Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/869/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307201233
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1307201233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: T. U., bytom C. XXXX/XX, Q.,
R. B., zastúpeného advokátom: JUDr. Vincent Pribula, so sídlom Ul. Športovcov 1174/2, Dolný Kubín,
proti odporcovi: I.. V. B., bytom Č. X, Q., zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Machyniak, so sídlom
Tobrucká 7, Bratislava, o zaplatenie 624,08 eura (18.801,- Sk) s príslušnestvom, na odvolanie odporcu

proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. novembra 2014, č.k. 4C/217/2008-368, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti úrokov z omeškania p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 07. novembra 2014, č.k. 4C 217/2008-368, uložil súd prvého stupňa odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 466,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 466,95 eur od 26.01.2005 do zaplatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol s tým,

že o trovách konania podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci ústne uzatvorili zmluvu o dielo, na základe
ktorej; bez toho, aby sa dohodli o cene za vykonanie diela; navrhovateľ odporcovi dodal stavebný
materiál a vykonal pre neho stavebné práce v rozsahu a za cenu ustálenú znaleckým posudkom,
pričom po odpočítaní uhradenej zálohovej platby vo výške 331,94 eur, celkový doplatok za zhotovené
dielo ustálil na sumu 466,95 eur, pozostávajúcu z ceny za prácu vo výške 358,07 eur, za dodaný materiál

vo výške 427,95 eur a ceny za založenie parapetných dosiek vo výške 12,87 eur. Vzhľadom na uvedené
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, a preto mu; s poukazom na ustanovenia § 631,
§ 634 ods. 1, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; v
časti istiny i uplatnených úrokov z omeškania vyhovel, a vo zvyšnej časti, vychádzajúc zo
znalecky ustálenej hodnoty vykonaných prác, návrh ako nedôvodný zamietol. Vo vzťahu k priznaným
úrokom z omeškania poukázal na skutočnosť, že odporca sa dňom 26.01.2005 dostal do
omeškania so splnením svojej peňažnej povinnosti, a preto boli splnené všetky zákonné predpoklady

pre priznanie úrokov z omeškania. Nestotožnil sa v tejto súvislosti s argumentáciou odporcu, ktorý
žiadal navrhovateľovi úroky z omeškania nepriznať alebo ich priznať až od vykonateľnosti rozsudku,
nakoľko mal jednoznačne preukázané, že do omeškania so zaplatením ceny za zhotovenie diela sa
odporcadostalvjanuári2005askutočnosť,žeúčastnícisaocenedielajednoznačnenedohodli,nemôže
byť len na ťarchu navrhovateľa, keď iniciovať uzavretie zmluvy v písomnej forme bol v rovnakej miere
oprávnený i odporca ako zmluvná strana, a preto priznanie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania

súd nevyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi, ako to namietal odporca.Protitomutorozsudku;dovyhovujúcehovýrokuúrokovzomeškania;podal vzákonomstanovenej
lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu v tejto časti, prípadne jeho
zmeny tak, že mu bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania iba v sadzbe 4

% zo sumy 466,95 eur od 26.01.2005 do zaplatenia dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v danej
veci sú splnené predpoklady, aby súd; s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka; právu
navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania nepriznal právnu ochranu, nakoľko celý súdny spor bol
vyvolaný neserióznosťou navrhovateľa, ktorý zneužil skutočnosť, že zmluva o dielo nebola uzavretá

písomne, čo viedlo k neúmerne dlho trvajúcemu súdnemu sporu, a ktorý svoje nároky na súde
uplatnil až dva roky po tom, ako u neho uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela, čím úmyselne predĺžil
dobu omeškania; a celková výška úrokov tak pre neho predstavuje neprijateľný dôsledok správania
navrhovateľa. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval,
že neuzavretie písomnej zmluvy o dielo nemôže byť len na ťarchu navrhovateľa, keď i on mal
možnosť iniciovať uzavretie zmluvy v písomnej forme, nakoľko neurčitosť dohody spôsobil navrhovateľ,

