Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/271/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114212099
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:1114212099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci

žalobkyne: I. C., D.. X.XX.XXXX, N. Š., Z. XXXX/X zastúpená Centrom právnej pomoci, kancelária
Bratislava, Námestie Slobody č. 12, Bratislava - zastúpená povereným advokátom O.. P. N. so sídlom Š.,
A. XXXX/XX proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Zmluva o úvere číslo XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi účastníkmi
konania je n e p l a t n á .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
353,91 euro Centru právnej pomoci k rukám právneho zástupcu O.. P. N. do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Titulom súdneho poplatku je žalovaný povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Galante sumu 99,50
euro do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa svojou žalobou došlou na súd 25.2.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala,
aby súd určil, že Zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná. Svoju žalobu žalobkyňa

odôvodnila tým, že zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, obchádza zákon
a je v rozpore s dobrými mravmi v dôsledku čoho je absolútne neplatná v zmysle ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka a je tiež v rozpore s viacerými ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.
Zo strany žalobkyne bolo poukázané na to, že žalovaný svoju pohľadávku postúpil jednak na spoločnosti
„Platiť sa oplatí s.r.o.“ a tiež na spoločnosť CD Consulting s.r.o., teda dvom subjektom a žalobkyňa
nepozná skutočnú výšku dlhu, ani skutočného veriteľa.

Vo všeobecných podmienkach zmluvy bode 18 sa hovorilo o vydaní rozsudku na základe rozhodcovskej
doložky. Jednalo sa o nevýhradnú doložku. Nevýhradná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve
je podľa žalobkyne neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalobkyňa namieta, že v zmluve je uvedené na predtlačenom formulári, že sa jedná o úverovú zmluvu
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak pritom sa jedná o klasický prípad spotrebiteľskej

zmluvy, kde na jednej strane vystupuje ako veriteľ spoločnosť poskytujúca úvery v rámci predmetu
podnikania a na strane druhej vystupuje ako dlžník občan - spotrebiteľ, a preto je nutné právny vzťah
posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Deň uzavretia zmluvy je totožný s dňom prenechania peňažných
prostriedkov a z tohto je zrejmé, že veriteľ neposkytol peňažné prostriedky na základe požiadaniadlžníka. K poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo súčasne s uzavretím zmluvy. Požiadanie dlžníka o
čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí zmluvy a časovo sa nekryje s momentom uzavretia
zmluvy.

Aj keď je v zmluve uvedené - zaškrtnuté, že úver je braný na účely povolania, žalobkyňa uvádza, že
nikdy nepodnikala, nevykonávala slobodné povolanie a ani žiadne iné povolanie, na účel ktorého by si
brala úver.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa považuje splnomocnenie pre advokáta vybraného
žalovaným na viacero úkonov, ktoré má učiniť v mene žalobkyne ako dlžníčky. Jedná sa konkrétne o

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na uzatvorenie záložnej zmluvy na zabezpečenie
pohľadávky veriteľa, na zastupovanie pri všetkých úkonoch vo veciach registrácie záložných práv.

Žalobkyňa považuje aj ustanovenia o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V bode 04
Všeobecných podmienok je upravená zmluvná pokuta za omeškania, s niektorou so splátok o sedem a
viac dní tak, že zmluvná pokuta je 300,- Sk. Pri omeškaní s viac ako štyrmi splátkami je zmluvná pokuta

600,- Sk. V bode 20 VPPÚ je zakotvené, že všetky právne vzťahy účastníkov konania sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Tieto ustanovenia sú podľa žalobkyne v neprospech spotrebiteľa, zhoršujú
jeho postavenie a dohodu o uplatnení Obchodného zákonníka treba považovať za neplatnú.

