Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/613/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313210129
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313210129.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ Súkromná stredná umelecká škola, Ivánska
cesta č. 21, Bratislava, 2/ Nadácia strednej školy výtvarných umení - súkromná, v likvidácii, Vyšehradská
č. 15, Bratislava a 3/ W.. S. K. I., I. K. Č.. XX, I., všetci zastúpení JUDr. Jindřichom Stoszekom,
advokátom,Černyševskéhoč.26,Bratislavaprotiodporcovi:Slovenskárepublika-Ministerstvoškolstva,
vedy, výskumu a športu SR, Stromová č. 1, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. marca 2014,
č. k. 11C/100/2013-716 a zo dňa 30. mája 2014, č. k. 11C/100/2013-732, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie navrhovateľov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 5. marca 2014, č. k. 11C/100/2013-716, o d m i e t a .

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. mája 2014, č. k.

11C/100/2013-732, p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 5. marca 2014, č. k. 11C/100/2013-716, súd prvého stupňa uložil
navrhovateľom povinnosť v lehote 60 dní zložiť preddavok na trovy konania, a to navrhovateľovi 1/ vo

výške258.609,85eur,navrhovateľovi2/vovýške256.820,25euranavrhovateľovi3/vovýške69.700,15
eur.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na začatie konania, doručeným dňa 10.06.2013,
sa navrhovateľ 1/ titulom náhrady škody domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 5.172.197 eur,
navrhovateľ 2/ zaplatenia sumy 11.784.339,87 eur a navrhovateľ 3/ zaplatenia sumy 1.394.003

eur. Uznesením zo dňa 10.12.2013, č. k. 11C/100/2013-585, súd prvého stupňa konanie v časti
nároku navrhovateľa 2/ o zaplatenie 6.647.934,87 eur zastavil. Odporca na pojednávaní konanom
dňa 10.12.2013 žiadal o uloženie povinnosti navrhovateľom zaplatiť preddavok na trovy konania. V
zmysle § 141a O.s.p. súd prvého stupňa v prvom rade skúmal, či navrhovatelia spĺňajú predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p.. Dospel pritom k záveru, že ani jeden z
navrhovateľov tieto predpoklady nespĺňa. K navrhovateľom 1/ a 2/, ktorý vo vyplnenom dotazníku

deklarovali, že nemajú žiadny majetok presahujúci 750,- eur ani žiadne finančné prostriedky, záväzky,
či iné pohľadávky, okrem tých, ktoré si uplatňujú v predmetnej veci, súd prvého stupňa uviedol, že
navrhovateľ 1/ je príspevkovou organizáciou a navrhovateľ 2/ nadáciou. Mal za to, že vzhľadom na
svoju právnu formu by obaja mali mať zabezpečené financovanie. Podotkol, že v prípade nadácie zákon
o nadáciách predpokladá existenciu majetku ako jednu z podmienok jej vzniku a otázka financovania
príspevkovej organizácie (ktorá nie je zriaďovaná za účelom podnikania) by mala byť vyriešená už pri jej

vzniku. Samotná okolnosť, že obe právnické osoby nemajú dlhodobo žiadny majetok, podľa súdu prvého
stupňa neumožňuje prijať záver, že spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkovv celom rozsahu. Rovnako to, že obe právnické osoby nevyvíjajú žiadnu činnosť, nemajú žiadne príjmy
a sú mŕtve spoločnosti, nezakladá automaticky nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom
rozsahu. Pokiaľ ide o navrhovateľa 3/ (fyzickú osobu), ktorý uviedol, že nemá žiadny príjem, súd prvého

stupňa zistil, že je vysokoškolsky vzdelaný, má živnostenský list, ale už 15 rokov nepodniká a všetky
výdavky hradí jeho manželka. Prihliadol tiež na skutočnosť, že v konaní je zastúpený advokátom,
ktorémuzajehoslužbyplatí,atedajehomajetkovépomerymutoajumožňujú.Vzhľadomnaskutočnosť,
že navrhovatelia nespĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, všetci
si uplatňujú právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400 násobok životného minima pre jednu

plnoletúfyzickúosobuaodporcapožiadal,abyimsúduložilpovinnosťzložiťpreddavoknatrovykonania,
súd prvého stupňa napadnutým uznesením navrhovateľov zaviazal na zloženie preddavku na trovy
konania vo výške 5 % z uplatňovanej peňažnej sumy.