ktorý napriek jeho právnemu postaveniu spotrebiteľa nesplnil svoju povinnosť informovať ho o výške
ceny diela a predpokladaných nákladoch potrebných na jeho zhotovenie, ktorá skutočnosť mu nemôže
byť na ujmu, prípadne musí ísť rovným dielom na ťarchu oboch účastníkov. V tejto súvislosti zdôraznil,
že zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce
zodpovedá platným právnym normám, no odporuje dobrým mravom, ktorých uplatnenie prichádza do

úvahy najmä vtedy, ak k výkonu práva dochádza z iných, než hospodárskych dôvodov s úmyslom
poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu a vedie vo výsledku k neprijateľným dôsledkom. Záverom
si pre prípad úspechu uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

potvrdiťapriznaťnáhradutrovodvolaciehokonania.Vnadväznostinaargumentáciuodporcuvpodanom
odvolaní poukázal na to, že dĺžka trvania sporu v danej veci bola spôsobená vykonaním znaleckého
dokazovania;ktorébolopotrebnénariadiť zdôvodu,žeodporcavpriebehuprvostupňovéhokonania
účelovo tvrdil, že sa s ním dohodol na cene diela vo výške 10.000 Sk (331,94 eur); no tiež pasivitou
odporcu a jeho predchádzajúceho právneho zástupcu, ktorí sa nezúčastňovali pojednávaní. Zdôraznil,

že súd prvého stupňa mu rozsudkom v napadnutej časti priznal úrok z omeškania len v rozsahu a vo
výške, v akej mu na ne vznikol nárok v súlade s platnou právnou úpravou.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa; v napadnutej časti; v medziach dôvodov
podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa; vo vzťahu k napadnutej vyhovujúcej časti úrokov z omeškania;
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na priznanie
úrokov z omeškania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých
vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia (§ 631, § 634 ods.
1, § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.), ktoré aj správne

vyložil v súlade s konštantnou judikatúrou a ustálenou výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k
vyhoveniu návrhu i v časti uplatnených úrokov z omeškania aj riadne v súlade s
požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. opísal v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom
sa; vo vzťahu k napadnutej časti; vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre
právne posúdenie veci, poukázal na rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvého stupňa uviedol dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho
odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska
správnosti zaujatých záverov. Obsah odvolania odporcu tak nie je spôsobilý, z hľadiska ním uplatnených
odvolacích dôvodov, spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa, keď ani v odvolacom konaní

neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie.Argumentáciu odporcu v podanom odvolaní založenú na tvrdení, že v preskúmavanej veci boli splnené
predpoklady na nepriznanie úrokov z omeškania navrhovateľovi s poukazom na ustanovenie
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že navrhovateľ tým, že s ním neuzavrel zmluvu o dielo

písomne a návrh na súd podal až dva roky po tom, ako ho vyzval na doplatenie ceny diela, úmyselne
zapríčinil dlhodobé pretrvávanie jeho omeškania, odvolací súd považuje za neopodstatnenú.

Z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo veriteľa požadovať od dlžníka
zaplatenie úrokov z omeškania.

Účelom citovaného ustanovenia; z ktorého vyplýva právo veriteľa požadovať okrem istiny aj úrok z
omeškania; je zabezpečenie včasného splnenia peňažného dlhu, ako i čiastočnej náhrady
škody vzniknutej omeškaním plnenia. Úroky z omeškania však súčasne plnia zabezpečovaciu funkciu
a predstavujú i určitú formu sankcie pre dlžníka za porušenie povinnosti splniť dlh v lehote splatnosti.

V danej veci je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením doplatku ceny diela, a
to najneskôr dňom 26.01.2005, ktorú skutočnosť nenamietal odporca ani v podanom odvolaní.

