ako odporcom v konaní 3Cb
77/2002 právo na uplatnenie náhrady ujmy podľa § 77 ods. 3 O.s.p., ale že mali len právo na odplatné

plnenie týkajúce sa užívania nehnuteľností, ktorý nárok si aj riadne uplatnili. Odvolací súd opakovane
uvádza,žeprávoC.N.smanž.naúhraduzaužívanieichspoluvlastníckehopodielunanehnuteľnostiach
G. N. nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu späťvzatím návrhu na začatie konania G. N. v konaní
3Cb 77/02 nezaniklo. Odporcovia 1/ a 2/v konaní 3Cb 77/2002 - C. N. s manželkou mohli v tomto
konaní naďalej zostať účastníkmi konania a súd mohol o nimi uplatnenom nároku špecifikovanom vo

vzájomnom návrhu ako náhrada za užívanie nehnuteľností vo výške 2.500.000,-Sk v súlade s § 137
OZ správne, pokračovať. Mali preto na svojom vzájomnom návrhu v tejto časti peňažného nároku trvať
a žiadať, aby súd o ňom rozhodol. Z výslovného prejavu C. N. s manželkou v konaní 3Cb 77/2002
vykonaného dňa 30.07.2009 na poslednom pojednávaní vyplýva, že na úhrade za užívanie ich polovice
nehnuteľností G. N. netrvajú a že nimi uplatnený nárok na náhradu ujmy si uplatňujú z iného právneho

titulu, a to podľa § 77 ods.3 O.s.p., ktorý bol súdom vylúčený na samostatné konanie.

Náhradu ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p., ktorá mala vzniknúť navrhovateľom 1/ a 2/ v tejto veci nariadením
predbežného opatrenia za užívanie nebytových priestorov a technológie R. G. N. vo výške 82.984,80
Eur s 8% úrokom z omeškania od 11. 11. 2006 si uplatnili doručením ich podania zo dňa 04.11.2008

v konaní 3Cb 77/2002 na súd a tento spresnili písomným podaním právneho zástupcu C. N. s manž.
podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.08.2009 už do konania v prejednávanej veci, ktorej bolo
po vyčlenení ich návrhu z konania 3Cb 77/2002 pridelené číslo konania 7 Cb 52/2009.

Okresný súd správne zistil, že konanie 3Cb 77/2002 bolo ukončené späťvzatím návrhu G. N., nie však aj

jeho manželky, pretože ona účastníkom v konaní 3Cb 77/2002 nebola z dôvodu, že v inom konaní, a to
8Cb 14/2002 došlo k definitívnemu vyriešeniu vlastníckych vzťahov medzi navrhovateľmi a odporcami
tak, že nehnuteľnosti, s ktorými mal C. N. s manželkou zákaz disponovať a ktoré v 1 vlastnili, boli za
náhradu prikázané G. N. a manželke súdnym rozhodnutím ku dňu 31.05.2006.

Zrušením podielového vlastníctva spoluvlastníkov k sporným nehnuteľnostiam, existujúceho navyše v
režime BSM a ich prikázaním do vlastníctva G. N. s manželkou, ktorým bola uložená povinnosť vyplatiť
C. N. a manželke za ich spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach náhradu vo výške 1.896.000,-
Sk prestal existovať právny dôvod pre žalobu, ktorú podal G. N. proti C. N. a manželke o určenie
práva tie isté nehnuteľnosti užívať, o ktorej sa viedlo konanie č. k. 3Cb 77/2002. Vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam podľa § 123 OZ v sebe subsumuje aj právo užívania, preto po jeho nadobudnutí nemal
G. N. žiaden dôvod k tomu, aby v konaní 3Cb 77/2002, ktorým sa malo vyriešiť práve právo vec užívať,
ďalej pokračoval. Okresný súd preto správne vychádzal pri právnom hodnotení nároku na náhradu ujmy
uplatnenejnavrhovateľmipodľa§77ods.3O.s.p.zoskutkovéhostavuzistenéhoajzvýsledkovsúdnehokonania vedeného pod č. k. 8Cb 14/2002, pretože k vyriešenie sporu medzi spoluvlastníkmi, o ktorom
sa viedlo konanie č. k. 3Cb 77/2002 došlo len preto, že sa naisto postavili vlastnícke vzťahy v konaní č.k.
8Cb 14/2002, čo v konečnom dôsledku prinieslo navrhovateľovi, G. N. úspech v oboch konaniach, a to

