Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 2T/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613010178
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4613010178.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v trestnej veci proti obž. K. D., nar.

XXXX pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 27.02.2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

K. D. , nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V.,
V. XXXX/XX, slobodný, na slobode

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

presne nezisteného dňa v mesiaci november 2012 v Topoľčanoch prevzal od poškodenej F. F. 1ks
televízor zn. LG HD LED, 107cm v hodnote 620,-Eur a 1ks notebook zn. HP ProBook 4535s v hodnote
479,-Eur, ktoré mu zverila za účelom spoločného užívania v byte na V. ulici bližšie nezisteného čísla
domu, pričom obžalovaný bez súhlasu poškodenej televízor aj notebook predal neznámej osobe a
peniaze za predaj si ponechal, čím spôsobil poškodenej F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 97 škodu vo

výške 1099,-Eur
t e d a :

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú

t ý m s p á c h a l :

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti, nezistenej priťažujúcej

okolnosti, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona súd mu výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu

poškodenej F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX vo výške 1099,-Eur (tisíc deväťdesiatdeväť eur). o d ô v o d n e n i e :

OkresnáprokuratúravTopoľčanochpodalanaobž.K.D.,nar.16.01.1984 (ďalejlenobžalovaný)
obžalobu pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe opísanom

v obžalobnom návrhu.

Vo veci súd po vydaní Trestného rozkazu, proti ktorému obžalovaný podal odpor, nariadil termín
hlavného pojednávania, na ktorom obžalovaný K. D. v súlade s § 257 ods.1 písm. a) Trestného
zákona vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to vypočutím obžalovaného, svedkyne
poškodenej F. F., prečítaním svedeckej výpovede svedka H. Y., oboznámením sa s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný K. D. uviedol, že poškodená plánovala s ním bývať, on s ňou nie. Potvrdil, že ju viezol

do predajne Okay. Tvrdil, že ho poškodená v predajni požiadala, aby uhradil akontáciu, nakoľko
nemala hotovosť. Uhradil to z účtu kartou 80-90 eur. Potom zaviezol poškodenú pri „modrák“, kde ju
nechal, nakoľko nemal hotovosť, išiel vziať domov peniaze. Poznali sa od novembra 2012, robil taxikára
a poškodená ho volala ako zákazníčka. Mimo toho sa stretávali na stanici alebo v meste. Nevedel sa
vyjadriť, či u neho prespala, ale tvrdil, že v noci u neho nespala, bola u neho cez deň a to v garsónke,

ktorú má prenajatú na ul. Tribečskej nad Pizzériou. Poškodená nemala peniaze, hovorila mu, že ich
potrebuje. Bola mu dlžná peniaze 400 eur, ktoré mu vrátila, potom mu bola zase dlžná peniaze. Po kúpe
televízora nechal poškodenú pri schodoch obytného domu i s televízoroch, šiel domov na ul. V. pre
peniaze. Ona tam stála 20-30 minút, keď sa vrátil dal jej 300 eur, odišla, televízor si vzal do bytu.
Notebook si vzala neskôr, tiež bol s ňou v predajni notebookovo, kde za ňu zaplatil akontáciu. Už vtedy

chcela notebook predať. Akontácia bola tiež 80-90 eur a dal jej za notebook 280 eur. Ona odišla preč
a on išiel s notebookom domov. Nevedel uviesť, kedy jej to vyplatil, ale mal pri sebe peniaze. Obe veci
mal určitý čas, potom ich predal za 500 eur. Poškodená nechcela, aby jej papiere z televízora chodili
domov, požiadala ho, aby zriadil trvalý príkaz, že mu bude v hotovosti dávať peniaze a on to budem
platiť trvalým príkazom. Išiel do Nitry kúpiť nejaké veci, ona bola s ním. V banke zriadil trvalý príkaz.

Ďalší trvalý príkaz zriadil, ten bol pre jeho potreby, lebo mal kartu Quatro resp. Home Credit a tam
potreboval posielať peniaze. Na druhý deň cez internetbanking chcel zrušiť trvalý príkaz na televízor,
a keďže nevedel, ktorý z trvalých príkazov je na televízor zrušil oba a potom svoje veci platil tak, že
vkladal peniaze na účet spoločnosti, ktorej bol dlžný. Tvrdil, že za televízor vyplatil akontáciu 80,-eur a v
hotovosti 300,-eur, za notebook uhradil akontáciu 80,-eur a 100,-eur v hotovosti, nakoľko mu poškodená

zostala dlžná 180,-eur za akontácie v hotovosti . Peniaze jej dal preto, lebo ich potrebovala. Tvrdil, že
sa dohodli, že obe veci od nej kúpi za 580,-Eur.