Žalobkyňa tvrdí, že aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch uvedená v bode 05 VPPÚ je

neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko ide o vopred určenú a predformulovanú zmluvnú podmienku,
ktorá je obsahom formulárovej zmluvy bez toho, aby bola individuálne dojednaná, pričom umožňuje
veriteľovi siahnuť na majetok dlžníka bez toho, aby dlžník mohol zamedziť zamestnávateľovi zrážky
vykonať.
V bode 06 VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že ak sa stane dlh splatný naraz, dlžník sa zaväzuje zaplatiť

veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Takýto úrok z
omeškania predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 91,25%, ktorý je neprijateľný a je v rozpore
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Žalobkyňa namieta nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ide o zmluvnú

pokutu 9.400,- Sk určenú na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s
vykonávanímúkonovkzabezpečeniudlhudlžníka.Suma9.400,-Skjetakmerpolovicoupožičanejsumy.
Aj bod 07 VPPÚ, ktorý zakotvuje povinnosť dlžníka kedykoľvek na výzvu veriteľa zabezpečiť svoj
záväzok a zároveň vyhlásenie dlžníka, že žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie svojho
záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu alebo zriadením záložného práva považuje

žalobkyňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko je sankcionovaná zmluvnou pokutou
vo výške 10.000,- Sk, čo je polovica požičanej sumy.

Podľa bodu 08 VPPÚ je dlžník oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred termínom

splatnosti, avšak aj v tomto prípade je povinný zaplatiť poplatok v dohodnutej výške. Toto ustanovenie
je neplatné pre rozpor so zákonom, nakoľko v zmysle § 6 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do
jeho splatenia. Žalovaný tu však na predtlačenom formulári ustanovil povinnosť zaplatenia poplatku za
predčasné splatenie úveru vo výške 17.200,- Sk (86% z hodnoty požičanej sumy) bez ohľadu na časové

obdobie poskytnutia úveru do jeho splatenia, čo je nepochybne potrebné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

Podľa bodu 13 VPPÚ tretina poplatku (navýšenie) úveru predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve
tretiny predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou. To

v skutočnosti predstavuje zakotvenie skrytého úroku za poskytnutie úveru vo výške 86% ročne, čo je
v zmysle konštantnej judikatúry v rozpore s ustanovením § 39 a má za následok neplatnosť dohody o
úrokoch.

Žalobkyňa uviedla, že nikde v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v

dôsledku čoho je v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovaná za bezúročnú
a bez poplatkov. Taktiež žalobkyňa uviedla, že odplata za poskytnutie úveru vo výške ako to žiada veriteľ
pri množstve zmluvných pokút obsahuje znaky úžery, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu.Bod 17 VPPÚ obsahuje dohodu o vyplnení zmenky, pričom zmenka má byť podľa zmluvy vyplnená
veriteľom ako reminentom najskôr v deň, keď sa v zmysle bodu 4 zmluvy stane splatným celý dlh

a zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Podľa žalobkyne táto zmluvná podmienka je v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Dohoda o vyplnení
blankozmenky, ktorá je súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy nebola individuálne dohodnutá a v

mnohých rozsudkom súdov v SR sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vystavená zmenka
takmer o 200% presahuje výšku úveru.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že účastníci konania neuzavreli spotrebiteľskú zmluvu a teda
nemožno hovoriť o rozhodcovskej doložke ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

S poukazom na ustanovenie § 103 a 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, žalovaný tvrdí, že je
nutné konanie zastaviť pre prekážku res iudicata vzhľadom na existenciu rozhodcovského rozsudku v
zmysle § 159 ods. 3 O.s.p.