nielen v konaní č. k. 8Cb 14/2002, ale aj v konaní č. k. 3Cb 77/2002. Predbežné opatrenie nariadené v
konaní č. k. 3Cb 77/2002 zaniklo z dôvodu, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, čo uznesenie súdu
o zastavení konania č. k. 3Cb 77/2002 len deklarovalo. Inak by nebol navrhovateľ G. N. vzal návrh na
určene užívacieho práva k nehnuteľnostiam, ktorých sa malo užívacie právo týkať, keby sa nebol stal
ich výlučným vlastníkom, späť.

Odvolací súd je preto rovnako, ako aj okresný súd toho právneho názoru, že základné predpoklady pre
uplatnenie práva na náhradu ujmy za obmedzenie spoluvlastníckeho práva navrhovateľov, z ktorého
vyplýva aj právo vec užívať a s touto nakladať, ktoré po nariadení predbežného opatrenia nemohli
využiť nie sú dané, pretože predbežné opatrenie zaniklo z toho dôvodu, že právo navrhovateľa bolo
uspokojené, a to napriek tomu, že konanie, v ktorom bolo predbežné opatrenie nariadené bolo z dôvodu

späťvzatia návrhu navrhovateľom v konaní 3Cb 77/2002 zastavené. Pri posudzovaní otázky vzniku
nároku na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej z predbežného opatrenia je treba skúmať nielen
to, či predbežné opatrenie zaniklo, ale tiež to, či v súvislosti s jeho nariadením skutečne vznikla škoda
alebo iná ujma a či by k takejto škode alebo inej ujmy nedošlo aj inak. (Rozsudok Nejvyššího soudu
ČR sp. zn. 23 Cdo 2416/2012)

Okresný súd správne posúdil vznik nároku na náhradu škody alebo inej majetkovej ujmy uplatnenej
navrhovateľom, resp. či v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia nemohla navrhovateľom
vzniknúť iná nimi deklarovaná ujma tak, že táto nevznikla, preto nebol dôvod, aby okresný súd skúmal
jej výšku.

V konaní nebolo preukázané ani to, že by bola existovala príčinná súvislosť medzi predbežným
opatrením a vzniknutou ujmou, aj keď k predpokladom vzniku ujmy zavinenie nepatrí. Ak by nebol v
konaní8Cb14/2002,rovnakoakoajvkonaní3Cb77/2002dosiahnutýúčelžaloby,bolobyposudzovanie
vzniku prípadnej škody spočívajúcej v ušlom zisku, či nájomnom základnou otázkou. Pre výšku

prípadného nároku na ušlý zisk, hoc aj vo forme nájomného by bolo totiž rozhodujúce, k akému
rozmnoženiu majetkových hodnôt u G. N. za čas, od ktorého reálne nemohli na základe predbežného
opatrenia navrhovatelia nehnuteľné veci užívať do doby vyriešenia vlastníckych vzťahov, ktoré by bolo
možné s ohľadom na pravidelný beh udalostí očakávať, reálne došlo. Ušlý zisk, ale aj ušlé nájomné musí
byť vždy špecifikované konkrétne a jeho budúce eventuálne dosiahnutie musí byť nespochybniteľné.