Obžalovaný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu bol usvedčený výpoveďou svedkyne
poškodenej, ako aj zabezpečenými listinnými dôkazmi.

Svedkyňa poškodená F. Kolláriková uviedla, že s obžalovaným boli kamaráti a v mesiaci október 2012
jej navrhol, aby išla k nemu bývať. V novembri 2012, predtým ako sa mala k obžalovanému nasťahovať,
jej uviedol, že má pokazený televízor, aby kúpila na splátky a k tomu i notebook. Zaviedol ju do predajne
Okay Topoľčany okolo 29.11.2012 a povedal jej, že on to nemôže na seba zobrať, nakoľko má pôžičky.

Podpísala zmluvu so spoločnosťou Quatro v predajni a hneď im dali televízor. Obžalovaný si ho zobral
a dal si ho do auta, zobral ho domov. Dňa 29.11.2012 ju zobral do predajne notebookovo, aby si mohla
zobrať notebook. Podpísala zmluvu za Home Credit, dali jej notebook, ktorý zobral obžalovaný do auta
a ona ho viacej nevidela. Akontácie za televízor a notebook platil obžalovaný. Matka jej zakázala, aby sa
k obžalovanému nasťahovala. Keď prišlo k splácaniu veci, ona ich chcela späť alebo nech si ich spláca

obžalovaný. Tento jej uviedol, že ich bude splácať. Bola za ním a uviedol jej, že si dá trvalý príkaz na
splácanie. Dňa 11.12.2012 išli zadať do banky trvalý príkaz. Ona chcela, aby to zriadil v Topoľčanoch,
ale on trval na tom, že to bude v Nitre. Išla s ním ako taxíkom do Nitry, za ktorý zaplatila ona 80 eur, ďalej
chcel 150 eur, tieto peniaze ako akontáciu za uvedené veci. Dala mu 150 eur, ktoré jej požičala matka
a 80 eur si vybrala z účtu v Tatra banke z bankomatu dňa 11.12.2012. Obžalovaný dal v pobočke banky

v Nitre príkaz na úhradu za televízor a v Topoľčanoch v Tatra banke príkaz na úhradu za notebook. VTopoľčanoch zadal zlé číslo na príkaz, volali mu z banky. Chcel isť to zmeniť znova do Nitry, aby mu
zaplatila taxík, ale s tým nesúhlasila. Za tieto veci musela zaplatiť 1099 eura, aby nemala vysoké úroky.
S obžalovaným mali kamarátsky vzťah, chodili spolu na večere do Piešťan, pri Nitru, pri Trnavu a ona

platila naftu i večere, nakoľko tvrdil, že nemá peniaze a ani výplatu.

Z prečítanej výpovede svedka H. Y. vyplynulo, že niekedy koncom mesiaca november 2012 videl stáť
obžalovaného pri aute aj s nejakým dievčaťom. Mali vedľa auta položenú nejakú krabicu, keď prišiel
bližšie spýtal sa čo to má. Obžalovaný mu povedal, že to je plazma televízor a že ho kupuje od toho

dievčaťa. Ešte sa spýtal aká je uhlopriečka, či TV predáva, ale obžalovaný mu uviedol, že ho akurát
kupuje. Obž. vytiahol peniaze 300 eur a dával ich tomu dievčaťu. Ona si ich prevzala. Ešte niečo
spomínalaonejakomnotebooku,čisitenodnejnekúpikeďhobudemať,kčomujejobžalovanýpovedal,
že sa dohodnú.

Zo správy Tatra banky a.s. Bratislava čl. 33 vyplýva, že obžalovaný k číslu účtu XXXXXXXXXX

dňa 11.12.2012 zriadil 2 trvalé príkazy na úhradu sumy 29,45 eur na číslo účtu XXXXXXXXXX/
XXXX v pobočke banky v Nitre a na sumu 76 eura na číslo účtu XXXXXXXXXX/ 1100 v pobočke
banky v Topoľčanoch. Oba trvalé príkazy boli zrušené obžalovaným dňa 12.12.2012 prostredníctvom
elektronickej služby internetbanking.