Zo strany žalovaného bolo poukázané na to, že v ustanovení § 345 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní sa uvádza, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

SpoukazomnauznesenieNSSRsp.zn.XCdo/XX/XXXXbolotvrdené,žeprávoplatnýrozsudokožalobe

na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe
na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu.
Ďalej žalovaný svoje tvrdenia opieral aj o uznesenie NS SR sp.zn. XCdo/XX/XXXX, v ktorom sa hovorí,
žeprávoplatnýrozsudok,ktorýmbolorozhodnutéožalobenaplnenie,vytváraprekážkuveciprávoplatne
rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo

nie je, bola posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva.
Žalobkyňa v čase uzavretia rozhodcovskej doložky nemala k jej obsahu žiadne
výhrady.
Právna povaha rozhodcovského rozsudku sa stalo aj predmetom judikatúry Najvyššieho súdu SR,
ktorý jednoznačne potvrdil povahu rozhodcovského rozsudku ako res iudicata a uviedol nasledovné:

„Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje
svoje právo na základe exekučného titulu v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená,

že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom
všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je
záväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány.“Toistéplatíajvprípade,akideorozsudokrozhodcovského
orgánu.(UznesenieNSSRzodňa26.11.2011sp.zn.XMCdo/XX/XXXXF.XX/XXXX).Súdnemôžekonať
vo veciach, ktoré už boli vyriešené právoplatným rozhodcovským rozsudkom.

Taktiež bolo poukázané na smernicu č. XX/XX/EHS, ktorá nepriznáva spotrebiteľovi po právoplatnosti
rozhodnutia žiadne osobitné právo. Ani európske právo nenúti súd členského štátu, aby pristúpil k
opätovnému preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu.

Žalovaný pripomenul, že zásadu res iudicata je jednou zo základných zásad akéhokoľvek procesného
práva.

Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil Zmluvu ako platný a odplatný
právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. Bolo pripomenuté, že z

hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto
prípade res iudicata naďalej existuje.Žalovaný uvádzal, že aj keby zmluva o úvere bola posudzovaná ako spotrebiteľská - čo dôrazne popieral
- aj tak by boli neprijateľné iba určité dojednania a nemohla by byť neplatná ako celok. Tomu by
odporovalo ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde sa hovorí, že neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd by teda mohol určiť iba jednotlivé neprijateľné
podmienky.

Zo strany žalovaného bolo poukázané na § 41 Občianskeho zákonníka, kde sa hovorí, že ak sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho

úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu.

Na základe prejudicioálnych otázok Okresného súdu v Prešove, Súdny dvor Európskej únie uviedol
nasledovné: „Článok 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní
otázky, či zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu

alebo viacero nekalých podmienok môže bez uvedených podmienok naďalej existovať; sa súd, ktorý o
veci rozhoduje, nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako
celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade pre spotrebiteľa.“ Súdny dvor Európskej únie v
rozsudku uviedol, že cieľom sledovaným normotvorcom Únie v rámci Smernice je nastoliť rovnováhu
zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť za neplatné

všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé podmienky.

Podľa žalovaného vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy o úvere ako celku tak, ako to navrhuje žalobca
nemá žiadnu oporu v ustanoveniach vnútroštátneho ani európskeho práva. Žalovaný opakovane tvrdil,
že žalobcom predložená zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalobca vstúpil do

právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na
výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch je
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je poskytnutý alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý, a
nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil.

Žalovaný v danom prípade pri poskytnutí úver vychádzal z vyhlásenia žalobcu, že ide o úver poskytnutý
na výkon povolania. Žalobca toto svoje vyhlásenie potvrdil svojim podpisom. Nakoľko žalobca nemienil
použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah
účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa
nie je vôbec na mieste. Taktiež bolo poukázané na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp.zn A.

vydané v konaní proti žalovanému, ktorým bolo toto konanie zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný
spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly. Bolo uvedené,
že dlžníčka v posudzovanej zmluve nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu
spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý
na výkon povolania a dojednaná zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a

jedná sa o absolútny obchod.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádzal, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení,
že zmluvy o úvere č. XXXXXXX, resp. niektorá z jej častí je neplatná. Žalovaná je toho názoru,
že argumentácia o neplatnosti zmluvy, resp. niektorej časti zmluvy bolo možné uplatniť pred Stálym