Nemôže ísť len o hypoteticky zamýšľanú možnosť dosiahnutia nejakého zisku alebo nájomného, pokiaľ
by za navrhovateľom stanovené obdobie vôbec neprichádzalo nájomné, napr. z dôvodu rekonštrukcie
bitúnku, príp. iných skutočností do úvahy, rovnako ako by neprichádzal do úvahy žiaden zisk, pretože
by sa bitúnok nemusel vôbec počas tohto obdobia, príp. aj len za jeho časť, prevádzkovať. Ak je ušlým
ziskom majetková ujma spôsobená tým, že nejaká škodná udalosť zasiahla do priebehu podnikania,

ktoré by bolo mohlo priniesť určitý zisk, potom o ušlom zisku nie je možné v prejednávanej veci vôbec
uvažovať, pretože predbežným opatrením nariadeným súdom žiadna škodná udalosť, a to už vôbec nie
obmedzením užívacieho práva navrhovateľmi, nenastala. Ustanovenie § 77 ods. 3 O.s.p. nie je možné
použiť v prípade, kedy bol navrhovateľ predbežného opatrenia vo veci, s ktorou predbežné opatrenie
súviselo, úspešný.

V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľov, že za prípadnú škodu, resp. ušlý
zisk by mal niesť zodpovednosť súd, a teda štát, pretože k nej malo dôjsť na základe nezákonného
rozhodnutia súdu o nariadení predbežného opatrenia. Základné predpoklady vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú presne vymedzené v zákone 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom
znení. Zákonná úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vychádza z
predpokladu, že zvláštna úprava obsiahnutá v právnych predpisoch, na základe ktorých bolo nezákonné
rozhodnutie vydané, nezakladá v rovnakom alebo aj širšom rozsahu zodpovednosť iného subjektu.

Z obsahu ustanovenia § 77 odst. 3 O.s.p. vyplýva, že súd nariaďuje predbežné opatrenie na základe
navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, o ktorých sa spravidla nevykonáva dokazovanie
a ku ktorým sa nemá odporca možnosť dopredu vyjadriť. Zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu
spôsobenú nariadením predbežného opatrenia tak logicky nesie ten, kto o nariadenie požiadal, a to bezohľadu na to, či bolo predbežné opatrenie nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je len
to, že k zániku predbežného opatrenia došlo z iného dôvodu než preto, že návrhu ve veci samej bolo
vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené.

Za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je výkonom štátnej správy v prípadoch, kedy zákon ukladá
zodpovednosť za výsledok takejto činnosti tomu, kto na ňu dal podnet, t. j. navrhovateľovi bez ohľadu
na to, či bolo rozhodnutie vydané v súlade so zákonom alebo v rozpore s ním, t. j. ak aj bolo následne
zmenené, príp. aj zrušené, štát nenesie žiadnu zodpovednosť.

V prípade uvedenom v § 77 odst. 3 O.s.p. škoda alebo iná ujma vzniká síce ako dôsledok obmedzení
založených predbežným opatrením, protiprávnosť ako jeden z predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa však nespája s nezákonnosťou predbežného opatrenia,
ale s tým, či predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iných, než v § 77 odst. 3 O.s.p.
uvedených príčin. V režime zákona č. 514/2003 Z.z. pritom nejde o to, že sa štát zodpovednosti za

škodu zbaví, pretože to by odporovalo § 3 ods. 2 cit. zákona, ale o to, že je dopredu zrejmé, že túto
zodpovednosť nesie niekto iný, a to navrhovateľ predbežného opatrenia. (Rozsudok Nejvyššího soudu
ze dne 23.9.2008, sp. zn. 29 Cdo 3137/2007)

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne

správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podša § 224 ods. a § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že odporcovi,
ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný by bol priznal plnú výšku trov spočívajúcich v odmene za
zastupovanie pre právneho zástupcu za ním podané vyjadrenie k odvolaniu. Keďže si právny zástupca

žiadne trovy neuplatnil, nemohol mu ich odvolací súd priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.