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/, a to napriek poučeniu o nemožnosti
podať odvolanie, nakoľko mali za to, že takéto poučenie je v rozpore s komunitárnym právom. Navrhli

zmenu napadnutého uznesenia a neuloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Vytýkali
súdu prvého stupňa, že nepostupoval v zmysle zákona a nevyzval ich na zaplatenie súdnych poplatkov.
Preto sa domnievali, že spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovatelia
podotkli, že ak by súd prvého stupňa postupoval podľa § 10 zák. č. 71/1992 Zb. a vyzval ich na
zaplatenie súdnych poplatkov alebo na podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa §

138 O.s.p., určite by podali návrh, v ktorom by podrobne popísali ťaživú finančnú situáciu, do ktorej sa
dostali v dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutí orgánov verejnej moci. Z tohto dôvodu neexistuje
ani preskúmateľné rozhodnutie o návrhu na oslobodenie do súdnych poplatkov a ani preskúmateľné
rozhodnutie o povinnosti navrhovateľov zaplatiť súdne poplatky. Navrhovatelia namietali, že súd prvého
stupňa im bez preskúmania návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p. a

rozhodnutia o ňom uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, a to bez možnosti odvolania,
pričom dôsledne nevychádzal ani z vyplnených tlačív a nezohľadnil skutočnosť, že nemajú žiadny
majetokanifinančnéprostriedky.Navyševýškapreddavkujevočisadzbesúdnehopoplatkuvdanejveci,
ktorá je 20,- eur, zjavne neprimeraná. V ďalšom texte odvolania navrhovatelia poukazovali na predmet
sporu, na charakter navrhovateľov 1/ a 2/, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ 3/ nemá žiaden majetok

ani príjmy a že trovy právneho zastúpenia budú advokátovi zaplatené iba v prípade úspechu v spore.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľov
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné
odmietnuť.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o

povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a.

V zmysle citovaného ustanovenia § 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti
uzneseniu, ktorým súd rozhodol o povinnosti účastníka zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a
O.s.p.. Práve o takéto rozhodnutie ide aj v prejednávanej veci, keď súd prvého stupňa napadnutým

uznesením v zmysle § 141a O.s.p. navrhovateľom 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy
konania. Súd prvého stupňa zároveň v poučení napadnutého uznesenia správne uviedol, že proti nemu
odvolanie nie je prípustné. Pokiaľ navrhovatelia napriek tomu podali proti predmetnému uzneseniu súdu
prvéhostupňazodňa5.marca2014,č.k.11C/100/2013-716,odvolanie,odvolacísúdhomuselvzmysle
cit. ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez meritórneho prejednania odmietnuť, keďže smerovalo proti

rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Napadnutým uznesením zo dňa 30. mája 2014, č. k. 11C/100/2013-732, súd prvého stupňa konanie
zastavil.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 141a O.s.p. a vecne tým, že navrhovatelia 1/ až
3/ v určenej lehote preddavok na trovy konania nezložili. Poznamenal, že odporcovi povinnosť zložiť
preddavok nevznikla, nakoľko na strane odporcu vystupuje štát, a teda jeho majetkové pomery ako
dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní.Navrhovatelia 1/ až 3/ podali odvolanie aj proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa a navrhli, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Namietali, že súd prvého

stupňa ich nevyzval na zaplatenie súdneho poplatku a už predtým začal konať vo veci samej. Preto
nemali dôvod na podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p. a logicky
sa domnievali, že právna forma navrhovateľov 1/ a 2/ (verejnoprospešné organizácie nezriaďované
za účelom dosiahnutia zisku) im priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov zo zákona. Podotkli, že
ak by ich súd prvého stupňa vyzval na zaplatenie súdnych poplatkov alebo na podanie návrhu na

oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p., určite by podali návrh, v ktorom by podrobne
popísaliťaživúfinančnúamajetkovúsituáciu,doktorejsavdôsledkunezákonnéhopostupuarozhodnutí
orgánov verejnej moci dostali. Keďže súd prvého stupňa nepreskúmal návrh na oslobodenie od súdnych
poplatkov v zmysle § 138 O.s.p., neexistuje rozhodnutie o ňom preskúmateľné v odvolacom konaní.
Napriek tomu súd prvého stupňa zaslal navrhovateľom priamo uznesenie o povinnosti zložiť preddavok
na trovy konania, a to bez možnosti odvolania. Navrhovatelia súdu prvého stupňa okrem iného vytýkali,

že uvedeným uznesením im odmietol priznať aj oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré vyplýva
verejnoprospešným organizáciám zo zákona. Ďalej vo svojom odvolaní namietali, že súd prvého stupňa
neakceptoval nielen ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb., ale ani § 141a O.s.p., keď nedodržal lehotu
15 dní, v ktorej má súd, v prípade nezloženia preddavku na trovy konania, konanie zastaviť. Uviedli, že
súdom prvého stupňa stanovená lehota 60 dní na zaplatenie preddavku na trovy konania im uplynula

dňa 17.05.2014 a zákonná 15 dňová lehota na zastavenie konania od uplynutia tejto lehoty márne
uplynula dňa 02.06.2014. Súd prvého stupňa síce napadnuté uznesenie datoval dňom 30.05.2014,
ale v stanovenej lehote (do 02.06.2014) nebolo expedované účastníkom konania. Vytýkali tiež súdu
prvého stupňa, že pri rozhodovaní o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania dôsledne nevychádzal
z vyplnených tlačív, neprihliadol na skutočnosť, že nemajú žiadny majetok ani finančné prostriedky a

uložil im nesplniteľnú povinnosť zložiť preddavok v celkovej výške 585.130 eur. Rovnako nezohľadnil
ani výšku súdneho poplatku v predmetnej veci, ktorá je 20,- eur a neodôvodnil túto neproporcionalitu.
Navrhovatelia poukázali aj na účel ust. § 141a O.s.p., ktorým podľa spoločnej správy výborov NR SR
je eliminácia šikanóznych návrhov, v ktorých odporca platí trovy konania (napr. odmenu advokáta) zo
sumy uplatňovanej voči nemu s rizikom, že ak bude úspešný v bránení práva, navrhovateľ jeho trovy

nenahradí, keďže ešte počas konania podľa jeho vývoja, napr. postúpi pohľadávku na inú osobu, u ktorej
nie je zabezpečená jej vymožiteľnosť. V danej veci je však odporcom štát - ministerstvo školstva, ktoré
má vlastný právny odbor a nevznikajú mu trovy konania, napr. odmena advokáta. Okrem toho dodali,
že určená výška preddavku na trovy konania podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 207/2012 zodpovedá viac ako 400 úkonom právnej pomoci, čo je zjavne neproporcionálne a

arbitrárne. Navyše žalobný návrh navrhovateľov podľa ich názoru nie je šikanóznym návrhom a tak
odporca ako ani súd prvého stupňa doposiaľ požadovanú výšku náhrady škody nespochybnili, resp.
neuviedli v čom by mohla spočívať šikanóznosť žaloby. Navrhovatelia mali za to, že súd prvého stupňa
im svojim postupom odňal možnosť, aby mohli návrhom na oslobodenie do súdnych poplatkov (nie
iba prílohou) podrobne preukázať odôvodnenosť oslobodenia od súdnych poplatkov, resp. aby mohli

odôvodnenosť oslobodenia od súdnych poplatkov podrobne preukázať odvolaním proti prípadnému
rozhodnutiu o určení povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poznamenali, že ich nepriaznivá finančná
situácia nevyplýva z ich činnosti alebo nečinnosti, ale je priamo zapríčinená nezákonnou nečinnosťou
ústredného orgánu verejnej moci (už 17-ty rok pokračujúcimi prieťahmi v správnom konaní) a celou
sériou nezákonných rozhodnutí ústredného orgánu verejnej moci (ministerstva školstva), ktoré boli