rozhodcovským súdom, pričom tento súd sa otázkou platnosti zmluvy zaoberal ako prejudicionálnou
otázkou. Žalobca nepodal ani žalobu o zrušenie predmetného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca doposiaľ neuhradil ani výšku
poskytnutého úveru a z úveru, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 663,88 euro neuhradil ani jednu splátku.
Žalovaný sa domnieva, či je vôbec prípustné priznať právnu ochranu tomu, kto sám porušuje právo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalovaného, úverovou zmluvou č.
XXXXXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 20.6.2009,
oznámením o postúpení pohľadávku zo dňa 10.5.2012, oznámením o postúpení práv zo dňa 14.1.2013,
oboznámením sa s judikatúrou ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento

skutkový stav veci:Žalobkyňa dňa 12.11.2008 uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 euro). Žalobkyňa sa zaviazal úver vrátiť v 12.
mesačných splátkach po 3.100,- Sk (102,90 euro) mesačne. Zaviazala sa vrátiť sumu 37.200,- Sk.

V predtlačenom formulári zmluvy sú kolónky, ako obchodné meno spoločnosti, miesto podnikania, zápis
v živnostenskom registri, číslo živnostenského registra, identifikačné číslo, miesto podnikania, pričom
tietokolónkyniesúvyplnené.Vyplnenésúkolónkytýkajúcesaidentifikáciežalobkyneakofyzickejosoby.
Sú to kolónky týkajúce sa mena, priezviska, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu, miesta bydliska.

Čo sa týka účelu poskytnutého úveru v zmluve sú kolónky - na výkon zamestnania, na výkon povolania,
na výkon podnikania a na iný účel. V zmluve je začiarknutá kolónka, že úver sa poskytuje na výkon
povolania. Žalobkyňa však nemá ukončené ani stredoškolské vzdelanie. V čase poskytnutia úveru a
ani predtým, ani potom nebola živnostníčkou. Väčšinu času bola nezamestnaná, resp. pracovala ako
brigádnička alebo ako upratovačka.

Žalobkyňa nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok v zmluve, a preto jej žalovaný oznámil, že si
uplatňuje právo na splatenie celého úveru naraz a oznámil žalobkyni, že dňa 31.5.2009 bola vyplnená
zmenka na základe uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Súčasne bola žalobkyňa vyzvaná na úhradu
dlhu vo výške 1.246,74 euro.

Dňa 26.8.2009 na základe návrhu žalovaného bol Stály rozhodcovským súdom: Spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. vydaný rozsudok rozhodcovského súdu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti
žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.246,74 euro spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25% denne zo sumy 1.246,74 euro od 5.6.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 279,26 euro a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V poučení písomného

vyhotovenia rozsudku je uvedené, že proti rozsudku nie je možné podať opravný prostriedok a nie
je možné ho preskúmať. Účastník do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku podľa
ustanovenia § 40 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní.

Žalovaný dňa 10.5.2012 zaslal žalobkyni oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorým oznámil žalobkyni,

že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.5.2012 postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXX, ktorá predstavovala sumu 5.467,52 euro s denným úrokom vo výške 3,33 euro spoločnosti
„Platiť sa oplatí s.r.o.“ so sídlom N., G. Č.. XX, L.: XXXXXXXX a zároveň bola žalobkyňa vyzvaná, aby
poskytla plnenie postupníkovi.

Dňa 14.1.2012 bol žalobkyni zaslaný list označený ako oznámenie o postúpení práv, ktoré bolo zaslané
spoločnosťou CD Consulting s.r.o. so sídlom Praha 3, ktorá spoločnosť mala nadobudnúť pohľadávku
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX a pohľadávka mala predstavovať 6.261,58 euro (skoro 10 násobok
poskytnutého úveru). Ku dňu vyhlásenia rozsudku podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu by
malažalobkyňazaplatiťveriteľovisumu6.930,49euro,čojeviacakodesaťnásobokposkytnutéhoúveru.