Za pokladničných blokov má čl. 36 vyplýva že v predajni Okay Slovakia s.r.o. dňa 14.12.2012 bol
zaplatený televízor LG-HD LED 107cm, 3D v sume 549 eur a 2 + 1 Mondial v sume 71 eur a v predajni
Ing. Choleva CHANGE COMPUTER prevádzka Topoľčany notebook v cene 479 eura dňa 14.12.2012.

Spoločnosť Quattro na čl. 37 oznámila listom zo dňa 5.12.2012 poškodenej, že prvá mesačná splátka

vo výške 20,45 eur Zo zmluvy o pôžičke č. 20328892 má byť uhradená najneskôr do 20.12.2012.

Faktúrou č. 2012040058 zo dňa 29.11.2012 bolo poškodenej vyfakturovaná suma 479 eur po odpočítaní
preddavku v sume 60 eur a to za notebook, podľa pokladničného dokladu došlo k úhrade sumy dňa
14.12.2012.

Listom zo dňa 14.12.2012 na čl. 39 požiadala predajňa spoločnosti Ing. Choleva CHANGE COMPUTER
prevádzka Topoľčany o zrušenie zmluvy číslo 4211155289 uzatvorené s poškodenou, z dôvodu úhrady
zostávajúcej časti 479 eura na predajni.

Dňa 14.12.2012 požiadal odosielateľ Okay Slovakia a s.r.o. o zrušenie zmluvy o pôžičke
zákazníka číslo 8151057145 uzatvorenej dňa 27.11.2012 na predmet financovania - televízor, ako dôvod
zrušenia bolo uvedené odstúpenie od kúpnej zmluvy s tým, že bola poukázaná výška plnenia 558 eur
na účet vo VUB a.s.

Listom na čl. 42 poškodená oznámila spoločnosti Consumer Financie Holding a.s. Poprad, že dňa
14.12.2012 odstúpila od zmluvy o kúpe tovaru, ktorého cena bola hradená spotrebiteľským úverom na
základe zmluvy o poskytnutí pôžičky číslo 11146984 51.

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.11.2012 na čl. 43 poskytla spoločnosť Home Credit

Slovakia a.s. Piešťany poškodenej úvere na notebook v predajnej cene 539 eur, so zaplatením v
hotovosti 60 eur a s tým, že celková čiastkach splatná poškodenou bola 572, 48 eur a výška úveru
479 eur. Podľa zmluvy mala byť hradená mesačná splátka 73,76 eura bankovým prevodom s lehotou
splatnosti od 14.8.2013.

Zo správy do Tatra banky a.s. na čl. 79 - 86 vyplýva, že obžalovaný mal zriadené 2 bežné účty a jednu
vkladnú knižku. Z výpisov z účtov vyplýva, že na VK mal zostatok od 30.09.2012 do 31.01. 2013 v sume
2 Eur. Z výpisu účtu číslo XXXXXXXXXX vyplýva, že v deň nákupu TV 27.11.2012 nebol pohyb na účte
a taktiež nebol pohyb na účte v deň nákupu notebooku dňa 29.11.2012.

Po takto vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a vyhodnotení dôkazov súd dospel k
nasledovným skutkovým záverom:
Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný tak, ako mu to
obžaloba kládla za vinu. Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Obrana obžalovaného spočívala v tom,že zakúpil hnuteľné veci televízor a notebook na základe dohody s poškodenou a že to bola
práve poškodená, ktorá ho žiadala, aby od nej tieto veci kúpil nakoľko podľa jeho tvrdenia potrebovala
finančné prostriedky. Tvrdenie obžalovaného bolo jednoznačne vyvrátené výsluchom poškodenej, ktorá

zhodne v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný ju nahovoril, aby
predmetné hnuteľné veci zakúpila, pričom jej sľúbil, že pôjdu spolu bývať, a tieto veci potrebuje. Z
výpovede poškodenej jednoznačne vyplynulo, že najskôr bol zakúpený televízor dňa 27.11.2012 u
ktorého bola uhradená akontácia a následne po uzatvorení zmluvy mala uhrádzať mesačné splátky v
sume po 76 euro spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Obžalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že po

zakúpení televízora odovzdal poškodenej 300 eur a televízor si zobral do bytu. Poškodená poprela, že
by prevzala peniaze od obžalovaného, potvrdila, že po kúpe televízora išli k obžalovanému, ktorý jej
uviedol, že si zavolá kamaráta na odnesenie televízora a ju zaviezol do práce. Pokiaľ ide o svedka Y.,
ktorého výpoveď bola čítaná z prípravného konania, vyplynulo z nej, že obžalovaný mal mať televízor
položený v krabici vedľa auta s tým, že mal svedkovi uviesť, že ho kupuje od poškodenej a svedok mal
vidieť odovzdanie peňazí vo výške 300 eur poškodenej, ktorá si ich mala prevziať. Túto výpoveď súd