postupne súdmi pre nezákonnosť zrušené. Navyše aj v zmysle komunitárneho práva Európskej únie sú
nadácie i ďalšie štátom dotované neziskové - verejnoprospešné organizácie, ktoré nie sú zriaďované za
účelom podnikania, zákonom oslobodené od súdnych poplatkov, a teda už svojou právnou formou zo
zákona spĺňajú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. K skutočnosti, že súd prvého stupňa
uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania na základe žiadosti odporcu (štátu - ministerstva

školstva), navrhovatelia považovali za nelogické, neetické a nezákonné žiadať od niekoho, koho štát
nezákonným výkonom orgánov verejnej moci pripravil o dobré obchodné meno, majetok a všetky zdroje
financovania, zložiť preddavok na trovy konania na základe žiadosti toho istého štátu v konaní, v
ktorom si uplatňuje náhradu škody práve preto, že ho štát pripravil o majetok a zdroje financovania. V
ďalšom texte odvolania navrhovatelia uvádzali skutočnosti týkajúce sa splnenie predpokladov pre ich

oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p. a uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 5.
marca 2014, č. k. 11C/100/2013-716. V dôsledku jeho údajnej nesprávnosti považovali za nesprávne aj
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Podaním zo dňa 13.10.2014 a opakovane podaním zo dňa
10.03.2015 označenými ako doplnenie odvolania navrhovatelia predložili uznesenie Krajského súdu vBratislave zo dňa 30.09.2014, sp. zn. 1S/36/2014, ktorým im v inom konaní na základe tých istých tlačív,
ktoré mal k dispozícii aj súd prvého stupňa, priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov 1/ až 3/ nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal

odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

Podľa § 141a ods. 1 O.s.p. platného a účinného od 01.01.2015 navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo
na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania.

Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi
v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého
majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní.
Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť
preddavok zložiť, ho zložil, alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno

usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia
lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

K novelizovanému ust. § 141a ods. 1 O.s.p. účinnému od 01.01.2015 neboli prijaté osobitné prechodné
ustanovenia. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o procesné ustanovenie obsiahnuté v procesnoprávnom

prepise, tak v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu
účinnéhovčaserozhodovaniasúdu.Odvolacísúdpretoprisvojomrozhodovanívdanejvecivychádzalz
ust. § 141a ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015, hoci konanie bolo začaté pred týmto dátumom.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesením zo dňa 5. marca 2014, č. k. 11C/100/2013-716, súd

prvého stupňa uložil navrhovateľom povinnosť v lehote 60 dní zložiť preddavok na trovy konania, a to
navrhovateľovi 1/ vo výške 258.609,85 eur, navrhovateľovi 2/ vo výške 256.820,25 eur a navrhovateľovi
3/ vo výške 69.700,15 eur. Žiaden z navrhovateľov si však túto svoju povinnosť v stanovenej lehote
ani dodatočne nesplnil, v dôsledku čoho súd prvého stupňa konanie napadnutým uznesením zastavil.
Odvolací súd má za to, že takýto postup súdu prvého stupňa bol správny. Ust. § 141a ods. 1 O.s.p.

aj pred 01.01.2015 umožňovalo zastavenie konania v prípade, ak navrhovateľ preddavok na trovy
konania v určenej lehote nezložil a odporca, ktorý mal povinnosť preddavok zložiť, ho zložil. Odporcom
v danej veci je štát, teda subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa
osobitného predpisu o konkurznom konaní (§ 2 zák. č. 7/2005 Z. z.). Odporcovi tak súd prvého stupňa
ani nemohol uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu

SR (napr. uznesenia sp. zn. 6Cdo/355/2012, zo 14.11.2013 a sp. zn. 7Cdo/85/2014, zo 16.06.2014)
v čase platnosti a účinnosti ust. § 141a O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014, sa sankcia v podobe
zastavenia konania vzťahovala len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v
určenej lehote nezložil, ale ho zložil odporca, ktorý mal (súčasne) aj povinnosť ho zložiť, t. j. v prípade,
ak bol odporcom subjekt uvedený v § 2 zák. č. 7/2005 Z. z. (napr. aj štát), ktorý nemal povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania, nebolo možné konanie zastaviť, i keď navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a ods. 1 O.s.p. S účinnosťou od 01.01.2015 bolo však
ust. § 141a ods. 1 O.s.p. doplnené vetou, ktorá vyslovene umožňuje, resp. ukladá povinnosť, zastaviť
konanie aj v prípade, ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezložil a odporcom
je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o

konkurznom konaní č. 7/2005 Z. z.. O takúto situáciu ide aj v prejednávanej veci, keď odporcom je štát
a navrhovatelia nezložili uložený preddavok na trovy konania. Preto napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa odvolací súd považoval vo výroku za vecne správne.

Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní namietali, že súd prvého stupňa nedodržal zákonnú 15-dňovú lehotu

na zastavenie konania od márneho uplynutia lehoty na zaplatenie preddavku na trovy konania, pretože
napadnuté uznesenie expedoval až po jej uplynutí, odvolací súd takúto argumentáciu nepovažoval za
dôvodnú a spôsobilú privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Rozhodujúcim pre posúdenie dodržania
predmetnej lehoty totiž je dátum vydania uznesenia a nie dátum jeho expedovania. Navyše v ust. § 141aods. 1 O.s.p. ide len o poriadkovú lehotu, a teda jej nedodržanie nemá za následok skutočnosť, že by
súd po jej uplynutí už nemohol konanie zastaviť.

Nakoľko predmetom napadnutého uznesenia bolo zastavenie konania pre nezloženie preddavku na
trovykonania,keďotejtopovinnostiprávoplatnerozhodolsúdprvéhostupňauznesenímzodňa5.marca
2014, č. k. 11C/100/2013-716, odvolací súd sa bližšie nezaoberal odvolacími námietkami navrhovateľov
týkajúcimi sa ich osobných, majetkových a iných pomerov odôvodňujúcich priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov. V prípade zastavenia konania totiž súd už neposudzuje otázku, či navrhovateľ spĺňa

predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Touto otázkou sa v súlade s § 141a O.s.p. zaoberal
súd prvého stupňa pri samotnom ukladaní povinnosti zložiť preddavok na trovy konania uznesením č. k.
11C/100/2013-716. Skutočnosť, že voči uvedenému uzneseniu o povinnosti zložiť preddavok na trovy
konanianiejeprípustnéodvolanie(§202ods.3písm.q/O.s.p.),atedaniejemožnévodvolacomkonaní
preskúmať ani správnosť záverov súdu prvého stupňa ohľadom otázky, či navrhovatelia spĺňajú alebo
nespĺňajú podmienky pre úplné oslobodenie od súdnych poplatkov, neumožňuje odvolaciemu súdu

preskúmavať tieto závery ani v prípade rozhodovania o odvolaní voči uzneseniu o zastavení konania
pre nezloženie preddavku na trovy konania. Odvolací súd však pre úplnosť považuje za potrebné
poznamenať, že vecné či osobné oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 zák. č. 71/1992 Zb.
nie je rozhodujúce pri uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a O.s.p. Ust. §
141a ods. 1 O.s.p. totiž vyslovene okrem iného uvádza, že súd uloží povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov
podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu. Inými slovami, pri rozhodovaní o uložení tejto povinnosti musí súd
v každom prípade skúmať, či navrhovateľ spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v
zmysle § 138 O.s.p. (t. j. či to odôvodňujú jeho osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery alebo či
nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva), a to bez ohľadu na

to, či navrhovateľ je osobne oslobodený od súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.), príp. či
konanie je vecne oslobodené od súdneho poplatku (§ 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.). Odvolacie námietky
navrhovateľ ani v tomto smere preto neboli dôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 30. mája 2014, č.

k. 11C/100/2013-732, ako vo výroku vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.