K tejto sume súd dospel tak, že 0,25% denný úrok z 1.246,74 euro, t.j. 91,25% ročný úrok, ktorý za
obdobie od 22.3.2009 do 11.12.2014 - deň vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 6.517,33 euro. Ročný
úrok 6% zo sumy 1.246,74 euro od 5.6.2009 do 11.12.2014 predstavuje sumu 413,16 euro a keď tieto
dve sumy sčítame, dostaneme sumu 6.930,49 euro.

Podľa § 25 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.
júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak
tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14,

17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkovýchnákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o spotrebiteľských úveroch, v
jeho znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d)nazákladektorýchsaneukladážiadnyúrok,akspotrebiteľsúhlasísosplatenímúverujednousplátkou
e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu zodpovedajúcu 20 000
EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úver medzi tým istým veriteľom a
spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo

maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a
účinnom v čase uzatvorenia predloženej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka( v znení účinnom od 01.01.2008) ( ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z

právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.Poposúdenívecijepodstatné,žesúdzistil,žesavtomtoprípadejednáospotrebiteľskýprávnyvzťah,na
ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský
úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU), lebo

veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje
sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len dlžník - povinný) sú jednoznačne spotrebiteľmi a to v
súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné
prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a ZSU).

Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že Všeobecné podmienky, boli
už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov na predtlačenom
tlačive, s rovnakým obsahom pre každú úverovú zmluvu, a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť
ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, odsek 1,2,3 OZ). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah
použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a to konkrétne zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až

54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd bral do úvahy aj to, že v takejto forme napísaná
zmluva ako aj obchodné podmienky - maličké písmenká, nahustený text bez odsekov, ktorá forma
znemožňuje ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre
spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti
zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone ochrane spotrebiteľa a v OZ. Súd taktiež

poukazuje, že z predloženej úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok,
nebolo vôbec možné zistiť podmienky ku ktorým sa povinný zaviazal, nakoľko v tejto časti, a to v časti
podmienok, je úplne nečitateľná vzhľadom na veľkosť písma, rôznych medzier medzi slovami ako aj v
slovách.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší..

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa

má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský

zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Súd podotýka, že vyššie citovanú smernicu, ktorá bola do slovenského právneho poriadku

implementovaná dňom 1.4.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. zo dňa 2.3.2004, ktorým sa mení a dopĺňa
Občiansky zákonník, je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom
Európskeho súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98,
C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v

ktoromsakonštatuje,žeúčinnáochranaspotrebiteľasamôžedosiahnuť,lenaknárodnýsúdprehlási,že
máprávomoczhodnotiťneprimeranépodmienkyzúradnejpovinnosti.Právomocsúdustanoviťzúradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa
voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva
spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých

ustanovení zmluvy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 P. B. I. Z. proti F.Ó. O. E., cieľ
Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie
sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej

povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 I. O. O. Y. proti Y. O. O.
Z. bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/
EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to , že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo

nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 4.6.2009 A. B. R. proti I. Z.É. B. bod
43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku

3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu,
ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha,
ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len
možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť
preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými

okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa vnútroštátneho práva, sa však zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa odustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa
§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4

Občianskeho zákonníka obsahuje exemplikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo

samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teologického výkladu, a teda
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom

štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Súd mal riadne preukázané, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu je aj rozhodcovská doložka bod 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru

súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou,
ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka umožňujúca
dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú
doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým

úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O
takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len

tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým

mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej
povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie spomenutú judikatúru Európskeho súdneho dvora
(C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci C-40/2008 V. H. SL proti Y. F. D., v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala

smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu,
v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského
rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a
podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany
náležitú pozornosť nevenoval.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch( účinného v čase uzavretia
Zmluvy o úvere ) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmäročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, posledná veta, ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd taktiež zistil, že rozhodcovský súd pri vydaní rozhodcovského rozsudku v predmetnom právnom

vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore so zákonom ako aj dobrými mravmi, a to
zmenkový úrok a zákonný úrok, čo taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Zmenkový úrok bol priznaný vo výške
0,25 % denne zo sumy 1.246,74 Eur od 22.3.2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne
zo sumy 1.246,74 Eur od 5.6.2009 do zaplatenia. Uvedené úroky a poplatky spojené s poskytnutím