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Aplikácia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prichádza do úvahy v prípade
subjektívneho práva, ktoré možno vykonať a ktorého splnenia sa možno domáhať prostredníctvom
súdu, vrátane práva veriteľa požadovať od dlžníka; ktorý je v omeškaní so splnením peňažného dlhu;

úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odopretie ochrany tomuto právu podľa
citovaného ustanovenia však prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, ak by uplatnenie
úrokov z omeškania veriteľom bolo výrazom jeho zneužitia práva v neprospech dlžníka, ktorý omeškanie
so zaplatením peňažnej sumy nezavinil, a voči ktorému by priznanie úrokov z omeškania bolo
neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva na úroky

z omeškania, pričom vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa dlžník dostal do omeškania a toto omeškanie
pretrvávalo, prípadne ďalšie okolnosti danej veci, možno dospieť k záveru, že k výkonu práva požadovať
úroky z omeškania, vyplývajúceho zo zákona, dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie vyššie
popísaného účelu tohto inštitútu, teda hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť,
či znevýhodniť dlžníka (tzv. šikanózny výkon práva).

Odporca videl rozpor správania navrhovateľa s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v tom, že zmluvu o dielo s ním neuzavrel písomne, čím spôsobil vznik sporu o predmete
zmluvy o dielo, rozsahu vykonaných prác i o cene diela, na ktorej zaplatenie mu vznikol nárok, pričom
naviac návrh na začatie konania v danej veci podal až po dvoch rokoch od splatnosti dlžnej sumy, čo

malo významný vplyv na trvanie jeho omeškania so zaplatením dlžnej sumy.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že v danej veci; vo vzťahu k priznaným
úrokom z omeškania; nie sú splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. , keď
konanie navrhovateľa spočívajúce v tom, že s odporcom zmluvu o dielo neuzavrel písomne,

nemožno; napriek osobitnému právnemu postaveniu odporcu ako spotrebiteľa; považovať za konanie,
ktorým by zneužil výkon svojho práva na úkor odporcu, avšak ani za konanie, ktoré by mohlo vzhľadom
na jeho motiváciu poškodiť odporcu; teda predstavovať šikanózny výkonu práva navrhovateľom vo
vyššie naznačenom smere. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou prvostupňového
súdu, že zvolená forma zmluvy o dielo, resp. jej uzavretie iba v ústnej forme, nebola len na zvážení

navrhovateľa, avšak i v možnostiach (dispozícii) odporcu, a preto je zavinenie na vzniku ťažkostí
spojenýchsustálenímpredmetuzhotovenia,akoicenydiela,potrebnépričítaťobomsporovýmstranám.

Pokiaľ odporca v podanom odvolaní v súvislosti so splnením predpokladov pre aplikáciu ust § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka v danej veci poukazoval na skutočnosť, že odporca svojim správaním v rozpore

s dobrými mravmi úmyselne predlžoval dobu jeho omeškania, odvolací súd túto argumentáciu považuje
za účelovú a nedôvodnú, keď plynutie omeškanie odporcu so zaplatením doplatku ceny diela bolo
spôsobené správaním odporcu, ktorý odmietal navrhovateľovi hoci len časť dlžnej sumy uhradiť, pričom
v konaní netvrdil ani nepreukázal, že by navrhovateľ vo vzťahu k nemu vykonal akékoľvek úkony, ktorýmisťažil (či zmaril) uhradenie sporného doplatku ceny diela a mal tak podiel na dĺžke trvania omeškania.
Na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že návrh na začatie konania v danej veci podal až po dvoch rokoch
od splatnosti sporného doplatku za vykonanie diela.

Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že
v danej veci neboli splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
teda na odopretie ochrany právu navrhovateľa požadovať od odporcu v súlade s ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka okrem istiny aj úroky z omeškania s poukazom na rozpor výkonu jeho

práva s dobrými mravmi.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
úrokov z omeškania ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1,2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa spolu s rozhodnutím o náhrade trov

prvostupňového konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.