vyhodnotil ako nevierohodnú a to už s poukazom i na výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdil, že televízor
vyložil i s poškodenou pri schodoch pri obytnom dome a nie pri motorovom vozidle. Taktiež pokiaľ ide o
finančné prostriedky, s poukazom na výpisy z účtov od žalovaného nebolo preukázané že mal dostatok
finančných prostriedkov na zakúpenie televízora od poškodenej. Pokiaľ ide o notebook, u tohto taktiež
poškodená jednoznačne potvrdila, že ju nahovoril práve obžalovaný nato, aby ho zakúpila, pričom si

ho od nej prevzal a nebolo preukázané jeho tvrdenie, že by vyplatil finančné prostriedky poškodenej za
notebook vo výške 280 eur a to i s poukazom aj na výpisy z účtu obžalovaného. Poškodená jednoznačne
preukázala v konaní, že následne potom, ako mala začať splácať splátky uhradila celé sumy - kúpne
ceny veci s tým, aby sa vyhla vysokým úrokom. Tvrdenie poškodenej, že obžalovaný si dal zriadiť i trvalý
príkaz bolo preukázané v konaní na čl. 33 - 35, z ktorého vyplýva, že obžalovaný zriadil trvalý príkaz

dňa 11.12.2012 najskôr v Nitre a potom v Topoľčanoch, pričom tieto trvalé príkazy
následne zrušil dňa 12.12.2012 čo dôvodil s tým, že by aj tak poškodenej chodili domov doklady na
základe ktorých mala splatiť splátky. Vzhľadom na cenu oboch hnuteľných vecí, ktoré boli spolu v sume
1159 eur je nelogické, aby ich poškodená odpredala tak ako to tvrdí obžalovaný jemu za sumu 580 eura.
Taktiež súd zistil rozpory v tvrdení obžalovaného, ktorý najskôr uvádzal vo svojej výpovedi na hlavnom

pojednávaní, že u televízora zaplatil za poškodenú akontáciu 80 - 90 eura a následne jej ešte uhradil 300
eur, za notebook jej mal uhradiť akontáciu 80 - 90 euro a dať ešte v hotovosti 280 eur. Potom tvrdil, že
za televízor jej vyplatil akontáciu 80 eura a v hotovosti zaplatil 300 eur, za notebook uhradil akontáciu 80
EUR a 100 eur v hotovosti, nakoľko mu zostala dlžná 180 eur za akontácie. Po spočítaní týchto súm sú tu
značné rozpory v tvrdení obžalovaného. Taktiež je nelogické, pokiaľ by sa aj, ako to uvádza obžalovaný,

dohodol s poškodenou, že to od nej kúpiť za 580 eur, aby to následne predal za nižšiu sumu 500 eur.
Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom je
výpovede svedkyne - poškodenej. Tento dôkaz súd považuje za dostatočný na vyslovenie záveru o vine
obžalovaného, nakoľko výpoveď poškodenej je jasná, logická, zrozumiteľná, presvedčivá, vierohodná a
nebola inými dôkazmi spochybnená a ani vyvrátená a spolu so súborom nepriamych dôkazov v konaní

vykonaných preukazuje vinu obžalovaného.

Súd preto konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213
odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný si prisvojil vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil na
cudzom majetku škodu malú.

Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, z registra priestupkov vyplýva že v období od
01.10.2010 do 11/2012 spáchal 13 priestupkov, z toho 12 na úseku dopravy a jeden proti občianskemu
spolunažívaniu, v registri trestov nemá záznam.

Pri úvahe o treste a jeho výmere súd vychádzal z ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona a po zvážení
všetkých okolností prípadu, stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, za nezistených
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, mu súd uložil
trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, v dolnej polovici trestnej sadzby, s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného

zákona.

Obžalovaného súd zaviazal podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona na nahradenie spôsobenej škody
poškodenej vo výške 1.099Eur, vyčíslenej a riadne preukázanej v konaní príslušnými dokladmi.Súd má za to, že takto uložený trest je primeraný a splní svoj účel z hľadiska individuálnej i generálnej
prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná-
menia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.