úveru a porušením povinnosti ho splácať, sú podľa názoru súdu priznané v rozpore so zákonnom,
nakoľko súd po preskúmaní spisového materiálu, a hlavne úverovej zmluvy, na základe ktorej bol
vydaný predmetný exekučný titul zistil, že Zmluva o úvere na základe, ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok a neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a preto podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm.j/ a ods. 3 posledná veta, z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, poskytnutý úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd preto nemohol (nemal)
povinného zaviazať k úhrade zmenkového úroku a ani zákonného úroku v nijakej výške. Súd poukazuje
aj na to, že priznaný zmenkový úrok je neprimerane vysoký, a teda je v rozpore s dobrými mravmi, so
zákonom ako aj právnym poriadkom, nakoľko povinného zaväzuje k plneniu právom nedovolenému.
Priznanie zmenkového ako aj zákonného úroku v zmysle vyššie uvedeného, spadá podľa ust. § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka, do kategórie neprijateľných podmienok, ktoré podmienky sú neplatné. Súd
poukazuje na to, že žalobkyni bol poskytnutý úver 663,88 euro a do vyhlásenia rozsudku by mala zaplatiť
6.930,49 euro, čo je viac ako 10 násobok poskytnutého úveru, čo možno považovať za hrubý nepomer
medzi poskytnutým úverom a odmenou za tento úver, čo sa prieči dobrým mravom.

Jak žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, tak žalovaná strana argumentovala a
opierala svoje tvrdenia o zákonné ustanovenia. Čo sa týka aplikácie zákonných ustanovení súd
vychádzal aj z nálezov jak Českého tak Slovenského Ústavného súdu.

Súdmusínielenrešpektovaťprávo,alejehovýkladaaplikáciamusísmerovaťkspravodlivémuvýsledku.

Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych
predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého
záujmu chráneného príslušnou normou (citované z nálezu Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.3.2008).

V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o

dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok
vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie
vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa
požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne prislúcha, aby
sazaoberalotázkou,čimechanickáaplikáciazákonanemôžepriniesťabsurdnédôsledkyavprípade,že

tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad,
ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.

Vzhľadom na množstvo neprijateľných zmluvných podmienok súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi
účastníkmi konania za neplatnú vzhľadom na to, že bez týchto podmienok zmluva stráca svoj zmysel.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal.

Podľa tohto citovaného zákonného ustanovenia súd zaviazal žalobkyňu, aby vrátila žalovanému sumu,

ktorú od neho obdržala.V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal žalobkyni ako úspešnej účastníčke v konaní,
resp. Centru právnej pomoci kde platobným miestom je advokát zastúpený Centrom náhradu trov
konania.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, keď jeden úkon právnej pomoci má hodnotu
69,91 euro, čo pozostáva zo sumy 61,87 euro a režijného paušálu 8,04 euro. Právny zástupca žalobkyne
učinil tieto úkony:
- príprava a prevzatie zastupovania
- podanie žaloby

- písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci o príslušnosti súdu
- účasť na pojednávaní dňa 25.11.2014.
4 úkony po 69,91 euro majú spolu hodnotu 279,64 euro. Náhrada cestovných výdavkov za cestu zo
Š. do B. a späť predstavuje sumu 7,49 euro. Náhrada straty času za 2 polhodiny po 13,40 euro činí
26,80 euro. K uvedeným sumám je nutné pripočítať 38,98 euro čo činí polovičný úkon spolu s režijným
paušálom za účasť na vyhlásení rozsudku dňa 11.12.2014 a tak trovy celkom činia sumu 353,91 euro.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov súd zaviazal žalovaného
ako neúspešného účastníka v konaní na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý činí 99,50 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15

dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t. z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.